Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-345-2015.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/345/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. XX a P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Na U. XX o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/127/2011-25 zo dňa 14.9.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletú S. B., nar. X.X.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S. B., nar. X.X.XXXX zvyšuje zo sumy 80 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, a to od 1.9.2015, pričom otec dieťaťa je povinný výživné na maloletú platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred.
Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú S. B., nar. X.X.XXXX za obdobie od 1.9.2015 do 31.5.2016 predstavuje sumu 540 EUR, súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 15 EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka sa svojím písomným návrhom zo dňa 16.11.2015 osobne podaným na tunajší súd dňa 18.11.2015 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/127/2011-25 zo dňa 14.09.2011 tak že zvýši výživné na mal. zo sumy 80 eur mesačne na sumu podľa rozhodnutia súdu na základe príjmových a majetkových pomerov otca. Vo svojom návrhu poukázala matka na skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na mal. uplynuli štyri roky, v súčasnosti mal. S. navštevuje prvý ročník strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva v Bratislave, v dôsledku čoho sa výrazne zvýšili náklady na starostlivosť o maloletú. V návrhu uviedla, že na začiatku školského roka ona u maloletej platila sumu 230 eur na rôzne školské pomôcky, učebnice a špeciálne potreby na odborné vyučovanie, na čo jej otec maloletej prispel sumou 130 eur. Poukázala tiež na to, že jej sa medzičasom zmenilo zamestnanie a ona má príjem 550 eur mesačne a k tomu prídavok na dieťa. V návrhu uviedla, že otec maloletej je zamestnaný v stavebnej firme, nie je ženatý a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Matka na pojednávaní pred súdom uviedla, že požaduje zvýšiť výživné na dcéru S. zo sumy 80 eur mesačne na 150 eur mesačne od mesiaca 9/2015. Návrh nepodala skôr preto, že ešte nevedela aké konkrétne výdavky v súvislosti s návštevou SŠ bude mať. Vyjadrila sa, že maloletá navštevuje SUŠ v Bratislave, a to prvý ročník - scénické výtvarníctvo a na odborné predmety potrebuje školské pomôcky
- akrilové farby, ktoré stoja 10 eur, špeciálne ceruzky, ktoré stoja 7 - eur v počte 10 ks. , tiež výkresy a školné platila 60 eur na začiatku šk. roka. Maloletej platí za električenku 14 euro mesačne. Uviedla, že
maloletá do Bratislavy dochádza niekedy vlakom, čo má bezplatne a niekedy autobusom, pričom jedna cesta autobusom ju stojí 3 eurá. Používa aj autobus MHD v Nitre a ona jej platí za čipovú kartu 5 eur mesačne. V Bratislave býva na internáte, kde platí poplatok 50 eur na mesiac a to je len za ubytovanie. Za obedy v školskej jedálni platí 28 eur mesačne. Raňajky a večere si musí zabezpečovať sama tak, že si nakupuje potraviny. Na nákupy potravín jej dáva 20 euro na týždeň. Dcéra chodí vo voľnom čase do tanečnej skupiny v Nitre a to v nedeľu a tam platí 2,50 za tanečnú miestnosť na hodinu. Bežné výdavky u nej sú na stravu, oblečenie, obuv, potreby do školy, hygienické potreby. Otec na dcéru platí pravidelne výživné 80 eur mesačne, tiež sa s dcéru stretáva. V súčasnej dobe je zamestnaná u zamestnávateľa SIIX EMS Slovakia, s.r.o. a zarába v čistom cca 550 eur mesačne. Iný príjem z výkonu práce nemá. Poberá prídavok na dcéru 23,52 eura mesačne na mal. Romanu. Uviedla, že v súčasnej dobe býva v nájme je to C. XXX, D. a je to rodinný dom rozdelený na dve časti, pričom ona obýva samostatnú časť, ktorá predstavuje jednoizbový byt. Obýva ho ona, maloletá a staršia dcéra P.. Nájomné činí 280 eur na mesiac. Ona platí 140 eur a dcéra P. tiež 140 eur mesačne. Dcéra P. je už plnoletá a medzičasom prestala študovať na VŠ. Momentálne