Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-423-2014.pdf
PDF · 105.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/423/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: E. Č., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07545/14 zo dňa 12.11.2014,
o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07545/14 zo dňa 12.11.2014,
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 290,92 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu podanou dňa 18.12.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. SR 07545/14 z 12.11.2014. V rámci žaloby poukázala na to, že so žalovaným uzatvorila dňa 31.5.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Rozhodcovský rozsudok si prevzala dňa 26.11.2014 a žalobu podáva z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v zákonnej 30 dňovej lehote. Po konzultácií so Združením brániť sa oplatí - BSO, bola oboznámená, že v prípade rozhodcovských zmlúv súdy judikovali ich nezákonnosť. Uviedla, že v jej prípade si osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského konania. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva najmä z veľkej vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konania, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Žalobkyňa zároveň navrhla odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože nič nebráni, aby okamžite začala exekúcia, teda aby súd postupoval v zmysle § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že dňa 31.5.2012 bola medzi nimi uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Žalovaný so žalobkyňou dňa 31.5.2012 pristúpil k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobkyňa so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetnej zmluvy o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Čo sa týka objektívnosti, nestrannosti a výhodnosti miesta rozhodcovského konania, má žalovaný za to, že konanie na rozhodcovskom súde je rovnako objektívne, nestranné a spravodlivé ako konanie ne všeobecnom súde. Ďalej uviedol, že žalobca nie je spotrebiteľom, nakoľko právny vzťah medzi účastníkmi, s prihliadnutím na charakter zmluvy o úvere, nie je vzťahom spotrebiteľským, pričom poukázal na § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Ďalej žalovaný namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Prešov, keďže podľa § 88 ods. 2 O.s.p. je vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovania výsluchom žalobkyne, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 12.11.2014 sp.zn. SR 07545/14, zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, rozhodcovská zmluva z 31.5.2012, návrh žalovaného na začatie rozhodcovského konania adresovaná Stálemu rozhodcovskému súdu, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, príloha k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, oprava návrhu na začatie rozhodcovského konania, výzva na žalobnú odpoveď, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že so žalovaným mala uzatvorených viacero zmlúv. Prvú zmluvu uzatvárala v Košiciach, ostatné v Prešove prostredníctvom pani Ferkovej. Uviedla, že táto pani jej povedala, že má ponuku od žalovaného na úver vo výške 500,- Eur, pričom následne ju poslala overiť podpis na nejakom osobitnom papieri, pričom tam boli aj nejaké nevypísané kolónky, preto je možné že žalovaný to mohol nejakým spôsobom zneužiť. Ako prišla s overeným podpisom, už mala všetko pripravené, aj peniaze boli v hotovosti, pričom ona to iba podpísala, a mohlo to trvať 5, maximálne 10 minút. Uviedla, že nebol jej vysvetlený obsah listín, ktoré podpisovala a to ani čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, teda nebolo vôbec špecifikované, či túto zmluvu môže, resp. nemusí uzavrieť, nebolo jej vysvetlené, čo znamená rozhodcovský súd, čo všeobecný súd, aké sú medzi nimi rozdiely a o týchto skutočnostiach sa dozvedela prvýkrát na krajskom súde, keď chceli spraviť záložné právo na jej byt.
Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 31.5.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá suma 500 EUR, ktorú sa zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach vo výške 87 EUR s uvedením celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť 870,00 EUR a RPMN za úver 272,64 %.
Z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej taktiež dňa 31.5.2012 vyplýva, že podľa Čl. 1 rozhodcovským súdom sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO: 35922761. Podľa Čl. 2 bod 1 tejto rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 802001231 uzatvorenej dňa 31.5.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, bude riešiť: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Podľa Čl. 2 bod 2 rozhodcovskej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne s právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Podľa Čl. 2 bod 3 rozhodcovskej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
Podaním zo dňa 3.10.2014 žalovaný ako veriteľ podal Stálemu rozhodcovskému súdu, Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava žalobu, ktorou v zmysle opravy návrhu na začatie rozhodcovského konania žiadal, aby tento zaviazal žalobkyňu zaplatiť mu úrok vo výške 32% ročne zo sumy 500,- Eur od 1.6.2012 do 4.7.2012 vo výške 14,90 Eur, zo sumy 413,- Eur od 5.7.2012 do 9.8.2012 vo výške 13,03 Eur, zo sumy 326,- Eur od 10.8.2012 do 4.9.2012 vo výške 7,43 Eur, zo sumy 239,- Eur od 5.9.2012 do 3.10.2012 vo výške 6,08 Eur, zo sumy 152,- Eur od 4.10.2012 do 28.1.2013 vo výške 15,59 Eur, zo sumy 65,- Eur od 29.1.2013 do 27.5.2013 vo výške 6,78 Eur, nesplatený poplatok vo výške 104,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 139,60 Eur od 3.9.2013 do 21.11.2013 vo výške 2,45 Eur, zo sumy 134,60 Eur od 22.11.2013 do 13.12.2013 vo výške 0,65 Eur, zo sumy 129,60 Eur od 14.12.2013 do 28.1.2014 vo výške 1,31 Eur, zo sumy 124,60 Eur od 29.1.2014 do 28.4.2014 vo výške 2,46 Eur, zo sumy 114,60 Eur od 29.4.2014 do 3.6.2014 vo výške 0,90 Eur, zo sumy 109,60 Eur od 4.6.2014 do 1.7.2014 vo výške 0,67 Eur, zo sumy 104,60 Eur od 2.7.2014 do zaplatenia. Žalobkyňa rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 26.11.2014.