Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-163-2014.pdf
PDF · 165.25 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/163/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľky: E. T., S.. R., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpená JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou so sídlom F. Urbánka 804, 020 01 Púchov, proti odporcovi: Reality holding+, s.r.o., so sídlom Bôrická cesta 13, 010 01 Žilina, IČO: 36 427 772, o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 2.000 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 5.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke na účet právnej zástupkyne navrhovateľky trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomným návrhom doručeným súdu 19.05.2014 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 2.000 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 22.11.2013 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedla, že ako záujemca uzatvorila dňa 21.08.2013 s odporcom, v zastúpení pani P., ako sprostredkovateľom Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti (ďalej aj len „Zmluva o rezervácii“), predmetom ktorej bola nehnuteľnosť byt č. XX na treťom poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX v katastrálnom území H.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú na tri mesiace od podpisu zmluvy. Pri podpise zmluvy navrhovateľka uhradila v hotovosti rezervačnú zálohu vo výške 2.000 €. Pred uplynutím platnosti zmluvy, asi po mesiaci odporca oznámil navrhovateľke, že vlastník rezervovanej nehnuteľnosti sa rozhodol ju nepredať. Navrhovateľka poukázala na čl. IV. bod 4.1 Zmluvy o rezervácii upravujúci možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, že nehnuteľnosť nebude možné previesť na záujemcu pre prekážky na strane vlastníka, v ktorom prípade sprostredkovateľ je povinný vrátiť záujemcovi rezervačnú zálohu. Konaním vlastníka vznikla prekážka na jeho strane, pre ktorú navrhovateľka nemohla nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho vlastníctva. Odporca ponúkol navrhovateľke aj iné nehnuteľnosti, o tie však nemala záujem. Platnosť zmluvy uplynula dňa 21.11.2013. Nakoľko predaj rezervovaného bytu sa nezrealizoval, navrhovateľka listom z 25.11.2013 požiadala o vrátenie rezervačnej zálohy. Odporca rezervačnú zálohu vo výške 2.000 € v lehote splatnosti neuhradil. Listom z 12.12.2013 navrhovateľka opäť vyzvala odporcu k vráteniu rezervačnej zálohy, na ktorý list odporca nereagoval. Navrhovateľka poukázala na ust. § 451 Občianskeho zákonníka a uviedla, že má za to, že odporca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a získané obohatenie je povinný vydať. Zároveň
si navrhovateľka uplatnila nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.000 € od 22.11.2013 do zaplatenia.
Súd vo veci vydal dňa 26.06.2014 platobný rozkaz č.k. 38Rob/184/2014-18. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že navrhovateľka vykonala obhliadku nehnuteľnosti a následne dňa 21.08.2013 uzavrela s odporcom zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti ako inominátnu zmluvu s prvkami zmluvy sprostredkovateľskej a príkaznej. Predmetom zmluvy bol predaj označeného bytu. Navrhovateľka si rezervovala nehnuteľnosť pre seba a odporca sa zaviazal, že jej na jej príkaz sprostredkuje a obstará možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetný byt. Byt bol v ponuke realitnej kancelárie za 53.000 €. Navrhovateľka sa zaviazala podpísať kúpnu zmluvu a uhradiť kúpnu cenu po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetu kúpy. Navrhovateľka zložila zálohu na kúpnu cenu vo výške 2.000 € ako prejav vôle nadobudnúť nehnuteľnosti od predávajúcej s jej súhlasom. Odporca na základe tejto zmluvy vykonal úkony smerujúce k splneniu zmluvy. Predávajúcej oznámil doručeným listom, že nastala skutočnosť sprostredkovania predaja v prospech navrhovateľky. Na základe uvedeného odporca spracoval požiadavku na vytvorenie návrhu kúpnej zmluvy pre jej účastníkov a začali sa rokovania o tomto návrhu. Následne navrhovateľka oznámila, že má prekážky na svojej strane, o byt nemá záujem a byt nechce nadobudnúť. Nakoľko realitná spoločnosť má k dispozícii množstvo bytov, bolo dohodnuté s kupujúcou, že jej bude ponúknutý iný byt rovnakých parametrov, nakoľko navrhovateľka sa musela presťahovať z osobných dôvodov. Následne sa navrhovateľka skontaktovala s maklérkou a vyhlásila, že byt nekupuje, nakoľko sa nedá dohodnúť s majiteľkou. Následne maklérka ihneď spravila dohodu s navrhovateľkou, že jej ponúkne iné byty a dňa 14. a 15.11.2013 naložila navrhovateľku do svojho auta a vykonala s ňou obhliadky bytov. Z dôvodu časového stresu sa ústne dohodli, že rezervačná záloha zložená navrhovateľkou bude ponechaná na províziu, ak nájde maklérka byt, ktorý by vyhovoval na rýchlu kúpu a sťahovanie navrhovateľky. Rezervačná zmluva zanikla, ako uvádza v žalobnom návrhu navrhovateľka, avšak vznikol nový zmluvný vzťah, na základe ktorého malo dôjsť k sprostredkovaniu kúpy bytu za ponechanú províziu na účte odporcu. V podanom návrhu samotná navrhovateľka uviedla, že odporca ponúkol navrhovateľke aj iné nehnuteľnosti, o ktoré však nemala záujem. Dňa 21.11.2013 sa navrhovateľka listom domáhala vrátenia rezervačnej zálohy. Na základe osobného stretnutia s maklérkou a telefonických rozhovorov bolo dohodnuté, že kupuje byt, ktorý jej odporučila maklérka na obhliadke a rezervačná záloha ostáva ako provízia realitnej spoločnosti za vykonanú činnosť v jej prospech, aby sa mohla presťahovať. Zmluva bola potvrdená prejavom navrhovateľky, avšak následne navrhovateľka začala tvrdiť, že si ani jeden byt nekúpi. Odporca splnil svoju zmluvnú povinnosť obstarať navrhovateľke predmet kúpy. Na základe obhliadky ďalších nehnuteľností sa navrhovateľka rozhodla pre kúpu bytu č. XX na piatom poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku vo veľkosti 50/4307, katastrálne územie Púchov. Podľa výpisu z čiastočného listu vlastníctva navrhovateľka obišla sprostredkovateľa, keď priamo po obhliadke dňa 14.11.2013 uzatvorila kúpnu zmluvu s predávajúcim dňa 21.11.2013. