Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6T/31/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad J. samosudkyňou C.. S. V. G. v trestnej veci obžalovaného M. J., nar. XX.XX.XXXX v J. nad J., pre zločin opilstva podľa § 363 odsek X P. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. augusta XXXX v J. nad J., takto

rozhodol:

M. súd J. nad J. samosudkyňou C.. S. V. G. v trestnej veci obžalovaného M. J., nar. XX.XX.XXXX v J. nad J., pre zločin opilstva podľa § 363 odsek X P. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. augusta XXXX v J. nad J., takto

rozhodol:

M. M. J., narodený XX. mája XXXX v J. nad J., trvale bytom J. nad J., N. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v Z. na výkon trestu odňatia slobody a Z. na výkon väzby W.

j e v i n n ý , ž e

potom ako sa v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v J. nad J. dobrovoľným a vedomým užitím kombinácie návykových látok pervitínu a extázy úmyselne priviedol do stavu, v ktorom nedokázal rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať, hoci vzhľadom na opakovanosť tohto jeho konania bol prinajmenšom uzrozumený s tým, aký vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti aplikácia uvedených látok má, v takomto stave dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hodine v spálni bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu na ulici N. č. XXXX/XX v J. nad J. vzal na ruky svojho maloletého syna A.B. narodeného XX.XX.XXXX a s týmto vyskočil z okna bytu nachádzajúcom sa vo výške X,X metra nad zemou do priestoru pod oknom bytu do bezprostrednej blízkosti hustého ihličnatého kra a betónovej plochy, ktorým konaním mohol maloletému A.B. spôsobiť zranenia, ktoré by si objektívne vyžiadali lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého by nie iba na krátky čas došlo k sťaženiu obvyklého života maloletého poškodeného A.B., avšak k zraneniu maloletého A.B. nedošlo

t e d a

aplikáciou návykovej látky sa úmyselne priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustil konania, ktoré má inak znaky trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek X písmeno a) P. zákona s poukazom na § X39 odsek 1 písmeno a), písmeno c) P. zákona v štádiu pokusu podľa § X4 odsek 1 P. zákona

č í m s p á c h a l

zločin opilstva podľa § 363 odsek X P. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

G. § 156 odsek X P. zákona, podľa § 3X odsek 2, odsek 4, odsek 8 P. zákona, aplikáciou § 37 písmeno m) P. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere XX (dvadsať) mesiacov.

G. § 48 odsek X písmeno a) P. zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

G. § 73 odsek X písmeno d) P. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

K. XX.XX.XXXX podal prokurátor M. prokuratúry J. nad J. k M. súdu J. nad J. na obžalovaného M. J., nar. XX.XX.XXXX obžalobu, a to pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin opilstva podľa § 363 odsek X P. zákona, na tom skutkovom základe, že:

potom ako sa v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v J. nad J. dobrovoľným a vedomým užitím kombinácie návykových látok pervitínu a extázy úmyselne priviedol do stavu, v ktorom nedokázal rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať, hoci vzhľadom na opakovanosť tohto jeho konania musel byť prinajmenšom uzrozumený s tým, aký vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti aplikácia uvedených látok má, v takomto stave dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hodine v spálni bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu na ulici N. č. XXXX/XX v J. nad J. vzal na ruky svojho maloletého syna A.B. narodeného XX.XX.XXXX a s týmto vyskočil z okna bytu nachádzajúcom sa vo výške X,X metra nad zemou do priestoru pod oknom bytu do bezprostrednej blízkosti hustého ihličnatého kra a betónovej plochy, ktorým konaním mohol maloletému A.B. spôsobiť zranenia, ktoré by si objektívne vyžiadali lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého by nie iba na krátky čas došlo k sťaženiu obvyklého života maloletého poškodeného A.B., avšak k zraneniu maloletého A.B. nedošlo. M. M. J. na nariadenom hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného podľa § 34 P. poriadku, § 36 P. poriadku, § 40 P. poriadku, v zmysle § 121 P. poriadku a tiež po zákonnom poučení v zmysle § 257 P. poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek X písmeno a) P. poriadku a vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavných pojednávaniach vykonaných dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX súd na základe návrhov procesných strán vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom opatrovníka poškodeného, výsluchom svedkyne Bc. K. J., prehratím obrazovo - zvukového záznamu z výsluchu maloletého S., oboznámením doslovného prepisu výsluchu maloletého S., čítaním znaleckého posudku z odboru X. a farmácia, odvetvie G., oboznámením obsahu nasledovných listín: správa Q. pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie na č.l. XXX, konečný výsledkový list na č.l. XXX, zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou na č.l. XXX - XXX, správa hasičského a záchranného zboru na č.l. XXX, správa mesta J. nad J. na č.l. XXX, výpis z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. XXX - XXX, odpis registra trestov na č.l. XXX, XXX, správa Z. na výkon trestu odňatia slobody a Z. na výkon väzby W. na č.l. XXX, lustrácia Q. č.l. XXX - XXX, lustrácia X. č.l. XXX, lustrácia RO č.l. XXX, lustrácia GP SR č.l. XXX - XXX, lustrácia v databáze súdov č.l. XXX - XXX.

M. na hlavnom pojednávaní súvisle bez kladenia otázok uviedol, že prokurátor sa mýli v celom rozsahu, nikdy by synovi neublížil. To, že sa priviedol do stavu nepríčetnosti, nie je pravda. To ako na neho zareaguje látka, ktorú si do seba dal, nemohol predvídať. Q. ju zlikvidovať, tak si dal asi väčšie množstvo, ktoré mu spôsobilo halucinácie. X. sa dverami od skrine, kričal o pomoc, držal dvere, mysliac si, že niekto ide, kričal o pomoc, nakoľko nemal ani mobilný telefón pri sebe a v byte nešla elektrická energia, dodávateľ vypovedal zmluvu, bola tam absolútna tma. A táto látka mu zapríčinila tento stav, že ho priviedla do stavu nepríčetnosti. Z. ľutuje, že požil túto látku a že zle vyhodnotil reakciu tak, že si myslel, že v byte sa nachádza zlodej alebo nejaká tretia osoba, ktorá sa pokúša ublížiť jemu, ale hlavne jeho synovi, čo by v živote nedopustil. P. ako jedinú možnú cestu, ktorú mohol zvoliť, ostávalo také veľké okno v spálni, cez ktoré spolu so synom opustil byt tak, že si malého chytil pravou rukou na svoju hruď, ľavou rukou sa zavesil na vonkajšiu parapetu okna a zliezol tak, že sa šmykol nohou po fasáde a minimalizoval

