Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_5C-204-2012.pdf
PDF · 157.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/204/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovaným 1/ T. J., nar. XX.X.XXXX, S. XXX, XXX XX Z., 2/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, D.. U.. Y. XX, D. B., XXX XX X., o zaplatenie 6.396,18 Eur s príslušenstvom, dňa 18.5.2016 takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 6.150,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.10.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku a to spoločne a nerozdielne, pričom plnením jedného zo žalovaných sa v rozsahu plnenia zbavuje povinnosti plniť druhý žalovaný.
Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 16,67 Eur, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu voči obom žalovaným z a m i e t a .
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu na trovách právneho zastúpenia 411,12 Eur a na súdnom poplatku zo žaloby 287,63 Eur, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných sa v rozsahu plnenia zbavuje povinnosti plniť druhý žalovaný.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal obom žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.371,36 Eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 4.165,02 Eur vo výške 12 % ročne od 21.3.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 4.165,02 Eur vo výške 9 % ročne od 21.3.2012 až do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 1.416,84 Eur vo výške 9 % ročne od 21.3.2012 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Ďalej žiadal žalovanému v rade prvom uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24,82 Eur spolu s úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 24,82 Eur od 1.1.2012 až do zaplatenia. Uložené povinnosti žiadal splniť do 15 dní od doručenia rozhodnutia.
Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že jeho právny predchodca ISTROBANKA, a.s., z ktorého práva a povinnosti na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 23.4.2009 a zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice N 281/2009, Nz 13065/2009 NCR1s 13235/2009 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou zo dňa 23.4.2009, prešli na žalobcu, otvoril dňa 8.10.2008 pre žalovaného v rade prvom účet na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA. Zároveň s oboma žalovanými uzatvoril dňa 10.10.2008 úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, na základe ktorej im poskytol peňažné prostriedky vo výške 4.414,79 Eur (133.000,- Sk).
Žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, a dlh nezaplatili ani potom ako im bola doručená posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky dňa 28.2.2010. Žalobca svojim oznámením o zospoplatnení úveru zo dňa 18.10.2010 vyhlásil zostatok úveru za splatný dňom 15.10.2010 a vyzval žalovaných na jeho zaplatenie. Žalovaní svoj dlh nesplnili ani potom, ako boli na splatenie dlhu vyzvaní právnym zástupcom žalobcu v poslednom pokuse o zmier zo dňa 2.4.2012.
Istina úveru vo výške 4.165,02 Eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 1.400,88 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 789,50 Eur a poplatkami vo výške 15,96 Eur predstavuje ku dňu 23.3.2012 sumu 6.371,36 Eur.
Istina úveru je ďalej úročená v súlade s čl. II. úverovej zmluvy úrokom z úveru vo výške 12 % p.a. a úrokom z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9 % p.a.
Úroky z úveru a poplatky v celkovej sume 1.416,84 Eur (úroky z úveru: 1.400,88 Eur, poplatky: 15,96 Eur) sú úročené v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9 % p.a.
Ku dňu 31.12.2011 je na bežnom účte debetný zostatok vo výške 24,82 Eur, ktorý je úročený 25 %-nou debetnou úrokovou sadzbou p.a. Žalovaný v 1. rade je debetný zostatok povinný zaplatiť na základe zmluvy o bežnom účte.
V rámci prípravy veci na pojednávanie žalovaní sa k žalobe žalobcu nevyjadrili, aj keď obom bola žaloba riadne doručená s výzvou vyjadriť sa k jej obsahu.
V súlade s ustanovením § 115 ods. 1 O.s.p. súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaných. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, aj keď mu predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené (§ 115 ods. 2 O.s.p.), lebo predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 26.4.2016. Elektronickým podaním súdu doručeným v deň pojednávania právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu s tým, aby súd vo veci rozhodol bez ich účasti a žalobe vyhovel. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná v rade druhom, ktorá na pojednávanie bola taktiež riadne a včas predvolaná (§ 115 ods. 2), keď termín pojednávania, na ktorom súd meritórne rozhodol vzala na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 18.4.2016 a svoju neprítomnosť neospravedlnila. Žalovaný v rade prvom sa na pojednávanie dostavil, pričom aj u neho bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, lebo ho prevzal dňa 25.4.2016.
Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej v rade druhom (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu k neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu súd uvádza, že predvolanie právnemu zástupcovi žalobcu bolo riadne a v lehote podľa § 115 ods. 2 O.s.p. doručené, s prejednaním veci v ich neprítomnosti vyslovili súhlas, pričom súd nemohol prihliadať na ich žiadosť odročiť pojednávanie v prípade, ak by súd ním uplatňovaný nárok nepovažoval za dostatočne preukázaný. Žalobca i jeho právny zástupca boli totiž riadne a včas poučení o ich právach a povinnostiach ako účastníkov konania, včítane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Žalobcom tvrdený záujem o hospodárnosť konania a záujem o predchádzanie ďalšieho zvyšovania trov konania, cestovných nákladov a náhrady za stratu času, ktoré by vznikli účasťou žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní pred príslušným súdom, nemôže prevýšiť jeho právo a zároveň povinnosť skutočnosti a dôkazy rozhodné pre meritórne rozhodnutie veci označiť alebo predložiť predtým, než súd uznesením rozhodne o skončení dokazovania. Akceptovaním žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania v prípade, ak by vykonaným dokazovaním súd zistil že ním uplatňovaný nárok nie je v celom rozsahu preukázaný, došlo by k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v konaní pred súdom, lebo žalobcovi by súd poskytol vyššiu ochranu, než ostatným účastníkom konania pred súdom. Je na posúdení samotného žalobcu, či ním doteraz označené alebo predložené dôkazy postačia na „úplné“ preukázanie dôvodnosti ním uplatňovaného nároku, rovnako tak je na jeho posúdení, či využije všetky zákonné možnosti a prostriedky súdu označiť alebo predložiť dôkazy. Naviac táto povinnosť účastníkom konania je zákonom uložená na začiatku konania a žalobcovi už v samotnej žalobe (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Tvrdenie skutočnosti alebo predloženie dôkazov nechávať „v talóne“ sa môže ukázať ako neprezieravé s rizikom možného neúspechu v spore.
Vykonaním dokazovania výsluchom žalovaných, oboznámením sa so zmluvou o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, úverovou zmluvou č. XXXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2008, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 28.2.2010, oznámením o zospoplatnení úveru, posledným pokusom o zmier zo dňa 2.4.2012, Obchodnými podmienkami ISTROBANKY, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov, výpismi z osobného účtu žalovaného v rade prvom, inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:
ISTROBANKA, a.s., právny predchodca žalobcu, dňa 8.10.2008 uzavrela so žalovaným v rade prvom zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, predmetom ktorej bolo poskytovanie produktov a služieb v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku (bod II. zmluvy). Následne dňa 10.10.2008 ISTROBANKA, a.s. už s oboma žalovanými uzavrela písomnú úverovú zmluvu pod číslom XXXXX- XXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru bez zdokladovania účtu použitia peňažných prostriedkov vo výške 4.414,79 Eur (133.000,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 12 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 14,70 % a priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 16,64 %. Žalovaní ako dlžníci sa zaviazali úver splatiť mesačnými splátkami vo výške 78,67 Eur v počte 83, prvá splátka splatná 15.11.2008 s konečnou splatnosťou úveru do 15.9.2015. Zmluvnými stranami bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z limitu úveru.
Žalobca tvrdí, že žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, keď celkom zaplatili 289,60 Eur, naposledy dňa 23.4.2010 splátku vo výške 131,30 Eur. Oznámením zo dňa 18.10.2010 preto vyhlásil zostatok úveru za splatný dňom 15.10.2010. Dlh žalovaných na úvere podľa žalobcu je ku dňu 20.3.2012 vo výške 6.371,36 Eur, ktorý pozostáva z istiny úveru vo výške 4.165,02 Eur, úrokov z úveru vo výške 1.400,88 Eur, úrokov z omeškania vo výške 789,50 Eur a poplatkov vo výške 15,96 Eur.