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti nemajú podľa odporcu žiaden vplyv na platnosť zmluvného vzťahu a na povinnosti, na ktoré sa odporca zaviazal. Odporca považuje za preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo a boli splnené obidve kumulatívne podmienky, a to objednávka navrhovateľky v príčinnej súvislosti s potrebou rýchlej kúpy nehnuteľnosti pre vznik nároku odporcu na províziu. Sprostredkovanie a príkaz navrhovateľky prebehli v zmysle zákona. Navrhovateľke vznikla povinnosť uhradiť províziu, s čím bola uzrozumená a s ohľadom jej úhrady bola aj výška vopred dohodnutá. Zo strany odporcu nedošlo k porušeniu žiadnych povinností a teda bolo povinnosťou odporcu daný príkaz naplniť. Maklérka k požiadavke navrhovateľky pristúpila so všetkou zodpovednosťou, práve s ohľadom na to, že situácia trvala od 13.08.2013 a dňa 13.11.2013 nebolo možné naplniť zmluvu pre nekorektnosť zmluvných strán v pôvodnom zmluvnom záväzku, kde nie je možné vysloviť názor, z koho viny k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Obidve strany mali výhrady k podmienkam platenia kúpnej ceny, na čom sa nevedeli dohodnúť, inak zmluvný vzťah bol jasný. Pri riešení náhradného bytu pre navrhovateľku išlo o štandardné zmluvné podmienky, ktoré sa týkali hlavného predmetu plnenia. Cena bola, vzhľadom na okolnosti a lokalitu, primeraná, dohodnutá nižšia ako za pôvodný byt. Zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a individuálne dojednané priamo na obhliadke bytu. To viedlo k situácii, že dokázali uzatvoriť sami kúpnu zmluvu, mimo sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ - odporca v realitnej činnosti ako dodávateľ služby nemá postavenie, ktorým by sa zvýhodnil, vykonáva len činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva medzi tretími subjektmi. Sprostredkovanie prebehlo v zmysle zákona. Navrhovateľka uhradila províziu, a to, že uzatvorila sama kúpnu zmluvu, nemá pre tento právny vzťah relevantný právny význam. Navrhovateľka si bola vedomá zmluvných podmienok aj s ohľadom
na to, že predchádzajúca zmluva bola uzatvorená písomne. Spolupráca prebiehala s navrhovateľkou od augusta 2013 a vedela, čo je predmetom takejto zmluvy, t.j. možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktoré aj vykonala na predmet, s ktorým ju oboznámil odporca. Na základe uvedeného odporca žiadal návrh zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odporu z 28.08.2014 uviedla, že neuzatvorila s odporcom žiadnu zmluvu o sprostredkovaní kúpy bytu a ani dohodu o ponechaní rezervačnej zálohy na províziu odporcu, preto ani nemohol vzniknúť nový zmluvný vzťah tak, ako uvádza odporca v odpore proti platobnému rozkazu. Navrhovateľka po uplynutí platnosti rezervačnej zmluvy žiadala o vrátenie rezervačnej zálohy listom z 25.11.2013 a následne listom z 12.12.2013. Odporca na tieto listy nereagoval. Navrhovateľka poukázala na ust. § 580 Občianskeho zákonníka a uviedla, že odporca jej neoznámil, že zložená rezervačná zálohy sa započítava na províziu za sprostredkovanie kúpy bytu a ani jej nezaslal žiaden dokument o jednostrannom započítaní tejto pohľadávky. Ďalej poukázala na ustanovenie dokumentu o prehliadke nehnuteľnosti predloženého odporcom v prílohe k odporu proti platobnému rozkazu, kde v bode 3 je uvedené, že tento dokument nezaväzuje kupujúceho (záujemcu) k podpísaniu kúpnej zmluvy (zmluvy o prevode práv a povinností). Uvedený dokument je tak v rozpore s tvrdeniami odporcu. Na základe uvedeného označila obranu odporcu za účelovú a nezakladajúcu sa na pravde.
Právna zástupkyňa navrhovateľky v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu na začatie konania. Označila za nepravdivé dôvody tvrdené odporcom v odpore proti platobnému rozkazu, pre ktoré nemalo dôjsť ku kúpe bytu v zmysle zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Tak, ako vyplýva aj zo žiadosti o vrátenie rezervačnej zálohy, uzatvorenie kúpnej zmluvy nebolo možné z dôvodu prekážok na strane vlastníka bytu. Potvrdila, že po skončení zmluvy o rezervácii maklérka mala záujem predať navrhovateľke ďalšie byty a vykonala s ňou ohliadky v dňoch 14. a 15.11. bytov v H.. Nie je však pravdou, že by navrhovateľka uzatvorila s maklérkou nejakú zmluvu o sprostredkovaní kúpy a maklérka nemala ani uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní predaja s predávajúcou. Navrhovateľka v čase ohliadky o ohliadaný byt neprejavila záujem, nakoľko maklérka byt ponúkala za sumu 51.000 €, ktorá bola pre navrhovateľku neprijateľná. Následne navrhovateľka objavila R. H. A. vydaných 19.11.2013 inzerát, že sa v H. predáva 2-izbový byt za 43.000 €. Na tento inzerát telefonicky reagovala a následne zistila, že ide o totožný byt, za ktorý predávajúca požadovala 43.000 €, čo bolo pre navrhovateľku prijateľné a v dôsledku toho uzatvorila kúpnu zmluvu. Odporca sa mal nanajvýš domáhať odmeny od predávajúceho, nakoľko v dokumente o prehliadke nehnuteľnosti je uvedené, že predávajúci sa zaväzuje v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy vyplatiť odporcovi províziu uvedenú v sprostredkovateľskej zmluve. Navrhovateľka nemala záujem a ani vedomosť o uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní kúpy bytu s odporcom. Nedošlo zo strany navrhovateľky k prejavu vôle, žiadna zmluva alebo oznámenie o tom, že sa medzi nimi jedná o nejaký obchod, resp. že odporca sprostredkuje navrhovateľke kúpu, jej nebola oznámená. Maklérka si ohliadla byt asi hodinu predtým ako prišla s navrhovateľkou a tvrdila, že je to len pre jej potrebu, nič nepodpísala a žiadnu zmluvu s predávajúcou neuzatvárala. Následne prišla s navrhovateľkou a dokument o ohliadke jej dala podpísať vo výťahu tvrdiac, že to potrebuje pre zamestnávateľa. Večer maklérka telefonovala predávajúcej p. U., že chce znížiť cenu, s čím pani U. nesúhlasila a ukončila s ňou všetky kontakty. Navrhovateľka sa s predávajúcou pani U. následne skontaktovala nezávisle po vykonanej ohliadke, reagovala na inzerát v H. A., pričom nevedela, že sa jedná o totožný byt. Tvrdenia odporcu označila za účelové, nakoľko odporca sa nevyjadril ani k jednej žiadosti o vrátenie rezervačnej zálohy a nedovolával sa údajne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti. Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti bola uzatvorená písomne a bolo možné ju meniť len písomnou formou. Mal byť uzatvorený dodatok k tejto zmluve v písomnej forme, k čomu však nedošlo. Zo strany odporcu nedošlo ani k žiadnemu prejavu o započítaní. Označila za nepravdivé, že prvá kúpa bola zmarená navrhovateľkou, naopak, bolo to z dôvodov na strane predávajúcej pani H.Č..
