Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/31/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2016, v trestnej veci proti obžalovanému X.. Z. X. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 12.10.2015 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), e), f) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaný X.. Z. X. , nar. XX.XX.XXXX v F., okr. T., trvale bytom D. - J., ul. F. č. XXX/X, okr. T.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 21.11.2007 v čase o 06.15 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Honda Accord, ev. č. D. XXX O. po ceste I. triedy č. 18 v Prešove, na 684,37 km v ľavom jazdnom pruhu pred výjazdom z mesta v smere na mesto Poprad, pričom v dôsledku rýchlej jazdy nezvládol riadenie vozidla, stratil smerovú stabilitu vozidla a v šmyku v miernom vybočení vľavo prednou pravou časťou svojho vozidla narazil do pravej zadnej časti vozidla VW Golf, ev. č. N. XXX D. vodiča K. X., nar. X.X.XXXX stojaceho čiastočne v ľavej časti jeho jazdného pruhu pred odbočkou vľavo na vedľajšiu cestu k spoločnosti Eurovia, pričom vozidlo VW Golf po tomto náraze bolo posunuté ľavým bokom do protismerného jazdného pruhu, vozidlo Honda Accord po tomto náraze začalo rotovať a pri tejto rotácii narazilo pravou zadnou časťou do pravej prednej časti vozidla VW Golf, nasledoval náraz v protismere prichádzajúceho autobusu zn. Karosa ev. č. N. XXX D. vodiča A. C. ľavou prednou časťou do ľavého boku vozidla VW Golf, ktoré bolo po tomto autobusom tlačené, pričom vo vozidle zn. VW Golf došlo k smrteľnému zraneniu vodiča K. X., ako aj jeho spolujazdca K. X., ktorým na mieste nehody podľahli,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu súčasne ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 4 (štyri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených N. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. č. XXX, K. X., nar. XX.X.XXXX a spoločnosť SAD, a. s., Prešov, IČO: 36 477 125, Košická č. 2, Prešov, s ich nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný X.. Z. X. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 21.11.2007 v čase o 06.15 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Honda Accord, ev. č. D. XXX O. po ceste I triedy č. 18 v Prešove, na 684,37 km v ľavom jazdnom pruhu pred výjazdom z mesta v smere na mesto Poprad, pričom v dôsledku rýchlej jazdy nezvládol riadenie vozidla, stratil smerovú stabilitu vozidla a v šmyku v miernom vybočení vľavo prednou pravou časťou svojho vozidla narazil do pravej zadnej časti vozidla VW Golf, ev. č. N. XXX D. vodiča K. X., nar. X.X.XXXX, stojaceho čiastočne v ľavej časti jeho jazdného pruhu pred odbočkou vľavo na vedľajšiu cestu k spoločnosti Eurovia, pričom vozidlo VW Golf po tomto náraze bolo posunuté ľavým bokom do protismerného jazdného pruhu, vozidlo Honda Accord po tomto náraze začalo rotovať a pri tejto rotácii narazil pravou zadnou časťou do pravej prednej časti vozidla VW Golf, nasledoval náraz v protismere prichádzajúceho autobusu zn. Karosa ev. č. N. XXX D. vodiča A. C., ľavou prednou časťou do ľavého boku vozidla VW Golf, ktoré bolo po tomto autobusom tlačené, pričom vo vozidle zn. VW Golf došlo k smrteľnému zraneniu vodiča K. X., ako aj jeho spolujazdca K. X., ktorým na mieste nehody podľahli.

Za to mu bol podľa § 149 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba 5 rokov.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bol zaviazaný uhradiť solidárne škodu poškodeným N. X. a K. X. vo výške 8.164,57 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. zákona bola poškodená spoločnosť SAD, a. s., Prešov, s jej nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku okresný prokurátor proti výroku o treste a obžalovaný proti celému rozsudku a konaniu, ktoré mu predchádzalo, podali odvolanie.

Okresný prokurátor v odvolaní uviedol, že uloženie iba výchovného trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom, ako aj neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je v rozpore s požiadavkou ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona z hľadiska účelu a druhu trestu. Zdôraznil, že obžalovaný sa k spáchaniu prečinu nepriznal a že sa prejavil ako obzvlášť nedisciplinovaný vodič,

keď premával vyššou rýchlosťou, ako bola dovolená, pričom spôsobil dva nenapraviteľné následky. Dopravná nehoda bola podľa neho spôsobená výlučným zavinením obžalovaného. Preto má za to, že účel trestu u obžalovaného splní len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, za súčasného uloženia aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu o neuložení aj trestu zákazu činnosti súhlasí, že od spáchania prečinu uplynul dlhší čas. V tejto súvislosti dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že isté prieťahy spôsobila aj obhajoba, svojim spochybňovaním jednak posudku znalca z odboru cestnej dopravy X.. C., ako aj Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, na ktoré súd musel reagovať a doplňovať dokazovanie. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pri polovici trestnej sadzby.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napriek tomu, že v konaní pred súdom boli vykonané všetky dôkazy, ktoré mali a mohli objasniť náležitý skutkový stav veci, podľa neho súd tieto dôkazy vyhodnotil nesprávne, pretože práve z vyhodnotenia jednotlivých dôkazov nie je preukázaný jednoznačný a nespochybniteľný záver, že dopravnú nehodu zavinil on, a teda, že spáchal skutok, ktorý mu obžaloba kladie za vinu a za ktorý bol aj napadnutým rozsudkom uznaný vinným. Má za to, že hoci boli vykonané všetky dôkazy potrebné na náležité objasnenie veci, na ich základe nie je a ani nikdy nebude možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutok, ktorý sa stal, spáchal on. Súd sa pri rozhodovaní o veci nevysporiadal so všetkými, v dokazovaní zistenými skutočnosťami a následne teda ani nezhodnotil všetky poznatky dôležité pre riadne zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a ktorý je postačujúci pre rozhodnutie súdu o vine a treste. Po 1/ okresnému súdu vytýka nedôslednosť pri úprave právnej vety napadnutého rozsudku, v ktorej je nesprávne označený prečin podľa § 149 Tr. zákona ako prečin ublíženia na zdraví, hoci jeho zákonné pomenovanie je prečin usmrtenia. Aj napriek tomu, že uvedená skutočnosť už bola okresnému súdu odvolacím súdom vytýkaná, prvostupňový súd opätovne na str. 2 rozsudku v právnej vete nesprávne označil trestný čin podľa § 149 Tr. zákona ako prečin ublíženia na zdraví namiesto prečinu usmrtenia, čo robí rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľným. Rovnako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd nesprávne uvádza, že na neho bola podaná obžaloba pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, hoci obžaloba bola na neho podaná pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona. Po 2/ za nepreskúmateľné považuje aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, konkrétne na str. 19 jeho písomného vyhotovenia, kde súd opisuje závery znaleckého posudku X.. V. č. 08/2012, ako sa tento znalec o. i. vyjadroval k možnosti odbočovania vľavo do areálu firmy Eurovia v mieste dopravnej nehody a k rýchlosti v mieste dopravnej nehody, pričom znalcovi X.. V. pripisuje súd aj výpoveď zo dňa 05.12.2013, hoci sa jednoznačne jedná o výpoveď prof. X.. Z. J. P... Poukazuje teda na skutočnosť, že v odôvodnení rozsudku nelogicky nadväzuje výpoveď prof. X.. Z. J. P.. na opísanie znaleckého posudku č. 08/2012 X.. V., pričom súd nijako nerozlíšil, že výpoveď zo dňa 05.12.2013, ktorá je uvedená na str. 19 rozsudku, už patrí prof. X.. Z. J. P.., ale naopak to z odôvodnenia rozsudku vyzerá tak, ako keby odpovede na tieto otázky dával X.. V.. Jedná sa o odpovede na otázky, či je možné zo zadokumentovaných stôp, ktoré mali k dispozícii, presne rekonštruovať pohyb vozidla pred zrážkou, na ktorú znalec odpovedá, že „v prednehodovom deji neboli zadokumentované žiadne stopy, podľa ktorých by sa dal zrekonštruovať pohyb obidvoch vozidiel pred zrážkou. Z technického hľadiska nevieme presne povedať, ako sa pohybovali vozidlá, či boli v šmyku, či sa otáčali. Keby sme tieto stopy mali, vedeli by sme to presne zrekonštruovať, vedeli by sme určiť presne aj rýchlosť pred zrážkou, vedeli by sme povedať, kedy jednotliví vodiči a ako začali reagovať, vyhodnotiť ich spôsob jazdy. Ale to nevieme." Následne znalec na otázku obhajcu, či vie povedať, ktorý z vodičov vyvolal kolíznu situáciu uviedol, že „nevieme povedať, keďže nemáme tieto stopy". Po 3/ za nezákonný a nepreskúmateľný považuje aj výrok rozsudku o náhrade škody. Prvostupňový súd totiž uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodeným N. X. a K. X. solidárne škodu vo výške 8.164,57 eur, pričom v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia sa vôbec s uvedenou škodou nevysporiadal. Prvostupňový súd totiž neodôvodnil prisúdenú škodu ani čo do výšky a ani čo do dôvodu, pričom namieta aj nedostatočnú identifikáciu poškodeného N. X. vo výroku o náhrade škody, keďže súd neuviedol dátum jeho narodenia. Po 4/ taktiež namieta aj skutočnosť, že vo výroku rozsudku o náhrade škody, v rámci ktorého súd odkázal poškodenú spoločnosť SAD, a. s., Prešov, so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prvostupňový súd nesprávne uviedol, že tak rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona, hoci sa jedná o znenie § 288 ods. 1 Trestného poriadku, čo rovnako robí rozhodnutie súdu nepreskúmateľným.