pracuje v spoločnosti Deichmann v Nitre ako predavačka. Vie, že v čistom zarobí okolo 460 euro mesačne. Spláca pôžičku Tatrabanke a.s., mesačnou splátkou 42 euro. Platí smetné 69 eur na rok za tri osoby. Matka dieťaťa v konečnom návrhu uviedla, že ponecháva úpravu výšky výživného na zváženie súdu a výživné žiada zvýšiť na dcéru od otca od 1.9.2015 ako nastúpila na strednú školu. Otec vypočutý v konaní pred súdom uviedol, že na dcéru výživné platí 80 eur mesačne, pričom na plnoletú dcéru P. už výživné neplatí. Uviedol, že na staršiu dcéru platil 90 eur mesačne a už nevie presne do kedy, resp. platil do mesiaca 5/2014, kým dcéra chodila do školy. Zamestnávateľa nezmenil a dosahuje príjem okolo 550 eur mesačne a príjem z výkonu inej práce nemá. Vyjadril sa, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a vlastní motorové vozidlo Fiat Punto, ktoré v čase poslednej úpravy výživného nemal. Uvedené auto kúpil ako ojazdené, za kúpnu cenu 300 eur. Auto využíva na cestu do práce a späť, chodí z F. do S. a späť. Na pohonné hmoty vynaloží okolo 100 eur mesačne. Pracovisko nemá v S., ale odtiaľ dochádzajú na rôzne miesta podľa potreby firmy. Naposledy boli takto v Púchove. Z týchto miest sa pravidelne vracajú okolo 17,45 hod. Auto používa preto, že v takomto čase by už mal problém dostať sa z S. do miesta bydliska. V letnom období majú prac. dobu od 6.00 do 16.30 hod. a v zimnom období od 7.00 do 15.30 hod. Býva sám v byte, ktorý patrí bytovému družstvu a byt je dvojizbový. Nájomné platí 140 eur, elektrinu 26 eur mesačne, SATRO 42 eur štvrťročne, smetné ročne 26 eur. Spláca pôžičku majiteľovi firmy, v ktorej pracuje. Uviedol, že mesačne splácal pôžičku jeho zamestnávateľovi po 100 eur, ktorú už medzičasom splatil a má povolené ísť do debetu na jeho účte v banke a výšku mínusového zostatku má 1600 eur. Otec dieťaťa v konečnom návrhu uviedol, že ponecháva na zváženie súdu zvýšenie výživného z jeho strany na dcéru. Najskôr navrhoval zvýšiť výživné na sumu 100 eur mesačne, potom matke dieťaťa telefonoval, že by sa snažil platiť 130 eur mesačne. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania považuje návrh podaný v tejto veci matkou dieťaťa na zvýšenie výživného za dôvodný, nakoľko od poslednej úpravy výživného sa zmenili potreby mal., keďže táto navštevuje SOŠ v Bratislave. Taktiež došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca a odpadla mu vyživovacia povinnosť k medzičasom plnoletej dcére P., a preto navrhol výživné na mal. S. zvýšiť na sumu 140 eur mesačne. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh matky, oznámenie o narodení dieťaťa, správy zamestnávateľa otca, potvrdenia o príjmoch otca, potvrdenia o príjmoch matky, výpisy z účtu matky ohľadom výdavkov na strane matky, poštové poukážky o výdavkoch na strane matky a otca, pracovnú zmluva otca, pracovný posudok na otca, dodatky k pracovnej zmluve otca, zmluvu o pôžičke otcovi zo strany zamestnávateľa, príjmový doklad o úhrade pôžičky, úverovú zmluvu matky - poskytnutie spotrebiteľského úveru matke od Tatra banky a.s., nájomnú zmluva na bývanie pre matku, maloletú i plnoletú dcéru matky zo dňa 1.9.2015, potvrdenie o príjme P. B., spis OS Nitra sp. zn. 13P/127/2011 a zistil tento skutkový stav a právny stav veci. Maloletá S. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z rozvedeného manželstva rodičov E. B. a P. B.. Naposledy bola vyživovacia povinnosť k mal. S. upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/127/2011-25 zo dňa 14. 09. 2011. Týmto rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú zo sumy 1 500,-Sk mesačne na sumu 80 eur mesačne od 01.08.2011. Zročné výživné v celkovej sume 30 eur súd povolil otcovi splácať po 10 eur spolu s bežným výživným. Matka maloletého dieťaťa bola v tom čase zamestnaná v spoločnosti BOVI - RENA s r.o., kde dosahovala príjem vo výške 631,45 eur, poberala rodinné prídavky na dve deti. Mala dve vyživovacie povinnosti ku dcéram mal. S. a tiež v tom čase plnoletej študujúcej staršej P.. Otec detí bol zamestnaný u zamestnávateľa Ing. E. J. J. ako stavebný robotník a jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavoval výšku 505,37 eur. S deťmi bývala matka u jej rodičov. Mal. S. v tom čase navštevovala 6. ročník ZŠ. Staršia dcéra rodičov P. navštevovala v tom
