Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Co-562-2015.pdf
PDF · 108.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/562/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: SHANA SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44 167 571, so sídlom Stromová č. 13, Bratislava, právne zastúpeného Studio Legale, s.r.o., IČO: 36 811 874, so sídlom Mostová č. 2, Bratislava, proti odporcovi: SCP s.r.o., IČO: 36 292 079, so sídlom Technická č. 7, Bratislava, právne zastúpeného alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, so sídlom Vlčkova č. 8/A, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. decembra 2014, č.k. 13C/53/2013 -215, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom v decembri 2012 o prenájme nebytových priestorov s označením č. 2.49 nachádzajúcich sa na 2. Nadzemnom podlaží Schopping Park Korzo nachádzajúceho sa v Prievidzi je neplatná a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1067,81 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 80 písm. c), § 142 ods. 1 O.s.p., § 720, § 37, § 35 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Pri rozhodovaní sa súd zaoberal v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. najprv tým, či má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení bol preukázaný. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom, t. j. že určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Súd mal za to, že v danom prípade v dôsledku posudzovanej zmluvy existuje stav právnej neistoty, či navrhovateľovi voči odporcovi z predmetnej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti a daný stav nie je možné zo strany navrhovateľa odstrániť inými právnymi prostriedkami. Navrhovateľ v zmysle predmetnej zmluvy nemohol žalovať priamo plnenie a len určovacím návrhom mohol odstrániť stav právnej neistoty voči odporcovi. Rozhodnutím o požadovanom určení sa vytvorí pevný základ pre právny vzťah účastníkov konania a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám. Súd tiež poukázal na ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Teda aj výrok rozhodnutia v tomto
konaní je záväzný pre Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/17/2014 v časti určenia neplatnosti predmetnej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ ako nájomca a odporca ako prenajímateľ mali v decembri 2012 (pred vianočnými sviatkami) podpísať Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. Predmetom nájmu mali byť v zmysle čl. I bod 1.2 nebytové priestory s označením č. 2.49 o celkovej výmere 530m2, nachádzajúce sa na 2NP nadzemnom podlaží Schopping Park KORZO v Prievidzi na Nábrežnej ulici 1913/5A, ktorý stojí na pozemkoch zapísaných na LV č. 9309 pre kat. úz. Prievidza ako parc. č. 3980/1, 3980/9, 3980/14, 3980/15, 3980/37, 3980/38, 4858/2, 4858/6, 3976/26, 3980/17 a 1857/13 (ďalej len „predmet nájmu“), tak ako sú vyznačené na pôdoryse, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto Zmluvy. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha určenia, že predmetná zmluva je neplatná podľa § 3 ods. 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluve je v časti predmetu nájmu nesprávne uvedená výmera nebytového priestoru 530 m2, čo nezodpovedá skutočnosti, t. j. v tejto časti je zmluva neurčitá. Ďalej sa domáhal navrhovateľ určenia neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti v časti týkajúcej sa splatnosti nájomného, nakoľko sa nájomné malo začať platiť odo dňa 01.07.2013, no v zmluve v rozpore s uvedeným bolo dohodnuté, že počas prvých šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy nájomca bude platiť mesačné zálohy vo výške 9540 eur bez DPH. Ďalej navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že nie je zrejmé, kedy bola podpísaná predmetná zmluva a teda nie je zrejmý ani dátum platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy. Odporca na druhej strane, žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a