Po 5/ poukazuje na to, že priamu technickú príčinu dopravnej nehody zisťovali znalci v odbore doprava cestná a že v konaní boli predložené znalecké posudky vypracované tromi znalcami. Znalec X.. K. C., ktorý vypracoval znalecký posudok čís. 12/2008, ktorý následne doplnil Doplnením číslo 1 a Doplnením číslo 2, ako technickú príčinu dopravnej nehody uviedol nesprávnu techniku jeho jazdy. Znalec X.. I. V. vypracoval vo veci analýzy dopravnej nehody na ceste I/18 v Prešove na ulici Levočská, zo dňa 21.11.2007 znalecký posudok č. 38/2008 a na základe ním vypracovanej analýzy z technického hľadiska určil za príčinu dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodiča VW Golf. Vzhľadom na úplnú rozdielnosť záverov týkajúcich sa technickej príčiny dopravnej nehody znalcov X.. K. C. a X.. I. V. nariadil súd, na návrh obhajoby, vypracovanie kontrolného znaleckého posudku Žilinskou univerzitou Ústavom súdneho inžinierstva (ďalej tiež "ÚSI"). Kontrolným znaleckým posudkom čís. 215/2011 sa ÚSI priklonil k záverom týkajúcim sa technickej príčiny dopravnej nehody tak, ako ich v znaleckom posudku uviedol znalec X.. K. C., pričom znaleckému posudku vypracovanému X.. I. V. vytkol nesprávnosť zadania technických parametrov pri spracovaní znaleckého posudku. V tejto súvislosti ale on poukazuje na to, že niektoré výčitky ÚSI voči znaleckému posudku znalca X.. I. V., napr. týkajúce sa určenia vysokej hodnoty trenia v bode rázu boli neoprávnené, o čom svedčí výpoveď znalca za ÚSI prof. X.. Z. J., P.. na hlavnom pojednávaní dňa 13.04.2012 (str. 7 zápisnice z pojednávania 13.04.2012), kde uviedol, že sa jednalo o nesprávne odčítanie hodnôt z protokolov pracovníkmi ústavu. Na odstránenie nedostatkov vytýkaných ÚSI vypracoval znalec X.. I. V. doplnenie pôvodného znaleckého posudku

- znalecký posudok čís. 08/2012, pričom opätovne stanovil ako technickú príčinu dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodiča VW Golf. Na pojednávaní dňa 13. apríla 2012 bol pred súdom vypočutý ako znalec USI prof. X.. Z. J. P.., ktorý po oboznámení sa so znaleckým posudkom znalca X.. I. V. čís. 08/2012 a po výpovedi znalca X.. V. na tomto pojednávaní výslovne uviedol, že "nenašiel v protokoloch, také rozpory, pre ktoré by musel úplne vylúčiť takýto priebeh nehody..... a nenašiel som na znaleckom posudku niečo také, čo by vylučovalo technickú prijateľnosť výpočtu". Zároveň poukázal na skutočnosť, že sa jednalo o zložitú dopravnú nehodu, vyhodnotenie jednotlivých poškodení na vozidle VW Golf je veľmi zložité, nakoľko vozidlo VW Golf bolo veľmi poškodené a ešte aj rozstrihané záchranármi a na niektoré poškodenia môžu byť aj iné názory. Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie, ktorým ho uznal vinným aj poukázaním na vyjadrenie prof. J., konkrétne, že priebeh nehody tak, ako ho určil znalec X.. V. je "na hranici technickej prijateľnosti". Ak ale tento priebeh nehody je, hoci podľa názoru prof. Z. J. na hranici technickej prijateľnosti, nevyvracia to možnosť, že dopravná nehoda mohla mať z technického hľadiska aj takýto priebeh, a teda ju zavinil vodič vozidla VW Golf. Keďže znalec za ÚSI jednoznačne skonštatoval, že o pohybe vozidiel pred zrážkou neexistujú žiadne stopy a tento pohyb nie je možné objektívne simulovať a technickou príčinou dopravnej nehody mohla byť aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW Golf (keďže je technicky prijateľný aj priebeh dopravnej nehody tak, ako ho určil X.. V.), potom neexistuje jednoznačný záver o technickej príčine nehody, na základe ktorého by jeho mohol súd uznať za vinného. Zároveň poukazuje na úplnú rozdielnosť technických parametrov, z ktorých znalci X.. C. a ÚSI vychádzali (t.j. vstupné údaje, priebeh nehodového deja a konečné polohy vozidiel, ako aj polohy vozidiel v čase zrážky), ktorá vyplýva z oboch znaleckých posudkov a ktoré podrobne uvádza znalec X.. V. v znaleckom posudku 08/2012. Keďže o pohybe vozidiel pred zrážkou neexistuje dostatok technických údajov, čo bolo potvrdené aj výpoveďou za USI prof. J. na pojednávaní dňa 13.04.2012 a rovnako aj dňa 05.12.2013, možno uzavrieť, že ani simulácie, ktoré vychádzajú len z technickej prijateľnosti polohy vozidiel nie sú spoľahlivé pre jednoznačný záver, akým spôsobom k nehode došlo, čo v konečnom dôsledku znalec za ÚSI prof. X.. Z. J., P.. aj priznal, keď súhlasil s tým, že je možný aj priebeh zrážky podľa znaleckého posudku 08/2012 spracovaného X.. V.. V zmysle uvedeného pochybnosti, ktoré vznikli v tomto konaní o dokazovanej skutočnosti, teda kto z technického hľadiska spôsobil dopravnú nehodu, podľa neho trvajú aj po vykonaní a zhodnotení týchto znaleckých posudkov, ktoré mali reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie, pričom súd mal za takéhoto stavu veci aplikovať zásadu "in dubio pro reo". Napriek tomu súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že dva vypracované znalecké posudky technickú príčinu nehody prisudzujú jemu, pričom ale vôbec neobjasnil, ako posudzuje výpoveď znalca za ÚSI prof. X.. J., P.., podľa ktorej tento pripustil reálnu možnosť iného priebehu dopravnej nehody, teda že dopravnú nehodu z technického hľadiska zavinil vodič VW Golf (súd iba uviedol, že podľa prof. X.. J. P.. je takýto priebeh nehody na hranici technickej prijateľnosti). Po 6/ poukazuje na to, že na základe uznesenia súdu zároveň ÚSI vypracoval Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 195/11, v ktorom ÚSI riešil otázku dopravného značenia v mieste dopravnej nehody. V zmysle tohto Doplnku č. 1 a vyjadrenia prof. X.. Z. J., P.. na pojednávaní dňa 08.10.2015 odbočka do Eurovie nebola riadne označená v zmysle zákona ani zvislým a ani vodorovným dopravným značením. V mestách na viac pruhovej ceste funkčnej triedy B1 je pritom nutné pre každé odbočenie

