Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cpr/1/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobkyne: P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: R. XXX, XXX XX, štátna občianka SR, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou so sídlom: Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému: PHARMPRO, s.r.o., so sídlom: A. Rudnaya 106, 010 01 Žilina, IČO: 36 432 407, o zaplatenie mzdy s prísl., o zaplatenie náhrady mzdy s prísl. a o vydanie potvrdenia o zamestnaní, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 3.228,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 28,- € od 16.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 650,- € od 16.09.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 651,84 € od 16.10.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 595,16 € od 16.11.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.303,68 € od 16.11.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný vydať navrhovateľke potvrdenie o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 453,40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1/ Žalobkyňa si žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2015 uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.228,68 € spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 28,- € od 16.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 650,- € od 16.09.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 651,84 € od 16.10.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 595,16 € od 16.11.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.303,68 € od 16.11.2014 do zaplatenia. Ďalej si uplatnila nárok na vydanie potvrdenia o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Uplatnila si náhradu trov konania.

2/ Na odôvodnenie žaloby uviedla, že so žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, v zmysle ktorej vykonávala pre neho prácu vo funkcii farmaceutická laborantka, s miestom výkonu práce Lekáreň Rafael, A. Rudnaya 106, 010 01 Žilina. Žalobkyňa sa so žalovaným dohodla na základnej mesačnej mzde za vykonanú prácu vo výške 650,- € mesačne v hrubom, splatnej do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Hoci podľa čl. V. bodu 3 pracovnej zmluvy zo dňa 08.09.2011 mala predstavovať mesačná mzda sumu 630,- € v hrubom, žalovaný ako zamestnávateľ vyplácal žalobkyni podľa dohody počas celej doby trvania pracovného pomeru mzdu vo výške 650,- € v hrubom. Až do mesiaca júna 2014 platil mzdu včas a riadne. Za mesiac jún 2014 zaplatil žalovaný mzdu len zálohovo a rovnako zálohovo zaplatil časť mzdy za mesiac júl 2014 vo výške 523,40 €. Zvyšnú časť mzdy za mesiac júl 2014 vo výške 28,- € žalovaný žalobkyni do dňa podania žaloby na súd neuhradil. Mzda za mesiac august 2014 vo výške 650,- € nebola žalobkyni uhradená ani sčasti, a to ani v dodatočnej 15- dňovej lehote.

3/ Žalobkyňa preto v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce podala žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko nebolo možné mu doručiť zásielku na pracovisko. V mesiaci septembri 2014 sa žalovaný stal absolútne nekontaktný. Zásielka sa vrátila žalobkyni dňa 29.10.2014 a týmto dňom sa v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce skončil jej pracovný pomer so žalovaným.

4/ Vzhľadom na to, že počnúc mesiacom september 2014 prestal žalovaný prideľovať žalobkyni prácu v zmysle ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce, bol preto povinný poskytnúť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku určeného podľa § 134 Zákonníka práce.

5/ Priemerný hodinový zárobok žalobkyne pre účely náhrady mzdy za mesiace september a október 2014 je v zmysle jej výplatnej pásky za mesiac 07/2014 určený vo výške 3,7462 €, a to v súlade s ust. § 134 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne: 3,746 € x 174 hodín (priemerný počet pracovných hodín žalobkyne, pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa jej týždenného pracovného času, ktorý je v zmysle čl. IV. bod 5 jej pracovnej zmluvy 40 hodín týždenne) = 651,84 €. Žalobkyni tiež patrí náhrada mzdy za 21 pracovných dní v mesiaci októbri 2014 (od 01.10.2014 do 29.10.2014) vo výške určenej nasledovne: priemerný mesačný zárobok 651,84 € / 23 pracovných dní v mesiaci októbri x 21 pracovných dní trvania pracovného pomeru v mesiaci októbri 2014 = 595,16 €. Žalovaný nezaplatil do dňa podania žaloby žalobkyni ani náhradu mzdy za mesiac september 2004, ani za časť mesiaca októbra 2014.

6/ Nakoľko žalobkyňa bola nútená skončiť so žalovaným ako zamestnávateľom pracovný pomer okamžite, podľa ust. § 69 ods. 4 jej patrí aj nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, čo predstavuje sumu 1.303,68 € (651,84 € x 2).