určiť, že predmetná zmluva je platná. Poukázal na to, že ustanovenia zmluvy je potrebné vykladať vo svetle celej zmluvy, v ktorej je obsiahnuté. Je potrebné vo veci uprednostniť systematický výklad, ktorý vychádza z kontextu, v ktorom sa príslušné ustanovenia zmluvy nachádzajú a nie reštriktívny výklad. Mal za to, že výklad, ktorý robí ustanovenie zmluvy platným či účinným, má prednosť pred výkladom vedúcim k záveru o neplatnosti či neúčinnosti tohto ustanovenia, t. j. v prípade pochybností o platnosti a účinnosti zmluvného ustanovenia treba dať prednosť výkladu, že dotknuté ustanovenie je platné. Pre platnosť nájomnej zmluvy nebytových priestorov ustanovenie § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 116/1990 Zb. vyžaduje, aby takáto zmluva mala písomnú formu a obsahovala predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. V prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, resp. nie sú dohodnuté dostatočne zrozumiteľne a určite, považuje sa podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. za neplatnú. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov podpísaná účastníkmi konania niekedy v decembri 2012 o prenájme nebytových priestorov s označením č. 2.49 nachádzajúcich sa na 2. nadzemnom podlaží Schopping Park Korzo v Prievidzi, je neplatná, keďže podstatné náležitosti (výška a splatnosť nájomného a predmet nájmu) neobsahuje v dostatočne určitej a zrozumiteľnej forme, teda ako keby ich neobsahovala. Prvou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bol dátum podpísania predmetnej zmluvy. Odporca v prvom vyjadrení vo veci uviedol dátum podpísania deň 16.01.2013, no neskôr v konaní a v záverečnom návrhu uvádzal, že zmluva bola podpísaná dňa 21.12.2012. Samotnú zmluvu, kde by bol dátum podpísania zmluvy jednoznačne uvedený odporca nepredložil. Naopak navrhovateľom bolo v konaní preukázané, že predmetná zmluva bola podpísaná niekedy pred vianočnými sviatkami v roku 2012, čo potvrdil aj svedok Lehovec. Konkrétny dátum podpísania zmluvy v konaní preukázaní nebol. Dátum podpísania predmetnej zmluvy je podstatný aj z toho dôvodu, že v zmysle čl. XII bod 12.7 predmetnej zmluvy týmto dňom nadobúda predmetná zmluva platnosť a účinnosť. V zmysle čl. III bod 3.1 predmetnej zmluvy bolo účastníkmi dohodnuté, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roku s tým, že doba nájomného vzťahu začína plynúť odo dňa otvorenia prevádzky nájomcu, ktorá je stanovená na deň 01.07.2013. Z uvedeného vyplýva, že síce zmluva sa uzatvára na dobu 1 roka odo dňa podpísania, no nájomný vzťah začína plynúť odo dňa otvorenia prevádzky, čo malo byť dňa 01.07.2013. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že toto dojednanie je neurčité, nezrozumiteľné a zmätočné, ktoré umožňuje rôzny výklad. Výklad uvedeného ustanovenia odporcom v záverečnom vyjadrení zo dňa 08.12.2014 nenahradí určitosť a zrozumiteľnosť vôle navrhovateľa a odporcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom, lebo výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Vôľa vtelená do zmluvy je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná. Inak povedané, ak možno túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne (nie špekulatívne či účelovo a pod.) vnímať. V danom prípade tomu tak nebolo a výklad predmetného ustanovenia odporcom považoval súd za účelový. Gramatickým výkladom možno dôjsť k