vľavo vybudovať samostatný odbočovací jazdný pruh (podľa STN 736101, STN 736102, STN 7361110), pričom tam, kde to nie je technicky možné, musí byť možnosť odbočovania vyznačená dopravnými značkami, či už zvislými alebo vodorovnými. Vodičom totiž musí byť zrejmé, že sa tam odbočuje doľava. To, že tam nebolo dopravné značenie, mohlo mať vplyv na jeho predĺženú reakciu, nakoľko ako vodič nemusel predpokladať, že tam niekto odbočí. Takéto dopravné značenie však v mieste dopravnej nehody chýbalo. Prof. X.. Z. J. zároveň na pojednávaní dňa 08.10.2015 uviedol, že najvyššia dovolená rýchlosť v smere jazdy vozidiel Honda a Volkswagen bola 80 km/h, a teda čo sa týka rýchlosti jazdy doplnil ÚSI č. 195/11 tvrdením, že vyhodnotenie technickej príčiny dopravnej nehody na str. 45 bod 2.12 č. 195/11 - kde ÚSI za príčinu považuje nesprávnu techniku jeho jazdy a to rýchlosť jazdy vyššiu ako dovolenú pre daný úsek, čoho dôsledkom bola strata stability vozidla HONDA, - „už nie je technickou príčinou, lebo tam bola dovolená 80 kilometrová rýchlosť, ktorú prekročil obžalovaný len minimálne." Po 7/ zdôrazňuje, že na základe zistenia znalcov K.. J. a K.. J. bol jeden z členov posádky vozidla VW Golf, a to K. X. podnapitý a bola zistená koncentráciu etylalkoholu v krvi 0,73 a v moči 0,82 %, ktorú zhodnotili ako podnapitosť, pričom práve K. X. bol v dokumentácii orgánov činných v trestnom konaní označený ako vodič. V závere rozsudku však súd udáva, že je nespochybniteľné, že vodičom vozidla VW Golf bol K. X. (toto tvrdenie súdu sa opiera o správy, ako aj znalecký posudok znalcov K.. J. a K.. J., pričom samotný súd k tomu ešte dodal, že hlavne drobné poranenia boli na jeho ľavej strane tváre, t.j. akoby od skla, oproti poraneniam K. X., ktoré boli na pravej strane tváre). Hoci podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku je ustálená v slovenskom právnom poriadku zásada voľného hodnotenia dôkazov zo strany súdu, on poukazuje na to, že závery súdu o tom, kto bol vodičom motorového vozidla VW GOLF, sú v rozpore takmer so všetkými správami a dokonca aj so závermi znaleckého posudku znalcov K.. J. a K.. J., teda sú to podľa neho len akési domnienky súdu, ktoré by však v tak zložitom súdnom procese nemali mať svoje miesto. Poukazuje na to, že v Zázname z dopravnej nehody zo dňa 21.11.2007 bol ako vodič vozidla VW Golf uvedený K. X. a ako spolujazdec K. X., taktiež v Zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 21.11.2007 bol ako vodič označený K. X. a ako spolujazdec K. X., pričom tieto správy boli vypracované orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré boli prítomné na mieste dopravnej nehody. Zmena nastala až v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 17.03.2008, kde bol ako vodič označený K. X. a ako spolujazdec K. X., pričom táto zmena nastala na základe lekárskych správ vypracovaných znalcami K.. J. a K.. J.. Títo znalci však boli vypočutí na pojednávaní dňa 07.06.2012, kde na otázku obhajcu S.. I. „s akou pravdepodobnosťou viete uviesť, že vodičom vozidla VW Golf bol K. X.", znalec K.. J. odpovedal, že „v danom prípade sme vychádzali z vyšetrených okolností, kde bolo uvedené, že menovaný bol zakliesnený vo vozidle a takisto uvedená skutočnosť bola popísaná v zápisnici o ohliadke miesta činu (hoci v zápisnici o obhliadke miesta činu je ako vodič vozidla VW Golf uvedený K. X. a ako spolujazdec K. X.). Vzhľadom na rozsah poranení zistených u oboch poškodených nebolo možné a nezistili sme žiadne typické poranenia, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť polohu osoby vo vozidle v čase zrážky" (strana 2 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 07.06.2012). Ďalej na otázku obhajcu S.. T., či zraňujúca sila pôsobila na obidvoch účastníkov dopravnej nehody rovnakým spôsobom, teda spredu sprava a viac zľava, odpovedal znalec súhlasne (strana 3 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 07.06.2012) a na otázku či bolo možné jednoznačne určiť kto bol vodičom a kto spolujazdcom odpovedá K.. J. tak, že podľa prístupnej fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a takisto podľa rozsahu poškodenia zisteného počas pitvy na telách obidvoch poškodených bol ustálený len smer a sila pôsobenia zraňujúcej sily a že tam sú rozsiahle poranenia, pričom na ich základe sa nedá jednoznačne určiť, kto bol vodičom vozidla (strana 3 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 07.06.2012). Na záver na otázku obhajkyne S.. I. odpovedal K.. J. tak, že v danom prípade mali obidve osoby podobné poranenia a na ich základe nebolo možné jednoznačne stanoviť ich polohu vo vozidle v čase zrážky (strana 3. zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 07.06.2012). Z uvedených výpovedí znalcov teda podľa neho vyplýva záver, že podľa poranení, ktoré utrpeli účastníci dopravnej nehody, nebolo možné s určitosťou konštatovať, kto z nich bol vodičom vozidla VW Golf, teda či vodičom bol K. X. alebo naopak K. X.. Súd teda nahradil hodnotenie znalcov, špecialistov vo svojom odbore, ktorý jednoznačne potvrdili, že na základe poranení nie je možné určiť, kto bol vodičom vozidla VW Golf, vlastným tvrdením, že vodičom bol K. X., čo oprel o jeho drobné poranenia na ľavej strane tváre. Podotýka, že nie je úlohou súdu nahrádzať posúdenie znalcov, ktorí jediní sú podľa jeho názoru oprávnení sa k zraneniam relevantne vyjadriť. Okrem toho, že súd nezohľadnil výpoveď znalcov K.. J. a K.. J., poukazuje aj na skutočnosť, že súd neprikladal žiaden význam ani správam vypracovaným orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sa nachádzali na mieste dopravnej nehody (t.j. Zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody a Záznamu dopravnej nehody), kde bol ako vodič vozidla VW Golf označený K. X.. Z výpovedí príslušníkov oddelenia dopravnej polície prítomných na mieste dopravnej nehody - K.. A. K. a K. C. pritom vyplynulo, že nakoľko K.. A. K. bol veľmi krátko na tomto oddelení, bol