7/ Žalobkyňa si uplatnila i nárok na úrok z omeškania z jednotlivých miezd a náhrady mzdy, a to z časti mzdy za mesiac júl 2014 vo výške 28,- €, vo výške 8,15% ročne od 16.08.2014 do zaplatenia, zo mzdy za mesiac august 2014 vo výške 650,- € vo výške 8,05% ročne od 16.09.2014 do zaplatenia, z náhrady mzdy za mesiac september 2014 vo výške 651,84 € úrok 8,05% ročne od 16.10.2014 do zaplatenia, z náhrady mzdy za obdobie od 01.10.2014 do 29.10.2014 vo výške 595,16 € úrok 8,05% ročne od 16.11.2014 do zaplatenia a z náhrady mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 vo výške 1.303,68 € úrok 8,05% ročne od 16.11.2014 do zaplatenia.

8/ Vzhľadom na nesplnenie si povinnosti žalovaným podľa § 75 ods. 2 vydať žalobkyni potvrdenie o zamestnaní sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala i splnenia tejto povinnosti.

9/ K návrhu na začatie konania pripojila žalobkyňa nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

10/ Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 08.09.2011 (č.l. 12 spisu) bol založený pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, pracovný pomer vznikol podľa čl. IV. zmluvy od 08.09.2011.

11/ Z výplatných pások (č.l. 16, 17 spisu) súd zistil, že v mesiaci septembri 2011 predstavovala hrubá mzda 650,- €, čistá mzda 410,78 €, v mesiaci októbri 2011 bola hrubá mzda vo výške 650,- €, čistá mzda 512,31 €. V mesiaci januári 2014 predstavovala hrubá mzda 652,56 €, čistá mzda 539,40 €, na osobný účet bola poukázaná po odpočítaní stravného suma 17,-€ suma 522,40 €. V mesiaci februári 2014 predstavovala hrubá mzda 644,08 €, čistá mzda 533,43 €, na osobný účet bola po odpočítaní stravného 18,- € poukázaná suma 515,43 €. V mesiaci marci 2014 predstavovala hrubá mzda 650,- €, čistá mzda 537,58 €, na osobný účet bola poukázaná po odpočítaní stravného v sume 19,- € suma 518,58 €, v mesiaci apríli 2014 predstavovala hrubá mzda 650,94 €, čistá mzda 538,27 €, na osobný účet po odpočítaní stravného 20,- € bola poukázaná suma 518,27 €, v mesiaci máj 2014 predstavovala hrubá mzda 651,17 €, čistá mzda 538,42 €, na osobný účet po odpočítaní stravného vo výške 19,- € bola poukázaná suma 519,42 €.

12/ Bezhotovostné vklady mzdy v sumách 522,40 € na účet žalobkyne dňa 14.1.2014, 515,43 € dňa 14.2.2014, 518,58 € dňa 15.4.2014, 518,27 € dňa 15.5.2014 a 519,42 € dňa 17.6.2014 mal súd

preukázané z prehľadu transakcií za obdobie od 01.01.2014 do 23.01.2015 na osobnom účte žalobkyne (č.l. 18 spisu).

13/ Z výplatnej pásky za obdobie 06/2014 (č.l. 19 spisu) súd zistil, že hrubá mzda žalobkyne predstavovala 648,58 € a čistá mzda sumu 536,60 €, ktorá bola žalobkyni vyplatená v celej výške preddavkovo v hotovosti. Z výplatnej pásky za mesiac júl 2014 súd zistil, že hrubá mzda žalobkyne predstavovala 670,51 €, čistá mzda 551,98 €, ktorá časť mzdy bola žalobkyni vyplatená vo výške 523,40 € preddavkovo, na osobný účet mala byť podľa výplatnej pásky poukázaná suma 28,58 €. Z výplatnej pásky za mesiac 07/2014 súd tiež zistil, že priemerný hodinový zárobok je vo výške 3,7462 €,

14/ Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca (č.l. 20 spisu) zo dňa 10.10.2014 súd zistil, že žalobkyňa skončila podľa § 69 ods. 1 písm. b) so žalovaným pracovný pomer. Na odôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa uviedla, že zamestnávateľ jej ani v dodatočnej 15-dňovej lehote po uplynutí splatnosti mzdy nevyplatil mzdu za mesiac august 2014. Zároveň v okamžitom skončení pracovného pomeru vyzvala žalovaného na bezodkladné vyplatenie mzdy za mesiac august 2014 a na náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 ZP. 15/ Z podacieho lístka (č.l. 21 spisu) súd zistil, že žalobkyňa podávala dňa 11.10.2014 na Pošte Žilina 10 zásielku adresovanú žalovanému. Z doručenky (č.l. 11 spisu) súd zistil, že zásielka odosielateľa P. B., adresovaná spoločnosti Pharmpro, s.r.o. bola prevzatá osobou podpísanou: T..