možnú výšku dopadu. P. otvoril dlaň a vlastne dopadol na zem s tým, že sa malému nič nemohlo stať. S malinkým dopadol na trávu, postavil sa, kričal o pomoc, že niekto je u nich doma, že majú doma zlodeja. W. pri tretí vchod činžového domu, kričal o pomoc, otvorili sa dvere od zadného vchodu, bol tam sused C.. E., že obžalovaný je šokovaný. M. uviedol, že dal susedovi malého postrážiť dokedy nepríde polícia. A., že v tom šoku mal stále pocit, že ho niekto prenasleduje, tak sa snažil privolať stále pomoc, kričal stále na pomoc, na plné pľúca, potom videl húf čiernych osôb, ktoré ho spacifikovali na schodoch vedľajšieho činžového domu. G. nikým z nich by nikdy neutekal, keďže on volal o pomoc. A., že oni to otočili proti nemu a uviedli, že on utekal pred nimi, ale pravda je iná, lebo to nemá logický zmysel, aby utekal pred policajtmi. D. bol nepríčetný, ale nebol úplne mimo, že by nevedel rozpoznať nejaké základné úvahy. L. bol zadržaný políciou v J. nad J., bol veľmi šokovaný. V., že prídu ku nemu do bytu a že to preveria a že tam nájdu nejaké známky vlámania. No otočilo sa to proti nemu tak, že on chcel ublížiť svojmu synovi, čo je úplný nezmysel. L. na základe kladených otázok obžalovaný uviedol, že s užívaním návykových látok začal v čase, keď mal XX - XX rokov, užíval asi nejaký rok, rok a pol. G. spoznal svoju manželku, s drogami prestal a bol čistý päť rokov, chodil pravidelne do práce, teraz pracuje ako živnostník a zvárač, staral sa o svoju rodinu nadštandardne. A. pervitín. W. návykové látky neužíval. L. užil pervitín dňa XX.XX.XXXX, už bude X mesiacov čistý. V súvislosti s užívaním návykových látok mal konflikty so zákonom. D. sa mu taká udalosť, bol doma, užil pervitín, mal pocit, že sa mu nedá dýchať, vyšiel z činžového domu, volal tiež o pomoc, že potrebuje sanitku, tiež nemal telefón, kričal o pomoc. Od bydliska sa vzdialil asi XXX metrov, kričal o pomoc, mal pocit, že ho ľudia ignorujú, tak rozbil na aute zadné sklo. E., že vtedy príde pre neho nejaká pomoc. M. tohto incidentu s týmto autom, mal aj iné incidenty s užívaním návykových látok, zastavila ho hliadka, šoféroval motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, ale podľa jeho názoru pod vplyvom takého množstva, že sa nejedná o trestný čin. V súvislosti s návykovými látkami vyhľadal odbornú lekársku pomoc, v tých XX - XX rokoch. G. mu povedal, že nemusí užívať žiadne lieky. V súvislosti s užívaním návykových látok bol hospitalizovaný, v P. na psychiatrickej ambulancii, X - krát. L. bol hospitalizovaný minulý rok, a to v súvislosti s predávkovaním. J. to v súvislosti s tým, že chcel prestať užívať pervitín, tak si privolal O.. D. sa mu trikrát, že mal vidiny alebo imaginárne obavy. P. toto, potom pri tom rozbití auta a tretíkrát to bolo, keď mal XX alebo XX rokov, rozprával sa s bratom a potom mal pocit, že mu chce brat ublížiť. V období pred vzatím do väzby, užíval pervitín najprv minimálne. X. tak, že si dal raz za dva týždne, potom si dal raz za týždeň. V súvislosti s užívaním pervitínu pociťoval problémy, zdravotné problémy. A. mu tým, že ho ovládol. M. mal za to, že to má pod kontrolou, neodporúča nikomu s tým začínať. J. pár mesiacov schudol nejakých XX kg. I. syn je pre neho zázrak odkedy sa narodil, prežíva každý deň spolu s ním, robí obžalovaného šťastným, keď môže robiť radosť jemu. T. je obžalovaný od neho odlúčený je to pre obžalovaného veľká bolesť, že nevidí ako vyrastá. T. opúšťal byt mal strach, že sa mu (synovi) niečo stane, keď tam zostanú. T. reflexívne a nepozastavil sa nad tým, že ten spôsob by bol menej ohrozujúci ako zostať v byte. J. na prízemí a nebál sa, že sa mu niečo stane.

M. poškodeného na hlavnom pojednávaní súvisle bez kladenia otázok uviedol, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti týkajúce sa skutku, nakoľko nebol priamo prítomný pri tomto skutku. G. ide o iné skutočnosti, je viazaný ako advokát povinnosťou mlčanlivosti a nebol oslobodený od tejto povinnosti. G. ide o náhradu škody, túto si ako opatrovník poškodeného za poškodeného neuplatnil a ani neuplatňuje. To je všetko, čo chce a môže k veci uviesť. Na základe položenej otázky uviedol, že nevie o tom, že by maloletému bola spôsobená ujma.

D. Bc. K. J. na hlavnom pojednávaní súvisle bez kladenia otázok uviedla, že vie len to, čo jej povedal sused, ona tam ani nebola, keď sa to stalo, bola u rodičov. V ten deň bola v práci do pol siedmej, doma bola o nejakej siedmej. O. sa, že pôjde spať k rodičom a chcela zobrať aj S., ale on vtedy nechcel ísť s ňou, chcel zostať doma s tatinom. G. sa ho viackrát, S. nechcel, nasilu ho nebrala. G. ju zobudil v noci telefonát suseda W. C.. G. jej, že má prísť pre malého a osobne jej povedal, čo sa približne stalo. G. jej, že M. volal o pomoc, voľačoho sa bál, bol ako nepríčetný. M. mu malého a potom nevie ďalej okolo toho. D. uviedla, že vie, že M. by maloletému nikdy neublížil. L. na základe kladených otázok svedkyňa uviedla, že syn sám od seba začal hovoriť o tom, čo sa stalo, že musel ísť s tatinom preč z bytu, že tam boli nejaký zlodeji. M. ho chcel zachrániť. D. to opísal ako hrdinský čin. Je to už toľko mesiacov, už si presne nepamätá, čo jej syn uviedol. L. po prečítaní časti zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. XX v časti: ,,S. mi sám od seba povedal, že M. začal doma ,,vyvádzať", začal vravieť, že sa niekto chceli dostať do bytu, tak zamkol byt a seba a aj S. zobral a zamkol z vnútra v spálni nášho bytu a potom otvoril okno, zobral S. na ruky, okolo pásu a vyskočil s ním z okna dole. To okno je vo výške cca X metrov, a pod ním je tráva a taký väčší ihličnatý krík. K. našťastie tak, že M. mal