Žalovaní na pojednávaní nespochybnili tvrdenia žalobcu a obsah úverovej zmluvy, v dôsledku čoho súd ustálil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými úverovú zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru vo výške 4.414,79 Eur za podmienok, ako to vyplýva z obsahu tejto zmluvy, ktorej písomné vyhotovenie žalobca predložil súdu spolu so žalobou.
Zmluva o úvere je typickým obchodno-právnym záväzkovým vzťahom, nehľadiac na povahu zmluvných strán (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), preto čo do základu, zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 10.10.2008, je treba právne posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Vzhľadom však nato, že úverová zmluva zo dňa 10.10.2008 má charakter zmluvy spotrebiteľskej, čo nakoniec zmluvné strany aj výslovne uviedli v jej texte (v pomenovaní úveru ako spotrebného a citácii zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), je nutné túto zmluvu posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale rovnako aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, konkrétne podľa ustanovení § 52 a násl. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj podľa ustanovení zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch i zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pri posudzovaní obchodných náležitostí zmluvy, ale najmä podmienok, za ktorých podľa zmluvy úver žalovaným bol poskytnutý, nemožno opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. a tvorí prílohu Občianskeho zákonníka a ktorú je nutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 10.10.2008, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 10.10.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov. Reklama alebo akákoľvek ponuka vystavená na obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka spotrebiteľský úver, v ktorej je uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html>, ak to nie je uskutočniteľné v inej forme. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/258/20080801.html> prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html>) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html> vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html>. Počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov. Vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorými musí byť spotrebiteľ oboznámený pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 4 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20080801.html>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080801.html>. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 10.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> alebo Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Úverová zmluva, z ktorej si žalobca vyvodzuje svoj nárok je tak, ako už bolo súdom skôr konštatované, spotrebiteľskou zmluvou, pri uzatváraní ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, lebo pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ide pritom o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.
Fakt, že neprijateľné zmluvné podmienky sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené príkladmo znamená možnosť vyhodnotenia zmluvnej podmienky ako neprijateľnej aj inej, než je výslovne v citovanom zákonnom ustanovení uvedená. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.
Z týchto hľadísk súd podrobil kontrole aj úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými a ktorá tvorí skutkový základ žalobcom uplatňovaného nároku. Zistil pritom, že z obsahu úverovej zmluvy vyplýva povinnosť žalovaných hneď pri uzatváraní zmluvy zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 2 % z limitu úveru, čo v konkrétnom prípade ide o sumu 88,30 Eur. Aj keď vo všeobecnosti možno pripustiť právo banky ako poskytovateľa úveru žiadať takýto druh poplatku, v súlade s prevažujúcou judikatúrou súdov, právo na takýto druh poplatku je nutné zúžiť iba na primeraný poplatok vo výške nákladov banky na vykonanie úkonov v záujme spotrebiteľa.
Listom zo dňa 21.4.2016 súd preto žalobcu vyzval podrobnejšie špecifikovať, za aké konkrétne činnosti mali žalovaní zaplatiť tento poplatok. Žalobca v súdom určenej lehote na výzvu súdu nereagoval. Napriek tomu súd vychádzajúc z jeho poznatkov získaných pri rozhodovaní iných sporov medzi žalobcom ako dodávateľom a spotrebiteľmi má zato, že žalobca právo na tento poplatok odôvodňuje svojimi nákladmi na posúdenie schopností žiadateľa o úver splácať úver, dopyty do databáz a iné administratívne úkony banky (napríklad spracovanie a vyhodnotenie zmluvnej dokumentácie). Nemôžu tak byť pochybnosti v tom, že žalobca aj v tomto konkrétnom prípade poplatok vo výške 2 % z limitu úveru od žalovaných žiadal za rovnaké činnosti, ktoré ale vykonával vo vlastnom záujme, nie v záujme žalovaných ako spotrebiteľov. Náklady na tieto činnosti je tak povinný znášať na svoj účet a ich úhradu neprenášať na ťarchu spotrebiteľov vo forme zmluvnej podmienky ako poplatok za poskytnutie úveru. Súd pritom dodáva, že žalobcom žiadaný poplatok nemožno považovať za odplatu v zmysle ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka.