16/ Z výzvy zo dňa 26.10.2014 (č.l. 23 spisu) súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej mzdy za obdobie august 2014 vo výške 538,- € a na zaplatenie náhrady mzdy za výpovednú dobu vo výške 1.076,- € do piatich dní odo dňa prevzatia výzvy. Výzva bola podľa podacieho lístka a doručenky (č.l. 13 spisu) podávaná žalobkyňou na Pošte Žilina 5 dňa 26.10.2014, zásielka nebola prevzatá adresátom v odbernej lehote.

17/ Predžalobnou výzvou zo dňa 10.11.2014 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie mzdy za mesiace august a september v celkovej výške 1.103,74 € do 30.11.2014. Zároveň upozornila žalovaného, že mu poslala výpoveď podľa § 68 ods. 1 a upozornila na blížiacu sa splatnosť mzdy za mesiac október a na splatnosť dvojmesačného odstupného v celkovej výške 1.575,22 €. Vyzvala na ich zaplatenie do 30.11.2014. Výzva bola podľa podacieho lístka a doručenky (č.l. 15, 16 spisu) podávaná na Pošte Žilina 10 dňa 11.11.2014, zásielka nebola prevzatá adresátom v odbernej lehote.

18/ Súd vo veci vykonal úkony na prípravu pojednávania, žalovanému bola žaloba a jej prílohy doručené náhradným spôsobom, žalovaný sa žalobe nevyjadril.

19/ Súd vo veci vykonal dňa 18.05.2016 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a dôkazmi pripojenými k žalobe. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p.

20/ Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na nároku uplatnenom žalobou v celom rozsahu, nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.

21/ Zákonné ustanovenia:

Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce (ďalej v texte aj zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,

náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Podľa ustanovenia § 130 ods. 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 4 Zákonníka práce mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada, alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Podľa ustanovenia § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa ustanovenia § 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa ustanovenia § 69 ods.4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa ustanovenia § 75 ods.2 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) druh vykonávaných prác, c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti, e) údaj o záväzku o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53 ods. 2), f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a.

Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa prechodného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22/ Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

23/ Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

24/ V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyni vznikol u žalovaného pracovný pomer dňom 8.9.2011 a trval do 29.10.2014, kedy sa pracovný pomer skončil okamžitým skončením zo dňa 10.10.2014 daným žalobkyňou podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda z dôvodu, že žalovaný nevyplatil žalobkyni mzdu za mesiac august 2014 ani do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Doručenie zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanému dňa 29.10.2014 mal súd preukázanú z doručenky (č.l. 22 spisu), kedy tak nastali účinky doručenia podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce.

25/ Tieto dôkazy predložené žalobkyňou a jej tvrdenia ohľadom skončenia jej pracovného pomeru u žalovaného okamžitým skončením, vrátane dôvodu, pre ktorý bol pracovný pomer skončený, žalovaný nepoprel, bol v konaní úplne nečinný, súdne zásielky nepreberal, tieto mu boli doručované náhradným spôsobom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, súdneho pojednávania sa nezúčastnil a nevyužil tak možnosť brániť sa proti skutkovým tvrdeniam a predkladaným listinným dôkazom zo strany žalobkyne. Súd mal preto preukázaný skutkový stav z dôkazov produkovaných žalobkyňou a mal tak nesporne preukázané, že dôvod, pre ktorý bol pracovný pomer žalobkyňou skončený okamžitým skončením zo dňa 10.10.2014, skutočne vznikol, keď žalovaný nevyplatil žalobkyni ani časť mzdy za mesiac august 2014 a na mzde za mesiac júl 2014, ktorá podľa výplatného lístka za obdobie 7/2014 (č.l. 19) predstavovala sumu celkom 551,98 €, vznikol žalovanému nedoplatok vo výške 28,58 €, keďže zálohovo zaplatil žalobkyni len sumu 523,40 €.