V rámci záverečného prednesu právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že zaplatenie sumy 2.000 € si navrhovateľka uplatňuje z titulu nevrátenej rezervačnej zálohy na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti z 21.08.2013 uzatvorenej do 21.11.2013, počas ktorej doby nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, v prospech ktorej bola zmluva o rezervácii uzatvorená. Navrhovateľka neuzatvorila s odporcom žiadnu zmluvu o sprostredkovaní kúpy bytu ani dohodu o ponechaní rezervačnej zálohy na províziu odporcu a preto ani nemohol vzniknúť nový zmluvný vzťah tak, ako to uvádzal odporca v priebehu konania. Zotrvala na tom, že sprostredkovateľská zmluva, hoci v ústnej forme vzniká na základe toho, že dôjde k akceptácii návrhu, čo v tomto konaní preukázané nebolo.
Konateľka odporcu v priebehu konania zotrvala na tom, že navrhovateľka uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu na kúpu nehnuteľnosti z dôvodu, že nemienila kúpiť pôvodne rezervovaný byt. Došlo pritom k sprostredkovaniu predaja bytu zo strany U., a to tak, ako to uviedla v predloženom vyhlásení aj vlastníčka bytu. Maklérka oznámila predávajúcim, že navrhovateľka bude kupovať byt za predpokladu, že bude znížená kúpna cena. Za účelové označila tvrdenie navrhovateľky, že uvedený byt nekúpila na základe sprostredkovania odporcom. Nakoľko sa nevedeli dohodnúť na vyplatenie kúpnej ceny s predávajúcou p. H., maklérka iniciatívne prešla s navrhovateľkou ponúkané byty, aby našla na kúpu iný byt. K zoznámeniu predávajúcich a kupujúcej došlo zo strany odporcu. Z listu vlastníctva je zrejmé, že kúpa bola zrealizovaná 21.11., teda do 7 dní od vykonania ohliadky. Zotrvala na tom, že k sprostredkovaniu došlo pričinením sprostredkovateľa, ktorý vykonal všetky úkony vedúce k tomu, že bola uzatvorená kúpna zmluva. Nakoľko však nechceli platiť províziu, obišli realitnú kanceláriu a dohodli sa sami. Zákon pre uzatvorenie takejto zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Bol daný jasný príkaz nájsť byt, do ktorého by sa navrhovateľka presťahovala v požadovanom čase. Konateľka odporcu ďalej uviedla, že s predávajúcou p. U. bola uzatvorená ústna zmluva o sprostredkovaní predaja bytu, nevedela sa vyjadriť k dojednanej výške provízie za sprostredkovanie. Pokiaľ ide o zmluvný vzťah s navrhovateľkou, pri uzatvorení zmluvy o rezervácii z 21.08.2013 bola navrhovateľka v postavení záujemkyne a preto táto zmluva bola dojednaná bezodplatne. Následne sa ale navrhovateľka stala klientkou realitnej kancelárie, nie záujemkyňou, kedy dala jasný príkaz na to, aby jej maklérka vyhľadala byt, do ktorého by sa mohla nasťahovať. Maklérka odporcu nerokovala o provízii s predávajúcimi manželmi U., nakoľko tu bola ústna dohoda s navrhovateľkou, že ponecháva rezervačnú zálohu ako zálohu na províziu. Provízia nebola dohodnutá s predávajúcimi, nakoľko bola dohodnutá s kupujúcou a predávajúci neboli ochotní znížiť kúpnu cenu, hoci následne predali byt za cenu o 10.000 € nižšiu. Navrhovateľka o vykonaných službách dostala faktúru, ktorú však konateľka odporcu k dispozícii nemala.
V rámci záverečného prednesu konateľka odporcu žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy medzi navrhovateľkou a p. U. došlo v priamej príčinnej súvislosti. Navrhovateľka bola zoznámená s predávajúcimi v rámci sprostredkovateľskej činnosti odporcu a na základe toho bola uzatvorená kúpna zmluva. Sprostredkovanie a sprostredkovateľská činnosť predpokladá, že bola dohodnutá provízia. V konaní bolo preukázané, že táto provízia bola ponechaná na dobu do skončenia rezervácie 21.11.2013 na províziu za byt, ktorý bude v prospech navrhovateľky sprostredkovaný. Počas doby sprostredkovania navrhovateľka nežiadala o vrátenie provízie. Celý zmluvný vzťah bol riešený ústne, a to aj s ohľadom na to, že došlo k nemožnosti sprostredkovania iného bytu, kde táto činnosť bola vykonaná až po kúpnu zmluvu, od ktorej odskočila predávajúca pani H.. Mala za to, že k sprostredkovaniu došlo a realitná kancelária oprávnene požaduje dojednanú províziu.
Dňa 11.02.2016 bolo súdu doručené písomné podanie odporcu označené ako „Vzájomný návrh o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom ku konaniu sp. zn. 38Cb/163/2014“. V predmetnom písomnom podaní odporca zopakoval rovnaké skutočnosti ako v písomnom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 12.07.2014 a uviedol, že v zmysle ust. § 97 Občianskeho súdneho poriadku podáva vzájomný návrh na zaplatenie sumy 2.000 €, ktorým uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie. S poukazom na opísané skutočnosti žiadal, aby súd rozhodol, že vzájomným návrhom došlo k započítaniu pohľadávky odporcu vo výške 2.000 € titulom úhrady provízie za sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti voči žalobnému návrhu navrhovateľky na vrátenie rezervačnej zálohy. Vzhľadom na obsah písomného podania odporcu označeného ako vzájomný návrh, súd tento v súlade s ust. § 98 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) posúdil ako obranu proti návrhu, kedy odporca nenavrhoval, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnila navrhovateľka.