padnúť na chrbát a S. mal vtedy hore takže pád celý ,,schytal" M.." svedkyňa uviedla, že to nie sú presne jej slová, toto nepovedala. L. popísať či bolo zamknuté, keď doma nebola. S. nevie, že takéto niečo bolo napísané. Na otázku, či sa vie svedkyňa vyjadriť ako jej to uviedol syn, svedkyňa uviedla, že to opísal ako hrdinský čin, že ho tatino zachránil pred zlodejmi. On to všade aj v škôlke reprezentoval ako tatinov hrdinský čin. D. uviedla, že maloletý si lepšieho tatina nemohol ani vysnívať, snažil sa ako otec, snažil sa navariť, brať na výlety, alebo niečo kúpiť, hračky, venovať mu čas. D. má vedomosť, že obžalovaný mal problém s užívaním návykových látok. T. sa spoznali, približne pred X - X rokmi, mal problémy s užívaním návykových látok. G. ako sa spoznali, tak prestal s užívaním návykových látok. X. spolu bývať, bol čistý, potom po nejakých piatich alebo päť a pol roku sa to opäť dostalo do života, išli na jednu párty, tam to začalo. M. užíval pervitín. L. ako často. Na otázku, či obžalovaný mal nejaké zdravotné problémy, fyzické alebo psychické, svedkyňa uviedla, že to človek aj zbadá, napr. nechuť do jedla, alebo nervozita. D. vie, že obžalovaný bol na psychiatrii v P., bolo to jedenkrát, čo je ona sním. J. tam pár dní. W. čas obžalovaný stávkoval. W. spolužitie s obžalovaným by charakterizovala ako bežné, klasické. D. - tam boli medzi nimi nejaké nezhody. L. katastrofálne. D. vie, že obžalovaný mal nejakú podmienku, ale za čo to bolo, nevie konkrétne uviesť. M. by ich synovi nikdy neublížil. Ak by obžalovaného prepustili, svedkyňa by mu pomáhala pri dodržiavaní liečby.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu maloletého S., prehratého obrazovo-zvukového záznamu ako aj z oboznámeného doslovného prepisu zvukového záznamu z výsluchu maloletého S. J., vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX bol vykonaný výsluch maloletého S. J., za prítomnosti psychologičky, zástupkyne Z. práce, sociálnych vecí a rodiny a za prítomnosti okresnej prokurátorky. C. S., v čase výsluchu mal X roky, a preto bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a rozumovej vyspelosti. C. S. na základe kladených otázok uviedol, že ,,tatino ma dal na takú poličku a potom sme búchali na dvere a potom sme kričali na pomoc a som si škrel tuto hebačku si oškrel." Na otázku ako sa dostali von z bytu maloletý S. uviedol: ,,no skočili sme". Na otázku ako skočili maloletý uviedol, že : ,,tatino ma držal a potom sme kričali o pomoc, ďalšie dvere". T. o pomoc pri ďalších dverách, keď už boli vonku. Na otázku, či vyskočili tak, že ocino ho chytil a s ním vyskočil alebo či vyskočil, maloletý uviedol, že: ,,P. ma držal a spolu sme skončili. A potom prišla pre mňa mamina. A potom som išiel ku dedkovi." Z výsluchu maloletého vyplynulo, že maloletý bol v spálni a skoro už spal. P. ho vzal do rúk. M. už bolo otvorené. B.. B. tatino. M. okno, lebo prišli zlodeji. C. uviedol, že: ,,spinkal som už a tatino behal, bosí, bosí sme boli" Na otázku, či tatino vyliezol na parapetu, a či sám vyliezol, maloletý uviedol, že: ,,na parapetu, do stromu skočil, som si oškrel chrbát". Na otázku, či nechcel ísť na okno náhodou sám, sa pozrieť do okna, maloletý uviedol, že: S. šak ma tatino držal". Na otázku či obžalovaný zobral maloletého ku oknu alebo či tam bol maloletý sám, maloletý uviedol, že: ,,tatino ma dal na parapetu a potom sme skočili" Na otázku, či ho tatino zobral z postieľky, maloletý uviedol, že: ,,S., a ja som povedal nie, bolo nám strašná zima. P. ma jeden sused zobral a potom ma ohriali. A potom mi dali deku. B. sme mali bosé nohy." C. ďalej na základe kladených otázok uviedol, že nevie otvoriť okno sám, nedočiahne. Dá si tam svoje veci a potom to nedočiahne otvoriť. L. to otvoriť, lebo sa to ťažko otvára. D. to otvoriť, ale neotvoril, lebo nevie z ktorej strany. L. sa na tú parapetu. Na okno nechodí.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka W. C. z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XX - XX vyplynulo, že je susedom manželov J., ktorí bývajú vo vedľajšom vchode spolu so svojim X-ročným synom S. J. v byte. M. XX:XX hod. dňa XX.XX.XXXX bol vo svojom byte, pričom počul pred bytovkou, konkrétne v jej zadnej časti veľký krik, ako keby volanie o pomoc. T. sa išiel pozrieť dole na to miesto, tak tam videl ako pred bytovkou vzadu pobehuje ako ,,nepríčetný" sused M. J., pričom na rukách držal svojho syna S. J.. P. pôsobil ako keby bol pod vplyvom nejakej drogy. E. si, že jedno okno na ich byte je otvorené. W. za M., opýtať sa čo sa deje, hovoril nezrozumiteľne, opakoval, vravel niečo o nejakom prenasledovaní jeho osoby, a ďalej mu rozumel iba toľko, že aby mu postrážil syna S. a zavolal jeho manželke K., nech si príde po neho, že on musí ísť preč. S. J. zobral svedok k sebe do bytu, kde on sám začal vravieť, že bol s otcom sám doma, pričom otec začal ,,vystrájať", že niekto sa chce dostať do ich bytu a tak ich oboch zamkol v spálni a následne M. zobral S. na ruky a vyskočil s ním z okna bytu na trávu. M. majú byt na 1. G., to okno je vo výške asi X metrov nad zemou, je tam síce tráva, ale je tam aj taký ihličnatý hustý krík. P. ako došlo ku skutku a teda toho, čo mu sám opísal S. J., toho svedkom nebol. Čo sa týka rodiny J., tak z ,,bytových" rečí počul, že M. J. mal viackrát potýčky so zákonom, a to v súvislosti s užívaním drog. M. však nikdy nebol svedkom toho, že by M. J. nejaké drogy bral.

Zo znaleckého posudku z odboru X. a farmácia, odvetvie psychiatria č. XX/XXXX, v časti V. - psychiatrickej analýzy zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že v dňoch XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX bol

obžalovaný hospitalizovaný (prepúšťacia správa z 1. hospitalizácie) na G. klinike V. nemocnice P., kam bol privezený z traumatologickej ambulancie pre psychotické správanie a podozrenie na intoxikáciu drogami. Na traumatológiu bol privezený po zrazení autom ako cyklista, pri privezení O., odmietal vystúpiť zo sanitky a byť ošetrený, preto ho nechali odísť. L. s odstupom bol na traumatológiu privezený opäť cestou O., CT mozgu bolo negatívne. M. rozprával, že u nich doma bola vražda, že tam bolo nejaké monštrum, z ktorého ovísalo mäso, podarilo sa mu utiecť, preto na bicykli išiel na políciu a zrazilo ho auto. Na tom bicykli išiel na políciu nahlásiť vraždu u nich doma, je tam zavraždený otec, jeho priateľka i brat, i ich X deti, lebo tam bolo také monštrum, celé to bolo také divné, tak ho to sledovalo, išiel to nahlásiť na políciu. M. uvádzal, že drogy neberie, výsledok toxikologickej analýzy preukázal u obžalovaného prítomnosť S., J., C. a P.. M. bol hospitalizovaný pre akútnu prechodnú psychotickú poruchu po intoxikácii drogami. Po odoznení akútnej intoxikácie bol pacient pokojnejší, bez porúch vnímania, v kontakte plne adekvátny, s dorbým náhľadom na psychotické prežívanie pred hospitalizáciou. C. z časti V. - psychiatrickej analýzy zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že obžalovaný bol opätovne hospitalizovaný v dňoch XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX (prepúšťacia správa z 2. hospitalizácie) na G. klinike V. nemocnice P., kam bol privezený O.. G. sa vrátil v noci z diskotéky, od rána chodí po byte, sleduje sa v zrkadle, úsilne dýcha, má pocit, že mu vytláča oči, že mu krvácajú oči, že nevie dýchať. G. príchode O. najskôr v sanitke pokojný, po chvíli zostáva nepokojný, volaný doprovod polície. G. prijatí bol pacient nepokojný, prechádza sa, nechce ísť na izbu, udáva, že mu zatláča oči, že mu ich zatlačí do hlavy, bojí sa o oči, výrazne sa potí. E. toxikologickej analýzy preukázal u obžalovaného prítomnosť S., C., R. a P.. M. opakovane hospitalizovaný pre akútnu intoxikáciu s obrazom akútneho psychotického stavu. Na druhý deň pobytu - počas primárskej vizity bol pacient absolútne adekvátny v kontakte, pokojný, apsychotický, asuicidálny, naliehavý na demitus (chce ísť do práce). C. z časti V. - psychiatrickej analýzy zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že obžalovaný bol hospitalizovaný v dňoch XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX (prepúšťacia správa z 3. hospitalizácie), kam bol privezený dvomi hliadkami polície. A., že šňupal X,X kubíka pervitínu, dal si asi veľa bieleho...tam zrazu halucinácie, obrovský strach, neprimerané, agresívne správanie, chcel sa hodiť do automatu na kávu, tak ho spacifikovali hliadky polície aj za pomoci paralyzéra. G. polície obžalovaný volal si záchranku sám, lebo sa bál, bol pri C., potom pred záchranárom utekal, lebo susp. paranoidita a halucinácie, bál sa ho, pacifikovala ho polícia na ulicu, pri vyšetrení na internom oddelení pokojný, ale potom zrazu vybehol, na chodbu. E. toxikologickej analýzy preukázal u obžalovaného prítomnosť S., C., R.. M. opakovane hospitalizovaný pre paranoiditu, poruchy správania pri intoxikácii psychostimulanciami. K.: G. psychiky a správania zapríčinená užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok: psychotická porucha pri príjme. M.: Z. abstinencia od drog. G. vlastnom psychiatrickom vyšetrení dňa XX.XX.XXXX obžalovaný uviedol: ,,P. som mal akoby pocit, že nejaký zlodej alebo čo sa to deje, ten zvuk či buchot, tak som schmatol syna a ja som sa zavesil rukou na parapetu, odtiaľ sa mi šmyklo a držiac syna dopadol som na chrbát." Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u obžalovaného bola v čase skutku zistená tzv. S. intoxikácia kombináciou psychostimulancia pervitínu a halucinogénu extázy, a to patická, psychotická, ktorá plne odoznela po odoznení tejto intoxikácie. Z forenzno - psychiatrického hľadiska, vzhľadom na prítomnú toxickú psychózu v čase skutku, znalec vyhodnotil, že ovládacie schopnosti obžalovaného boli chorobne psychoticky kvalitatívne zmenené a z tohto dôvodu vymiznuté. P. vymiznutie bolo jednoznačne spôsobené pôsobením kombinovanej intoxikácie psychostimulancia a halucinogénu, ktoré obžalovaný užil dobrovoľne a vedome. Z forenzno