Úver žalovaným bol žalobcom poskytnutý na základe písomnej štandardnej úverovej zmluvy s dopredu žalobcom pripravenými zmluvnými podmienkami pre veľkú skupinu žiadateľov o úver. Zmluvné podmienky tak ani v tomto prípade neboli individuálne dojednané, čo nakoniec žalobca ani netvrdil. Medzi tieto zmluvné podmienky, za ktorých žalobca poskytol žalovaným úver, je treba zahrnúť aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z limitu úveru. Táto zmluvná podmienka nebola rovnako, ako ostatné dojednaná individuálne a keďže svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov a zároveň je v rozpore so základnými zásadami poctivého podnikania a morálky, lebo žiada odplatu od spotrebiteľov za činnosti neslúžiace ich záujmom, je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tomto smere je právne bezvýznamné, či takýto druh poplatku bol alebo nebol právnym predpisom výslovne zakázaný.
Na závere, že zmluvná podmienka, na základe ktorej žalovaní boli v deň podpísania zmluvy povinní zaplatiť jednorazový poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % zo sumy limitu úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 10.10.2008 nebola ešte výslovne zahrnutá v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ako už totiž súd v predchádzajúcej časti rozsudku uviedol, neprijateľné zmluvné podmienky v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie sú vypočítané taxatívne, pričom zákonodarca ich výpočet postupne precizuje. V rámci súdnej kontroly, a to najmä s poukazom na skôr súdom výslovne citované časti Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice), súd má právo i povinnosť za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách vysloviť každú takú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje „značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Súd pritom dodáva, že o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky svedčí, okrem už uvedeného, aj fakt, že zákonodarca sám takéto podmienky zahrnul do ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to zákonom číslo 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015, o čom svedčí terajšie znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „neprijateľnou je podmienka požadujúca od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa“.
Neprijateľné zmluvné podmienky sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné a keďže ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebolo nikdy zahrnuté medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide nesporne o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd zo zákona musí prihliadať. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvnej podmienky o povinnosti žalovaných zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % zo sumy limitu úveru, t.j. vo výške 88,30 Eur, súd pri výpočte dlhu žalovaných túto sumu žalobcovi nepriznal a dlh žalovaných o rovnakú sumu ponížil.
Zhodným tvrdením účastníkov konania i obsahu nimi uzavretej zmluvy bolo preukázané, že žalovaní ako dlžníci sa žalobcom poskytnutý úver zaviazali splatiť 83-omi mesačnými splátkami po 78,65 Eur.
Zaviazali sa tak žalobcovi zaplatiť celkovú cenu úveru vo výške 6.527,95 Eur. Do takejto ceny úveru bol započítaný aj poplatok za poskytnutie úveru v sume 88,30 Eur a keďže tento poplatok žalobcovi nebolo možno priznať, potom žalovaní na úvere boli povinní zaplatiť 6.439,65 Eur.
Podľa žalobcu žalovaní zmluvne dohodnuté splátky riadne neplatili a zaplatili až doposiaľ iba 289,60 Eur (dňa 15.11.2008 splátka 78,60 Eur, dňa 15.12.2008 splátka 44,37 Eur, dňa 15.1.2009 splátka 11,59 Eur, dňa 25.1.2009 splátka 22,82 Eur, dňa 15.4.2009 splátka 0,92 Eur a dňa 23.4.2010 splátka 131,50 Eur). Žalovaní toto tvrdenie žalobcu nespochybnili, akceptovali ho, preto súd nemal dôvod o tomto tvrdení žalobcu pochybovať a tak v zhode so žalobcom ustálil, že žalovaní na úver zaplatili celkom 289,60 Eur. Pri už uvedenej povinnosti žalovaných zaplatiť celkom na úvere 6.439,65 Eur, dlh žalovaných po odpočítaní poskytnutého plnenia, je potom 6.150,05 Eur.