mu riaditeľom na pomoc pri nehode pridelený služobne starší kolega (K. C.). Pri zaznamenávaní nehody boli až dvaja policajti (a to služobne starší K. C. a jeho mladší kolega K.. A. K.), a teda nie je dôvodné mať pochybnosti o spísaných dokumentoch (zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody a záznamu dopravnej nehody). Súd aj napriek tomu vychádzal iba z jediného dôkazu, ktorý získal v rámci celého konania a to zo správy Hasičského zboru v Prešove, kde bol ako vodič označený K. X., pričom sa však v tejto správe nachádzajú nezrovnalosti, keď napr. namiesto mena vodiča autobusu - A. C., je uvedené I., a teda je namieste pochybovať o jej exaktnosti. Vysvetlenie súdu k záznamu dopravnej nehody (str. 22, ods. 5 rozsudku) je nezrozumiteľné a nie je ani zrejmé, čo mal súd v tejto veci na mysli. Domnieva sa, že súd chcel povedať, že záznam o dopravnej nehode nepovažuje za relevantný dôkaz o osobe vodiča VW Golf, keďže bol spísaný podľa toho, čo uviedol on, pričom ale podotýka, že on sa nikdy nevyjadroval k tomu, kto bol šoférom vozidla VW Golf a v čase dopravnej nehody nemohol ani vedieť, že K. X. bol podnapitý, teda pokiaľ súd chcel uvedeným naznačiť, že on mal záujem nepravdivo označiť za vodiča vozidla VW Golf inú osobu, neexistuje pre túto jeho úvahu relevantný podklad. Po 8/ poukazuje na to, že v prvostupňovom konaní vypočutí svedkovia, okrem vodiča autobusu C., nevedeli poskytnúť o dopravnej nehode relevantné svedectvo, nakoľko ju vizuálne neregistrovali a vnímali ju, až na svedka Z., len ako jednu zrážku, ktorú bezprostredne ani nevedeli skutkovo presne vyhodnotiť. Prvostupňový súd sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s výpoveďou vodiča autobusu C., ktorý uviedol, že bezprostredne pred nehodou videl pred sebou len červené vozidlo t.j. vozidlo VW Golf, ktoré prešlo z protismeru do jazdného pruhu autobusu. Logickým vysvetlením tejto výpovede svedka podľa neho je, že ak vodič autobusu nevidel vozidlo Honda Accord, ktoré by v prípade, ak nehodový dej prebiehal spôsobom ako to tvrdí obžaloba, pri výhľade, ktorý nepochybne zo svojho miesta ako vodič autobusu mal, musel zrakovo prítomnosť vozidla HONDA Accord zaznamenať, potom sa vozidlo Honda Accord v čase, keď vozidlo VW Golf prešlo do jazdného pruhu autobusu, v mieste nehody ešte nenachádzalo a teda jeho vodič nemohol ani dopravnú nehodu zaviniť. Po 9/ namieta, že už v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa dopravnou nehodou zaoberali hneď od počiatku, výrazne pochybili a nevykonali všetky dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie o technickej príčine nehody a následne aj relevantným podkladom pre rozhodnutie o jeho vine alebo nevine. Nezadokumentovali povolenú rýchlosť, ako aj stav dopravného značenia v čase dopravnej nehody, na mieste nehody nebol zaistený tachograf autobusu, z ktorého bolo možné zistiť rýchlosť, ktorou sa pohyboval autobus a ani neskúmali, či autobus je tachografom vybavený. Následne, pri výsluchu zástupcu SAD, sa vyšetrovateľ uspokojil s tvrdením zástupcu SAD, že autobus nemal povinnosť byť tachografom vybavený. Rovnako poukazuje aj na pochybenia týkajúce sa ustálenia vodiča VW Golf, pričom v Zázname dopravnej nehody z 21.11.2007 je ako vodič označený K. X., nar. XX.XX.XXXX a ako spolujazdec K. X., nar. XX.XX.XXXX (zároveň označený aj ako K. v bode 2.-opísanie udalosti). Rovnako aj v Zápisnici o obhliadke miesta z dopravnej nehody z 21.11.2007 spísanej o 11.42 hod je ako vodič označený K. X. a rovnako je označený aj ako vodič vozidla VW Golf K. X. v Uznesení ČVS: ORP-973/2-JP-PO-2007 z 21.11.2007. V uznesení ČVS: ORP-973/2-JP-PO-2007 zo 17. marca 2008 o vznesení obvinenia už je ako vodič označený K. X., nar. 05.07.1987 a K. X. je už označený ako spolujazdec. Toto označenie K. X. ako vodiča vozidla VW Golf je následne uvedené aj v ďalších písomnostiach - Upovedomenie poškodeného o vznesení obvinenia zo 17.marca 2008. Podľa znaleckého posudku vypracovaného K.. A. J. a K.. K. J. mal K. X. v krvi koncentráciu etylalkoholu 0,73 a v moci 0,82 promile, ktorú zhodnotili ako podnapitosť - rovnako v tomto znaleckom posudku dochádza k zámene mien vodiča a spolujazdca, resp. k faktu, že vodičom bol K. X.. Skutočnosť, že K. X. bol evidentne pod vplyvom alkoholu jednoznačne evokuje predpoklad, či to nebol práve tento vodič, ktorý spôsobil alebo vyvolal kolíznu situáciu, a preto tieto rozpory mali byť v prípravnom konaní odstránené, resp. objasnené, prečo je v marci 2008 za vodiča vozidla VW Golf označená iná osoba, než ktorá je za vodiča označená v dokumentácii zo dňa 21.11.2007, keďže podľa názoru obhajoby majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, teda kým a akým spôsobom bola dopravná nehoda spôsobená. Rovnako za vážny nedostatok prípravného konania obhajoba považuje nevykonanie rekonštrukcie a nedbalé zadokumentovanie stôp, ktoré v konečnom dôsledku ani neumožnili zistiť presné miesto zrážky a pohyb vozidiel bezprostredne pred samotnou dopravnou nehodou. Po 10/ výrok rozsudku, týkajúci sa jeho povinnosti nahradiť škodu, považuje za nepodložený, v rámci dokazovania ani nepreukázaný a v celom rozsahu neodôvodnený, nakoľko v tejto súvislosti ani neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré by výšku škody dostatočne preukazovali. Po 11/ napriek tomu, že v celom rozsahu trvá na svojej nevine, namieta, že trest uložený v rozsudku prvostupňového súdu je neprimeraný, nakoľko súd mu uložil trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Má za to, že skúšobná doba v trvaní 5 rokov je neprimeraná, vzhľadom k tomu, že trestné konanie sa vedie už od roku 2007, počas celej tejto doby najazdil ako vodič motorového vozidla mnoho kilometrov bez nehody, ako aj bez dopravného priestupku, a preto je presvedčený, že uloženie

skúšobnej doby v dĺžke až 5 rokov nie je potrebné pre naplnenie účelu trestu. Po 12/ má za to, že Okresný súd Prešov sa v predmetnom rozsudku nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a aj samotné odôvodnenie rozsudku, ktoré v podstate na stranách 3 až 21 rozsudku popisuje obsah vykonaných dôkazov, pričom samotné zdôvodnenie rozhodnutia, teda prečo súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že on je vinný zo spáchania skutku, z ktorého bol obžalovaný, je kusé a podľa jeho názoru nepresvedčivé a možno povedať až nezrozumiteľné. V tejto súvislosti poukazuje napr. aj na str. 21 rozsudku posledný odstavec, kde súd uvádza, že „znalecký ústav poukázal aj na stopy 7 a 8 s tým, že tieto patria vozidlu WV a nie autobusu", ale nevysvetlil, prečo uvádza v odôvodnení rozsudku práve túto skutočnosť zo znaleckého posudku ÚSI a prečo ju považuje za dôležitú pre posúdenie jeho viny. Obhajoba v prvostupňovom konaní namietala vyhodnotenie stôp 7 a 8 znalcom X.. C., ktorý stopy 7 a 8 vyhodnotil ako brzdné stopy autobusu, čím aj zdôvodnil technickú príčinu nehody spôsobenú, podľa jeho názoru, obžalovaným, pričom však ÚSI sa vo vyhodnotení stôp 7, 8 s názorom znalca C. nestotožnil a posúdil ich inak. Taktiež nie je zrejmé, čo chcel súd povedať v 5. odstavci str. 22 rozsudku kde uvádza, že „K záznamu z dopravnej nehody......záznam z dopravnej nehody bol spísaný podľa toho, ako ju videl X.. X. ako účastník dopravnej nehody, keďže dvaja účastníci dopravnej nehody boli mŕtvi" a aký záver z tejto skutočnosti vyvodzuje. Taktiež podotýka, že účastníkom dopravnej nehody bol aj vodič I., ktorý videl len červené vozidlo VW Golf, ktoré prešlo do jeho jazdného pruhu bez toho, aby zaregistroval prítomnosť vozidla Honda, ktorú skutočnosť už ale súd žiadnym spôsobom neuvádza, ani nezohľadňuje a ani nevysvetľuje. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov a jeho spod obžaloby oslobodil, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, predovšetkým, aby prvostupňový súd bral do úvahy skutočnosť, že hoci na hranici „technickej prijateľnosti", ale predsa je možné aj riešenie nehodového deja podľa X.. V..