- psychiatrického hľadiska, vzhľadom na prítomnú toxickú psychózu v čase skutku, znalec vyhodnotil, že rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli chorobne psychoticky kvalitatívne zmenené a z tohto dôvodu vymiznuté. U obžalovaného znalec zistil tzv. D. závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne aktuálne pervitínu a v minulosti marihuany a tzv. E. užívanie viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne tak v súčasnosti ako aj v minulosti alkoholu a extázy. G. obžalovaného na slobode, čisto zo psychiatrického hľadiska, nie je pre spoločnosť nebezpečný, nakoľko netrpí trvalou duševnou poruchou v pravom zmysle slova, t.j. predovšetkým psychózou. M. je v súčasnej dobe, aj vzhľadom na zabezpečenú abstinenciu pobytom v chránenom prostredí väzby plne schopný chápať zmysel trestného konania. U obžalovaného znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný napriek znaleckému skúmaniu v roku XXXX a jeho súhlasu s ambulantnou liečbou, v užívaní drog ďalej pokračoval, dobrovoľne psychiatrickú ambulanciu ani raz nenavštívil, teda bude potrebné intenzívne komplexné terapeutické pôsobenie na obžalovaného formou ústavnou. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že pod vplyvom drog (a aj alkoholu) dochádzalo u obžalovaného aj v nedávnej minulosti k oslabovaniu racionálnych zábran a k zvýrazňovaniu neprispôsobivého aj agresívneho konania. G. užívanie alkoholu a drog zreteľne narušuje jeho sociálnu adaptabilitu recidivujúcou protispoločenskou činnosťou, aj v čase aktuálneho skutku

obžalovaného protispoločenské konanie bolo jednoznačne spôsobené pôsobením intoxikácie drogou/ drogami, ktoré však obžalovaný užil dobrovoľne a vedome. D. obžalovaný vie a uznáva, že s pervitínom má problém, že sa k nemu vždy po istej dobe vracia, a to napriek tomu, že má skúsenosti a zážitky aj so psychiatrickými komplikáciami intoxikácie vrátane úzkostných aj psychotických aj s nutnosťou akútnej hospitalizácie na psychiatrii. G. u obžalovaného je sporná, pochybná pre nedostatočný náhľad na svoju závislosť. X. uviedol, že obžalovaný mohol predvídať pôsobenie drogy na jeho správanie vzhľadom na predchádzajúce opakované skúsenosti so psychiatrickými komplikáciami intoxikácie drogou aj ich kombinácie, ktoré si v minulosti u neho vyžiadali z týchto dôvodov hospitalizácie.

Zo správy Q. pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že opakovane v dňoch XX.XX., XX.XX., XX.XX.XXXX vykonali pracovníčky Q. pohovor s maloletým S.. Na základe pohovoru, z výsledkov testov a pozorovaní dieťaťa v Q., ale aj v materskej škole, ktorú dieťa navštevuje, dospeli k záveru, že rozumové schopnosti sú jeho veku primerané, rovnako aj jeho záľuby. E. sa, že s mamou sa rád hráva človeče, s bratom B. hráva futbal alebo boxuje a s tatinom sa hráva na všetko. C. v rozhovore konkretizoval, že sa s tatinom hrávajú na dinosaurov, policajtov, na zlodejov a strieľajú sa. G. ako popisoval hru s otcom vyjadril väčšie nadšenie ako pri popise hry s bratom alebo s matkou. C. má veku primerané záľuby. G. konzultácii v materskej škole sa pani učiteľky vyjadrovali, že nebadajú žiadnu zmenu v S. správaní. Na základe pozitívnych reakcií pri komunikácii o rodine, rovnako aj pri kresbe rodiny, usúdili, že sociálna situácia v rodine je primeraná. O. kreslil bez najmenšieho zaváhania, živo a so záujmom rozprával pozitívne o jednotlivých členoch rodiny. Na základe pohovorov, z výsledkov testov a pozorovaní dieťaťa sa javí, že udalosti zo dňa XX.XX.XXXX nezanechali na maloletom emočnú ujmu.

Z konečného výsledkového listu (odber u obžalovaného vykonaný dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod.) vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená prítomnosť S., C. a R..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplynulo, že táto bola spísaná dňa XX.XX.XXXX. M. bola vykonávaná za prítomnosti Bc. K. J., za denného svetla, pri vonkajšej teplote X°C, bol napadnutý sneh. C. ohliadky sa nachádza v J. nad J. na ul. N., predmetom bytovej obhliadky je bytový dom č. XXXX/ XX. Do vchodu č. XX vedú dva vchody, jeden z prednej a druhý zo zadnej strany - oba sú uzamknuté. V zadnej časti ide o prvý vchod od ul. Y.. Od tohto zadného vchodu č. XX je druhé okno vpravo na 1. poschodí pootvorené, bez viditeľného poškodenia. D. časť okna je vo vzdialenosti X,X m od zeme. G. oknom na zemi je po celom obvode obvodového múru bytového domu menšia betónová plocha o šírke XX cm, ktorá je súčasťou terénu a plynulo pokračuje trávnatou plochou po chodník vzdialený od obvodného múra X,X metra. G. oknom sa na uvedenej trávnatej ploche nachádza väčší prízemný ihličnatý krík hustého porastu. V dobe obhliadky na tomto kríku, trávnatej ploche pod oknom nie je vidieť stopy po páde (cez noc snežilo - miesto je zasnežené). Do bytového domu ohliadkukonajúca osoba prechádza spolu s prítomnou spolumajiteľkou bytu cez zadné dvere k bytu č. XX. Od spolumajiteľky bytu bolo zistené, že jej manžel M. J. zamyká dvere a kľúč necháva vo dverách, teda na základe uvedeného nie je možné dvere zvonku bytu otvoriť bez ich poškodenia. So súhlasom majiteľky bytu do bytu cez otvorené okno vošiel príslušník Y., ktorý z vnútornej strany otvoril byt. K. bytu sú nepoškodené, v zámku z vnútornej strany je na doraz zasunutý kľúč. J. pôsobí nedávno kompletne zrekonštruovaný, uprataný, nenesie žiadne známky po násilí, poškodení prípadne vstupe nepovolaných osôb. L. osoba prechádza do miestnosti využívanej ako spálňa, ide o miestnosť, kde je pootvorené okno, dvere do tejto izby sú otvorené, nepoškodené. Z vnútornej strany v zámku vložený kľúč pomocou ktorého príslušník Y. tieto dvere otvoril. P. izba je celá ako jediná z bytu rozhádzaná, drevené dvere skrine, ktorá sa nachádza vpravo od dverí sú opreté o dvere a druhé o posteľ, ide o väčšie dvere - drevené obe XX x XXX cm. Po zemi po celej izbe sú pohádzané rôzne predmety - zariadenie bytu a veci potrebné k bývaniu. M. v tejto izbe je nepoškodené, pozostáva z dvoch častí, jedna menšia vpravo - XX,X x XXX cm a jedna väčšia, tá pootvorená vľavo - XXX,X x XXX cm. Q. rozmer okna je X,X x X,X m. T. pravej časti okna je v polohe uzamknutá, je nepoškodená. P. časť okna je rovnako nepoškodená, kľučka je v polohe otvorená. X. okna sú zastreté. G. okna vnútri je čistá bez viditeľných upotrebiteľných stôp. G. okna z vonkajšej strany je celá špinavá pôsobením počasia, sú na nej položené dve dávno použité trubice - ,,ohňostroj" E. časť parapety nenesie známky po viditeľných upotrebiteľných stopách. K zápisnici o ohliadke miesta činu bola vypracovaná fotodokumentácia, na ktorej sú vyobrazené skutočnosti (bytový dom, otvorené okno, exteriérový priestor pod okno, byt, miestnosti v byte, spálňa v byte) zachytené v zápisnici.