čase strednú školu v F.. Citovaným rozsudkom bola zvýšená otcovi jeho vyživovacia povinnosť i na staršiu dcéru P., a to na sumu 90 eur mesačne. Maloletá v súčasnosti navštevuje 1. ročník Strednej umeleckej školy scénického výtvarníctva v Bratislave. Bežné výdavky u nej predstavujú výdavky na stravu, oblečenie, obuv, školské potreby a školské pomôcky. Školské potreby u nej predstavujú akrilové farby 10 eur, tiež špeciálne ceruzky, ktoré stoja 7 eur 10 kusov, 5 eur blok s výkresmi. Školné matka platila vo výške 60 eur, ďalej 30 eur za učebnice, 70 eur za materiál na začiatku školského roka. Za električenku platí 14 eur mesačne, do Bratislavy dochádza občas autobusom, jedna cesta stojí 3 eurá, niekedy vlakom, čo je bezplatné. V Nitre za kartu na MHD jej matka platí 5 eur mesačne. Býva na internáte, kde matka platí poplatok 50 eur mesačne, obedy v školskej jedálni 28 eur mesačne, na raňajky a večeru jej dáva 20 eur na týždeň, pretože tieto si zabezpečuje mal. počas týždňa sama. Vo voľnom čase počas víkendu chodí do maloletá do tanečnej skupiny, kde platí poplatok 2,50 eur za tanečnú miestnosť za hodinu. Je zdravá. Matka býva spolu s mal. S. a staršou plnoletou dcérou P. v prenajatom rodinnom dome, ktorý je rozdelený na dve časti, pričom matka obýva samostatnú časť, ktorá predstavuje jednoizbový byt. Výdavky na bývanie predstavujú sumu 280 eur mesačne, pričom zahŕňajú nájomné a energie, matka z toho hradí sumu 140 eur mesačne. Nájomná zmluva je uzatvorená medzi prenajímateľom a plnoletou dcérou rodičov P., ktorá hradí nájomné vo zvyšnej výške sumy 140 eur mesačne. Matka je zamestnaná v spoločnosti SIX EMS Slovakia s.r.o., kde jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 566,50 eur. Má jednu vyživovaciu povinnosť. Okrem toho poberá matka prídavky na mal. v sume 23,52 eur mesačne. Matka spláca pôžičku v Tatra banke, a.s. mesačnou splátkou 42 eur. Plnoletá P. pracuje ako predavačka u zamestnávateľa Deichmann obuv SK s.r..o. a jej priemerný čistý príjem predstavuje 473,05 eur mesačne. Otec maloletej. je zamestnaný stále u pôvodného zamestnávateľa Ing. E. J. J.. Jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu 597,27 eur. Iný príjem nemá. Má jednu vyživovaciu povinnosť. Vlastní motorové vozidlo značky Fiat Punto, rok výroby 1996, ktoré kúpil za 300 eur. Býva sám v 2- izbovom byte, ktorý patrí družstvu. Výdavky s bývaním má nájomné 140 eur mesačne, elektrinu 26 eur mesačne, SATRO 42 eur štvrťročne, smetné 26 eur ročne. Splácal v priebehu konania pôžičku majiteľovi firmy, v ktorej pracuje vo výške 500 eur v splátkach 100 eur mesačne, ktorú počas konania v tejto právnej veci splatil Peniaze z pôžičky použil na kúpu práčky a TV. Dochádza do práce a na pohonné hmoty vynaloží mesačne 100 eur. Výživné na medzičasom plnoletú staršiu dcéru P. už neplatí, keďže táto už pracuje a má príjem z výkonu práce. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ( Zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky mal. dieťaťa bol podaný v tejto právnej veci dôvodne, čo sa týka jeho predmetu a to zvýšenia výživného na mal. S.. Od poslednej úpravy výživného z roku 2011 sa podstatným zmenili pomery na strane maloletej, ktorá od 01. 09. 2015 navštevuje Strednú umeleckú školu v Bratislave a v priebehu konania pred súdom boli matkou maloletej