Na základe podaných odvolaní krajský súd v súlade s ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania sú síce čiastočne dôvodné, ale že zároveň výroky napadnutého rozsudku sú postihnuté len takými chybami, ktoré je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

V prvom rade je potrebné dať za pravdu odvolaniu obžalovaného v tom smere, že napadnutý rozsudok opäť obsahuje aj tie chyby, ktoré boli vytknuté už skôr zrušenému rozsudku prvostupňového súdu a že odôvodnenie napadnutého rozsudku je vzhľadom na zložitosť veci a rozsah vykonaného dokazovania neprimerane strohé a až na hranici zrozumiteľnosti.

Napriek tomu je potrebné konštatovať, že samotné konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, bolo vykonané bez podstatných procesných chýb, pričom boli dodržiavané aj príslušné ustanovenia Tr. poriadku, ktorými sa má zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu, a že prvostupňový súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a v podstate aj k správnym právnym záverom (hoci v právnej vete výroku o vine, oproti odôvodneniu, opäť uviedol nesprávny názov spáchaného trestného činu).

Obžalovaný vo svojom odvolaní namieta predovšetkým to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neuplatnil zásadu „in dubio pro reo" napriek tomu, že prof. X.. Z. J., P.., vypočutý za ÚSI, na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k znaleckému posudku X.. V. uviedol, že v protokoloch nenašiel také rozpory, pre ktoré by musel úplne vylúčiť takýto priebeh dopravnej nehody a že nenašiel na znaleckom posudku X.. V. niečo také, čo by vylučovalo technickú prijateľnosť výpočtu.

Uvedenú námietku však odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

Existencia rozporov medzi dvoma skupinami dôkazov totiž ešte sama osebe neznamená, že by nebolo možné ustáliť skutkový stav a uznať obžalovaného za vinného zo žalovaného trestného činu a teda že by akékoľvek rozpory medzi dôkazmi museli nevyhnutne viesť k uplatneniu zásady „in dubio pro reo" (t.j. k rozhodnutiu v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Naopak, aj napriek rozporom medzi dôkazmi môže súd podľa konkrétnej dôkaznej situácie dospieť k spoľahlivému záveru o spáchaní trestného činu obžalovaným. Uplatnenie zásady „in dubio pro reo" je namieste len vtedy, ak súd po vyhodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov dospeje k záveru, že nie je možné sa jednoznačne prikloniť k žiadnej z dvoch skupín odporujúcich si dôkazov, takže zostávajú pochybnosti o tom, ako sa skutkový

dej odohral. Pokiaľ však súd po vyhodnotení takejto dôkaznej situácie dospeje k záveru, že jedna zo skupín dôkazov je pravdivá a že sa teda podarí pochybnosti odstrániť tým, že dôkazy budú v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku voľne hodnotené podľa vnútorného presvedčenia a po starostlivom, objektívnom a nestrannom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, potom nie sú splnené podmienky pre uplatnenie zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného", ak dôkazy svedčia o jeho vine, aj keď sú medzi nimi určité rozpory.

Súčasťou hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku je aj hodnotenie výpovedí obžalovaného a svedkov, ale aj znaleckých posudkov. Súd hodnotenie musí vykonávať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, teda že skúma, či výpoveď je logická, či sa svedok alebo obžalovaný poprípade i v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede a prečo k odchýlkam dochádza, a rovnako či znalecký posudok predstavuje spoľahlivý podklad pre ustálenie skutkových okolností. Aby súd mohol dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy, posúdiť eventuálne rozpory medzi nimi, skúmať prečo k nim dochádza, a jedine tak môže získať bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine, či nevine obžalovaného.

Súd ako každý iný dôkaz takto hodnotí aj znalecký posudok, ktorým nie je bezpodmienečne viazaný (§ 2 ods. 12 Tr. poriadku). Je povinný preveriť znalecký posudok z hľadiska úplnosti podkladov, z ktorých posudok vychádza, najmä či nebola prehliadnutá niektorá skutočnosť, ktorá by prípadne mohla znalca viesť k iným záverom, či skutkový stav, z ktorého znalec vychádzal, je v súlade s konečným skutkovým zistením rozhodujúceho orgánu (napríklad či znalec nevychádza z výpovede svedka, ktorej súd neuveril), či odôvodnenie a závery posudku navzájom logicky nadväzujú a či posudok netrpí vnútornými rozpormi. Súd je v zásade oprávnený preskúmavať tiež vecnú správnosť odborných záverov posudku a odbornú správnosť postupu, ktorým znalec ku svojim záverom dospel. To je práve dôsledok zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá umožňuje, aby súd rozhodoval vždy v súlade so svojím vnútorným presvedčením, ktoré však musí byť nadobudnuté zákonným procesným postupom a nesmie byť v rozpore s objektívnou pravdou a so súčasným stavom vedy. Odbornú správnosť formálne bezchybného znaleckého posudku možno po doplňujúcom vysvetlení znalca prakticky preskúmať len pomocou nového znaleckého posudku (§ 146, § 147 Tr. poriadku).

Aj v predmetnej veci nastala situácia, keď pri hodnotení technickej príčiny dopravnej nehody vznikli dve, navzájom si odporujúce, skupiny dôkazov. Na strane jednej tu je znalecký posudok z odboru doprava cestná znalca X.. K. C., podľa záverov ktorého technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Honda Accord, teda obžalovaného a to z dôvodu, že tento pri jazde s vozidlom stratil smerovú stabilitu, vozidlo Honda vybočilo vľavo, v šmyku narazilo pravým predným blatníkom do pravej zadnej časti VW Golf, tento posunulo do protismerného jazdného pruhu, po ktorom sa pohyboval autobus, ktorý následne narazil do ľavého boku vozidla Golf a tento pred sebou tlačil do oblasti konečnej polohy. Na strane druhej tu je výpoveď obžalovaného a znalecký posudok z odboru doprava cestná znalca X.. I. V., podľa ktorého primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW Golf, v dôsledku ktorej najprv došlo k zrážke vozidla VW Golf a autobusu potom, ako sa VW Golf dostal šmykom do protismerného jazdného pruhu, a až po tomto strete nasledovala ďalšia zrážka a to náraz vozidla zn. Honda do vozidla VW Golf.

Keďže sa doplňujúcim vysvetlením znalcov rozpory medzi znaleckými posudkami odstrániť nepodarilo, na posúdenie dopravnej nehody a jej príčin a na posúdenie znaleckých posudkov znalcov X.. C. a X.. V. súd do konania pribral Žilinskú univerzitu v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva (teda ÚSI).