záveru, že síce zmluva bola uzavretá od neurčitého dňa v decembri 2012 do neurčitého dňa v decembri 2013, no samotný nájomný vzťah mal trvať len od 01.07.2013, resp. odo dňa otvorenia prevádzky do bližšie neurčitého dňa v decembri 2013 s tým, že nájomca mal právo na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy na 4 roky. Samotný odporca mal za to, že nájom bol uzavretý na dobu jedného roku, počnúc dňom 01.07.2013 a končiac dňom 01.7.2014, no samotná nájomná zmluva sa uzatvára na dobu od dňa platnosti a účinnosti zmluvy a končí dňom skončenia doby nájmu dňa 01.07.2014. Takýto výklad predmetnej zmluvy je v rozpore s § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Rovnako sa súd nestotožnil s výkladom odporcu týkajúceho sa ďalšieho sporného ustanovenia predmetnej zmluvy, a to konkrétne čl. IV bod 4.1 predmetnej zmluvy týkajúceho sa nájomného. V zmysle predmetného ustanovenia zmluvy bolo dohodnuté, že počas prvých šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy nájomca bude platiť mesačné zálohy vo výške 9540 eur bez DPH. Počas ďalších šesť mesiacov po uplynutí vyššie uvedeného obdobia, t.j. počas druhého polroka platnosti a účinnosti zmluvy, mesačné zálohy budú vypočítané vo výške 15% z čistých tržieb nájomcu za prvých šesť mesiacov (rok) trvania nájmu. Súd v danom prípade zdôrazňuje a trvá na tom, že výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Ak zmluva stanovuje výpočet nájomného počas druhého polroka platnosti a účinnosti zmluvy (júl 2013 až december 2013) ako 15% z čistých tržieb nájomcu za prvých šesť mesiacov trvania nájmu (od 01.07.2013 do bližšie neurčeného dňa v decembri 2013) pri súčasnom určení splatnosti mesačného nájmu mesiac vopred, vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca predchádzajúceho platenému mesačnému obdobiu podľa čl. VIII bod 8.7 predmetnej zmluvy, nie je súdu zrejmé, aká by bola výška nájomného za mesiac júl 2013, ktoré by malo byť splatné dňa 15.06.2013 a aj nájomného za mesiac august 2013, ktoré by malo byť splatné dňa 15.07.2013, keďže v období splatnosti nájomného by neexistovali ešte žiadne, resp. žiadne relevantné čisté tržby nájomcu. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť, neurčitosť a rozpornosť citovaných ustanovení zmluvy, ktoré sú zároveň aj podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. (výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia), mal súd za to, že je predmetná zmluva podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí erga omnes a súd musel na ňu prihliadnuť. Čo sa týka výmery predmetu nájmu a deklarovanej zmene tejto výmery odporcom cez dodatok k predmetnej zmluvy súd konštatoval, že dodatkom k absolútne neplatnej zmluve nemožno konvalidovať absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy. Súd tiež dodal, že predmetom dodatku podľa tvrdenia účastníkov nemala byť úprava výšky nájomného a splatnosti nájomného, teda dodatkom by sa neodstránili všetky neurčité ustanovenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Súd k tomuto záveru dospel predovšetkým systematickým výkladom, ktorým posudzoval jednotlivé ustanovenia vo svetle celej zmluvy a napriek uvedenému mal za to, že podstatné náležitosti neboli dohodnuté zrozumiteľným a dostatočne určitým spôsobom, teda tak, aby ich aplikácia nespôsobovala rozpory a rôzny výklad účastníkov zmluvného vzťahu. Rovnako súd nemohol uprednostniť výklad, ktorý robí ustanovenia zmluvy platnými či účinnými, pred výkladom vedúcim k záveru o neplatnosti či neúčinnosti zmluvy tohto ustanovenia, keďže žiaden výklad, ktorý robí príslušné ustanovenia zmluvy platnými nie je možný, resp. neodráža skutočnú, určitú a zrozumiteľnú vôľu oboch účastníkov predmetného vzťah. Odporca mal za to, že navrhovateľ je povinný platiť nájomné podľa predmetnej zmluvy odo dňa platnosti a účinnosti zmluvy t. j. odo dňa podpísania zmluvy, no na druhej strane navrhovateľ mal za to, že nájom je povinný platiť podľa tých istých ustanovení predmetnej zmluvy od 01.07.2013, t. j. od otvorenia prevádzky. Keďže nedošlo k stretu dvoch zhodných prejavov vôle ohľadne výšky a splatnosti nájomného (podstatnej náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov), nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný, a preto určil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom v decembri 2012 o prenájme nebytových priestorov s označením č. 2.49 nachádzajúcich sa na 2. nadzemnom podlaží Schopping Park Korzo nachádzajúceho sa v Prievidzi je neplatná.