preukázané výdavky, ktoré na strane maloletej predstavujú navýšenie nákladov na maloletú. Ide o výdavky súvisiace práve s jej nástupom na stretnú školu súvisiace s potrebami do školy, cestovaním, bývaním v Bratislave i aktivitami maloletej. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá žiačkou 6. ročníka ZŠ a výdavky u nej boli prirodzene na nižšej finančnej úrovni, pričom výživné v tom čase bolo na ňu určené v sume 80 eur mesačne. Jej rastom, osobnostným rozvojom a nutnosťou kryť výdavky, ktoré v súčasnej dobe na strane maloletej existujú, vznikla potreba kryť tieto výdavky zo strany rodičov maloletej, ktorí naďalej majú vyživovaciu povinnosť ku dcére S.. Zmena v pomeroch u rodičov maloletej nastala v tom, že obom odpadla vyživovacia povinnosť ku staršej dcére P., keďže tá je už plnoletá a má príjem z výkonu práce. Je schopná živiť sa sama. Rodičia mal. dieťaťa dosahujú príjem na úrovni 566,50 eur mesačne v priemere v čistom matka a v sume 597,27 eur mesačne v priemere mesačne v čistom otec. Príjem rodičov sa v porovnaní s ich príjmami v čase poslednej úpravy výživného zvýšil u otca a mierene poklesol u matky dieťaťa. Ani jeden z rodičov dieťaťa nemá vlastné bývanie, keďže otec býva v byte, ktorý patrí OSBD a matka v prenajatom byte, ktorý obýva s maloletou a plnoletou dcérou. Otec medzičasom nadobudol staršie auto Fiat Punto, aby sa mohol prepravovať do práce a hlavne späť z hľadiska rozloženia jeho pracovného času a mal sa ako vrátiť z miesta pracoviska do miesta bydliska i v neskorších hodinách. Otec tak isto v priebehu konania pred súdom ukončil splácanie pôžičky jeho zamestnávateľovi, ktorú mal v sume 500 eur a splácal ju jeho zamestnávateľovi mesačnými splátkami po 100 eur. Opísaný stav pomerov na strane maloletej a jej rodičov súd vyhodnotil v záujme maloletej tak, že súd v súvislosti s nástupom maloletej na stretnú stupeň školy, kedy nastali na strane maloletej podstatné zmeny v pomeroch na jej strane, zvýšil vyživovaciu otca na maloletú zo sumy 80 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne. Matka síce návrh na zvýšenie výživného podávala v mesiaci 11/2015, avšak z dôvodu, že až v priebehu mesiacov 9/2015 a10/2015 sa postupne dozvedala o výškach konkrétnych poplatkov, ktoré súvisia so štúdiom maloletej na SUŠ v Bratislave. Ich výšku nedokáže vykryť sama, i keď jej rovnako ako i otcovi maloletej odpadla vyživovacia povinnosť ku staršej dcére P.. Samotný otec v priebehu konania navrhol matke, že by na maloletú platil vyššie výživné najskôr 100 eur mesačne a neskôr v sume 130 eur mesačne. Matka na maloletú naďalej poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne, ktorou je taktiež pokrytá časť odôvodnených potrieb maloletej. Z hľadiska stavu možností, schopností a majetkových pomerov na stranách rodičov maloletej, ich preukázateľných výdavkov ako aj vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletej súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 80 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne. Rovnako i matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej, pričom prevažnú časť jej vyživovacej povinnosti vyvažuje i osobnou starostlivosťou o maloletú. Nakoľko súd upravil výšku výživného otcovi na maloletú zvýšením od 01. 09. 2015 v súvislosti s nástupom maloletej na stredný stupeň školy, vzniklo za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 05. 2016 zročné výživné otcovi na maloletú. Zročné výživné predstavuje rozdiel sumy, ktorú by v uvedenom rozhodujúcom období deviatich mesiacov mal otec zaplatiť podľa tohto rozsudku a ktorú v uvedenom období na maloletú podľa doteraz plateného rozsudku zaplatil / 140 eur x 9 mesiacov mínus 80 eur x 9 mesiacov, čo je 1260 eur mínus 720 eur, a to je 540 eur. Konečnú sumu zročného výživného súd povolil otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach po 15 eur. O zročnom výživnom súd rozhodol podľa § 160 ods. 1/ O.s.p. s prihliadnutím na stav odôvodnených potrieb maloletej a tiež možností, schopností a majetkových pomerov otca dieťaťa ako povinnej osoby. V zročnom výživnom súd zohľadnil výživné, ktoré otec na maloletú v tomto období platil v rozsahu sumy 80 eur mesačne počas deviatich mesiacov. S prihliadnutím na dokazovaním zistené skutočnosti súd vo veci rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.