Na základe dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, mal súd zistené nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že reagovala na ponuku predaja bytu p. H.. Byt jej vyhovoval, avšak nemala hneď k dispozícii dostatok finančných prostriedok. Nakoľko bolo potrebné vybaviť hypotéku, uzavrela sa rezervačná zmluva. Majiteľka začala následne neobvykle a nejasne reagovať. Večer pred odovzdaním zálohy jej povedala, že to dala niekomu inému. Maklérka následne navrhovateľke povedala, že to vybaví. Majiteľka bytu odchádzala do Rakúska a medzičasom sa mala
vybaviť hypotéka. Následne sa s ňou navrhovateľka nevedela skontaktovať. Hypotéka bola vybavená, avšak byt nemala. Volala maklérke, ktorá bola z toho tiež prekvapená, že majiteľka si to asi rozmyslela. Pýtala sa jej, čo bude s peniazmi. Maklérka jej povedala, že zálohu jej nevráti. Chcela sa s ňou následne stretnúť, avšak navrhovateľka na stretnutie nešla. Následne jej maklérka volala, že má nejaké byty, že ju tam odvezie. Ukázala jej byt pri obchodnom dome Lidl, s ktorým ale navrhovateľka nesúhlasila. Byt, ktorý kúpila, bol v tom čase drahý. Maklérka jej dala podpísať papier, že jej byt ukázala. Na ničom inom sa nedohodli. Cena bola vysoká a byt nebol prerobený. Majiteľka cenu znížiť nechcela. Po nejakom čase videla inzerát v novinách, že sa predáva 2-izbový byt na Mojmírovej ulici za 43.000 €. Byt následne kúpila, nezávisle od maklérky. O poplatku za sprostredkovanie kúpy sa s ňou maklérka nebavila. Pokiaľ reagovala na inzerát z 19.11., nevedela, že ide o ten istý byt. Volala na telefónne číslo uvedené v inzeráte. Cena bola výhodná, vedela, že byt je blízko a povedala, že ho berie. Kúpnu zmluvu podpísali v advokátskej poradni. Navrhovateľka označila za nepravdivé, že svedkyni O. P. povedala, aby jej zháňala byt. Ona sa jej mala ozvať, že má byt pre ňu. O vrátenie rezervačnej zálohy žiadala písomne a svedkyni o tom zároveň hovorila. Pani P. jej hovorila, že cena bytu je 48.000 €. Navrhovateľka povedala, že ja drahý a neprerobený. Zobrala by ho len, ak by sa znížila cena. Maklérka jej povedala, že sa o to pokúsi, následne však pani U.Š. so znížením ceny nesúhlasila. Navrhovateľka chcela len vrátenie rezervačnej zálohy.
Svedkyňa O. P. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že pre odporcu robí maklérku. S navrhovateľkou sa zoznámila tak, že navrhovateľka reagovala na inzerát na kúpu bytu p. H. za 55.000 €. Prvý kontakt bol telefonický, cez dcéru navrhovateľky. Na ohliadku prišla navrhovateľka. Zaplatila rezervačnú zálohu 2.000 €. Pani H.Á. si to následne rozmyslela, že byt nepredá. Bežný postup je taký, že kupujúci v takomto prípade zruší zmluvu a žiada vrátiť rezervačnú zálohu. Navrhovateľka ale potrebovala súrne kúpiť byt, tak ju žiadala, aby jej nejaký našla. Svedkyňa jej dojednala obhliadku, a to 14.11. 2-izbového bytu na ulici 1.mája. Tento byt sa navrhovateľke nepáčil. Odtiaľ išli na ohliadku ďalšieho bytu k pani U. na E. K.. Tento byt sa navrhovateľke páčil. Rozprávali sa o prípadných nákladoch na rekonštrukciu a navrhovateľka sa chcela poradiť s dcérami. Asi o tri dni svedkyňa volala p. U., nakoľko zháňala 2-izbový byt pre iného záujemcu. Pani U. jej povedala, že byt je už predaný. Asi za mesiac z listu vlastníctva svedkyňa zistila, že byt kúpila navrhovateľka. Keď svedkyňa našla pani U., že predávala byt, zavolala jej. Pýtala sa jej na byt, ona jej poskytla informácie o byte. Keď jej povedala, že má vážnu záujemkyňu, dohodli sa na obhliadke. Ide o bežný postup v realitnej kancelárii. S pani U. bola ústna dohoda, že ak klienta donesie, môže s ním prísť na obhliadku. Inú zmluvu podpísanú nemali. Keď padol obchod s pani H., dohodli sa s navrhovateľkou, že za zaplatenú províziu jej bude hľadať ďalší byt, ktorý pani T. potrebovala. Niekoľkokrát jej volala aj dcéra navrhovateľky, aby sa to vybavilo. Na obhliadke s navrhovateľkou hovorili o kúpnej cene 48.000 €. Majiteľka svedkyni povedala, že byt pod 45.000 € nepredá. V takom prípade sa vždy dáva o niečo vyššia provízia, aby bolo z čoho zľavovať a zároveň sa nesiahalo na kúpnu cenu. Pri vážnom záujme o kúpu sa s cenou vždy dá niečo robiť, pokiaľ tam nie je len minimálna provízia 1.000 alebo 500 €. Cena bola 48.000 €, t.j. 45.000 € kúpna cena a 3.000 € provízia za predaj bytu, z ktorej nebolo problém dať dole aj 1.500 €. Počítalo sa s tým, že sa bude žiadať nejaká zľava. Na otázku konateľky odporcu, či svedkyňa povedala navrhovateľke, že provízia za sprostredkovanie, ktorú zložila v sume 2.000 € ostane u nich ako provízia za iný byt, svedkyňa uviedla, že áno, je automatické, že za iný byt sa už ďalšia provízia ani záloha nepýtala. Bolo by to na dohode medzi predávajúcim a kupujúcim, za akú cenu by sa byt predal. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď išli na obhliadku, nepovedala navrhovateľke, že si rezervačnú zálohu ponecháva. Svedkyňa sa vyjadrila, že je bežný postup, pokiaľ nedôjde ku kúpe, že klient žiada vrátenie rezervačnej zálohy a zmluva sa zruší. Tým, že navrhovateľka ju požiadala, aby intenzívne hľadala ďalší byt, o vrátenie rezervačnej zálohy nežiadala, ale žiadala, aby maklérka hľadala byt. 2.000 € bola záloha na ďalší byt. Svedkyňa si bola vedomá, že byt navrhovateľke našla. Našla ho cez lístok v Kauflande, potom ešte v inzercii. Brala to tak, že kúpa padla, ale keďže záloha už bola zaplatená, snažila sa pani T. byt nájsť. Pani T. ani jej dcéry ju o vrátenie rezervačnej zálohy nikdy nežiadali. Nebolo to asi povedané tým spôsobom, že by sa výslovne dohodli s navrhovateľkou, že záloha 2.000 € sa preklopí ako sprostredkovateľský poplatok za kúpu. Keď sa s navrhovateľkou rozprávala o kúpe iného bytu, povedala jej, že rezervačná záloha, ktorú zaplatila, je automaticky aj na túto kúpu. Navrhovateľke to asi nepovedala výslovne tak, že 2.000 € je za sprostredkovanie kúpy ďalšieho bytu. O peniazoch sa ani nebavili. S navrhovateľkou neuzavreli hneď zmluvu, nakoľko sa potrebovala dohodnúť s dcérami. Pani U. jej povedala, že byt chce predať za 45.000 €. Ona pani T. povedala, že je byt v ponuke za 48.000 € a v prípade veľkého záujmu sa vedia na cene dohodnúť. Suma 45.000 € by išla majiteľovi bytu a čo je nad túto sumu, by si vyúčtovala realitná kancelária ako províziu voči navrhovateľke. Pokiaľ by navrhovateľka povedala, že byt chce, spravila by sa nová rezervačná zmluva, v ktorej by bola uvedená
cena pre majiteľa a rezervačná záloha. Postup je taký, že na základe rezervačnej zmluvy, ktorá sa spraví s kupujúcim, sa následne spraví výhradná zmluva s predávajúcim, čím si ho zaviažu, aby vydržal, kým sa napríklad vybaví úver. S pani U. nemala svedkyňa uzatvorenú žiadnu zmluvu. U. jej podpisovali len dokument o ohliadke, že sa na jej zúčastnila. Nebolo jej zrejmé, prečo navrhovateľka, pokiaľ nechcela hľadať byt cez realitnú kanceláriu odporcu, s ňou chodila na ohliadky. Spoluprácu mohla ukončiť, keď zistila, že pani H. nechce byt predať. S pani T. mali dohodu, že jej bude hľadať byt. Svedkyňa intenzívne pre navrhovateľku byt hľadala.