Zároveň súd rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľa podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1067,81 eura, ktoré súd zaviazal zaplatiť neúspešného odporcu navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne a určí, že Zmluva je platná, a ak odvolací súd dospeje k záveru, že neexistujú dôvody na zmenu rozsudku, žiadal aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec sa vrátil späť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že podľa jeho právneho názoru je Zmluva platná z dôvodov, ktoré uvádzal počas súdneho konania na okresnom súde a ktoré budú zosumarizované aj v tomto odvolaní. Nepopiera a ani počas súdneho konania na okresnom súde nepopieral skutočnosť, že Nájomná zmluva obsahuje pri jej 27-ich stranách niekoľko ustanovení, ktorých znenie je zložitejšie na interpretáciu a vyžaduje si použitie interpretačných prostriedkov. Tento fakt, bol spôsobený tým, že v predmetnom prípade sa medzi navrhovateľom a odporcom neuzatvárala ,,klasická" nájomná zmluva, ale vysoko ,,individualizovaná" nájomná zmluva s množstvom zmien oproti ,,klasickej" nájomnej zmluve. V Zmluve boli oproti ,,klasickej" nájomnej zmluve odlišné ustanovenia, a to napríklad ustanovenia upravujúce nájomné; ustanovenia upravujúce prevádzkové náklady; ustanovenia upravujúce dĺžku nájmu; ustanovenia upravujúce prispôsobenie predmetu nájmu (fit-out). Vyššie uvedené skutočnosti potvrdil svedok Lukáš Lehovec na pojednávaní. Podľa jeho právneho názoru je na základe vyššie uvedeného zrejmé, že Nájomná zmluva je výrazne odlišná oproti ,,klasickej" nájomnej zmluve, odlišné ustanovenia oproti ,,klasickej" nájomnej zmluve však boli dohodnuté navrhovateľom a odporcom po niekoľko mesiacoch trvajúcich rokovaniach a je teda zrejmé, že predstavujú ich slobodné a vážne rozhodnutie a vyjadrujú ich vôľu. Na základe vyššie uvedeného má za to, že okresný súd mal použiť pri posudzovaní Zmluvy taký výklad, ktorý robí ustanovenie Zmluvy platným, nie taký výklad na základe ktorého dospel k záveru o neplatnosti Zmluvy. Vyššie uvedený princíp prednosti výkladu smerujúceho k platnosti pred výkladom smerujúcim k neplatnosti vyplýva zo súčasnej právnej teórie aj rozhodovacej praxe súdov (nález Ústavného súd Českej republiky zo dňa 14.04.2005, sp. z.n.: I ÚS 625/2003, nález Ústavného súd Slovenskej republiky zo dňa 01.01.2009, sp. z.n.: I ÚS 242/2007 ). Pri výklade zmluvy je nutné prihliadať okrem jazykového výkladu aj na vonkajšie okolnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.12.2008, sp.zn.: 28Cdo/1726/2005). Pri zmluvách je pritom nutné prihliadnuť na to, že interpretácia zmlúv má v porovnaní s interpretáciou zákona celý rad špecifík - zatiaľ čo v prípade zákonodarcu možno predpokladať systematický a koherentný celok predpisu v prípade zmlúv treba zohľadniť, že ich autori koherentnej štruktúry, pregnantnej terminológie ani systematického usporiadania často nie sú schopní ( nález Ústavného súdu zo dňa 01.01.2009, sp. zn. ÚS 242/2007). Možno gramatickým, logickým a systematickým výkladom Zmluvy ako celku, berúc do úvahy okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená, vrátane predbežných dohôd či povahu a účel zmluvy, dospieť k výkladu jednotlivých problematických ustanovení Zmluvy smerujúcich k platnosti týchto ustanovení a k platnosti Zmluvy ako takej. Na základe gramatického a logického výkladu článku III bod 3.1 Zmluvy (v spojitosti s článkom XII bod 12.7 Zmluvy), berúc do úvahy okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená, vrátane predbežných dohôd či povahu a účel zmluvy je zrejmé, že vôľou navrhovateľa a odporcu bolo dohodnúť sa v Zmluve na tom, že doba nájmu je jeden rok. Navrhovateľ a odporca však v článku III bod 3.1 