Zo správy Y. a záchranného zboru na č.l. XXX vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. im bola nahlásená udalosť, ku ktorej vykonali výjazd o XX:XX hod., na miesto prišli XX:XX hod.. I. hasičského zboru bola vyslaná na ulicu N., za účelom otvárania bytu na 1. poschodí, sú tam bezpečnostné dvere, o súčinnosť požiadala polícia. Na mieste sa nachádzali príslušníci polície a majiteľka bytu. J. sa nachádzal na prvom poschodí, okno bolo dokorán otvorené. J. to vchod č. XX, prvý od cesty. I. sa o súčinnosť s príslušníkmi polície a do bytu vchádzali so súhlasom spolumajiteľky bytu, p. J.. K otvorenému oknu postavili vysúvací rebrík a jeden príslušník vošiel do spálne, ktorá bola celá rozhádzaná. K. do spálne boli zamknuté zvnútra, kľúč bol v zámku a ešte boli zapreté dverami od skrine. G. odhodil dvere od skrine, odomkol spálňu a odomkol vchodové bezpečnostné dvere, dvere kde bol tiež kľúč zvnútra a vpustil do bytu príslušníkov polície. V byte sa nikto nenachádzal.

Zo správy mesta J. nad J. na č.l. XXX vyplýva, že obžalovaný je ženatý, na mestskom úrade neevidujú žiadne sťažnosti na obžalovaného. G. evidencie priestupkov sa obžalovaný dopustil dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX dopravného priestupku, za čo mu bola dvakrát uložená bloková pokuta po XX,-€.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. XXX - XXX, z lustrácie Q. evidencie priestupkov a správnych deliktov na č. l. XXX - XXX vyplynulo, že obžalovaný bol v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX celkovo X krát priestupkovo riešený, a to 8- krát pre priestupok na úseku cestnej premávky, za čo mu boli ukladané blokové pokuty vo výške od XX,-€ do XXX,-€. V jednom prípade (dňa XX.XX.XXXX) bol postihnutý za priestupok proti verejnému poriadku, keď vyklopkával na dvere manželky a pritom rozprával miestami z cesty.

Z odpisu registra trestov na č.l. XXX, z odpisu registra trestov na č. l. XXX vyplynulo, že obžalovaný bol celkovo X - krát súdne trestaný. G. bol obžalovaný súdne trestaný ešte ako mladistvý, v trestnej veci vedenej pred M. súdom J. nda J. pod sp.zn. XT/XX/XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek X písmeno a) P. zákona, za ktorý trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere X rok, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu X roky, do XX.XX.XXXXX, amnestiou mu bol výkon trestu odpustený, v súčasnosti sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. M. bol súdne trestaný v trestnej veci vedenej pred M. súdom J. nad J. pod sp.zn. XT/XX/XXXX, pre prečin krádeže podľa § X12 odsek 2 písmeno a) P. zákona, za ktorý trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu XX mesiacov. V skúšobnej dobe sa obžalovaný osvedčil, toho času je odsúdenie zahladené. C. bol obžalovaný súdne trestaný v trestnej veci vedenej pred M. súdom J. nad J. pod sp.zn. XT/XX/XXXX, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek X P. zákona, za ktorý trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere X mesiace, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní XX mesiacov. O. nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. X. bolo obžalovanému uložené ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. L. bol obžalovaný súdne trestaný v trestnej veci vedenej pred M. súdom P. pod sp.zn. XT/XX/XXXX, pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek X písmeno d) P. zákona, za ktorý trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere X mesiace, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní X rok a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu X roky. P. rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Z aktuálnej lustrácie v registri obyvateľov na č. l. XXX vyplýva, že obžalovaný je ženatý, má X maloletého dieťa - syna S..

Z aktuálnej lustrácie v X. na č. l. XXX vyplýva, že obžalovaný je vo výkone väzby, a to od XX.XX.XXXX.

Z lustrácia GP na č. l. XXX - XXX, z lustrácia v databáze súdov na č. l. XXX - XXX vyplynulo, že proti obžalovanému je aktuálne vedené predmetné trestné konanie. A tiež trestné konanie vedené pred M. riaditeľstvom G. zboru v J. nad J. pod V.: M.-XX/VYS-BN-XXXX, pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. P. času obžaloba v danej veci na súd podaná nebola.

Zo správy Z. na výkon trestu odňatia slobody a Z. na výkon väzby W. zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX v zázname o prijatí obžalovaného je uvedený popis drobných odrenín v oblasti ľavej lopatky, ľavého obočia, ľavého lakťa, pravého zápästia a pravého členku. M. lekárovi uviedol, že si zranenia údajne spôsobil sám na slobode.

G. uvedeného trestného konania je zločin opilstva podľa § 363 odsek X P. zákona, ktorého sa obžalovaný v zmysle obžaloby mal dopustiť tak, že sa úmyselne aplikáciou návykovej látky priviedol do stavu nepríčetnosti a v tomto stave sa mal dopustiť konania, ktoré má inak znaky trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 odsek 1, odsek X písmeno a) P. zákona s poukazom na § X39 odsek 1 písmeno a), písmeno c) P. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 P. zákona, keď obžalovaný v stave nepríčetnosti vzal na ruky svojho maloletého syna S. a spolu s ním vyskočil z okna spálne bytu na 1. poschodí bytového domu, v dôsledku ktorého konania obžalovaného, obžalovaný mohol maloletému S. spôsobiť ublíženie na zdraví, ktoré by si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie či vyšetrenie, avšak k poškodeniu zdravia maloletého nedošlo.

O. ako v prípade všetkých trestných činov upravených P. zákonom, aj v tomto konkrétnom prípade pre vyvodenie trestnej zodpovednosti konkrétnej osoby musia byť naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, teda musí byť jednoznačne, a bez akýchkoľvek pochybností preukázané porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného P. zákonom - naplnenie objektu trestného činu, naplnenie objektívnej stránky trestného činu (konanie zo strany obžalovanej osoby spôsobom predpokladaným zákonom, spôsobenie trestnoprávne relevantného následku, pričom medzi konaním a spôsobeným následkom musí byť daná príčinná súvislosť), daný subjekt trestného činu a tiež naplnená subjektívna stránka trestného činu.

M. trestného činu opilstva v najširšom zmysle slova je ochrana občianskeho spolužitia. D. je objektom tohto trestného činu aj konkrétny záujem, ktorý bol porušený alebo ohrozený konaním páchateľa v stave nepríčetnosti.

G. konania (objektívna stránka trestného činu) v tomto prípade spočíva v tom, že páchateľ sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky alebo iným spôsobom privedie do stavu nepríčetnosti. L. sa v tomto stave páchateľ dopustí konania inak trestného - tzv. ,,kvázideliktu".

M. ako subjekt trestného činu v čase spáchania predmetného skutku napĺňal podmienky trestnej zodpovednosti, a to ako z pohľadu veku (keď obžalovaný v čase spáchania skutku dovŕšil vekovú hranicu relevantnú z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti), tak z pohľadu jeho duševného stavu (keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný v čase, kedy si sám, dobrovoľne a vedome aplikoval návykovú látku a následne sa tým priviedol do stavu nepríčetnosti, by trpel duševnou poruchou, pre ktorú by obžalovaný nevedel plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo toto svoje konanie ovládať).

P. čin opilstva predstavuje konštrukciu, ktorá má predchádzať závažným skutkom páchaným nepríčetnými osobami, ktoré si svoju nepríčetnosť samy zavinili. Vo všeobecnosti platí, že zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu (páchateľ ich všetky musí svojou psychikou absorbovať, ak má byť vyvodzovaná trestná zodpovednosť), čo nevyhnutne predpokladá príčetnosť páchateľa v doba spáchania činu. Ak je však osoba v stave nepríčetnosti v dôsledku požitia omamnej a psychotropnej látky, logicky nemôže svojim zavinením obsiahnuť skutočnosti tvoriace znaky toho - ktorého trestného činu (v danom prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 odsek 1, odsek X písmeno a) P. zákona s poukazom na § X39 odsek 1 písmeno a), písmeno c) P. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 P. zákona). G. trestnom čine opilstva k znakom trestného činu pristupuje tzv. objektívna podmienka trestnosti - dopustenie sa tzv. kvázideliktu. P. konanie už nemusí byť obsiahnuté v páchateľovom zavinení.