ÚSI dospel k jednoznačnému záveru, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Honda (teda obžalovaného) a to rýchlosť jazdy (cca 88 km/hod.) vyššia ako rýchlosť pre daný úsek dovolená (60 km/hod.), ktorá spôsobila stratu stability vozidla na povrchu vozovky so zníženou adhéziou a následný náraz do vozidla VW Golf. Týmto nárazom bolo vozidlo VW Golf vymrštené do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke vozidla VW s autobusom jazdiacim v smere od Popradu na Prešov. Tiež konštatuje, že kým vodič VW Golf a ani vodič autobusu nemali možnosť zabrániť dopravnej nehode, tak vodič vozidla Honda, jazdiaceho v okamihu rozpoznania vozidla VW rýchlosťou cca 88 km/hod., mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by sa v ľavom jazdnom pruhu pohyboval plynule, s bezpečným pozdĺžnym odstupom a prispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky v čase predmetnej dopravnej nehody, ktorá bola mokrá a klzká. Týmto spôsobom jazdy by

zabezpečil v prípadnej kolíznej situácii dostatočný priestor na vykonanie vyhýbacieho manévru do pravého jazdného pruhu v smere od Prešova na Poprad.

Vo vzťahu k znaleckému posudku X.. C. ÚSI uviedol, že je možné ho posúdiť ako plne preskúmateľný, členenie znaleckých postupov je logické a na seba nadväzujúce. Výpočty v ňom sú vykonané na najvyššej úrovni poznania simulačným programom PC Crash, všetky vstupné údaje, kontrolné hodnoty a výsledky sú uvádzané v protokoloch výpočtu. Znalecký posudok aj jeho dopInok sú úplné, znalec sa vyjadroval ku všetkým skutočnostiam potrebným k posúdeniu predmetnej dopravnej nehody. Kontrolné hodnoty sú v technicky prijateľných rozpätiach. Samotný priebeh nehodového deja je technicky do značnej miery podobný s analýzou vykonanou ÚSI.

Naproti tomu k znaleckému posudku X.. V. ÚSI uviedol, že z technického hľadiska možno hodnotiť tento znalecký posudok ako neúplný a zároveň nepostačujúci pre posúdenie danej dopravnej nehody. Závery znalca postavené na jeho simuláciách sú podľa ÚSI technicky nesprávne. Za zásadné nedostatky, ktoré X.. V. viedli k nesprávnym záverom označil ÚSI náraz do ľavej prednej strany vozidla Honda a nie pravej prednej strany, vyplývajúci z príloh posudku, ďalej že znalec neobjasnil vznik poškodenia pravej zadnej časti vozidla Honda, tiež že znalec nezohľadnil stopy zanechané na vozovke a vozidlo Honda podľa jeho simulácie do svojej konečnej polohy jazdilo priamo, a napokon že simulácia vykonaná v doplnku je technicky neprijateľná z dôvodu, že znalec uvažoval výšku bodu rázu vozidla Honda do vozidla VW v zvislej rovine 0,10 m pod úrovňou vozovky. Výšku bodu rázu 0,1 m pod vozovkou použil znalec aj pri zrážke autobusu Karosa s vozidlom VW. Táto hodnota je podľa ÚSI technicky neprijateľná a vykonaná simulácia je technicky nesprávne riešená.

ÚSI znalcovi X.. V. vytkol aj to, že pri riešení predmetnej dopravnej nehody v znaleckom posudku a jeho doplnku použil plánok, ktorý nekorešponduje s miestom dopravnej nehody. Pri zhotovení plánu miesta dopravnej nehody totiž vychádzal zo zlej lokalizácie križovatky, keď rozdiel medzi jednotlivými miestami VBM určenými políciou a znalcom je cca 68,5 m, pričom s týmto plánom miesta dopravnej nehody znalec ďalej pracoval pri kompletnej analýze nehodového deja a na tomto plánku postavil svoje technické závery.

Je síce pravdou, že prof. X.. Z. J., P.. za ÚSI následne na hlavnom pojednávaní pripustil, že v protokoloch k doplnku znaleckého posudku X.. V. nenašiel také rozpory, pre ktoré by musel úplne vylúčiť takýto priebeh dopranej nehody, a že nenašiel na znaleckom posudku X.. V. niečo také, čo by vylučovalo technickú prijateľnosť výpočtu. Zároveň však zdôraznil, že to nič nemení na záveroch písomne podaného posudku ÚSI, a že mu nie sú známe skutočnosti, pre ktoré by museli meniť alebo dopĺňať znalecký posudok ÚSI.

Prof. X.. Z. J. teda na hlavnom pojednávaní zotrval na písomnom posudku ÚSI s tým, že tam popísaný priebeh dopravnej nehody je z technického hľadiska najprijateľnejší. K znaleckému posudku X.. V. dodal, že tento vo svojom znaleckom posudku hľadal priebeh, ktorý by ešte za technicky prijateľných vstupných a výstupných hodnôt bol prijateľný, a že technicky povedané takýto priebeh, ktorý predložil X.. V. je na hranici technickej prijateľnosti.

Z uvedeného je teda zrejmé, že znalec X.. V. nezisťoval technicky najprijateľnejší priebeh predmetnej dopravnej nehody, ale hľadal len taký priebeh dopravnej nehody, pri ktorom by jej technickou príčinou nebola nesprávna technika jazdy obžalovaného. Tomuto zjavne prispôsoboval aj vstupné hodnoty, ktoré posunul až na hranicu technickej prijateľnosti.

Uvedený prístup pri spracovávaní znaleckého posudku znižuje jeho dôkaznú hodnotu natoľko, že ho nemožno považovať za dostatočný podklad k tomu, aby vyvolal odôvodnené pochybnosti o vine obžalovaného. Takýto spôsob riešenia odborných otázok je pri objektívnom objasňovaní veci neprijateľný.

Pre pochybnosti o záveroch znaleckého posudku X.. V. však svedčia aj ďalšie skutočnosti. Tento totiž riešil aj skutkové a právne otázky, ktoré ako znalec nebol oprávnený riešiť a to dokonca aj v rozpore s dôkazmi obsiahnutými v spise.

Poukázať je potrebné najmä na to, že v rozpore so skutočnosťou a vykonanými dôkazmi (plánom dopravnej nehody spracovaným pri obhliadke miesta nehody, náčrtom spracovaným pri dodatočnej obhliadke, nákresom križovatky od SSC, Doplnok č. 1 ÚSI a iné) znalec X.. V. tvrdil, že vodorovné dopravné značenie v mieste, kde odbočovalo vozidlo VW Golf smerom k spoločnosti Eurovia, bolo prerušené len v dôsledku jeho poškodenia. Tým chcel znalec, v rozpore s ostatnými dôkazmi preukázať, že vodič vozidla VW Golf nebol oprávnený odbočiť vľavo a tým vyvolal aj kolíznu situáciu, ktorá viedla k predmetnej dopravnej nehode.

Ako už bolo uvedené, X.. V. pri riešení dopravnej nehody používal plánok, ktorý nezodpovedal miestu dopravnej nehody.

Ďalej sa znalec X.. V. nezaoberal technickou prijateľnosťou priebehu dopravnej nehody podľa obžalovaného, a aj keď rovnako ako obžalovaný tvrdí, že ako k prvej došlo k zrážke medzi vozidlom VW Golf a autobusom, tak vytvára novú verziu priebehu dopravnej nehody, ktorá nezodpovedá ani verzii obžalovaného. Kým obžalovaný tvrdí, že vozidlo VW Golf tlačené autobusom celé presahovalo do jeho jazdného pruhu a že k nárazu ním riadeného vozidla Honda s vozidlom VW Golf došlo v jeho jazdnom pruhu, tak podľa znaleckého posudku X.. V. k tomuto nárazu došlo v protismernom jazdnom pruhu.