Zmluvy namiesto vety: ,,Nájom sa uzatvára na dobu určitú ", ktorú mali použiť na správne vyjadrenie ich vôle chybne použili vetu: ,, Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú“. Fakt, že navrhovateľ a odporca chceli v článku III bod 3.1 vyjadriť, že na dobu jedného roka sa uzatvára nájom a nie nájomná zmluva vyplýva z toho, že vyššie uvedená veta sa nachádza v Článku III bod 3.1 Nájomnej zmluvy, ktorý sa nazýva Doba nájmu (a nie doba platnosti Nájomnej zmluvy); v pokračovaní vyššie uvedenej vety sa špecifikuje odkedy začína plynúť doba nájmu (a nie odkedy začína plynúť platnosť Nájomnej zmluvy), úpravu platnosti a účinnosti Nájomnej zmluvy obsahuje iný článok a to článok XII bod 12.7. Na základe gramatického a logického výkladu vyššie uvedených ustanovení Zmluvy sa navrhovateľ a odporca dohodli na tom, že nájom sa uzatvára na dobu jedného roku, počnúc dňom 01.07.2013 a končiac dňom 01.07.2014, nájomná zmluva sa uzatvára na dobu začínajúcu dňom nadobudnutia platnosti a účinnosti (t.j. dňom jej podpisu dňa 21.12.2012) a končí dňom skončenia doby nájmu, t.j. dňa 01.07.2014 (skončením doby nájmu existencia Nájomnej zmluvy stráca opodstatnenosť). Na základe vyššie uvedeného je preto zrejmé, že Zmluva nie je neplatná v zmysle § 3 ods. 3 a 4 Zákona č. 116/1990 Zb z dôvodu, že by neobsahovala dobu, na ktorú sa nájom uzatvára. K ustanoveniu Zmluvy upravujúcej nájomné uviedol, že sa dohodli na tom, že navrhovateľ mal v období od 21.12.2012 21.06.2013 platiť zálohové nájomné za nájom v období od 01.07.2013 do 01.01.2014, v období od 21.06.2013 do 21.12.2014 platiť zálohové nájomné za nájom v období od 01.01.2014 do 01.07.2014. Splatnosť nájomného aj výška nájomného sú v Nájomnej zmluve jasne špecifikovaná. Zmluvné strany dohodli a upravili nájomné takým spôsobom, že za prvý polrok sa nájomné dohodlo pevnou sumou a za druhý polrok percentom z čistých tržieb. Je pravdou, že počas druhého polroka trvania nájmu by v zmysle znenia Zmluvy navrhovateľ nemal povinnosť hradiť za niektoré mesiace nájomné, nakoľko by v
danej dobe ešte neexistovali žiadne relevantné čisté tržby navrhovateľa, z ktorých by sa mohlo nájomné vypočítať. Teda Zmluva nie je neplatná v zmysle § 3 ods. 3 a 4 Zákona č. 116/1990 Zb z dôvodu, že by neobsahovala určenie splatnosti a výšky nájomného. Zmluva splatnosť nájmu aj spôsob jej výpočtu obsahuje. Fakt, že nastavenie nájomného za niekoľko mesiacov trvania druhého polroka nájmu je také, že navrhovateľ ako nájomca by nemal povinnosť za niekoľko mesiacov trvania nájmu hradiť nájomné teda nespôsobuje neplatnosť Zmluvy a je pritom jednoznačne v prospech navrhovateľa (za užívanie predmetu nájmu v týchto mesiacoch by nemusel platiť nájomné). K ustanoveniu Zmluvy upravujúcej predmet nájmu (jeho výmeru) uviedol, že v článku I. Zmluvy je predmet nájmu špecifikovaný dostatočne jasne na to, aby bolo zrejmé aký konkrétny priestor sa na základe Zmluvy prenajíma. Je pravdou, že v článku I - predmet nájmu Zmluvy je uvedená nesprávna výmera predmetu nájmu - 530 m2, hoci skutočná výmera predmetu nájmu je 494,2 m2, avšak napriek tomu, že Nájomná zmluva obsahuje chybnú výmeru predmetu nájmu, je predmet nájmu dostatočne jasne špecifikovaný inými údajmi vyplývajúcimi či už zo samotnej Nájomnej zmluvy alebo iných nosičov informácií na to, aby im bolo jasné o aký predmet nájmu sa v Nájomnej zmluve jedná, chybná výmera predmetu nájmu preto nespôsobila neplatnosť Nájomnej zmluvy. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď určil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom v decembri 2012 o prenájme nebytových priestorov s označením č. 2.49 nachádzajúcich sa na 2. Nadzemnom podlaží Schopping Park Korzo nachádzajúceho sa v Prievidzi je neplatná.
Odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa pri vyhodnotení opodstatnenosti podanej žaloby a to vo vzťahu k potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení, ktoré v konaní požadoval. Aj podľa odvolacieho súdu v danom prípade v dôsledku posudzovanej zmluvy existuje stav právnej neistoty, či navrhovateľovi voči odporcovi z predmetnej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti a daný stav nie je možné zo strany navrhovateľa odstrániť inými právnymi prostriedkami. Rozhodnutím o požadovanom určení sa vytvorí pevný základ pre právny vzťah účastníkov konania a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám. Zároveň výrok rozhodnutia v tomto konaní je záväzný pre Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/17/2014 v časti určenia neplatnosti predmetnej zmluvy.
Z uvedených dôvodov považoval aj odvolací súd naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení, že Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom v decembri 2012 o prenájme nebytových priestorov za daný.
Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov podpísaná účastníkmi konania niekedy v decembri 2012 o prenájme nebytových priestorov s označením č. 2.49 nachádzajúcich sa na 2. nadzemnom podlaží Schopping Park Korzo v Prievidzi, je neplatná, keďže podstatné náležitosti (výška a splatnosť nájomného a predmet nájmu) neobsahuje v dostatočne určitej a zrozumiteľnej forme, teda ako keby ich neobsahovala.
Čo sa týka prvej spornej skutočnosti medzi účastníkmi konania, a to dátumu podpísania predmetnej zmluvy z dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že konkrétny dátum podpísania zmluvy v konaní preukázaný nebol. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne uviedol, že dátum podpísania predmetnej zmluvy je podstatný aj z toho dôvodu, že v zmysle čl. XII bod 12.7 predmetnej zmluvy týmto dňom nadobúda predmetná zmluva platnosť a účinnosť. V zmysle čl. III bod 3.1 predmetnej zmluvy bolo účastníkmi dohodnuté, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roku s tým, že doba nájomného vzťahu začína plynúť odo dňa otvorenia prevádzky nájomcu, ktorá je stanovená na deň 01.07.2013. Z uvedeného vyplýva, že síce zmluva sa uzatvára na dobu 1 roka odo dňa podpísania,
no nájomný vzťah začína plynúť odo dňa otvorenia prevádzky, čo malo byť dňa 01.07.2013. Vzhľadom na uvedené mal aj odvolací súd za to, že toto dojednanie je neurčité, nezrozumiteľné a zmätočné, ktoré umožňuje rôzny výklad. Gramatickým výkladom aj podľa odvolacieho súdu možno dôjsť k záveru, že síce zmluva bola uzavretá od neurčitého dňa v decembri 2012 do neurčitého dňa v decembri 2013, no samotný nájomný vzťah mal trvať len od 01.07.2013, resp. odo dňa otvorenia prevádzky do bližšie neurčitého dňa v decembri 2013 s tým, že nájomca mal právo na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy na 4 roky. Samotný odporca mal za to, že nájom bol uzavretý na dobu jedného roku, počnúc dňom 01.07.2013 a končiac dňom 01.7.2014, no samotná nájomná zmluva sa uzatvára na dobu od dňa platnosti a účinnosti zmluvy a končí dňom skončenia doby nájmu dňa 01.07.2014. Takýto výklad predmetnej zmluvy je aj podľa odvolacieho súdu v rozpore s § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté.
