Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/59/2016

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti o maloletého U. Q., K.. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov matky: J. Č., K.. XX.X.XXXX, I. O. Q. W., I..Č.. O. XXXX, J., občianka SR a otca: Q. Q.Y., K.. XX.X.XXXX, I. O. K., I..Č.. P. K. B., občan SR, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, takto

rozhodol:

Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie maloletého U. Q., K.. XX.X.XXXX v konaní o nariadenie predbežného opatrenia.

Súd n a r i a ď u j e toto predbežné opatrenie:

Súd d o č a s n e zveruje mal. U. Q., K.. XX.X.XXXX do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, do Detského domova, V. V. XX, XXX XX W..

Súd ukladá povinnosť matke maloletého dieťaťa odovzdať mal. U. Q., K.. XX.X.XXXX do starostlivosti Detského domova, V. V. XX, XXX XX W..

Matka j e p o v i n n á platiť výživné na mal. U. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca na účet Detského domova, V. V. XX, XXX XX W., počnúc doručením tohto uznesenia.

Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. U. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca na účet Detského domova, V. V. XX, XXX XX W., počnúc doručením tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ( ďalej len „ÚPSV a R ) doručil súdu dňa 17.5.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí mal. U. do Detského domova, V. V. XX, XXX XX W. (ďalej len „Detský domov“) a určí obom rodičom povinnosť platiť minimálne výživné do Detského domova. Návrh odôvodnil tým, že 2.5.2016 boli informovaný prostredníctvom ÚPSVaR Piešťany - pracovisko Hlohovec o akútnej hospitalizácii mal. U.. Dňa 4.5.2016 bol písomné upovedomený z OO PZ Hlohovec o podozrení z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V správe OO PZ Hlohovec bolo uvedené, ako svedkyňa videla, že A. O. kopla dvakrát do oblasti brucha mal. U. . Túto skutočnosť potvrdila i iná svedkyňa dodajúc, že menovaná A. O. pri kúpaní dieťaťa dvakrát úmyselne udrela chlapcovu hlavu o obkladačky v kúpeľni. Dňa 4.5.2016 vypovedala A. O. na OO PZ, potvrdila u nej býva mal. U. so svojou matkou od septembra 2015. Keďže matka dieťaťa začala pracovať, ona jej syna opatruje. Podľa A. O. matka dieťaťa videla malého naposledy pred tromi týždňami, za synom nechodí denne ani pravidelne. Pani O. pripustila, že

raz zbila dieťa po chrbte. Podľa lekárskej správy Detskej kliniky FN Trnava z 1.5.2016 mal maloletý pri prijatí špinavú kožu, na tele a tvári prítomné početné modriny a odery, na tvári početné hematómy a resorbcii, oderky hlavne pravo v temporálnej oblasti, na ramenách hematómy a drobné krustičky, pozdĺž chrbtice tmavé hematómy, začervenené plôšky nôh, okolo členkov drobné krustičky.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica sa kontaktoval so starými rodičmi Č., matkou dieťaťa FNsP Trnava, detskou lekárkou MUDr. B. B. W., OO PZ Hlohovec. Bolo zistené, že matka dieťaťa žije aktuálne s novým partnerom Q. Š.. Stará matka dieťaťa, H. Č., sa v súčasnosti nemôže o vnuka starať (tak sa vyjadrila), lebo s manželom pracujú a nemajú vytvorené vhodné podmienky pre dieťa. Stará matka dieťaťa sa vyjadrila, že ani biologický otec dieťaťa by sa nebol schopný o dieťa starať, lebo má veľké problémy s alkoholom, v minulosti aj fyzicky napadol matku dieťaťa.

V správe OO PZ Hlohovec je uvedené, že rozsah zranení na tele dieťaťa nie sú jednorázovo udreté inou osobou, vec zasielajú ako podozrenie z prečinu z týrania blízkej a zverenej osoby na Odbor kriminálnej polície Trnava.

Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd maloletému ustanovil na zastupovanie v konaní o nariadenie predbežného opatrenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ako kolízneho opatrovníka.

Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, rodným listom dieťaťa, správou Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ( o určení zariadenia na umiestnenie dieťaťa), správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Piešťany - pracovisko Hlohovec, odbor sociálnych vecí a rodiny , správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava - Obvodné oddelenie Hlohovec ( ďalej „OR PZ Trnava, OO PZ Hlohovec) z 4.5.2016, lekárskou správou MUDr. K. z Fakultnej nemocnice Trnava z 1.5.52016.

Súd mal preukázané, že mal. U.A. pochádza z druhovského pomeru J. Č. U. Q. Q., pričom rodičia dieťaťa nebývajú v spoločnej domácnosti. Matka býva aktuálne s novým partnerom v J.. Starí rodičia maloletého ( rodičia matky dieťaťa) sa podľa ich vyjadrenia nemajú možnosť sa o dieťa starať.

Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa § 74 ods. 1, 2, O.s.p., (1) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa § 75 ods. 1-5, 7,8 O.s.p., (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej

obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1, 2, 3 O.s.p., (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (2) Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. (3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní..

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2015 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie treba, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením.

Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť predbežným opatrením. Existencia ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. nevylučuje možnosť vydania predbežného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne zverí dieťa do osobnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. dieťaťa, ktorý je smerodajný. V danom prípade je zrejmé, že napriek opakovanej snahe otca pri spolupráci s ÚP,SV a R a odbornej pomoci psychológa , že starostlivosť o dieťa nezvláda, maloletá ho nerešpektuje, opakovane uteká z domu. Matka sa o dieťa vôbec nezaujíma.

Vzhľadom k tomu, že súd dočasne zveril mal. U. do starostlivosti Detského domova v W. určil súd každému z rodičov platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.) vo výške minimálneho výživného stanoveného Zákonom o rodine, predstavujúceho 30% životného minima nezaopatreného dieťaťa. Súd neurčil vyššie výživné vzhľadom k tomu, že v čase vydania predbežného opatrenia nebol objektívne zistený príjem rodičov.

Doba trvania tohto predbežného opatrenia je viazaná na § 77 ods. 1 písm. b) alebo c) O.s.p.

Povinnosť plniť výživné určil súd odo dňa doručenia tohto uznesenia, nakoľko týmto dňom je predbežné opatrenie vykonateľné.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Súd v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. konštatuje, že keďže návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi podnetu, ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuvádza. Záverom len konštatuje, že v zmysle§ 76 ods. 1, písm. b) O.s.p. súd môže nariadiť účastníkom ( v tomto prípade rodičom dieťaťa) povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti toho, koho určí súd. Teda súd sám neodovzdáva dieťa do starostlivosti v zmysle § 76 ods. 1, písm. b) O.s.p. Súd pritom prihliadal na to, že v čase podania návrhu na súd bol maloletý v lekárskej starostlivosti, ale medzi časom mohlo prísť k odovzdaniu dieťaťa matke, preto i z opatrnosti a hospodárnosti konania uložil povinnosť matke odovzdať dieťa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.