Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/116/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: D.. D. F., B. E. Č.. XXX, XXX XX E. proti odporcovi: SVB Lafranconi, so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 56, 811 02 Bratislava zastúpeného: Mgr. Ivanom Vojtašovičom, advokátom, so sídlom Pribinova č. 4, 811 09 Bratislava o určenie, že uznesenie č. 7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.9.2011 vo veci odvolania a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi je neplatné takto

rozhodol:

Súd návrh na prerušenie konania sp. zn. z a m i e t a . Súd návrh z a m i e t a. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 260,01 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú sumu je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu SLSP, a.s., na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, D.: Q. v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeného súdu dňa 5.6.2012 žiadal, aby súd určil vo vzťahu k odporcovi, že uznesenie č.7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Lafranconi konaného dňa 26.9.2011 vo veci odvolania navrhovateľa z funkcie predsedu odporcu SVB Lafranconi a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi X. F. O. je v rozpore s právom. Súd uznesením č. k. -50 zo dňa 21.6.2012 vyzval navrhovateľa na opravu petitu žalobného návrhu. Navrhovateľ následne písomným podaním, doručeným súdu dňa 13.7.2012, petit žalobného návrhu upravil tak, že sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia č. 7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Lafranconi, prijatého dňa 26.9.2011. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 26.9.2011 mal za to, že sa nekonalo riadne zasadnutie vlastníkov bytov SVB Lafranconi, išlo podľa neho o "diskusné stretnutie" vlastníkov bytov a na tomto stretnutí bolo prijaté uznesenie o odvolaní navrhovateľa z funkcie predsedu odporcu a prijaté uznesenie o vymenovaní X.. F. O. do funkcie predsedu odporcu. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že správny orgán následne navrhovateľa vymazal z funkcie štatutárneho orgánu a zapísal do tohto registra meno novej štatutárnej zástupkyne. Navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu, že F. O. bola na schôdzi vlastníkov bytov SVB Lafranconi dňa 16.6.2011 zvolená do funkcie člena Rady odporcu. Taktiež dvaja vlastníci bytov X.. F.R. T. X.. F. boli taktiež zvolení za členov Rady odporcu a navrhovateľ bol zvolený do funkcie predsedu odporcu. Navrhovateľ následne po prevzatí účtovníctva v júli 2011 od predchádzajúceho predsedu zistil, že všetci členovia Rady sú dlžníkmi spoločenstva a vyzval ich na úhradu dlžných súm. Z tohto titulu bola ich voľba do funkcie členov Rady automaticky, v zmysle stanov odporcu podľa článku 8 ods. 14, anulovaná. Napriek tejto skutočnosti, podľa navrhovateľa neznámy subjekt konajúci za Radu odporcu, zvolal na deň 26.9.2011 stretnutie vlastníkov bytov. Na tomto stretnutí, ktoré zahájil X.. F. bol podaný návrh na odvolanie navrhovateľa z funkcie predsedu odporcu a bol podaný návrh na vymenovanie pani F.. O. do funkcie predsedu odporcu. Navrhovateľ poukázal na to, že konanie vlastníkov bytov a odporcu spravuje zákon č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého je funkčné obdobie predsedu taxatívne stanovené na 3 roky. V zmysle stanov odporcu môže Rada odporcu za určitých okolnosti navrhnúť skrátenie zákonného trojročného funkčného obdobia, avšak za dodržania procesných náležitostí podľa

