Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-2-2015.pdf
PDF · 83.99 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. Z., E.. XX.A. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: otca - navrhovateľa: X. O., E.. XX.O. XXXX, I. S. Č.. XXX/X, XXX XX B. P., právne zastúpený JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom so sídlom Krajinská 30, 821 06 Bratislava a matka - odporkyňa: S. Z., E.. XX.O. XXXX, I. W. X. Č.. X/XXX, XXX XX Š., právne zastúpená JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou so sídlom Senecká cesta 2, 931 01 Šamorín, o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení: Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A., E.. XX.A. XXXX sumou 100 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11P/55/2010-16 z 17.decembra 2010, čo do výživného.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa s návrhom zo 14.januára 2015 domáhal o zníženie výživného na maloletú. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku tunajšieho súdu bola maloletá zverená do výchovy matke a jemu bola uložená vyživovacia povinnosť k maloletej v sume 150 eur mesačne. Navrhovateľ bol dlhodobo nezamestnaný, bez nároku na dávku v hmotnej núdzi a podpory v nezamestnanosti. Nemohol si plniť riadne vyživovaciu povinnosť, preto bol vydaný trestný rozkaz tunajšieho súdu pre prečin zanedbania vyživovacej povinnosti, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na sedem mesiacov s dvojročnou skúšobnou dobou. T.č. je navrhovateľ nezamestnaný, bez nároku dávky v hmotnej núdzi a podpory v nezamestnanosti z dôvodu, že u posledného zamestnávateľa neodpracoval minimálne dva roky. U posledného zamestnávateľa musel ukončiť pracovný pomer dohodu, keďže družstvo preňho nemalo prácu. Navrhovateľ je v súčasnej dobe absolútne bez akéhokoľvek príjmu a stravu mu poskytujú jeho rodičia. Okrem maloletej A., má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletej S., E.. X.A.O. XXXX a k maloletému X., E.. XX.S. XXXX. S terajšou manželkou A. P. vychovávajú spoločne maloletého X., majú prenajatý byt za ktorý platia 250 eur nájomné. Manželka poberá len materský príspevok, iný príjem nemá. Manželia sa neustále zadlžujú, sú bez príjmu a nemajú istú ani bytovú otázku, keďže ich nájom v byte je bez akejkoľvek nájomnej zmluvy. Navrhovateľ je nemajetný, bez pracovného pomeru, pretože nemôže zohnať akékoľvek zamestnanie. Nie je únosné ďalej, aby otec maloletej platil naďalej výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne, pretože jednak túto sumu nemá kde zohnať, rastie mu zaostalé výživné a hrozí mu, že ak odporkyňa podá naňho opäť trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti bude nepodmienečne odsúdený a bude ohrozená výživa všetkých troch maloletých detí, ku ktorým má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť. Tiež súdny exekútor od neho vymáha zaostalé výživné vo výške viac ako 7.000 eur. Za danej
situácie je ohrozená výživa nielen troch maloletých detí ale i samotná výživa otca, ktorý nemá financie ani na základné potraviny. Má za to, že situácia do ktorej sa dostal bez akéhokoľvek vlastného pričinenia a zavinenia odôvodňuje nárok aspoň na prechodnú dobu, kým nebude riadne zamestnaný s dostatočným príjmom na zníženie výživného, s návrhom na 50 eur, počnúc od podania návrhu.