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len zákon) v platnom znení, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a) Podľa § 3 ods. 1 zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 2 zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 31.5.2012 uzatvorili zmluvu o úvere. Zároveň účastníkmi konania bola v deň uzatvorenia zmluvy o úvere podpísaná aj rozhodcovská zmluva, kde sa strany v Čl. 2 bod 1 dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31.5.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, bude riešiť: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V predmetnej veci bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi účastníkmi konania je na samostatnej listine podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť, nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 3 ods. 1, túto definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby v zmluvných dojednaniach rozhodcovskej zmluvy boli presne špecifikované všetky budúce spory, ktoré bude rozhodcovský súd rozhodovať.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a to aj v prípade, ak ide o úverovú zmluvu, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku. Keďže súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, aplikoval na ňu ako aj na rozhodcovskú doložku príslušné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd nevyhovel námietke miestnej nepríslušnosti, ktorú podal žalovaný, keďže miestne príslušným súdom v zmysle § 88 ods. 2 O.s.p. je súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko, t.j. Okresný súd Prešov.
V súvislosti s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v prípade ak by podľa uvedenej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi, uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia. Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva
výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodov do 10 dní od jej uzatvorenia, tak od zmluvy je možné odstúpiť len v prípade, ak je platná, pretože ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú ani splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. V danom prípade za individuálne dohodnutú zmluvu nie je možné považovať zmluvu, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, pričom spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dohodnutú len tým, že spotrebiteľ v relatívne krátkom čase po jej podpise mal právo od zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (KS Prešov sp. zn. 1 CoE 33/2014 zo dňa 29.5.2014, KS Trenčín sp. zn. 8 CoE 157/2014 zo dňa 17.6.2014, KS Košice sp. zn. 3 CoE 55/2014 zo dňa 30.4.2014). Na základe uvedených skutočností preto, podľa názoru súdu, napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť, čo potvrdila vo svojom výsluchu aj samotná žalovaná. Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Zároveň súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti, kedy žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie upomienky v prípade porušenia podmienok zmluvy zo strany žalobkyne, ktorú si uplatnil žalovaný v zmysle bodu 4 VPPÚ, pričom podľa súdu má táto sankcia charakter zmluvnej pokuty. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu písomnej dohody v predmete dojednania zmluvnej pokuty pre porušene zmluvnej povinnosti jedným z účastníkov zmluvy, pričom v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa názoru súdu uvedením nároku žalovaného ako veriteľa na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalobkyne ako dlžníka, v danom prípade v bode 4 VPPÚ, nie je splnený základný predpoklad platného dojednania, a to jej písomná forma, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho tvrdenia súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. Na základe uvedeného preto rozhodcovský súd nemal zaviazať žalobkyňu na plnenie z neplatného zmluvného dojednania.
V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že táto neobsahuje minimálne predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za dôsledok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru. Nakoľko rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj na základe ust. § 40 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle tohto ustanovenia rozhodol aj o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom konaní mala žalobkyňa plný úspech vo veci, preto jej súd postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania vo výške 290,92 Eur. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.12.2014, podanie žaloby dňa 15.12.2014) po 61,87 Eur podľa § 11 ods. 1, písm. b), § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za jeden úkon právnej služby (zastupovanie na pojednávaní dňa 18.5.2016) po 66,00 Eur podľa § 11 ods. 1, písm. b), § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky. Ďalej súd priznal režijný paušál 2 x 8,04 Eur a 1 x 8,58 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Zároveň súd postupom podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky priznal náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v cestovnom na pojednávanie dňa 18.5.2016 pri použití osobného motorového vozidla zn. Š. U. e.č.: S., a to zo Svidníka do Prešova a späť vo výške uplatnenej právnym zástupcom 8,96 Eur, čo predstavuje 1/3 z celkových výdavkov vo výške 26,88 Eur (vzdialenosť 112km, náhrada za 1km jazdy 0,183 Eur, priemerná spotreba 5,2l/100km, cena nafty 1,049 Eur). Súčasne súd postupom podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal uplatnenú náhradu za stratu času stráveného cestou na uvedené pojednávanie vo výške 19,07 Eur, čo predstavuje 1/3 z celkovej náhrady za stratu času za štyri začaté polhodiny, t.j. 4 x 14,30 Eur, spolu 57,20 Eur. Keďže právny zástupca je platcom DPH, súd postupom podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznal aj túto daň vo výške 48,49 Eur, čo predstavuje 20% z priznanej odmeny a náhrad (242,43 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.