26/ Mzda slúži na zabezpečenie základných životných potrieb zamestnanca a plní vo vzťahu k nemu dôležitú sociálnu úlohu. Právo na odmenu za vykonanú prácu je zakotvené i v čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Právu zamestnanca na mzdu korešponduje povinnosť zamestnávateľa poskytovať mzdu a patrí k základným charakteristikám pracovného pomeru ako synalagmatického záväzkovo-právneho vzťahu, v ktorom základnou povinnosťou zamestnanca je vykonávať prácu a základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť za vykonanú prácu mzdu. Uvedené právo zároveň charakterizuje pracovný pomer ako odplatný právny vzťah. Ochranná funkcia mzdy je garantovaná aj medzinárodným pracovným právom, dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95 o ochrane práce, základnou zmluvou ES (čl. 41), smernicami Európskej únie zabezpečujúcimi zásadu rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní najmä mužov a žien, ale aj Európskou sociálnou chartou, základným dokumentom Rady Európy, ktorá v Slovenskej republike bola ratifikovaná v roku 1998.

27/ Vzhľadom na to, že si žalovaný svoju povinnosť zamestnávateľa, ktorá vyplýva z ust. § 118 ZP, nesplnil podľa ustanovenia § 130 ods. 2 Zákonníka práce vo výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve zo dňa 8.9.2011, teda do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, súd žalobkyni priznal právo na zaplatenie nedoplatku na mzde za mesiac júl 2014 vo výške uplatnenej žalobkyňou - teda 28 € a na zaplatenie mzdy za mesiac august 2014 vo výške 650 €.

28/ Súd mal preukázanú dohodnutú výšku hrubej mzdy a dohodnutú splatnosť mzdy z výplatných pások vystavených žalovaným žalobkyni a z prehľadu transakcií na osobnom účte žalobkyne. I keď v pracovnej zmluve zo dňa 8.9.2011 bola v čl. V. bode 3. zmluvy dojednaná mzda vo výške 630 €, súd

mal z výplatných pások predložených v konaní žalobkyňou, a to za obdobia mesiacov september 2011 a október 2011, ako i obdobia januára až júla 2014 jednoznačne preukázané, že z výplatných pások nesporne vyplýva výška hrubej mzdy 650 €. Už za mesiac september 2011, kedy vznikol pracovný pomer žalobkyne u žalovaného od 8.9.2011, bola žalobkyni vyplatená čistá mzda (po odpočítaní stravného), ktorá vychádzala z výšky hrubej mzdy 650 €.

29/ Žalobkyňa si žalobou uplatnila i nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku z dôvodu, že žalovaný prestal žalobkyni počnúc mesiacom september 2014 prideľovať prácu. Žalovaný ani tento nárok uplatnený žalobkyňou nepoprel, preto súd vyhodnotil i tieto skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou ako nesporné. Vzhľadom na preukázanú nemožnosť vykonávania práce žalobkyňou u žalovaného od 1.9.2014 z dôvodov na strane žalovaného, ktorým bolo neprideľovanie práce žalobkyni, patrí žalobkyni podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku, a to za obdobie od 1.9.2014 do zániku pracovného pomeru dňa 29.10.2014 (v sume 651,84 € za mesiac september 2014 a vo výške 595,16 € za pomernú časť mesiaca októbra - 21 pracovných dní) na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.10.2014 daného žalobkyňou žalovanému. Výpočet náhrady mzdy bol zo strany žalobkyne vykonaný podľa § 134 Zákonníka práce s poukazom na výplatnú pásku žalobkyne za mesiac júl 2014 vo výške 651,84 € - výpočet je podrobne špecifikovaný na strane 2 v 5. odseku tohto rozsudku.

30/ Žalobkyňa si tiež dôvodne uplatnila podľa ust. § 69 ods. 4 nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, čo predstavuje sumu 1.303,68 € (651,84 € x 2), vzhľadom na preukázané skončenie pracovného pomeru žalobkyňou so žalovaným okamžitým skončením podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) ZP.

31/ Súd mal nesporne preukázané, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v § 118 ods. 1 v spojitosti s § 129 a s § 132 Zákonníka práce a porušil i základné ústavné právo žalobkyne na odmenu za vykonanú prácu, resp. na náhradu mzdy, nevyplatil žalobkyni mzdu za mesiac august a časť mzdy za mesiac júl, ako ani nevyplatil žalobkyni náhradu mzdy podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce a ani náhradu mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 ZP, všetko v celkovej výške 3.228,68 €, na zaplatenie ktorej sumy súd žalovaného zaviazal.