V zmysle účastníkmi uzavretej zmluvy žalovaní úver sa zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami so splatnosťou prvej splátky dňa 15.11.2008 a poslednej dňa 15.9.2015. Nemôže byť sporu o tom, že žalovaní tento svoj záväzok porušili, keď zaplatili iba vyššie uvedené splátky a žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) vzniklo právo na vyhlásenie úveru za predčasne splatný v súlade so zmluvnými podmienkami a ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca toto právo využil a listom zo dňa 18.10.2010 obom žalovaným oznámil predčasnú splatnosť úveru dňom 15.10.2010 s výzvou nesplatenú časť úveru, vtedy vo výške 4.889,36 Eur, vrátane príslušenstva a poplatkov uhradiť do 29.10.2010. Žalovaní na výzvu nereagovali, svoj záväzok z úveru nesplnili doposiaľ, preto im súd uložil povinnosť ako dlžníkom zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi dlh z úveru, ktorý určil vo výške 6.150,05 Eur. Výška súdom vypočítaného dlhu žalovaných pritom zodpovedá sume rovnajúcej sa záväzku žalovaných žalobcom poskytnutý úver splatiť v 83-och mesačných splátkach po 78,65 Eur, čo je 6.527,95 Eur po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 88,30 Eur a sumy zaplatených splátok žalovanými.
Žalobca okrem zaplatenia istiny v sume 6.371,36 Eur žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.165,02 Eur od 21.3.2012 do zaplatenia a rovnako vo výške 9 % ročne zo sumy 1.416,84 od 21.3.2012 do zaplatenia.
Žalovaní svoj dlh z úveru boli v zmysle výzvy žalobcu povinní zaplatiť do 29.10.2010 a keďže tak neurobili dňom nasledujúcim, t. j. dňom 30.10.2010 sa dostali so zaplatením svojho dlhu do omeškania.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení ku dňu 30.10.2010, t.j. ku dňu počiatku omeškania žalovaných ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 30.10.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Žalovaní pred súdom nepopreli doručenie oznámenia žalobcu o predčasnej splatnosti úveru dňom 15.10.2010, v dôsledku čoho aj keď splatenie úveru v zmluve bolo dohodnuté v splátkach so splatnosťou poslednej splátky dňa 15.9.2015, podľa § 563 Občianskeho zákonníka sa dňom 15.10.2010 stal splatným celý zostatok úveru vo výške 6.150,05 Eur, ktorý v zmysle výzvy žalobcu pripojenej k oznámeniu žalovaní mali zaplatiť najneskôr do 29.10.2010. Žalovaní na výzvu nereagovali a tak dňom nasledujúcim, t. j. dňom 30.10.2010 sa dostali do omeškania a v zmysle citovaných zákonných
ustanovení im vznikla povinnosť okrem zaplatenia sumy 6.150,05 Eur zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (základná sadzba 8 % + 1 % základná sadzba ECB) z nesplatenej časti úveru počnúc od 30.10.2010 až do zaplatenia, teda splnenia dlhu.