Svedkyňa W. U. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka od nich kupovala byt. Odporcu oslovila na základe inzerátu v Kauflande, ktorý znel „kúpim 2-izbový byt“. Mala inzerát v H. F. a v televízii, že predáva 2-izbový byt na 43.000. Na základe inzerátu, ktorý našla v Kauflande, sa na tento ozvala. Telefón jej zdvihla pani, ktorá sa jej následne ozvala na druhý deň, pričom povedala, že je z realitnej kancelárie a že byt súrne potrebuje, či sa môže prísť pozrieť. Svedkyňa cez realitnú kanceláriu byt predávať nechcela. Keď jej povedala, že je z realitnej kancelárie, povedala jej, že chce byt predať za 45.000. Stretli sa, pani si byt pozrela. Potom prišla s navrhovateľkou, ktorú svedkyňa nepoznala. Pani P. jej následne povedala, že sa ozve, či navrhovateľka byt chce. Ozvala sa po niekoľkých dňoch, že navrhovateľke sa byt zdá byť drahý. Svedkyňa z ceny zľaviť nechcela a tým skončili. Na základe inzerátov chodili viacerí záujemcovia o byt. Raz zavolala pani, nakoniec sa ukázalo, že ide o navrhovateľku. Dohodli sa, že sa strenú a navrhovateľka si byt ešte raz pozrie. Pani P. svedkyňa podpísala doklad, že bola na obhliadke. Iné doklady jej nepodpisovala. Nemali žiadnu dohodu, ústnu ani písomnú. O odmene za sprostredkovanie pre realitnú kanceláriu sa vôbec nebavili. Ani o ďalšom postupe, že by jej zháňala niekoho na predaj. Počas ohliadky p. P. telefonovala ohľadne možnej ceny rekonštrukcie a na základe toho žiadala znížiť kúpnu cenu na 40.000 €, s čím svedkyňa nesúhlasila. Navrhovateľka sa svedkyni od ohliadky s p. P. ozvala telefonicky na inzerát asi v priebehu týždňa. Svedkyňa byt predala pani T. za 43.000 €, ako bolo uvedené v inzeráte. Svedkyňa ďalej uviedla, že pani P. na základe jej telefonátu umožnila obhliadku bytu. Najprv nevedela, že je z realitnej kancelárie. Do bytu ju pustila, nakoľko pani P. ju prosila, že má záujemkyňu, pre ktorú súrne potrebuje byt. Svedkyňa navrhla sumu 45.000 €, s čím p. T. nesúhlasila a teda sa nedohodli. V inzeráte, na ktorý svedkyňa reagovala telefonicky, nebolo uvedené nič o tom, že ide o realitnú kanceláriu.
Na pojednávaní dňa 26.04.2016 bola na návrh odporcu vykonaná konfrontácia svedkýň W. U. a O. P. k trom otázkam navrhnutým konateľkou odporcu. Vykonanou konfrontáciou neboli vo vzťahu k položeným otázkam odstránené rozpory v tvrdeniach svedkýň a rovnako vykonanou konfrontáciou neboli zistené zásadné skutočnosti relevantné vo vzťahu k predmetu konania. Svedkyňa U. zotrvala na tom, že byt cez realitnú kanceláriu nepredávala a žiadnu províziu s realitnou kanceláriou dohodnutú nemala. Svedkyňa P. uviedla, že províziu dohodli tým, že na obhliadku doviedla navrhovateľku, bavili sa spolu o cene a pani U. podpísala doklad o obhliadke.
Dňa 21.08.2013 bola medzi navrhovateľkou ako záujemcom a odporcom ako sprostredkovateľom uzatvorená Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti (č.l. 4 spisu). Zmluvné strany sa dohodli podľa ust. § 262 Obchodného zákonníka, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluvné strany potvrdili, že medzi sebou dohodli vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú uvedené na zadnej strane zmluvy (ďalej len „zmluvné podmienky“) a záujemca potvrdil, že so zmluvnými podmienkami sa vopred zoznámil a súhlasí s nimi. V Bode I. Zmluvy o rezervácii je definovaná nehnuteľnosť ako byt č. XX na Q. H. vo vchode XX budovy súp. č. XXX/XX v obci H., katastrálne územie H., zapísaný na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemku XXXX/XXXXX. Kúpna cena je uvedená 53.000, rezervačná záloha 2.000, ktorá má byť uhradená do 21.08.2013. V zmysle Bodu IV. Doba trvania zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu troch mesiacov. Na zadnej strany zmluvy sú zmluvné podmienky, v zmysle ktorých čl. I. Predmet zmluvy sprostredkovateľ sa zaviazal vykonávať činnosti, na základe ktorých záujemca môže uzatvoriť zmluvu s vlastníkom, ktorý ponúkol na predaj nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu uvedenú v Bode II. (1.1). Sprostredkovateľ sa počas doby trvania zmluvy zaviazal vykonať činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti špecifikované na prvej strane v Bode I., na základe ktorej vlastník prevedie nehnuteľnosti do vlastníctva záujemcovi, a to najmä tým, že po dobu rezervácie neuzavrie rezervačnú zmluvu s treťou osobou, oznámi vlastníkovi záujem záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, pripraví v prípade záujmu záujemcu a vlastníka návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve kúpnej zmluvy a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V zmysle čl. II. Rezervačná záloha záujemca ako prejav svojej vážnej vôle na zablokovanie nehnuteľnosti
pre seba zloží pri podpise zmluvy rezervačnú zálohu uvedenú v Bode III., prípadne jej zaplatenie zaistí vystavením vlastnej zmenky. Rezervačná záloha je súčasťou kúpnej ceny, započítaná do kúpnej ceny, môže byť vrátená, ak sa zmluvné strany na takom splnení dohodnú. Podľa čl. IV. bod 4.1 v prípade, že nehnuteľnosti nebude možné previesť na záujemcu pre prekážky na strane vlastníka, je záujemca oprávnený od zmluvy odstúpiť. V takom prípade odstúpenia od zmluvy je sprostredkovateľ povinný vrátiť záujemcovi rezervačnú zálohu.