Odvolací súd sa taktiež rovnako nestotožnil s výkladom odporcu týkajúceho sa ďalšieho sporného ustanovenia predmetnej zmluvy, a to konkrétne čl. IV bod 4.1 predmetnej zmluvy týkajúceho sa nájomného. V zmysle predmetného ustanovenia zmluvy bolo dohodnuté, že počas prvých šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy nájomca bude platiť mesačné zálohy vo výške 9540 eur bez DPH. Počas ďalších šesť mesiacov po uplynutí vyššie uvedeného obdobia, t.j. počas druhého polroka platnosti a účinnosti zmluvy, mesačné zálohy budú vypočítané vo výške 15% z čistých tržieb nájomcu za prvých šesť mesiacov (rok) trvania nájmu. Odvolací súd v danom prípade zdôrazňuje, tak ako už uviedol i súd prvého stupňa, že výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Ak zmluva stanovuje výpočet nájomného počas druhého polroka platnosti a účinnosti zmluvy (júl 2013 až december 2013) ako 15% z čistých tržieb nájomcu za prvých šesť mesiacov trvania nájmu (od 01.07.2013 do bližšie neurčeného dňa v decembri 2013) pri súčasnom určení splatnosti mesačného nájmu mesiac vopred, vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca predchádzajúceho platenému mesačnému obdobiu podľa čl. VIII bod 8.7 predmetnej zmluvy, nie je ani odvolaciemu súdu zrejmé, aká by bola výška nájomného za mesiac júl 2013, ktoré by malo byť splatné dňa 15.06.2013 a aj nájomného za mesiac august 2013, ktoré by malo byť splatné dňa 15.07.2013, keďže v období splatnosti nájomného by neexistovali ešte žiadne, resp. žiadne relevantné čisté tržby nájomcu.
Vzhľadom na nezrozumiteľnosť, neurčitosť a rozpornosť citovaných ustanovení zmluvy, ktoré sú zároveň aj podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. (výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia), má aj odvolací súd za to, že je predmetná zmluva podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí erga omnes a preto súd prvého stupňa správne na ňu prihliadal.
Čo sa týka výmery predmetu nájmu a deklarovanej zmene tejto výmery odporcom cez dodatok k predmetnej zmluvy súd prvého stupňa správne konštatoval, že dodatkom k absolútne neplatnej zmluve nemožno konvalidovať absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy. Súd prvého stupňa tiež správne dodal, že predmetom dodatku podľa tvrdenia účastníkov nemala byť úprava výšky nájomného a splatnosti nájomného, teda dodatkom by sa neodstránili všetky neurčité ustanovenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Súd prvého stupňa k tomuto záveru správne dospel predovšetkým systematickým výkladom, ktorým posudzoval jednotlivé ustanovenia vo svetle celej zmluvy a napriek uvedenému správne mal za to, že podstatné náležitosti neboli dohodnuté zrozumiteľným a dostatočne určitým spôsobom, teda tak, aby ich aplikácia nespôsobovala rozpory a rôzny výklad účastníkov zmluvného vzťahu. Rovnako súd prvého stupňa nemohol uprednostniť výklad, ktorý robí ustanovenia zmluvy platnými či účinnými, pred výkladom vedúcim k záveru o neplatnosti či neúčinnosti zmluvy tohto ustanovenia, keďže žiaden výklad, ktorý robí príslušné ustanovenia zmluvy platnými nie je možný, resp. neodráža skutočnú, určitú a zrozumiteľnú vôľu oboch účastníkov predmetného vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa správne dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný, a preto súd prvého stupňa správne určil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom v decembri 2012 o prenájme nebytových priestorov s označením č. 2.49 nachádzajúcich sa na 2. nadzemnom podlaží Schopping Park Korzo nachádzajúceho sa v Prievidzi je neplatná.
Súd prvého stupňa v predmetnej veci teda dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil, dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými odporcom v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p vo zvyšku poukazuje
na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tento si ju neuplatnil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é