Vzhľadom na uvedené, súd obom žalovaným ako spoludlžníkom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.150,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.10.2010 do zaplatenia. Povinnosť oboch žalovaných na plnenie je daná z dôvodu, že úver bol poskytnutý obom žalovaným ako spoludlžníkom. Nebolo možné akceptovať žiadosť žalovanej v rade druhom vyslovenej na pojednávaní dňa 26.5.2015, aby súd, v prípade možnosti, povinnosť úver splatiť bola uložená iba žalovanému v rade prvom, lebo išlo o úver, ktorý chcel prvoradý žalovaný na kúpu pozemku na výstavbu rodinného domu a aj keď peňažné prostriedky získané úverom boli na tento účel použité, rodinný dom nakoniec postavený nebol a žalovaný v rade prvom pozemok predal. Žalovanou tvrdené skutočnosti sú pre jej prípadné zbavenie sa povinnosti dlh splniť, právne bezvýznamné. Ďalej súd dodáva, že aj keď žalobca úroky z omeškania podľa výrokovej časti žaloby žiadal priznať až od 21.3.2012, omeškanie žalovaných určil dňom 30.10.2010, zhodne ako súd, s tým, že za dobu od 30.10.2010 do 21.3.2012 úroky z omeškania žalobca skapitalizoval a v sume 789,50 Eur ich pripočítal k istine, ako to vyplýva z čl. III. jeho žaloby. V dôsledku uvedeného ak súd úroky z omeškania priznal od 30.10.2010, neprekročil tým žalobný návrh.
Žalobca podanou žalobou sa domáhal voči žalovaným nielen zaplatenia úrokov z omeškania ale aj úrokov z úveru vo výške 12 % p.a. s odvolaním sa na čl. II. úverovej zmluvy.
Podľa čl. II. bod 3 úverovej zmluvy suma poskytnutého spotrebného úveru je úročená úrokovou sadzbou 12 % p.a.
Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy dlžník sa zaväzuje splácať úver anuitným spôsobom.
Podľa čl. IV. bod 4 zmluvy dlžník sa zaväzuje platiť úroky vypočítané mesačne úrokovou sadzbou v súlade s čl. II. bod 1 zmluvy zo skutočne čerpanej čiastky limitu úveru formou anuitných splátok podľa bodu 2 tohto článku.
V zmysle uvedeného a s poukazom aj na už skôr citované ustanovenie § 502 Obchodného zákonníka žalobcovi okrem vrátenia peňažných prostriedkov vo výške ním poskytnutého úveru žalovaní sú povinní zaplatiť aj úroky z úveru v zmluvne dohodnutej výške, teda vo výške 12 % p.a. Úroky z úveru sú žalovaní povinní žalobcovi zaplatiť ale iba po dobu do zmluvne dohodnutej doby konečnej splatnosti úveru, v danom prípade do 15.9.2015 (článok IV. bod 1 zmluvy). Ako vyplýva z čl. IV. bod 2, 4 zmluvy, takto dohodnuté úroky boli súčasťou splátok úveru, tzv. anuitné splátky, v dôsledku čoho zmluvne dohodnuté úroky, vo výške podľa zmluvy už boli pri uzatváraní úverovej zmluvy zarátané do výšky a počtu splátok úveru. Sú preto zarátané aj do celkovej ceny úveru, preto ak súd a to v zhode so žalobcom, dlh na úvere vypočítal ako rozdiel celkovej sumy splátok úveru a skutočne zaplatenej sumy splátok žalovanými, žalobcovi od splatnosti úveru patria iba úroky z omeškania, nie aj úroky z úveru.
Žalovaným súd preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.150,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.10.2010 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne vzhľadom na ich spoludlžnícky vzťah. Zároveň vyslovil, že v rozsahu plnenia jedného z nich sa povinnosti plniť zbavuje druhý. Žalobu žalobcu voči obom žalovaným zamietol v časti o zaplatenie 88,30 Eur a v časti o zaplatenie úroku z úveru zo sumy 4.165,02 Eur vo výške 12 % ročne od 21.3.2012 až do zaplatenia.
Pred uzavretím úverovej zmluvy dňa 10.10.2008 žalobca, resp. jeho právny predchodca ISTROBANKA, akciová spoločnosť uzavrela, ale iba so žalovaným v rade prvom T. J., dňa 8.10.2008 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA, z obsahu ktorej vyplýva, že na základe zmluvy o bežnom účte uzavretej podľa ustanovenia § 708 a násl. Obchodného zákonníka ISTROBANKA, akciová spoločnosť pre prvoradého žalovaného zriadila a viedla bežný účet a predmetom zmluvy o poskytovaní MAXIKONTA je poskytovanie produktov a služieb v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platnom styku.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160701>).