Podľa príjmového pokladničného dokladu č. O. zo dňa 20.08.2013 (č.l. 5 spisu) navrhovateľka zaplatila odporcovi rezervačnú zálohu na byt - H. vo výške 2.000 €.
Písomnou žiadosťou o vrátenie rezervačnej zálohy z 25.11.2013 (č.l. 6 spisu) navrhovateľka s odkazom na Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti uzavretou s odporcom dňa 21.08.2013 poukázala na to, že predmet zmluvy, ktorým bolo sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti vedených na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H., obec H., okres H., nebol naplnený z dôvodu prekážok na strane vlastníka, požiadala odporcu v súlade s čl. 4 bod 4.1 rezervačnej zmluvy o vrátenie rezervačnej zálohy vo výške 2.000 € na označené číslo účtu v lehote 5 pracovných dní od doručenia uvedenej žiadosti.
V prílohe odporu proti platobnému rozkazu odporca predložil elektronickú komunikáciu medzi L. D. a pani P. súvisiacu s kúpou bytu pani H.Z. (č.l. 25 - 30 spisu) a návrh kúpnej zmluvy medzi predávajúcou Q. H. a navrhovateľkou ako kupujúcou bez podpisu zmluvných strán (č.l. 35 - 39 spisu).
Odporca predložil Dokument o prehliadke nehnuteľnosti zo dňa 14.11.2013 spísaný v Púchove o 15,30 hod. (č.l. 31 spisu), v ktorom je označený odporca, maklér P., ID 74114, záujemca o kúpu nehnuteľnosti pani T., nehnuteľnosť 2-izbový byt E., vlastník pani U. s označeným mobilným telefónnym číslom, kúpna cena 48.000 €, záloha na kúpnu cenu 3.000 €. V dokumente je ďalej uvedené, že tento dokument nezaväzuje kupujúceho k podpísaniu kúpnej zmluvy (zmluvy o prevode práv a povinností). Záujemca o kúpu nehnuteľnosti potvrdzuje svojim podpisom uskutočnenie prehliadky nehnuteľností sprostredkovanú maklérom Reality holding+. Predávajúci sa zaväzuje, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy (zmluvy o prevode práv a povinností) vyplatí spoločnosti Reality holding+ províziu uvedenú v sprostredkovateľskej zmluve. Záujemca o kúpu horeuvedenej nehnuteľnosti sa zaväzuje, že neuzatvorí s dolupodpísaným vlastníkom nehnuteľnosti kúpnu zmluvu alebo inú zmluvu o prevode vlastníctva práv a povinností týkajúcich sa nehnuteľnosti uvedenej v tomto dokumente bez vedomia a písomného súhlasu Reality holding+.
Odporca ďalej predložil Dokument o prehliadke nehnuteľnosti s totožným obsahom zo dňa 14.11.2013 spísaný v Púchove o 15,00 hod. (č.l. 32 spisu), v ktorom je opätovne označený odporca, maklér P., záujemca o kúpu nehnuteľnosti pani T.Š., nehnuteľnosť 2-izbový byt - X.E., vlastník p. J., kúpna cena 51.000 €, záloha na kúpnu cenu 3.000 €.
Súčasťou príloh odporu odporcu proti platobnému rozkazu bolo taktiež pretlačené tlačivo s vypísanými údajmi týkajúcimi sa bytu pani U. (č.l. 33 - 34 spisu).
Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie H. je zapísaný byt č. XX vo vchode č. X F. H. poschodí obytného domu súp. č. XXXX postaveného na CKN parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXXX, vlastník E. T., spoluvlastnícky podiel 1/1, na základe kúpnej zmluvy z 21.11.2013 č. R.-XXXX/XX. Údaje vyplývajú z LV aktualizovaného na katastrálnom portáli k 30.12.2013 (č.l. 40 spisu). Podľa výpisu z totožného LV s aktualizáciou katastrálneho portálu k 13.11.2013, vlastníkmi predmetného bytu boli C. U. I. W. U. (č.l. 42 spisu).
Navrhovateľka predložila súdu časť výtlačku H. F., S. N.. W. C. XX.XX.XXXX, I. Q. X. I. XX. J., kde na 23. strane v rámci inzercie poukázala na inzerát na predaj 2-izbového bytu v H., cena 43.000 € + dohoda s označeným mobilným telefónnym číslom, ktoré je totožné s mobilným telefónnym číslom pani U. uvedeným na dokumente o prehliadke nehnuteľnosti zo dňa 14.11.2013 (č.l. 31 spisu).
Podľa čestného prehlásenia W. U. z 19.08.2014 menovaná prehlásila, že neuzatvorila žiadnu ústnu ani písomnú zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu s Reality holding, s.r.o. Maklérka spoločnosti si
ohliadla byt asi hodinu predtým ako prišla s pani T. a tvrdila, že to je len pre jej potrebu. Menovaná jej nič nepodpísala a žiadnu zmluvu s ňou neuzatvárala. Následne prišla s pani T.. Dokument o ohliadke jej maklérka dala podpísať vo výťahu tvrdiac, že to potrebuje pre zamestnávateľa, že bola v byte a nenechala jej ho prečítať. Večer maklérka telefonovala, že chce znížiť cenu, s čím menovaná nesúhlasila a ukončila s ňou všetky kontakty. S pani T. sa náhodne opätovne nakontaktovala, keď nezávisle po vykonanej ohliadke reagovala na jej inzerát v H. A., pričom nevedela, že sa jedná o totožný byt.
Podľa čestného prehlásenia navrhovateľky zo 14.08.2014 navrhovateľka prehlásila, že neuzatvorila žiadnu zmluvu, ústnu ani písomnú, o sprostredkovaní kúpy bytu s Reality holding, s.r.o. a ani sa žiadnym spôsobom nedohodla s maklérkou spoločnosti o ponechaní rezervačnej zálohy ako provízie za sprostredkovanie kúpy.
C. U. a W. U. ako predávajúci a navrhovateľka ako kupujúca uzatvorili dňa 21.11.2013 kúpnu zmluvu k predmetu kúpy byt č. XX na H. H., vchod č. X obytného domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku CKN parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 726 m2, spoluvlastníckeho podielu 5/4307 na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. (č.l. 77 a nasledujúce).