V prípade trestného činu opilstva sa preto skúma zavinenie vo vzťahu k privedeniu sa do stavu nepríčetnosti. X. vo vzťahu ku ,,kvázideliktu" (t.j. konania, ktoré má inak znaky trestného činu), nie je možné, keďže chýba základný predpoklad - príčetnosť. A. vnútorný vzťah páchateľa ku ,,kvázideliktu" však nie je úplne nepodstatný a súd tento musí skúmať, nakoľko je významný z hľadiska správnej právnej kvalifikácie a z hľadiska ukladania trestu. L. sa však o zavinenie v pravom slova zmysle, nakoľko toto je stavom nepríčetnosti vylúčené. E. vzťah páchateľa ku ,,kvázideliktu" sa preto skúma a posudzuje z hľadiska okolností skutku, resp. konkrétneho spôsobu konania.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že obžalovaný je užívateľom omamných a psychotropných látok, tieto užíva dlhodobo, pričom aj v krátkom čase pred časovým úsekom - XX.XX.Z. o XX:XX hod. (kedy vyskočil s maloletým z okna bytu) užil pervitín. M. toto sám priznal, keď uviedol, že

užil látku, dal si asi vo väčšom množstve, ktoré mu spôsobilo halucinácie. P. skutočnosť bola napokon potvrdená aj konečným výsledkovým listom z odberu obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplynulo, že okrem látok metamfetamín a amfetamín, ktoré látky sa nachádzajú v organizme po užití pervitínu, sa v organizme obžalovaného nachádzala aj extáza.

M. pri výsluchu pred súdom uviedol, že s užívaním omamných a psychotropných látok začal v čase, keď mal XX - XX rokov, drogy užíval rok, rok a pol a následne s užívaním omamných a psychotropných látok na istý čas (približne X rokov) prestal. Po ,,prestávke" v užívaní omamných a psychotropných látok, obžalovaný opäť začal s ich užívaním (čo potvrdila aj svedkyňa K. J. vo svojej výpovedi), pričom v súvislosti s užívaním omamných a psychotropných látok bol obžalovaný dokonca niekoľkokrát (obžalovaný uviedol, že X - krát) hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v P., naposledy bol obžalovaný hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení minulý rok.

Z vypracovaného znaleckého posudku z odboru X. a farmácia, odvetvie G. vyplynulo, že znalec u obžalovaného skonštatoval tzv. D. závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne aktuálne pervitínu, v minulosti marihuany a tzv. E. užívanie viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne tak v súčasnosti ako aj v minulosti alkoholu a extázy.

G. znaleckého posudku bola u obžalovaného v čase skutku zistená tzv. S. intoxikácia kombináciou psychostimulancia pervitínu a halucinogénu extázy, a to patická, psychotická. G. vplyvom drog (a aj alkoholu) dochádzalo u obžalovaného aj v nedávnej minulosti k oslabovaniu racionálnych zábran a k zvýrazňovaniu neprispôsobivého aj agresívneho konania. G. užívanie alkoholu a drog podľa záverov znaleckého posudku tak zreteľne narušuje jeho sociálnu adaptabilitu recidivujúcou protispoločenskou činnosťou. G. záverov znalca aj v čase aktuálneho skutku obžalovaného protispoločenské konanie bolo jednoznačne spôsobené pôsobením intoxikácie drogami.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obžalovaný má vedomosť o vplyve omamných a psychotropných látok na jeho správanie, a to aj v tom zmysle, že po ich požití môže mať halucinácie a predstavy vymykajúce sa realite, keď aj v minulosti mal obžalovaný opakovane bludné predstavy a halucinácie, jeho správanie bolo označené ako psychotické a bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. G. súdom obžalovaný sám opísal situáciu, keď po požití omamných a psychotropných látok mal pocit, že sa mu nedá dýchať, preto vyšiel von z činžového domu, kričal o pomoc a keďže mal pocit, že ho ľudia ignorujú, rozbil na osobnom motorovom vozidle zadné sklo (toto konanie obžalovaného bolo predmetom trestného konania vedeného pred M. súdom J. nad J. pod sp.zn. XT/XX/XXXX). Aj z oboznámeného obsahu znaleckého posudku vypracovaného v danej trestnej veci, ktorého obsahom je aj obsah prepúšťacích správ v prípade opakovaných hospitalizácii obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný mal skutočne opakovane bludné predstavy a halucinácie práve v súvislosti s užívaním omamných a psychotropných látok (na č.l. XXX znaleckého posudku je uvedené, že z prepúšťacej správy z 1. hospitalizácie v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplynulo, že obžalovaný bol privezený pre psychotické správanie, uvádzal, že doma bola vražda, že tam bolo nejaké monštrum, z ktorého ovísalo mäso, podarilo sa mu utiecť, preto na bicykli išiel na políciu a zrazilo ho auto, išiel na políciu nahlásiť vraždu u nich doma, je tam zavraždený otec, jeho priateľka i brat, i ich X deti, lebo tam bolo také monštrum, celé to bolo také divné, tak ho to sledovalo, išiel to nahlásiť na políciu, pričom z výsledkov toxikologickej analýzy vyplynulo, že obžalovaný mal pozitívne hodnoty na S., J., C., P.), (na č.l. Z. znaleckého posudku je uvedené, že z prepúšťacej správy z 2. hospitalizácie v dňoch od XX.XX.Z. do XX.XX.Z. vyplynulo, že obžalovaný bol prijatý pre psychotické príznaky, vrátil sa z diskotéky, od rána chodí po byte, sleduje sa v zrkadle, úsilne dýcha, má pocit, že mu zatláča oči, že mu krvácajú oči, že nevie dýchať, pričom z výsledkov toxikologickej analýzy vyplynulo, že obžalovaný mal pozitívne hodnoty na S., R., C., P.), (na č.l. Z. znaleckého posudku je uvedené, že z prepúšťacej správy z 3. hospitalizácie v dňoch od XX.XX.Z. do XX.XX.Z. vyplynulo, že obžalovaný udával, že si dal X,X kubíka pervitínu, zrazu mal halucinácie, obrovský strach, chcel sa hodiť do automatu na kávu, pričom z výsledkov toxikologickej analýzy vyplynulo, že obžalovaný mal pozitívne hodnoty na S., C., R.). O. tak obžalovaný pri svojom výsluchu pred súdom priznal, že takéto predstavy mal aj v čase, keď mal XX - XX rokov, keď užíval omamné a psychotropné látky a pohádal sa s bratom. S poukazom na uvedené skutočnosti možno dôvodne konštatovať, že obžalovaný má dostatok skúseností s užívaním omamných látok a najmä dostatok vedomostí o tom, ako vplývajú omamné a psychotropné látky na jeho správanie. O. tak znalec vo vypracovanom znaleckom posudku skonštatoval, že obžalovaný mohol

predvídať pôsobenie drogy na jeho správanie vzhľadom na predchádzajúce opakované skúsenosti so psychiatrickými komplikáciami intoxikácie drogou.

Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že u obžalovaného boli v čase skutku jeho rozpoznávacie i ovládacie schopnosti vymiznuté, z ktorého dôvodu je nutné konštatovať, že obžalovaný bol v čase, keď zobral maloletého S. na ruky a vyskočil s ním z bytového domu, nepríčetný. E. zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že tento stav nepríčetnosti vznikol u obžalovaného práve v súvislosti s aplikáciou omamnej a psychotropnej látky.

S. vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu obžalovaného a vypracovaného znaleckého posudku (v ktorom sú obsiahnuté aj zdravotné záznamy z hospitalizácií) tento stav, resp. stav, kedy obžalovaný nebol schopný pod vplyvom návykovej látky rozpoznať nebezpečnosť svojho konania, ovládať svoje konanie, správal sa dezorientovane, psychoticky, mal halucinácie a bludné predstavy nebol obžalovanému neznámy. L. týmto skutočnostiam a vedomosti obžalovaného o vplyve omamných a psychotropných látok, obžalovaný aj v blízkom čase pred XX:XX hod. dňa XX.XX.XXXX, požil pervitín (majúc vedomosť o vplyve na jeho správanie) a jeho požitím sa obžalovaný dostal do stavu nepríčetnosti. G. názoru súdu vychádzajúc z viacerých vyššie uvedených životných skúseností obžalovaného o vplyve omamných a psychotropných látok na jeho správanie, tak obžalovaný vedel, že aplikáciou pervitínu sa môže priviesť do stavu nepríčetnosti (kedy bude mať opäť predstavy nezlučiteľné s realitou, bude sa správať nevyspytateľne, nekontrolovateľne a ,,nepríčetne") a pre prípad, že sa tak stane, s tým bol aj uzrozumený. S poukazom na uvedené má súd za preukázané naplnenie subjektívnej stránky trestného činu opilstva, a to vo forme nepriameho úmyslu.

Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva naplnenie subjektívnej stránky trestného činu opilstva, keď obžalovaný si úmyselne (vo forme nepriameho úmyslu) aplikoval návykovú látku a tak sa úmyselne priviedol do stavu nepríčetnosti (vedel, že tieto stavy v súvislosti s užívaním látok v jeho prípade nastali a môžu nastať a pre prípad, že sa tak stane aj dňa XX.XX.XXXX bol s tým uzrozumený).

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo aj naplnenie objektívnej stránky trestného činu opilstva, keď obžalovaný si aplikoval návykovú látku (ktorú skutočnosť obžalovaný priznal a táto vyplynula z konečného výsledkového listu ako aj z oboznámeného znaleckého posudku), aplikáciou tejto látky si privodil stav nepríčetnosti (nepríčetnosť bola konštatovaná znalcom, taktiež zo svedeckej výpovede W. C. vyplynulo, že obžalovaný sa správal ako nepríčetný) a v stave nepríčetnosti sa následne dopustil konania, ktoré má inak znaky trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 odsek X, odsek X písmeno a) P. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) P. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 P. zákona, v tomto prípade tzv. ,,kvázideliktu". D. podstata tzv. ,,kvázideliktu" - prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 odsek X, odsek X písmeno a) P. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) P. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 P. zákona bola naplnená konaním obžalovaného spočívajúcim v tom, že obžalovaný v stave nepríčetnosti sa s maloletým synom S. zamkol v spálni bytu, dvere spálne zabarikádoval dverami od skrine (čo preukazujú vo veci zabezpečené dôkazy, ako aj zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, či správa Y. záchranného zboru) mysliac si, že v byte za nachádzajú ,,zlodeji", vzal na ruky svojho maloletého syna S. a spolu s ním vyskočil z okna spálne bytu na 1. poschodí bytového domu (ktoré okno sa nachádza vo výške X,X m od zeme), v dôsledku ktorého konania obžalovaného, obžalovaný mohol (posudzujúc okolnosti skutku, a to, že obžalovaný je dospelou osobou so stavbou tela a váhou výrazne vyššou ako je váha a vzrast iba X - ročného maloletého chlapca, obžalovaný skákal z bytu bytového domu, kde výška okna je približne X,X m nad zemou, pod oknom sa nachádza tráva, ihličnatý krík a tiež betónová plocha, bola zima - január, dieťa bolo odeté iba v pyžame) svojmu iba X-ročnému maloletému S. (chránenej osobe v zmysle P. zákona) spôsobiť ublíženie na zdraví, ktoré by si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie či vyšetrenie, avšak k poškodeniu zdravia maloletého nedošlo (hoci konanie obžalovaného k tomu bezprostredne smerovalo).

M. v rámci svojej obhajoby opakovane uvádza a poukazuje na to, že maloletému synovi S. by nikdy neublížil a ani v čase skutku nemal úmysel maloletému ublížiť. M. pri svojom výsluchu uviedol, že chcel s maloletým uniknúť (myslel si, že v byte sú cudzie osoby), bál sa, že sa mu niečo stane, keď tam (v byte) zostane, konal reflexne a zdalo sa mu to (opustiť byt cez okno) menej ohrozujúce ako zostať v byte. G. maloletého vzal a s maloletým opustil byt cez okno. D. akým mal obžalovaný opustiť byt cez okno obžalovaný opísal pred súdom tak, že maloletého chytil pravou rukou na svoju hruď, ľavou rukou

sa zavesil na vonkajšiu parapetu okna a zliezol tak, že sa šmykol nohou po fasáde bytového domu, čím minimalizoval možnú výšku dopadu. P. verzia obžalovaného o spôsobe úniku z bytu (prezentovaná obžalovaným aj pred znalcom dňa XX.XX.XXXX) je však v rozpore s ďalšími v konaní zabezpečenými a vykonanými dôkazmi. Z výsluchu maloletého S. zaznamenaného na obrazovo - zvukovom zázname, z prečítanej svedeckej výpovede W. C., ako aj zo svedeckej výpovede Bc. K. J., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že ,,maloletý S. jej povedal, že obžalovaný otvoril okno, zobral S. na ruky, okolo pásu a vyskočil s ním z okna dole", vyplynulo, že obžalovaný opustil byt tak, že s maloletým S. z okna bytu vyskočil. D. Bc. K. J. pri výsluchu pred súdom priamo neopísala spôsob, akým spôsobom obžalovaný mal opustiť byt. Na opakovanú priamu otázku (k spôsobu opustenia bytu) odpovedala iba vyhýbavo a uviedla, že maloletý jej to opisoval ako ,,hrdinský čin" a maloletý to vnímal tak, že tatino ho chcel zachrániť. S. pri odstraňovaní rozporov sa svedkyňa k spôsobu opustenia bytu obžalovaným (napriek tomu, že sa snažila poprieť to, čo uviedla v prípravnom konaní), priamo nevyjadrila a toto neopísala. G. názoru súdu, ak niekto o niečom tvrdí, že to tak nebolo, potom musí mať aspoň približnú vedomosť o tom, ako to bolo a túto vie aspoň približne opísať. V tomto prípade sa tak nestalo. I. výpoveď pred súdom preto súd hodnotí ako nedôveryhodnú, urobenú v snahe pomôcť obžalovanému (logicky, keďže sú naďalej v manželskom vzťahu, návrh na rozvod manželstva vzala navrhovateľka späť, pričom z viacerých dôvodov, najmä z pohľadu finančného zabezpečenia rodiny, zrejme svedkyňa Bc. K. J. obžalovaného potrebuje). Z vykonaného dokazovania tak podľa názoru súdu jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný z okna bytu s maloletým na rukách vyskočil tak ako je to opísané v samotnej obžalobe. P. záver súdu (opretý o viaceré dôkazné prostriedky v danej veci - výsluch maloletého, výsluch svedka W. C., výsluch svedkyne Bc. K. J.) nie sú spôsobilé zmeniť ani skutočnosti vyplývajúce zo správy Z. na výkon trestu odňatia slobody a Z. na výkon väzby W. o zraneniach, ktoré obžalovaný v čase nástupu do výkonu väzby mal.

L. subjektívnu stránku tzv. ,,kvázideliktu", teda zavinenie v pravom zmysle slova nemožno skúmať, keďže zavinenie je vylúčené nepríčetnosťou obžalovaného, súd skúmal vnútorný vzťah obžalovaného hodnotiac ďalšie okolnosti skutku.