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila v tom smere, že odporkyňa sa návrhom na začatie exekúcie z 3.mája 2013 domáha vymoženia zaostalého výživného v sume 5.350 eur a bežného výživného vo výške 150 eur počnúc od 1.mája 2013. Exekúcia bola vykonávaná zrážkami zo mzdy, keď bol navrhovateľ zamestnaný od 9.septembra 2013 do 27.novembra 2014. Postupné znižovanie mesačných zrážok zo mzdy ako aj skončenie pracovného pomeru navrhovateľa nepochybne preukazujú jeho snahu vyhnúť sa plateniu výživného na maloletú. Samotný návrh na zníženie výživného je reakciou navrhovateľa na návrh matky na vymoženie zaostalého ako aj bežného výživného. Poukázala na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine a navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom otca a matky maloletého dieťaťa a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom navrhovateľa s terajšou manželkou (č.l. 4), rodným listom maloletého X. (č.l. 5), rodným listom maloletého X. (č.l. 6), rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 6C/155/2008-31 z 3.augusta 2009 (č.l. 7 - 10), rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11P/55/2010-16 zo 17.decembra 2010 (č.l. 11 - 15), trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 2T/21/2014-73 z 3.februára 2014 (č.l. 16 - 17), oznámením ÚPSVaR o zaradení navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdeniami materského príspevku (č.l. 19), lustráciou odporkyne v registri sociálnej poisťovni (č.l. 32), lustráciou navrhovateľa v registri sociálnej poisťovni (č.l. 34), správou mesta Š. z 11.februára 2015, správou obce B. P. z 10.februára 2015, správou ÚPSVaR z 12.februára 2015, návrhom na začatie exekúcie a súvisiacou korešpondenciou (č.l. 42 - 45), zdravotnou správou pediatričky maloletej, potvrdeniami o platbe pre školskú jedáleň a angličtinu, potvrdeniami o platbe exekúcie výživného, výplatnými páskami navrhovateľa za obdobie od septembra 2013 do novembra 2014, potvrdením sociálnej poisťovne z 12.februára 2015, prehľad vyplatených dávok odporkyni, potvrdeniami o platbe za režijné náklady na domácnosť odporkyne, rozhodnutím mesta Š.W. z 11.marca 2014 a 18.februára 2014, zápisnicou z pojednávania z 13.marca 2015, správou ÚPSVaR z 26.marca 2015, dohodou o vykonaní práce odporkyne, dohodou o skončení pracovného pomeru navrhovateľa, zápočtovým listom navrhovateľa, potvrdením ÚPSVaR zo 16.marca 2015, potvrdeniami o miere inflácie, lustráciou matky maloletej v registri sociálnej poisťovne (č.l. 120 - 121), lustráciou otca maloletej v registri sociálnej poisťovne (č.l. 122), dohodou o pracovnej činnosti navrhovateľa z 10.novembra 2015, dohodou o skončení pracovného pomeru navrhovateľa z 31.decembra 2015, potvrdením o hľadaní zamestnania navrhovateľom, pracovnou zmluvou navrhovateľa zo 4.apríla 2016 (č.l. 134
- 135), výplatnými páskami odporkyne (č.l. 136 - 139), exekučným príkazom z 3.decembra 2015, výsluchom svedkyne - zamestnávateľky matky, výsluchom svedka - bývalým zamestnávateľom otca, ako aj so súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 11P/55/2010 a z neho najmä rodným listom maloletej a tiež prihliadnuc na uznesenie Krajského súdu v Trnave čík. 11CoP/77/2015 -114 z 13.januára 2016. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali matka a otec maloletého dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).
Súd preto zastáva názor, že bola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu - zníženie výživného, a to podstatná zmena pomerov, na strane povinného rodiča. Pričom nejedná sa o reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (§ 159 ods. 3 O.s.p.). a súd v súčasnosti ani neposudzoval, či predtým v súdnom rozhodnutí stanovené výživné bolo alebo nebolo primerané pomerom účastníkov. V danom prípade súd hodnotil už iba okolnosť, či nastala taká podstatná zmena pomerov na strane niektorého z nich, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala a táto podmienka v danom prípade splnená
bola, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to formou schválenia ich predloženej rodičovskej dohody, nakoľko takáto dohoda sa neprieči zákonu a je v prospech maloletého dieťaťa.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci sa po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odôvodnení účinne vzdali tohto práva - podať odvolanie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.