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), (1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. (2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa ustanovenia § 98 OSP, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Podľa ustanovenia § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľkou uplatnený nárok na vrátenie sumy 2.000 € zaplatenej navrhovateľkou odporcovi titulom rezervačnej zálohy na základe Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záujemcom a odporcom ako sprostredkovateľom dňa 25.08.2013 v písomnej forme tak, ako táto zmluva je súčasťou spisového materiálu na č.l. 4 spisu. V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné uzatvorenie označenej Zmluvy o rezervácii dňa 21.08.2013 ako ani zaplatenie rezervačnej zálohy navrhovateľkou odporcovi v sume 2.000 € tak, ako to dokladuje aj predložený príjmový pokladničný doklad č. O. XXXXX zo dňa 20.08.2013. Záväzkový vzťah založený medzi navrhovateľkou a odporcom Zmluvou o rezervácii súd vzhľadom na vykonanú voľbu práva v úvodných ustanoveniach zmluvy posúdil s odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka ako vzťah obchodnoprávny a na otázky Obchodným zákonníkom neupravené aplikoval s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Účelom rezervačnej zálohy zaplatenej navrhovateľkou odporcovi na základe Zmluvy o rezervácii v sume 2.000 € bolo rezervovanie nehnuteľnosti špecifikovanej v Bode I. Zmluvy o rezervácii v prospech navrhovateľky, ktorá mala záujem o jej kúpu. V zmysle čl. II. bod 2.1 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o rezervácii a nachádzajú sa na jej rubovej strane, rezervačná záloha bola súčasťou kúpnej ceny a mala byť do kúpnej ceny nehnuteľnosti započítaná. V konaní ďalej nebolo medzi účastníkmi sporné, že nedošlo k naplneniu účelu Zmluvy o rezervácii, a to uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou ako kupujúcou a predávajúcou k nehnuteľnosti špecifikovanej v Bode I. Zmluvy o rezervácii. Pokiaľ v odpore proti platobnému rozkazu odporca poukazoval na to, že navrhovateľka mu mala oznámiť, že z dôvodov na jej strane o byt nemá záujem a byt nekupuje, resp. že ho nekupuje z dôvodu, že sa nedá dohodnúť s majiteľkou, tak z výpovede navrhovateľky na pojednávaní ako aj z výpovede svedkyne O. P., ktorá vykonávala činnosť realitnej maklérky pre odporcu vyplynulo, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy na byt, na ktorý sa vzťahovala rezervačná záloha zložená navrhovateľkou na základe Zmluvy o rezervácii uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 21.08.2013 došlo z dôvodov na strane predávajúcej pani H., kedy svedkyňa P. uviedla, že predávajúca si to následne rozmyslela, že byt nepredá. Hoci v konaní nebolo zo strany navrhovateľky tvrdené a ani inak preukázané, že by v dôsledku prekážok na strane vlastníka brániacich uzatvoreniu kúpnej zmluvy s navrhovateľkou k rezervovanej nehnuteľnosti, navrhovateľka v súlade s čl. 4. zmluvných podmienok odstúpila od Zmluvy o rezervácii uzatvorenej s odporcom dňa 21.08.2013, tak je zrejmé, že Zmluva o rezervácii bez naplnenia jej účelu zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, a to troch mesiacov od jej podpisu, t.j. dňom 21.11.2013. Nakoľko k uzatvoreniu zamýšľanej kúpnej zmluvy nedošlo, pričom nebolo preukázané, že by táto situácia nastala z dôvodov na strane navrhovateľky, resp. z dôvodu porušenia zmluvných povinností navrhovateľkou, po uplynutí doby trvania Zmluvy o rezervácii navrhovateľke vznikol nárok na vrátenie rezervačnej zálohy vo výške 2.000 €, ktorá po uplynutí doby trvania Zmluvy o rezervácii nadobudla charakter plnenia prijatého odporcom na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol..
Podstata procesnej obrany odporcu v prejednávanej veci spočívala v tvrdení o vzniku nového zmluvného vzťahu, na základe ktorého malo dôjsť na základe požiadavky navrhovateľky k sprostredkovaniu kúpy bytu za ponechanú províziu na účet odporcu. Podľa odporcu malo byť ústne dojednané medzi navrhovateľkou a realitnou maklérkou odporcu, svedkyňou O. P., že navrhovateľkou zložená rezervačná záloha bude ponechaná na províziu, pokiaľ maklérka nájde byt, ktorý by vyhovoval
na kúpu navrhovateľky. Podľa vyjadrení odporcu v priebehu konania, odporca mal na základe požiadavky navrhovateľky jej sprostredkovať kúpu bytu č. XX F. H. H. R. T. C. J.. Č.. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku vo výške XX/XXXX v katastrálnom území H. s predávajúcimi manželmi U.. Navrhovateľka v priebehu konania poprela, že by s odporcom uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní kúpy bytu, resp. dohodu o ponechaní rezervačnej zálohy na províziu odporcu. Poukazovala na to, že po uplynutí platnosti rezervačnej zmluvy opakovane žiadala odporcovu o vrátenie rezervačnej zálohy, na čo odporca nereagoval.
Vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým výsluchom navrhovateľky, svedkyne O. P. a svedkyne W. U., bolo preukázané, že navrhovateľka sa dňa 14.11.2013 zúčastnila so svedkyňou O. P. ohliadky bytu vo vlastníctve svedkyne W. U. a jej manžela. K okolnostiam, za ktorých došlo k predmetnej ohliadke, sa vo výpovediach na pojednávaní vyjadrovali tak navrhovateľka, ako aj svedkyne O. P. a W. U.. Navrhovateľka sa vyjadrila, že po tom, čo nebola zrealizovaná kúpa bytu od p. H., ju kontaktovala pani P., že má nejaké byty, ktoré jej mala záujem ukázať, pričom navrhovateľka potvrdila, že obhliadok sa zúčastnila. Z výpovede svedkyne O. P. vyplynulo, že iniciatívna na požiadavku na hľadanie iného bytu mala vyvstať od navrhovateľky, resp. jej dcér z dôvodu akútnosti potreby nájdenia bytu pre navrhovateľku. K okolnostiam, za ktorých mala byť uskutočnená obhliadka predmetného bytu, sa vyjadrovala aj svedkyňa W. U., ktorá uviedla, akým spôsobom došlo ku kontaktu s pani O. P., s ktorou sa svedkyňa W. U. skontaktovala na základe inzerátu, ktorý znel na kúpu 2-izbového bytu bez špecifikácie, že by išlo o požiadavku realitnej kancelárie. Rozpornosť výpovedí navrhovateľky a svedkyne O. P. ako ani svedkýň O. P. a W. U. nebola v konaní spoľahlivo odstránená.