Žalovaný v rade prvom na pojednávaní potvrdil, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o bežnom účte tak, ako to tvrdí žalobca.
Žalobca tvrdí, že ku dňu 31.12.2011 bol na bežnom účte prvoradého žalovaného debetný zostatok vo výške 24,82 Eur, ktorý je prvoradý žalovaný povinný na základe zmluvy o bežnom účte zaplatiť a ktorý je úročený 25 %-nou debetnou úrokovou sadzbou ročne. Na dôkaz svojho tvrdenia predložil výpis z bežného účtu prvoradého žalovaného.
Prvoradý žalovaný na pojednávaní prehlásil, že pre odstup času sa k zostatku na bežnom účte ani k žalobcom uplatnenému nároku vyjadriť nevie.
Zo žalobcom predloženého výpisu z bežného účtu prvoradého žalovaného súd zistil, že prvýkrát do debetu sa prvoradý žalovaný dostal dňa 24.4.2010 z dôvodu zaúčtovania poplatku za vedenie tohto účtu v sume 2,19 Eur. Aj ďalšie sumy, ktorými bol účet prvoradého žalovaného zaťažený v období od 24.4.2010 až do 28.8.2010 boli z titulu poplatkov za vedenie účtu, prípadne z titulu poštovného za upomienku alebo avízo v celkovej sume 16,67 Eur.
Prvoradý žalovaný sa v zmluve o bežnom účte, ktorého súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s., zaviazal banke platiť poplatky za vedenie účtu. Vedenie bežného účtu je treba považovať za službu poskytovanú bankou v záujme klienta, v danom prípade žalovaného v rade prvom, preto banke za poskytovanie tejto služby patrí odmena aj vo forme poplatku za vedenie účtu. Poštovné vynaložené bankou v súvislosti s upomienkami a avízom zasielané prvoradému žalovanému súd považuje za náklady banky, ktorých náhradu banka má právo žiadať od toho, v prospech koho účet bol zriadený a je vedený. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia poplatkov za vedenie účtu a náhrady poštovného, jeho nárok je dôvodný. Súd preto prvoradému žalovanému uložil povinnosť žalobcovi, titulom vyrovnania debetného zostatku na jeho bežnom účte, zaplatiť 16,67 Eur, t. j. sumu tvoriacu poplatky za vedenie účtu a poštovné.
Zvyšnú časť žalobcom uplatňovaného nároku z titulu vyrovnania debetného zostatku na bežnom účte prevyšujúcu sumu 16,67 Eur, súd nepovažoval za dôvodnú. Ako totiž vyplýva z výpisu z bežného účtu, rozdiel medzi priznanou sumou 16,67 Eur a sumou žalobcom žiadanou 24,82 Eur, čo je 8,15 Eur, tvoria tzv. debetné úroky, ktoré žalobca žiada z uvedenej sumy v sadzbe 25 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia. Podľa názoru súdu žalobcovi debetné úroky v danom prípade nepatria nielen za dobu od 1.1.2012, ale ani za dobu do 31.12.2011, ktoré žalobca skapitalizoval sumou 8,15 Eur a tvoria rozdiel medzi priznanou sumou a sumou žalobcom žiadanou.
