Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-268-2015.pdf
PDF · 86.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/268/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom E. práce, sociálnych vecí a rodiny X., P. Xa, X., dieťa rodičov, matky: H. S., trvale bytom X., P. XX a otca: O. S., trvale bytom X., Furdekova 8, na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej I. S., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy XXX,-€ mesačne na sumu XXX,-€ mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. J. tým, že dňa XX.X.XXXX sa jemu a jeho partnerke Y. P. narodila dcéra Y., čím sa mu značne zvýšili náklady na vyživovaciu povinnosť teraz už na dve deti. Y. partnerka je na rodičovskej dovolenke s mesačným príjmom od februára XXXX vo výške XXX,XX €, okrem toho má vyživovaciu povinnosť na svoje tri deti z predošlého manželstva. Y. partnerka býva v rodinnom dome, kde sa momentálne zdržuje, a preto prispieva aj na náklady spojené s bývaním v ňom. P. na maloletú I. platí včas a v plnej výške a zároveň hradí aj rôzne náklady mimo výživného. S dcérou sa stýka aj nad rámec stretnutí určených súdom. Z. výživného žiada z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane. Na pojednávaní dňaXX.X.XXXX otec doplnil, že výživné nežiada znížiť spätne, ale od teraz.
T. s návrhom nesúhlasila, považovala ho za neadekvátny. W. žiadala v predchádzajúcom konaní zvýšenie výživného, nakoniec sa dohodli na nižšej sume, takže v tej veci ustúpila. S dieťaťom je sama, iný príjem než zárobok nemá, snaží sa, aby dcéra mala všetky potreby. C. výživného otec na dcéru iným spôsobom neprispieva, samozrejme keď je s ním, niečo jej kúpi. J. chce mať veci ako ostatné deti, keď niečo spomenie otcovi, ten jej na to povie, že nech jej to kúpi ona, lebo on jej platí výživné.
W. opatrovník s poukazom na skutočnosť, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, odporučil návrh zamietnuť.
P. dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXP/XX/XXXX, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na maloletú zvýšeným výživným zo sumy XXX,-€ mesačne na sumu XXX,-€ mesačne od X.XX.XXXX. V tej dobe bola matka rozvedená, bez iných vyživovacích povinností, jej netto príjem činil približne XXX,-€ mesačne, otec bol taktiež rozvedený, iné vyživovacie povinnosti nemal a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval XXX,-€ netto. T. bola vo veku sedem a pol roka.
V súčasnosti sa osobný stav matky ani okruh jej vyživovacích povinností nezmenil.
V obchodnom ani v živnostenskom registri vedená nie je. Z. matky je N.-I. U., s.r.o., kde v roku XXXX dosiahla úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov XX.XXX,XX €, základ dane XX.XXX,XX € a zdaniteľnú mzdu X.XXX,XX € pri úhrne preddavkov na daň X.XXX,XX €. Za pomernú časť roku XXXX (január až apríl) zarobila v priemere XXX,XX € netto mesačne. L. vlastného vyjadrenia s maloletou býva sama v byte svojich rodičov, ktorí v ňom nebývajú, všetky náklady spojené s užívaním bytu hradí ona. B. vo vlastníctve žiadne nehnuteľnosti, ani cenný hnuteľný majetok. Z. stav jej trvalo nezvyšuje životné náklady.