32/ Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením mzdy za mesiace júl a august 2014, súd priznal žalobkyni vzhľadom na dohodnutú splatnosť mzdy uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 28,- € od 16.08.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 650,- € od 16.09.2014 do zaplatenia. Zároveň súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania zo súm náhrady mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, a to vo výške 8,05 % ročne zo sumy 651,84 € od 16.10.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 595,16 € od 16.11.2014 do zaplatenia a zo sumy náhrady mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 ZP, a to vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.303,68 € od 16.11.2014 do zaplatenia, keďže mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady mzdy v zmysle § 129 ods. 1 a 3 v spojitosti s § 132 ZP. Úrok z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške.

33/ Žalovaný bol povinný pri skončení pracovného pomeru vydať žalobkyni podľa ust. § 75 ods. 2 potvrdenie o zamestnaní, ktorého obsahové náležitosti sú v cit. zák. ustanovení vymedzené. V konaní nebolo preukázané, že si žalovaný túto povinnosť voči žalobkyni splnil, preto súd žalobe aj čo do uplatneného nároku žalobkyňou na vydanie potvrdenia o zamestnaní vyhovel.

34/ Trovy konania

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

35/ Nakoľko súd žalobe vyhovel, úspešnou stranou v tomto konaní bola žalobkyňa, ktorej na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči žalovanému. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobkyni ako úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu.

Žalobkyňa si v podaní zo dňa 18.05.2016 vyčíslila trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 604,67 eur.

Súd preskúmal žalobkyňou uplatnený nárok a priznal jej právo na náhradu trov konania, a to titulom trov právneho zastúpenia, v sume 453,40 eur nasledovne:

- peňažné plnenie tarifná odmena veci pri prevzatí 3.228,68 eur - hodnota jedného úkonu pr. pomoci v zmysle §10 ods.1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - 121,17 eur

- nepeňažné plnenie - povinnosť vystaviť potvrdenie o zamestnaní - hodnota jedného úkonu pr. pomoci v zmysle §11 ods. 1/ písm. a) - 1/3 z 64,54 eur, t.j. 21,51 eur

a) príprava a prevzatie zastúpenia (21.01.2015) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 151,07 eur ( jeden úkon v hodnote 142,68 eur podľa § 10 ods.1 v spojení s §11 ods.1 písm. a), §13a ods.1 pís. a) cit vyhl. + rež. paušál za rok 2015 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur) b) spísanie návrhu (29.01.2015) - trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 151,07 eur (jeden úkon v hodnote 142,68 eur podľa § 10 ods.1 v spojení s §11 ods.1 písm. a), §13a ods.1 pís. c) cit vyhl. + rež. paušál za rok 2015 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur) c) účasť na pojednávaní dňa 18.05.2016 - trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 151,26 eur (jeden úkon v hodnote 142,68 eur podľa § 10 ods.1 v spojení s §11 ods.1 písm. a), §13a ods.1 pís. d) cit vyhl. + rež. paušál za rok 2015 podľa §16 ods.3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur)

Súd žalobkyni nepriznal uplatnenú náhradu trov konania za úkon - písomné podanie na súd zo dňa 22.01.2016, ktorým žalobkyňa súdu navrhuje postup podľa §29 ods. 3 O.s.p., pričom náhradu trov za dané podanie si uplatňuje s odkazom na §13a ods. c) vyhlášky 655/2004 Z.z.. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade nejde o účelne vynaložené trovy konania potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva a rovnako tak na skutočnosť, že v zmysle §13a ods. 1 písm. c) cit vyhlášky by malo ísť o písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, malo by ísť teda o podanie smerujúce k meritu veci, zatiaľ čo podanie žalobkyne zo dňa 22.01.2016 obsahuje len procesný návrh týkajúci sa ďalšieho postupu súdu.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 453,40 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36/ V čase vyhotovovania rozsudku bol účinný od 1.7.2016 iný procesný predpis, upravujúci postup súdu pri prejednávaní sporu, a to zákon č. 160/1915 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj , ako v čase rozhodovania súdu vo veci samej (18.5.2016), kedy súd rozhodoval v zmysle zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).

37/ Podľa ust. § 1 upravuje Civilný sporový poriadok postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. V zmysle ust. § 60 stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Z uvedeného dôvodu sú strany sporu v písomnom vyhotovení rozsudku, a to v jeho výroku, označené ako navrhovateľka a odporca, v súlade s vyhláseným rozsudkom. V ostatnom texte rozsudku sú už strany sporu uvádzané ako žalobkyňa a žalovaný v zmysle ust. § 1 v spojitosti s ust. § 60 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).