č. 8 ods. 10 stanov. Pred podaním návrhu na zvolanie schôdze vlastníkov bytov je rada SVB povinná postupovať podľa článku 8 ods. 11 stanov SVB. Rada SVB nedodržala tak zákonné ustanovenia ani ustanovenia stanov SVB, na základe čoho navrhovateľ má za to, že stretnutie vlastníkov bytov v deň 26.9.2011 bolo zvolané nezákonne, jeho priebeh a dôsledky sú tak isto nezákonné. Odporca nemal mandát na to, aby bol zvolený nový štatutárny zástupca odporcu a nemal mandát ani na to, dať zapísať nového štatutárneho zástupcu do príslušného registra. Odporca súdu dňa 24.9.2013 doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom predovšetkým napadol nedostatok vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní na tom skutkovom základe, že vznik spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, spôsob kreovania a odvolávania ich orgánov, ako aj rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome upravuje osobitný zákon 182/1993 Z.z, ktorý je zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, a teda neplatnosti uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je potrebné posúdiť v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Odporca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona 182/1993 Z.z .,podľa ktorého prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do 3 mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Podľa vyjadrenia odporcu s poukazom na citované ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov zákon priznáva len taxatívne určenému okruhu účastníkov, a to vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome za súčasného splnenie podmienky, ak títo boli na schôdzi prehlasovaní, resp. sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť. Odporca nepoprel, že navrhovateľ bol v období od 16.6.2011 do 26.9.2011 predsedom SVB Lafranconi, avšak navrhovateľ nikdy nebol a ani v súčasnosti nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome, ktorého správu vykonáva odporca, a teda navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie predmetnej žaloby. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia č. 7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.9.2011 vo veci odvolania a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi, nakoľko neosvedčil žiadnym spôsobom právny záujem na určení neplatnosti predmetného uznesenia. V zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. predsedu spoločenstva vlastníkov bytov volí a odvoláva zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Je teda plne v kompetencii a na rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov koho si zvolí resp. odvolá z funkcie predsedu spoločenstva. Schôdze vlastníkov bytov dňa 26.9.2011 sa zúčastnilo 11 vlastníkov z celkového počtu 13, ktorí pomerom 10:1 jednoznačne rozhodli o odvolaní navrhovateľa z funkcie predsedu spoločenstva a o menovaní novej predsedníčky. Navrhovateľ, ktorý bol osobne prítomný na tejto schôdzi žiadnym spôsobom nenamietal rozhodnutie vlastníkov o jeho odvolaní z funkcie predsedu, nevyjadril sa k tomu odvolaniu, ani sa nepokúsil rozhodnutie schôdze vlastníkov napadnúť bezprostredne po termíne konania schôdze. Svoj návrh doručil súdu až po 9 mesiacoch od konania schôdze a v tomto návrhu začal argumentovať naliehavým právnym záujmom na nim požadovanom určení neplatnosti uznesenia č. 7 prijatého na schôdzi SVB Lafranconi dňa 26.9.2011. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení žalobného návrhu uviedol, že má riadne zvoleného a v príslušnom registri riadne zapísaného predsedu. Taktiež uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov svojím hlasovaním prejavili svoju vôľu a odvolali navrhovateľa z funkcie predsedu SVB a teda je otázne, akým spôsobom by malo navrhovateľom požadované určenie neplatnosti uznesenia prispieť k vytvoreniu pevného základu vzťahov medzi účastníkmi konania. Odporca v závere svojho vyjadrenia k žalobného návrhu uviedol, že navrhovateľ dlhodobo vo vzťahu k odporcovi ako aj k vlastníkom bytov a nebytových priestorov vystupuje arogantne, agresívne, podáva vo svojom mene aj v mene manželky ako vlastníčky bytu množstvo návrhov za účelom vyvolania súdnych alebo správnych konaní, podáva viacero trestných oznámení na vlastníkov bytov, resp. členov Rady a predsedu spoločenstva, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté ako nedôvodné. Na základe týchto skutočnosti odporca má za to, že podanie predmetnej žaloby má šikanózny charakter. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňovali svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní. Navrhovateľ sa na pojednávanie, určené na deň, 18.5.2016

nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil v zmysle ustanovenia § 119 ods. 1, ods. 2, písmeno a/b/ c/, ods. 3 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Navrhovateľ súdu dňa 6.5.2016 doručil písomné podanie, ktorým namietal právne zastúpenie odporcu zvoleným právnym zástupcom, žiadal prerušiť konanie sp. zn. v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2, písmeno a/,b/ O.s.p., a zároveň žiadal odročiť pojednávanie bez podrobnej špecifikácie dôvodu na odročenie pojednávania. Súd z obsahu podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 6.5.2016 nezistil, že by na strane navrhovateľa existoval dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a z tohto dôvodu nepostupoval v zmysle ustanovenia § 119 ods. 4 O.s.p. a neinformoval účastníkov konania a právneho zástupcu odporcu, že pojednávanie odročuje, preto bolo povinnosťou navrhovateľa na pojednávanie, určené na deň 18.5.2016, dostaviť sa. Podľa ustanovenia § 109 ods. 2, písmeno a/,b/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko nepreukázal, žeby sa nemohol ako aj odporca konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy (§ 109 ods. 2, písmena/a/, b/ O.s.p.). Dôvod prerušenia, definovaný v ustanovení § 109 ods. 2 písmene b/ O.s.p., taktiež nie je dôvodom na prerušenia konania, nakoľko v konaní žiaden z účastníkov konania nie je zastúpený zákonným zástupcom, ktorý by zomrel alebo by stratil spôsobilosť konať pred súdom. Navrhovateľ počas konania zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach uvádzaných v návrhu, namietol však, že odporca zastúpený štatutárnou zástupkyňou F. O. nemohol splnomocniť právneho zástupcu F.. D. V.Š. na zastupovanie. Odporca taktiež zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v návrhu. K osobe právneho zástupcu uviedol, že v čase podpísania splnomocnenia udeleného zvolenému právnemu zástupcovi bola pani F. O. štatutárnou zástupkyňou odporcu. Súd v tejto súvislosti považoval splnomocnenie udelené odporcom zvolenému právnemu zástupcovi za splnomocnenie podpísané štatutárnym zástupcom odporcu z dôvodu, že pani E.F.L. O. bola v rozhodnom období štatutárnym zástupcom odporcu zapísaným vo výpise z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeného Obvodným úradom Bratislava , odborom všeobecnej vnútornej správy. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v konaní a dospel k záveru, že navrhovateľ vo veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žalobného návrhu z dôvodu, že nie je vlastníkom bytu v bytovom dome postavenom na Z. T. U. E.. Q. XX, XXX XX Bratislava. Vlastníčkou bytu je jeho manželka. Táto skutočnosť ani medzi účastníkmi konania sporná nebola. Navrhovateľovi teda nesvedčí právo prehlasovaného vlastníka bytu domáhať sa ochrany práv v zmysle ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého iba prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Súd dodáva, že navrhovateľ návrh súdu doručil po uplynutí obidvoch prekluzívnych lehôt, uznesenie č. 7 bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov dňa 26.9.2011 a návrh súdu doručil dňa 5.6.2012. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre

označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) Súd návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní avšak vzhľadom na jeho námietku, že sa nároku môže domáhať v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka súd skúmal, či navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na učení neplatnosti predmetného uznesenia špecifikovaného v petite žalobného návrhu ( aj keď predmetné unesenie nemožno definovať ako právny úkon v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa ustanovenia § 80 písmeno c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa zaoberal aj procesnou prípustnosťou určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c / O.s.p. a zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa, aj keď súd má za to, že navrhovateľ vo veci nie aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko po vznesení námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie odporcom počas konania navrhovateľ uviedol, že nároku sa domáha podľa ustanovenia § 39 OZ. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno v tomto zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je /pozitívne určenie/ alebo tu nie je /negatívne určenie/, pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že je ho právne postavenia je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný iba vtedy ,ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie alebo neistota právneho postavenia navrhovateľa znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah/ právo/ už existujúce alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak do budúcnosti prípadným ďalším sporom o plnenie alebo ak žalobou na určenie možno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pre vyhlásenie rozsudku je rozhodujúci podľa ustanovenia § 154 O.s.p. stav v čase jeho vyhlásenia. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel jednoznačne k záveru, že navrhovateľ nemá a ani nepreukázal naliehavý právny záujem, v čase vyhlásenia rozsudku, na určení neplatnosti uznesenia č. 7 zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.9.2011 vo veci odvolania a menovania štatutárneho orgánu SVB Lafranconi. Kladné rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa by nebolo spôsobilé privodiť navrhovateľovi priaznivejšie právne postavenie, nakoľko výhradne vlastníci bytov a nebytových priestorov majú mandát na výkon práva zvoliť si štatutárneho zástupcu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a mandát podieľať sa na výkone správy bytového domu (§ 14

zákona č.182/1993 Z.z.). Súd do výkonu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže zasiahnuť len v rámci ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., avšak len za predpokladu, že navrhovateľ by bol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby a za predpokladu, že by preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného uznesenia.

Návrh navrhovateľa neobstojí vzhľadom na vyššie prezentované právne závery konajúceho súdu, pretože rozhodnutím súdu nie je možné vytvoriť pevný právny základ pre budúce právne vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko nie je možné privodiť navrhovateľovi nárok, na zvolenie jeho osoby do funkcie štatutárneho zástupcu žalovaného odporcu. Súd návrh navrhovateľa aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v konaní zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.1 v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Odporca v konaní mal plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi v sume 267,01 €, ktoré mu vznikli titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ je povinný trovy právneho zastúpenia zaplatiť v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu odporcu v sume 267,01 € v lehote troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca odporcu vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov . Právny zástupca odporcu vykonal nižšie uvedené úkony právnej služby: -prevzatie a príprava zastúpenia september 2014............................................................ 61,85 €

- účasť na pojednávaní dňa 30.3.2015................ ............................................................ 61,85 €

- účasť na pojednávaní dňa 2.11.2015(1/4základnej sadzby tarifnej odmeny)................16,14 €

- účasť na pojednávaní dňa 20.1.2016(1/4základnej sadzby tarifnej odmeny)................16,50 €

- účasť na pojednávaní dňa 18.5.2016................................................................................66,- € Režijný paušál 2014- 1x8,04€....................................................................................................................8,04 € 2015-2x8,39€...................................................................................................................16,78 € 2016-2x8,58€...................................................................................................................17,16 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods.2 O.s.p./