C. nové manželstvo neuzavrel. J. XX.X.XXXX mu pribudla vyživovacia povinnosť k Y. S., ktorá pochádza z jeho terajšieho partnerského vzťahu. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedený nie je. Z. je v Z. spoločnosti U., a.s., kde za obdobie posledných XX mesiacov (máj XXXX až apríl XXXX) dosiahol priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX €. Od roku XXXX žije v spoločnej domácnosti s partnerkou v rodinnom dome, ktorý je spoluvlastníctvom partnerky a jej bývalého manžela. O. je prihlásený k pobytu v domácnosti svojich rodičov. B. žiadne nehnuteľnosti, nemá cenný hnuteľný majetok, zdravotný stav mu nezvyšuje náklady na jeho výživu. L. otca si uplatnila nárok na materské od X.X.XXXX, ktoré jej bolo priznané rozhodnutím U. poisťovne pobočka X. zo dňa X.X.XXXX vo výške XX,XXXXXXXX € na deň až do zániku nároku. V roku XXXX mala brutto príjem vo výške XXX,-€ od T. B., n.o. a od P. školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. H., n.o., od januára do júla XXXX v celkovej sume X.XXX,XX € netto. Od X.X.XXXX do X.X.XXXX čerpala materskú dovolenku, od X.X.XXXX je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v mesačnej výške XXX,XX €. Na maloleté deti z rozvedeného manželstva má určené výživné vo výške XXX,-€ mesačne na W., XXX,-€ mesačne na P. a XXX,-€ mesačne na H.. W., nar. XX.X.XXXX, študuje na vysokej škole a býva samostatne s priateľom, P., nar. XX.X.XXXX je študentom strednej školy a H. je dvanásťročný školák. J. mladšie deti žijú s matkou - partnerkou otca a otcom v spoločnej domácnosti.
T. je vo veku osem a pol roka, navštevuje druhý ročník štátnej základnej školy. Za školskú družinu jej matka platí mesačne XX,-€ a za obedy XX,-€. L. záujmovej aktivity sa maloletá nezúčastňuje. B. okuliare, liečená je endokrinológom, zatiaľ užíva len vitamíny na predpis s minimálnym doplatkom.
L. § 163 ods. X O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
L. § 78 ods. X veta prvá Z.. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. X cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšieho výživného na maloletú uplynulo pätnásť mesiacov. Za túto krátku dobu sa pomery na strane maloletej výrazným spôsobom nezmenili, čo znamená že nedošlo ani k ich zvýšeniu, ale ani k ich zníženiu. V súčasnosti navštevuje druhý ročník základnej školy, zdravotný stav jej nároky na výživu nezvyšuje.
T. príjem sa oproti minulosti zvýšil o viac ako XXX,-€ berúc do úvahy pomernú časť roku XXXX, v ostatnom jej osobné pomery zostali nezmenené.
C. v čase určenia doterajšieho výživného už býval v spoločnej domácnosti so súčasnou partnerkou, pričom v auguste minulého roka mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére pochádzajúcej z tohto partnerstva. L. čistý mesačný zárobok otca u rovnakého zamestnávateľa sa oproti minulosti zvýšil o XX,- €. L. jeho partnerky sa znížil v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky.
L. § 62 ods. X Z.. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Maloletá je vo svojom veku naďalej odkázaná na osobnú opateru matky tak, ako bola aj v predchádzajúcom období.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám (pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo súdom určených povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., primerané jeho veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.
Zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu za každých okolností predstavuje pre dieťa pokles jeho dovtedajšej životnej úrovne, čo je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Pokiaľ však na strane rodiča výživou povinného nastanú také podmienky, ktoré odôvodňujú zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, musia byť premietnuté vo výške výživného, a to aj v neprospech oprávneného. Musí pritom ale ísť o takú zmenu pomerov, ktorá je trvalého alebo dlhodobého charakteru, a ktorá nebola vyvolaná úmyselne, t.j. nevznikla subjektívnym zavinením povinného. Takouto zmenou je napr. odchod do starobného dôchodku, invalidizácia, dlhodobé alebo trvalé zhoršenie zdravotného stavu s následkom straty spôsobilosti vykonávať dovtedajšie povolanie či akúkoľvek zárobkovú činnosť, prípadne zvýšenie nákladov na vlastnú obživu (lieky, diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky a pod.).
Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor uspokojovania svojich vlastných potrieb.