Pritom tvrdenie obžalovaného, že po zrážke s červeným vozidlom autobus, ako ho tlačil, išiel po stredovej čiare, medzi jazdnými pruhmi, pričom červené vozidlo v podstate celé zasahovalo do jeho jazdného pruhu, a že k zrážke jeho vodidla Honda a červeného vodidla došlo v jeho jazdnom pruhu, vyhodnotil za technicky neprijateľné aj ÚSI.

V znaleckom posudku X.. V. nesprávne poukazoval aj na to, že pri nárazovej rýchlosti 72 km/h (zistenej znalcom X.. C.) sa vo vozidle Honda neaktivovali airbagy. Okrem toho, že X.. V. sa nevyjadruje k dôvodu, pre ktorý by sa airbagy nemali aktivovať pri ním určenej nárazovej rýchlosti 57,7 km/h (resp. 45,9 km/ h, ktorú uvádza v doplnku), tak aktiváciu airbagov vylúčili ÚSI v zhode so závermi X.. C.. Podľa prof. X.. J., P.. airbagy sa neaktivovali, pretože zmena rýchlosti pri náraze bola len 7 km/h, pričom airbagy sa aktivujú až od zmeny rýchlosti zhruba o 20-25 km/h.

V zhode s tým, ako prof. X.. J., P.. posúdil znalecký posudok X.. V., keď k nemu uviedol, že X.. V. vo svojom znaleckom posudku hľadal priebeh, ktorý by ešte za technicky prijateľných vstupných a výstupných hodnôt bol prijateľný, vyznieva aj odchýlne použitie strednej rýchlosti Hondy v čase stretu s Golfom 57,7 km/h v jeho znaleckom posudku a v jeho doplnku po podaní znaleckého posudku ÚSI už iba 45,9 km/h.

Špekulatívne vyznieva aj tvrdenie X.. V., že pokiaľ by ako k prvej došlo k zrážke vozidla Hondy s vozidlom VW Golf, tak by vodič autobusu toto musel zaregistrovať. Nielen vodič, ale ani nikto z cestujúcich autobusu, totiž nezaregistrovali žiaden náraz vozidla Honda s vozidlom Golf, hoci o tom, že k zrážke medzi nimi došlo nie sú žiadne pochybnosti. Nikto z nich teda nevidel takúto zrážku Hondy s Golfom ani v čase, keď už bol Golf tlačený autobusom, teda keď už pozornosť všetkých bola upútaná nehodovým dejom. To by však, v zmysle argumentácie X.. V., vylučovalo, aby k zrážke Hondy a Golfu došlo až po zrážke Golfu a autobusu.

Na strane druhej je tu znalecký posudok X.. C., ktorý na podklade objektívnych dôkazov, bez potreby vykonania nových analýz, dospel k záverom o technickej príčine dopravnej nehody, na ktorých zotrval a ktoré v rámci kontrolného znaleckého dokazovania boli potvrdené aj znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva. Znalec X.. C., na rozdiel od X.. V., bol prítomný aj na mieste dopravnej nehody bezprostredne po nej, keď policajný orgán zaznamenával stopy.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti ani odvolací súd, rovnako ako súd prvostupňový, nemá žiadne pochybnosti o tom, že k predmetnej dopravnej nehode došlo tak, ako ju popísal vo svojom znaleckom posudku Ústav súdneho inžinierstva. Závery tohto znaleckého posudku sú v podstate celé opísané v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd nepovažuje za potrebné tieto závery podrobnejšie rozpisovať aj vo svojom rozhodnutí.

Na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne teda možno dospieť k záveru, že skutok sa stal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Za správny odvolací súd považuje aj záver prvostupňového súdu o tom, že vodič vozidla VW Golf bol v oblasti miesta zrážky oprávnený odbočiť na prístupovú komunikáciu k spoločnosti Eurovia, a tiež že v smere jazdy vozidiel Honda a VW Golf od hranice križovatky na Margecany bola maximálna dovolená rýchlosť 60 km/h. K tomuto je však potrebné zároveň podotknúť, že pokiaľ znalci riešili tieto otázky, tak riešili otázky právne, ktoré je oprávnený riešiť len súd.

V rámci právneho posúdenia uvedených otázok je potrebné uviesť, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že vodičovi vozidla VW Golf odbočiť doľava na komunikáciu k spoločnosti Eurovia nezakazovalo žiadne dopravné značenie. Šikmé rovnobežné vodorovné značenie bolo v tomto mieste prerušené a odbočenie vodičovi VW Golf teda umožňovalo. Skutočnosť, že komunikácia nebola značená v súlade s STN a že tam nebol vybudovaný odbočovací pruh, nemá vplyv na to, že vodič VW Golf bol oprávnený odbočiť doľava.

Nie je možné súhlasiť ani s tou odvolacou námietkou obžalovaného, že vzhľadom na uvedené nedostatky dopravného značenia obžalovaný nemusel predpokladať, že tam niekto odbočí. Poukázať je tu potrebné najmä na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., podľa ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, a že vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Keďže obžalovaný na vozovke so zníženou adhéziou stratil stabilitu vozidla (hoci mu vozidlo VW nevytvorilo náhlu prekážku), je zjavné, že rýchlosťou predpokladanou v ust. § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. vozidlo Honda neviedol, ale dokonca šiel rýchlosťou vyššou ako najvyššia dovolená pre tento úsek.

Pokiaľ ide o maximálnu dovolenú rýchlosť, ktorou smel obžalovaný vo svojom jazdnom pruhu jazdiť s vozidlom Honda, je skutočne pravdou, že cca 1,1 km pred miestom dopravnej nehody bola zvislou dopravnou značkou B 27a dovolená najvyššia rýchlosť 80 km/h. Podľa § 5 ods. 12 vyhl. č. 225/2004 Z. z. však zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej zvislej dopravnej značky sa končí na najbližšej križovatke, ak nie je skôr skončený inak.

Podľa § 2 písm. n) zákona č. 315/1996 Z. z. križovatkou sa rozumie miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú; za križovatku sa nepovažuje vyústenie poľnej cesty ani lesnej cesty na inú cestu.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 315/1996 Z. z. hranicou križovatky je miesto vyznačené príslušnou vodorovnou značkou; kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky.

Vychádzajúc zo správ Slovenskej správy ciest a z ich passportu, fotodokumentácie, zápisnice o obhliadke miesta činu s plánikom, ako aj ďalších dôkazov vyplýva, že cca 75 m pred oblasťou miesta primárnej zrážky vozidiel Honda a VW Golf bola hranica križovatky ciest I/18 a II/546 (na Margecany a Gelnicu), ktorá najvyššiu dovolenú rýchlosť 80 km/h rušila. Od hranice tejto križovatky bola teda najvyššia dovolená rýchlosť určená ustanovením § 15 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. na 60 km/h.

Keďže obžalovaný vozidlo Honda viedol rýchlosťou 88 km/h, tak ho viedol rýchlosťou vyššou, ako bola najvyššia dovolená rýchlosť stanovená právnym predpisom.

Prvostupňový súd správne ustálil aj vodiča motorového vozidla VW Golf. Hoci obžalovaný túto skutočnosť vo svojom odvolaní namieta, aj podľa odvolacieho súdu týmto vodičom bol neb. K. X.. Okrem správy Hasičského a záchranného zboru Prešov o zásahu zo dňa 21.11.2007, ktorú nemožno považovať za nesprávnu len pre pisársku chybu v mene (o to viac, že v nej pri písaní neboli používané mäkčene a dĺžne), táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckých výpovedí N. X. a K. X.. Podľa nich vozidlo VW Golf riadil K. X., ktorý mal svojho otca K. X. odviesť do zamestnania do Eurovie v Prešove a potom sa mal vrátiť domov. U K. X. nebola zistená prítomnosť etylalkoholu, ale ani prítomnosť bežných liečiv zo skupiny bolesť utišujúcich, uspávajúcich a ukľudňujúcich, vrátane alkaloidov a prchavých látok.