Bežný účet pre prvoradého žalovaného bol zriadený a vedený v zmysle ustanovenia § 708 až § 715 Obchodného zákonníka, na ktoré zákonné ustanovenia sa zmluvné strany aj v samotnej zmluve o zriadení bežného účtu odvolávajú. Podľa súdom už citovaného ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak banka na základe zmluvy vykonáva príkazy klienta na úhrady z jeho účtu, aj keď na účte nemá na to peňažné prostriedky, vtedy sa práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb spravujú ustanoveniami zákona o zmluve o úvere (§ 497 a násl.). Vykonaním príkazu klienta na úhradu z jeho bežného účtu, v prípade ak na účte nemá v potrebnej sume alebo vôbec peňažné prostriedky, vzniká na jeho účte tzv. debet a vtedy, vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzťah medzi bankou a klientom sa posudzuje rovnako, ako keby banka poskytla úver v zmysle ustanovení § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Iba v takomto prípade banke patria v súlade s ustanovením § 502 Obchodného zákonníka aj úroky ako odmena za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov tomu, pre koho je účet vedený a koho príkaz vykonala. Úroky banke však nepatria v prípade, ak klient síce na účte nemá peňažné prostriedky, v dôsledku čoho si banka nemôže na svoj prospech zúčtovať poplatky, prípadne náklady na poštovné, ako v konkrétnom prípade, lebo pre vznik nároku na úroky v takomto prípade nie je splnená základná podmienka vyplývajúca priamo z už citovaného § 710 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka a to dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov bankou. V prípadoch, akým je aj súdený, banke patrí iba úhrada poplatkov a prípadne iných nákladov (napríklad poštovného). Ak
sa ten, komu voči banke povinnosť na zaplatenie poplatkov a nákladov vznikne, dostane do omeškania, banke patria úroky z omeškania vo výške podľa príslušných zákonných ustanovení, ale nie úroky v zmysle, ako ich žiada žalobca.
Vychádzajúc z uvedeného súd žalobcovi priznal úhradu poplatkov za vedenie bežného účtu a poštovného v celovej sume 16,67 Eur, lebo v takejto sume prvoradému žalovanému vznikla povinnosť úhrady voči banke, pričom banka, aj keď v zmysle zmluvy takú možnosť mala, nemohla si túto sumu zúčtovať z účtu prvoradého žalovaného, keďže na účte neboli peňažné prostriedky. Z dôvodov skôr uvedených súd žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 16,67 Eur a úrokov vo výške 25 % ročne zo sumy 24,82 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia ako nedôvodnú voči žalovanému v rade prvom zamietol. Súd pritom dodáva, že žalobca úrokov z omeškania sa nedomáhal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Žalobca podanou žalobou sa domáhal peňažného plnenia vo výške 10.539,- Eur (6.371,36 Eur na istine, 2.078,34 Eur na úrokoch za dobu od 21.3.2012 do rozhodnutia súdu a 2.089,30 Eur na úrokoch z omeškania za dobu od 21.3.2012 do rozhodnutia súdu) a súdom mu bolo priznané peňažné plnenie vo výške 9.925,- Eur (6.150,05 Eur na istine a 3.075,- Eur na úrokoch z omeškania za dobu od 30.10.2010 do rozhodnutia súdu). Žalobcov úspech v konaní tak bol v rozsahu 87,50 % a neúspech v rozsahu 12,50 %. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu (§ 142 ods. 2 O.s.p.) žalobcovi patrí voči žalovaným náhrada trov konania v rozsahu 75 % celkových trov na strane žalobcu.
Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.5.2016 výšku trov konania vyčíslil sumou 548,16 Eur na trovách jeho právneho zastúpenia a sumou 383,50 Eur.
Právnemu zástupcovi žalobcu, vzhľadom na cenu predmetu konania patrí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej iba vyhláška) odmena v sadzbe po 220,77 Eur za jeden úkon právnej služby a to za dva úkony právnej služby: 1/ 29.3.2012 - žaloba, spolu na odmene 441,54 Eur, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál za uvedené úkony po 7,63 Eur, spolu režijný paušál 15,26 Eur, k čomu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky treba pripočítať 20 % daň z pridanej hodnoty zo základu 456,80 Eur, čo je 91,36 Eur, celkom 548,16 Eur. Na súdnom poplatku zo žaloby žalobca zaplatil 383,50 Eur a tak pri rozsahu náhrady trov konania vo výške 75 %, žalovaní sú povinní rovnako ako v prípade splnenia dlhu z úveru, aj v tomto prípade, spoločne a nerozdielne žalobcovi na trovách právneho zastúpenia zaplatiť 411,12 Eur a na súdnom poplatku zo žaloby 287,63 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).