Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/533/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO. 35 787 783, v konaní zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: V. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. N. XXXX/XX, N., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou K. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 455,43 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 455,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 455,43 € od 1.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 27,- € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 94,99 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.4.2014, upresneným písomne dňa 16.5.2014, domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 455,43 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 44,50 % ročne zo sumy 408,60 € od 19.5.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 455,43 € od 1.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 22.1.2013 uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 408,60 € na nákup spotrebného tovaru, ktorý sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi v 24 mesačných splátkach po 26,87 € splatných k 15. dňu v mesiaci počnúc od 15.2.2013. Odporca poskytnutý úver riadne nesplácal, a to ani na výzvy navrhovateľa, preto navrhovateľ pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru a to výpoveďou úverovej zmluvy zo dňa 20.5.2013, ktorá výpoveď nadobudla účinnosť dňa 1.8.2013. K tomuto dňu dlh odporcu predstavoval sumu vo výške 455,43 €, pričom zaplatenia tejto sumy sa domáha i podaným návrhom na začatie konania. Zároveň si uplatnil na zaplatenie sumu dohodnutého zmluvného úroku počnúc od 19.5.2013 do zaplatenia ako i úroku z omeškania počnúc od 1.8.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si navrhovateľ uplatnil zaplatenie súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia.

Pre neznámy pobyt odporcu súd tomuto uznesením č.k. -75 zo dňa 15.3.2016 ustanovil na zabezpečenie ochrany jeho práv v konaní opatrovníčku.

Súd vo veci nariadil pojednávania, vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, ktorá sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - odstúpením od úverovej zmluvy spolu s

doručenkou, žiadosťou/zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom finančných operácií, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, upresnením návrhu, potvrdením, prehľadom transakcií, sadzobníkom poplatkov, uznesením č.k. -35 zo dňa 21.7.2014, uznesením č.k. -75 zo dňa 15.3.2016 a ostatnými ku spisu pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť s predmetom podnikania (okrem iného) poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Odporca ako spotrebiteľ uzatvoril s navrhovateľom dňa 22.1.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 408,60 €, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi 24 mesačnými splátkami po 26,87 € splatnými k 15. dňu v mesiaci počnúc od 15.2.2013. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 44,50 %.

Podľa potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov a prehľadu transakcií odporca titulom spotrebiteľského úveru celkove čerpal dňa 31.1.2013 sumu 408,60 €. Titulom poskytnutého úveru odporca navrhovateľovi nič uhradil.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 455,43 € titulom neuhradenej sumy spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.

Opatrovníčka odporcu sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve súdu nevyjadrila. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.).

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 22.1.2013 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tohto zmluvného vzťahu poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 408,60 €, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť 24 mesačnými splátkami po 26,87 €. Odporca navrhovateľovi z dlžnej sumy nič neuhradil. Ku dňu podania návrhu na začatie konania pohľadávka navrhovateľa proti odporcovi predstavovala sumu 455,43 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 408,60 €, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 46,83 €. Odporca z tejto sumy nič neuhradil.

Súd preskúmaním uplatneného nároku dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa pozostávajúci z vyčíslenej dlžnej istiny vo výške 455,43 € je dôvodný, keď tento uplatňovaný nárok navrhovateľ v konaní riadne preukázal predloženými listinnými dôkazmi, pričom odporca dôvodnosť ani výšku tejto dlžnej sumy nenamietal. Pokiaľ ide o uplatnený nárok v časti zmluvného úroku vo výške 44,50 % ročne zo sumy 408,60 € od 19.5.2013 do zaplatenia, súd má za to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času predčasnej alebo konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, predčasnou alebo konečnou splatnosťou úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Súd mal za to, že v danom prípade bol úver

poskytnutý na určité konkrétne obdobie (24 mesiacov), uplynutím ktorej doby nastala konečná splatnosť úveru. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, vzniká veriteľovi právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci zmluvného vzťahu dohodnú úverové obdobie (čo je i daný prípad) a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti úveru len nárok na úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, pričom tento má sankčnú povahu. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci nastala splatnosť úveru ku dňu 1.8.2013 a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov aj po predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd návrh v časti uplatneného zmluvného úroku zamietol.

Pretože odporca nesplnil svoj dlh riadne a včas dostal sa do omeškania so zaplatením žalovanej sumy. Súd ho preto zaviazal i na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 455,43 € od 1.8.2013 (dňa nasledujúceho po splatnosti úveru) do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľa považoval za účastníka konania, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti. Preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. Navrhovateľ si náhradu trov konania riadne a včas uplatnil. Súd po preskúmaní uplatnenej náhrady trov konania priznal navrhovateľovi náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,- € a titulom trov právneho zastúpenia odmenu za 2 úkony právnej služby po 31,54 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania), 2 x režijný paušál po 8,04 € (rok 2014) a náhrada DPH, celkove vo výške 94,99 €. Súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za písomné podanie zo dňa 13.5.2014 (doručené súdu dňa 16.5.2014), nakoľko nešlo o vyjadrenie navrhovateľa predložené na výzvu súdu ako to predpokladá vyhl. č. 655/2004 Z.z. Okrem toho súd poukazuje na to, že riadne zdôvodnenie návrhu a špecifikácia uplatnenej sumy by mala byť obsiahnutá už v podanom návrhu na začatie konania, pretože právny úkon - dodatočná špecifikácia uplatnenej pohľadávky nie je úkonom, ktorý je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.