C. okolnosti skutku, resp. konkrétny spôsob konania obžalovaného, a to, že:

- obžalovaný vyskočil s maloletým S. z okna bytu nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu, vo výške približne X,X m,

- pod oknom bytového domu sa nachádza hustý ihličnatý krík, tráva, ale aj betónová plocha,

- obžalovaný mal v čase spáchania skutku XX rokov, je to dospelá osoba s veku primeranou váhou, pričom maloletý S. mal v čase skutku iba X roky, ide o maloleté dieťa, ktoré je v porovnaní s dospelou osobou dieťaťom útleho veku, nízkeho vzrastu a malou hmotnosťou, hmotnosť a vzrast obžalovaného je tak výrazne vyšší ako v prípade maloletého S.,

- skutok sa stal v zimnom období, v januári, v čase obhliadky miesta činu počas dňa bol napadnutý sneh a teplota vzduchu bola počas dňa iba X?C,

- maloletý S. mal v čase skutku oblečené iba oblečenie určené na spánok,

tak podľa názoru súdu dostatočne preukazujú, aký bol v čase skutku vnútorný vzťah obžalovaného ku tzv. ,,kvázideliktu". G. názoru súdu možno s poukazom na uvedené okolnosti jednoznačne prijať záver, že obžalovaný ,,by v prípade príčetnosti" v čase skutku vedel (vychádzajúc z okolnosti skutku, a to, že obžalovaný je dospelou osobou so stavbou tela a váhou výrazne vyššou ako je váha a vzrast iba X - ročného maloletého chlapca, obžalovaný skákal z bytu bytového domu, kde výška okna je približne X,X m nad zemou, pod oknom sa nachádza tráva, ihličnatý krík a tiež betónová plocha, bola zima - január, dieťa bolo odeté iba v pyžame), že svojim konaním (vyskočením z bytu s maloletým synom na rukách) môže svojmu iba X-ročnému maloletému synovi spôsobiť zranenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým aj uzrozumený. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane pred súdom vyjadril, že nemal úmysel (súd predpokladá, že obhajoba mala na mysli priamy úmysel) maloletému ublížiť. V prípade nepriameho úmyslu stačí, ak je s možnosťou ,,prípadného zranenia" páchateľ aspoň uzrozumený (považuje túto variantu za možnú), hoc svojim konaním sleduje iný cieľ

- napríklad únik z bytu pred ,,zlodejmi". V danom prípade preto podľa názoru súdu tzv. ,,kvázidelikt" zodpovedá skutkovej podstate prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 odsek X, odsek X písmeno a) P. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) P. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 P. zákona (keďže k spôsobeniu ublíženia na zdraví maloletého nedošlo), kde vnútorný vzťah obžalovaného by zodpovedal vzhľadom k okolnostiam prípadu tzv. nepriamemu úmyslu.

Na základe všetkých v konaní vykonaných dôkazov, hodnotiacich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie skutkovej podstaty zločinu opilstva podľa § 363 odsek X P. zákona, keď obžalovaný majúc vedomosť o vplyve omamných a psychotropných látok na jeho správanie, sa aplikáciou pervitínu priviedol do stavu nepríčetnosti a v tomto stave sa dopustil konania inak trestného, tzv. ,,kvázidelitku", ktorý by v prípade príčetnosti obžalovaného, bolo možné právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § X56 odsek X, odsek X písmeno a) P. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) P. zákona v štádiu pokusu podľa § X4 odsek 1 P. zákona.

Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku - zločinu opilstva podľa § 363 odsek X P. zákona.

S poukazom na ustanovenie § 363 odsek X P. zákona, porovnajúc trestnú sadzbu, ktorú P. zákon stanoví za trestný čin opilstva podľa § 363 odsek X P. zákona a trestnú sadzbu, ktorú P. zákon stanoví za prečin ublíženia na zdraví podľa § X56 odsek 1, odsek X písmeno a) P. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) P. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 P. zákona, súd vychádzal z trestnej sadzby miernejšej, a to z trestnej sadzby určenej prečin ublíženia na zdraví podľa § X56 odsek 1, odsek X písmeno a) P. zákona, kde P. zákon stanoví trestnú sadzbu v rozpätí od 1 roka do X rokov.

L. súd postupom podľa § 38 P. zákona zisťoval prítomnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom v danom prípade súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to okolnosť podľa § XX písmeno m) P. zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, niektoré odsúdenia nie sú toho času zahladené). E. k tomu, že priťažujúce okolnosti prevažovali nad okolnosťami poľahčujúcimi (X:X), súd v zmysle § XX odsek 4, odsek X P. zákona upravil trestnú sadzbu stanovenú , zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretiny a trestnú sadzbu určil v rozsahu od XX mesiacov do XX mesiacov.

G. určovaní konkrétneho druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania skutku (obžalovaný ako osoba dlhodobo užívajúca omamné a psychotropné látky a osoba majúca vedomosť o vplyve návykových látok na jeho správanie, tieto látky opakovane užíva, a to i v čase pred XX:XX hod. dňa XX.XX.XXXX, kedy sa aplikáciou návykovej látky priviedol do stavu nepríčetnosti a v tomto stave sa následne dopustil konania inak trestného, keď vyskočil s maloletým synom z okna, mysliac si, že sú u nich zlodeji, čím mohol maloletému synovi spôsobiť ublíženie na zdraví). C. súd zohľadnil charakter trestnej činnosti (závažná trestná činnosť, kedy osoby majúce vedomosť o vplyve návykových látok na ich správanie, opakovane a dlhodobo tieto látky užívajú, hoc vedia, že u nich môže nastať aj stav nepríčetnosti, kedy majú bludné predstavy vymykajúce sa realite, pričom následne v tomto stave sú schopní porušiť zákonom chránené záujmy), zohľadnil spôsobený následok (obžalovaný sa dostal do stavu nepríčetnosti, v ktorom stave ohrozil život a zdravie svojho maloletého syna, keď s ním vyskočil z bytového domu, k poškodeniu zdravia maloletého nedošlo), ako aj pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (X:X). D. zohľadnil formu zavinenia obžalovaného vo forme úmyslu ako závažnejšej formy zavinenia.

C. súd zohľadnil okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa:

- osoba v minulosti opakovane súdne trestaná, napriek jeho mladému veku celkovo už X - krát, a to pre trestný čin výtržníctva a trestný čin krádeže (ktoré odsúdenia má už toho času zahladené), trestného činu poškodzovania cudzej veci a trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia,

- opakovane mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil počas plynúcej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci vedenej pred M. súdom J. nad J. pod sp.zn. XT/XX/XXXX a v trestnej veci vedenej pred M. súdom P. pod sp.zn. XT/XX/XXXX,

- vo výkone trestu odňatia slobody obžalovaný doposiaľ nebol,

- z aktuálnej lustrácie GP vyplýva, že proti obžalovanému je aktuálne vedené aj trestné konania pred M. riaditeľstvom G. zboru v J. nad J. pod V.: M.-XX/VYS-BN-XXXX, pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, obžaloba na súd doposiaľ podaná nebola,

- v registri priestupkov má obžalovaný X záznamov, z toho X x pre priestupok na úseku cestnej premávky a X x pre priestupok proti verejnému poriadku (keď obžalovaný vyklopkával na dvere manželky a rozprával scestne),

- zo znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného bol zistený tzv. D. závislosti od viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne aktuálne pervitínu, v minulosti marihuany a tzv. E. užívanie viacerých psychoaktívnych látok, konkrétne tak v súčasnosti ako aj v minulosti alkoholu a extázy,

- s poukazom na závery znaleckého posudku súd zároveň obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré má byť podľa názoru súdu najúčinnejším nástrojom v prípade resocializácie obžalovaného s cieľom predchádzať páchaniu ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného,

- obžalovaný je ženatý, má jedno maloleté dieťa.

X. všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ako i okolnosti prípadu, je na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného potrebný priamy výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko je potrebné, aby odborne spôsobilé osoby počas výkonu trestu odňatia slobody vhodným a účinným spôsobom vplývali na jeho správanie a formovanie postojov a názorov do takej miery, aby sa obžalovaný po výkone trestu odňatia slobody ďalšej trestnej činnosti už nedopúšťal. S. trest primeraný a napĺňajúci všetky potrebné kritéria ukladaného trestu, obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov. X. však je potrebné poukázať i na to, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil počas plynúcej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a preto súd vychádzajúc aj z ustanovenia § 49 odsek X P. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov ako trest nepodmienečný.

D. v súlade s § 48 odsek X písmeno a) P. zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

V prípade konštatovanej závislosti obžalovaného od užívania viacerých psychoaktívnych látok, súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré podľa názoru súdu môže (a má) byť najvýraznejším a najdôležitejším faktorom v rámci prevencie pred ďalším páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

V predmetnom konaní si poškodený nárok na náhradu škody neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu ho treba doručiť a ak sa vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, jeho oznámením je až jeho doručenie. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.