Naviac, keďže predmetná dopravná nehoda nie je v príčinnej súvislosti s jazdou pod vplyvom alkoholu, tak skutočnosť, že neb. K. X. mal v krvi koncentráciu 0,73 ‰ a v moči 0,82 ‰ etylalkoholu, by ani nemala vplyv na posúdenie zodpovednosti za vznik tejto dopravnej nehody a jej následky, aj keby K. X. bol vodičom vozidla VW Golf.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že bezprostrednou príčinou predmetnej dopravnej nehody so smrteľným následkami bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Honda (teda obžalovaného), ktorý nielenže neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, ktorá bola v čase tejto dopravnej nehody mokrá a klzká, ale viedol svoje vozidlo rýchlosťou jazdy cca 88 km/hod., teda vyššou ako rýchlosťou pre daný úsek dovolenou (60 km/hod.). Tá spôsobila stratu stability vozidla Honda na povrchu vozovky so zníženou adhéziou a následný náraz do vozidla VW Golf, ktorým bolo vozidlo VW Golf vymrštené do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke vozidla VW Golf s autobusom jazdiacim v smere od Popradu na Prešov.

Obžalovaný teda K. X. a K. X. z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ktorou je povinnosť ustanovená v § 15 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Obžalovaný tak po objektívnej a subjektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Čo sa týka zavinenia, aj podľa odvolacieho súdu prečin obžalovaný spáchal z vedomej nedbanlivosti (§ 16 písm. a) Tr. zákona). Obžalovaný bol v dobe dopravnej nehody držiteľom vodičského oprávnenia vyše 35 rokov (od 11.5.1972), počas ktorých najazdil 800.000 km bez nehody. Musel teda predpokladať, že v intraviláne mesta Prešov sú vedľajšie komunikácie, na ktoré môže odbočovať iný účastník cestnej premávky, a tiež že v novembri, keď je cesta mokrá, tak môže byť aj viac klzká ako v iných mesiacoch, no napriek tomu rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky neprispôsobil, ale vozidlo viedol rýchlosťou vyššou ako dovolenou. Obžalovaný teda vedel, že pri takomto vedení vozidla môže niekomu spôsobiť smrť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že uvedený následok nespôsobí.

Napriek tomu, že prvostupňový súd skutkové okolnosti správne ustálil a skutok aj správne právne kvalifikoval (ako je zrejmé nielen z právnej vety, ale aj z odôvodnenia rozsudku), tak opätovne vo výroku o vine nesprávne označil prečin podľa § 149 Tr. zákona ako prečin ublíženia na zdraví, hoci jeho zákonné pomenovanie je prečin usmrtenia. Túto chybu výroku o vine napadnutého rozsudku nebolo možné napraviť inak, než jeho zrušením v celom rozsahu.

Pochybenia, ktoré bolo možné napraviť v rámci odvolacieho konania, však krajský súd zistil aj vo výroku o treste a o náhrade škody.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd správne vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, keď prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd správne zistil len existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Z odpisu registra trestov, správy z registra priestupkov a z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný pred spáchaním stíhaného trestného činu sa nedopustil žiadneho iného trestného činu a napriek tomu, že je vodičom od roku 1972 nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu a dopustil sa len jedného priestupku (v roku 2005), ktorý sa týkal porušenia povinnosti vodiča použiť na jazdu také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností bolo potrebné trestnú sadzbu ustanovenú v § 149 ods. 2 Tr. zákona pre prečin usmrtenia na 2-5 rokov upraviť v súlade s § 38 ods. 3 Tr. zákona (znížením hornej hranice o jednu tretinu) a trest odňatia slobody ukladať v rámci sadzby od 2 až do 4 rokov.

Skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosti nápravy vyplývajú aj zo správy o povesti od Obce D. a z pracovného posudku zamestnávateľa. Podľa nich obžalovaný žije usporiadaným manželským životom, v obci sa správa slušne, neboli na neho žiadne sťažnosti, pričom v obci neboli

voči nemu vedené žiadne priestupkové konanie. Je dlhoročným zamestnancom O., a. s., ktorý počas tridsiatich rokov nemal žiadne pracovné či mimopracovné problémy. Svoje pracovné povinnosti si plnil vždy zodpovedne, včas a čestne, pričom v pracovnom kolektíve je obľúbený a ochotný vždy pomôcť. Zamestnávateľ hodnotí jeho pracovnú morálku na vysokej úrovni.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc aj na dĺžku trestného konania, ktorú nie je možné pričítať obžalovanému, lebo obstarávaním znaleckých posudkov len realizoval svoje právo na obhajobu, je účel trestu možné u obžalovaného dosiahnuť aj trestom odňatia slobody na jeho dolnej hranici, ktorého výkon bude podmienečne odložený na prísnu skúšobnú dobu. To odvolací súd považuje súčasne za primerané zadosťučinenie v zmysle čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nie je sa však možné stotožniť s prvostupňovým súdom, že trest zákazu činnosti obžalovanému nie je potrebné uložiť, lebo by bol pre neho zbytočne prísny. Je potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s vedením motorového vozidla obžalovaným nastali nenapraviteľné následky, keď pri dopravnej nehode zavinenej obžalovaným došlo k usmrteniu dvoch osôb. Naviac, odvolací súd zistil, že aj keď obžalovaný, okrem predmetného prípadu, nikdy nezavinil dopravnú nehodu, tak po spáchaní žalovaného trestného činu sa v období rokov 2011 až 2015 dopustil 8 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli všetky riešené uložením pokuty v blokovom konaní.

Preto odvolací súd, popri treste odňatia slobody, za nevyhnutné pre dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného považuje aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 4 rokov.

Za dôvodné je potrebné považovať odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o náhrade škody. Výrok, ktorým prvostupňový súd priznal náhradu škody je nielen nepodložený, ale aj absolútne nepreskúmateľný. Len skutočnosť, že si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody, pre jeho priznanie nepostačuje.

Pre priznanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby bol nárok uplatnený riadne a včas a súčasne, aby bol preukázaný čo do dôvodu a výšky a to v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. V predmetnej veci však nielen z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale ani z obsahu spisu, nie je možné vyvodiť aká škoda bola uplatnená a ako bola zistená jej výška.

Poškodený N. X. pri výsluchu dňa 03.12.2007, o ktorom zápisnica bola čítaná aj na hlavnom pojednávaní, vypovedal o tom, že je vlastníkom motorového vozidla VW Golf a že žiada náhradu škody, ktorú upresní dodatočne. Poškodená K. X. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 27.3.2008 uviedla, že vlastníkom vozidla VW Golf je syn N. X.. Tiež uviedla, že žiada náhradu škody, ktorú upresní dodatočne. Ich splnomocnenec pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 22.08.2008 uviedol len toľko, že škodu vyčísľujú na 245.000,- Sk.

Z uvedených prejavov však nie je možné zistiť z čoho pozostáva (či ide iba o škodu na vozidle, alebo aj náhradu nákladov pohrebu, prípadne o inú škodu) a ani ako bola určená jej výška. Za takýchto okolností nie sú splnené podmienky pre to, aby v rámci trestného konania bol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody. Vzhľadom na to odvolací súd nemohol postupovať inak, než poškodených N. X. a K. X. s ich nárokmi na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Rovnako, s nárokom na náhradu škody bolo potrebné odkázať na občianske súdne konanie aj poškodenú spoločnosť Slovenskú autobusovú dopravu Prešov, a. s.. Jej poverený zástupca pri výsluchu dňa 07.01.2008 po poučení o náhrade škody podľa § 46 Tr. poriadku uviedol len predbežnú výšku škody a že túto presne vyčísli dodatočne písomnou formou, čo sa však nikdy nestalo. K výške škody ani nebol vykonaný žiaden dôkaz.

Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.