Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-274-2015.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/274/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: H. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. V. XX, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 79,63 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 79,63 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 18,96 Eur od 18.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 13,71 Eur od 17.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 41,77 Eur od 18.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1,99 Eur od 17.8.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3,20 Eur od 18.7.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom zo dňa 10.6.2015, tunajšiemu súdu doručeným dňa 22.6.2015, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 79,63 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
Odporca s návrhom súhlasil.
Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci im bolo predvolanie riadne doručené. Súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bez ich prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o pripojení, faktúrami predloženými navrhovateľom, oznámením o postúpení pohľadávky, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 852 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, uzavrela s odporcom dňa 13.6.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie verejnej služby, program Magio Sat, ako aj Dodatok k zmluve. Odporca svoj zmluvný záväzok nesplnil, keďže vystavené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil.
Navrhovateľ zároveň predložil súdu faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 3,20 Eur, splatnú dňa 18.7.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 1,99 Eur, splatnú dňa 17.8.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 18,96 Eur, splatnú dňa 18.9.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 13,71 Eur, splatnú dňa 17.10.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 41,77 Eur, splatnú
dňa 18.11.2012 a faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 418,90 Eur, splatnú dňa 18.12.2012, ktoré boli vystavené za služby pevnej siete, poskytované odporcovi.
Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 9.6.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa.
Odporca dňa 18.5.2016 tunajšiemu súdu doručil podanie, v ktorom okrem iného uviedol, že pred mesiacom prišiel z ÚVTOS a svoj dlh vo výške 79,63 Eur s prísl. uznáva a je ochotný ho splácať po 10,00 Eur mesačne.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Zb. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Zb. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Zb. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Zb. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Zb. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný, preto mu vyhovel v celom rozsahu, t. j. vo výške 79,63 Eur, čo predstavuje sumu nezaplatených predložených faktúr. Súd ich výšku mal preukázanú z predložených faktúr, ako aj samotnej zmluvy medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania k dátumu splatnosti jednotlivých faktúr. Keďže súd priznal navrhovateľovi uplatnenú sumu za nezaplatené faktúry za služby a navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v súlade s citovaným zákonným ustanovením, súd mu ich priznal od dátumu splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok konania a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom - ktorom prípade javiť ako neprimerane tvrdá, ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, predovšetkým s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých účastníkov konania.
Odporca bol prednedávnom prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a v súčasnosti nemá žiadne finančné prostriedky.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil všetky vyššie spomenuté okolnosti, ktoré svojim charakterom možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, a to nielen na strane neúspešného odporcu, ale aj na strane navrhovateľa, ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov konania. Sociálna a majetková situácia odporcu predstavuje podľa názoru súdu výrazné obmedzenie jeho schopnosti znášať trovy tohto konania. Uloženie tejto povinnosti by pre odporcu predstavovalo ohrozenie jeho sociálneho postavenia, preto tieto dôvody možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spĺňajú atribút výnimočnosti prípadu.
Súd však na strane druhej dôsledne zvážil aj majetkové pomery navrhovateľa, ktorého záujem na náhrade trov konania by vzhľadom na jeho postavenie úspešného účastníka konania mohol byť aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. dotknutý. Súd vychádza z presvedčenia, že nepriznanie trov konania úspešnému navrhovateľovi nepredstavuje preňho ako obchodnú spoločnosť vzhľadom na jeho solventnosť žiadne závažné obmedzenie jeho činnosti resp. nebude mať nepriaznivý dopad na jeho činnosť a rozvoj podnikateľských aktivít. Tento významný nepomer v majetkovom postavení navrhovateľa a odporcu v spojení so zlou sociálnou situáciou odporcu považuje súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.