Otec opiera svoj nárok na zníženie výživného na maloletú pribudnutím jednej ďalšej vyživovacej povinnosti. Ako sám priznal, v rámci vedenia spoločnej domácnosti s terajšou partnerkou, spoločnými nákupmi hradí čiastočne stravu aj partnerkiných detí, ktoré žijú s nimi. Otec tiež uviedol, že nakoľko je jeho partnerka v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, náklady spojené s užívaním rodinného domu, ktorý je vlastníctvom partnerky a jej bývalého manžela, hradí on. Ide o zálohové platby za energie vrátane nedoplatkov, poplatok za odber vody, odvoz smeti, zo spoločnej kasy sa hradila aj daň z nehnuteľnosti. Drobné opravy v dome financuje otec, napr. výmenu žiarovky, opravy týkajúce sa vody a elektriny chodí do domu vykonávať bývalý manžel otcovej partnerky. Väčšie opravy v tomto dome počas bývania otca vykonávané neboli.
Od určenia doterajšieho výživného u otca nedošlo k žiadnej dlhodobej alebo trvalej zmene zdravotného stavu, pre ktorú by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť, ani k úbytku jeho zručností a schopností pre výkon zárobkovej činnosť, napr. následkom veku. Pribudla mu jedna ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho priemerný čistý mesačný príjem sa zvýšil o XX,-€. O., že s matkou mladšieho dieťaťa manželstvo neuzavrel, nevznikla mu k nej vyživovacia povinnosť podľa ustanovenia § 71 Z.. o rodine, pretože povinnosť prispievania otca dieťaťa matke dieťaťa, za ktorého nie je vydatá, nie je definovaná ako zákonná (na rozdiel od plnenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom), keď takejto matke zákon priznáva len právo požiadať o príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky (§ 74 Z.. o rodine).
B. otec býva s matkou svojho mladšieho dieťaťa - súčasnou partnerkou v jej rodinnom dome, kde hradí už vyššie uvedené náklady, aj keď je jeho povinnosťou finančne prispievať na spoločné bývanie, miera jeho účasti v danom smere je nesporne vyššia už aj s ohľadom na celkový počet bývajúcich osôb (dve deti partnerky), než keby býval samostatne, a to aj z toho dôvodu, že príjem jeho partnerky je len XXX,XX € (rodičovský príspevok). C. priznal, že v rámci vedenia spoločnej domácnosti s terajšou partnerkou spoločnými nákupmi hradí čiastočne stravu aj partnerkiným deťom, ktoré žijú s nimi. L. výške výživného, ktoré poberá partnerka otca na dve mladšie s nimi bývajúce deti (XXX a XXX €) a vek týchto detí (XX a XX rokov), pri súčasnom zabezpečovaní potrieb najmladšieho spoločného dieťaťa a svojich osobných potrieb, by zo svojho mesačného príjmu XXX,XX € a detských prídavkov bez pomoci otca asi ťažko zvládala všetky svoje finančné povinnosti.
Je nemysliteľné, aby sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu narodenému z jeho rozvedeného manželstva a pritom sa finančne podieľal na uspokojovaní potrieb partnerkiných detí, ku ktorým nemá vyživovaciu povinnosť a zároveň aj na úhrade celkových nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti (aj keď v nej býva), ku ktorej vlastnícky vzťah nemá.
L. otec poukazoval na to, že na maloletú prispieva nad rámec výživného tým, že si ju berie na realizovanie styku vo väčšom rozsahu, než je styk určený súdom, táto okolnosť nemôže byť zohľadnená v prospech jeho návrhu, nakoľko povinnosťou rodiča, ktorý nežije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti a s dieťaťom sa len pravidelne či nepravidelne stretáva, je zabezpečiť počas pobytu dieťaťa v jeho domácnosti riadne všetky jeho potreby - stravu, hygienu, príp. vstupenky na platené záujmové aktivity a pod. z vlastných finančných prostriedkov bez toho, aby to malo vplyv na plnenie jeho vyživovacej povinnosti určenej súdnym rozhodnutím.
U. po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že možnosti a schopnosti otca pre plnenie doterajšieho výživného sa ani narodením dieťaťa v jeho terajšom partnerskom vzťahu nezmenili, keď zároveň sa ani u maloletej neznížili jej doterajšie nároky na uspokojovanie odôvodnených potrieb primeraných jej veku, práve naopak, tieto sa postupne zvyšujú v dôsledku jej intenzívneho fyzického i psychického vývoja, preto návrh ako neopodstatnený zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § X46 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).