Vo všeobecnosti súd uvádza, že od činnosti realitnej kancelárie, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním predaja a kúpy nehnuteľností, možno oprávnene požadovať určitú mieru profesionality (rovnako ako pri iných podnikateľských subjektoch), a to už v procese kreovania zmluvných vzťahov s potenciálnymi záujemcami o kúpu alebo predaj nehnuteľnosti. Hoci je zrejmé, že odporca v postavení realitnej kancelárie je podnikateľským subjektom, vykonávajúcim realitnú činnosť v oblasti sprostredkovania predaja a kúpy nehnuteľností za účelom dosiahnutia zisku a nemožno očakávať, že realitnú činnosť bude vykonávať bez nároku na províziu, požiadavka na úhradu provízie za sprostredkovanie kúpy alebo predaja nehnuteľnosti musí vyplývať zo zmluvného základu s dojednanými obsahovými náležitosťami, jasne definujúcimi obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Zmluvný vzťah nemôže vzniknúť len na základe toho, že realitný maklér v súlade s „bežnou praxou“ v realitných kanceláriách kontaktuje osoby inzerujúce predaj nehnuteľnosti s požiadavkou na možnú obhliadku nehnuteľnosti, v snahe získať potenciálneho klienta, a s iným potenciálnym klientom na základe takto udeleného súhlasu predávajúceho obhliadku uskutoční. Rovnako zmluvný vzťah sprostredkovania kúpy nehnuteľnosti za províziu nemôže vzniknúť len na základe toho, že realitná maklérka ponúkne záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti, s ktorým má realitná kancelária uzavretú rezervačnú zmluvu na kúpu inej nehnuteľnosti, obhliadku ďalšej nehnuteľnosti (vo vzťahu ku ktorej navyše absentuje zmluvný základ sprostredkovania jej predaja realitnou kanceláriou) a tento záujemca sa na obhliadke zúčastní. Bez preukázania konkrétnych dojednaní zmluvných strán nemožno z takéhoto faktického konania zúčastnených subjektov bez ďalšieho dovodiť spôsobilý návrh na uzavretie zmluvy o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka za dojednanú províziu, a ani jeho akceptáciu v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odporca v priebehu konania potvrdil zhodne so skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou v návrhu na začatie konania, že Zmluva o rezervácii uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom zanikla tak, ako uvádzala navrhovateľka v návrhu na začatie konania. Zároveň však uvádzal, že medzi navrhovateľkou a odporcom mal vzniknúť nový zmluvný vzťah, na základe ktorého malo dôjsť k sprostredkovaniu kúpy bytu za ponechanú províziu na účte odporcu s tým, že malo dôjsť k ústnej dohode medzi navrhovateľkou a maklérkou O. P., že rezervačná záloha zložená navrhovateľkou bude ponechaná na províziu, pokiaľ maklérka nájde byt, ktorý by vyhovoval na kúpu navrhovateľke. Súd konštatuje, že obsah procesnej obrany odporcu v prejednávanej veci spočívajúci v tvrdení o vzniku nového zmluvného vzťahu zmluvy o sprostredkovaní kúpy bytu pre navrhovateľku za províziu vo výške 2.000 €, ktorá mala byť započítaná s nárokom navrhovateľky na vrátenie rezervačnej zálohy na základe Zmluvy o rezervácii uzavretej medzi účastníkmi konania, v konaní preukázaný nebol.
Navrhovateľka existenciu takejto dohody s odporcom konajúcim cestou maklérky O. P. poprela. Existencia tvrdenej dohody nebola preukázaná ani výsluchom samotnej svedkyne O. P., ktorá mala tento
zmluvný vzťah s navrhovateľkou dojednať. Svedkyňa sa najprv vyjadrila, že keď padol obchod s pani H., dohodli sa s navrhovateľkou, že za zaplatenú províziu jej bude hľadať ďalší byt, ktorý navrhovateľka potrebovala a o nájdenie ktorého svedkyňu žiadala. Následne vo výpovedi uviedla, že keď išli s navrhovateľkou na ohliadku k pani U., nepovedala navrhovateľke, že si rezervačnú zálohu ponecháva. Uvidela, že je bežný postup, pokiaľ nedôjde ku kúpe, že klient žiada vrátenie rezervačnej zálohy a zmluva sa zruší. Tým, že navrhovateľka žiadala svedkyňu, aby jej hľadala ďalší byt a o vrátenie rezervačnej zálohy nežiadala, suma 2.000 € by bola záloha na ďalší byt. Z uvedeného vyplýva, že svedkyňa O. P. sumu 2.000 €, pokiaľ by aj mala byť ponechaná na účte odporcu, nepovažovala za províziu za sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti pre navrhovateľku, ale za prípadnú rezervačnú zálohu na ďalší byt, o kúpu ktorého by mala navrhovateľka záujem a ktorá by následne bola súčasťou kúpnej ceny. Svedkyňa nepotvrdila tvrdenia odporcu, že by sa výslovne dohodla s navrhovateľkou, že rezervačná záloha vo výške 2.000 € bude použitá ako sprostredkovateľský poplatok za sprostredkovanie kúpy iného bytu. Svedkyňa mala navrhovateľke povedať, že rezervačná záloha, ktorú zaplatila, je automaticky aj na ďalšiu kúpu. Nepovedala jej výslovne, že je to za sprostredkovanie kúpy ďalšieho bytu. Zároveň svedkyňa uviedla, že o peniazoch sa ani nebavili. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že svedkyňa O. P., ktorá mala dojednať s navrhovateľkou tvrdený zmluvný vzťah sprostredkovania kúpy nehnuteľnosti za províziu vo výške 2.000 €, nepotvrdila existenciu a dojednanie takéhoto zmluvného vzťahu s navrhovateľkou. Existenciu tvrdeného zmluvného vzťahu zmluvy o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti za dojednanú províziu vo výške 2.000 € nemožno dovodiť ani z tej skutočnosti, že navrhovateľka sa za účasti svedkyne O. P. zúčastnila obhliadky bytu pani U.. Pokiaľ absentuje preukázanie spôsobilého návrhu na uzavretie tvrdenej zmluvy o sprostredkovaní kúpy bytu za províziu 2.000 € adresovaného odporcom navrhovateľke prostredníctvom svedkyne O. P. (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemožno hovoriť ani o akceptácii návrhu konaním navrhovateľky (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Súd má zároveň za to, že možnosťou odporcu ani nebolo obstarať navrhovateľke uzavretie zmluvy s pani U., nakoľko z vykonaného dokazovania, a to tak výsluchom svedkyne O. P. ako aj svedkyne W. U. vyplýva, že maklérka ukázala navrhovateľke byt pani U. bez preukázania zmluvného vzťahu s predávajúcimi, v zmysle ktorého by bola oprávnená predaj a kúpu tohto konkrétneho bytu sprostredkovať. V konaní nebola preukázaná konkrétna dohoda medzi odporkyňou a predávajúcou pani U. a jej manželom o sprostredkovaní predaja bytu s dojednanými podmienkami, najmä čo sa týka kúpnej ceny. Konanie maklérky odporcu, ktorá sama reagovala na inzerát v novinách, nebolo podložené zmluvným vzťahom s navrhovateľkou a ani s predávajúcou. Vzhľadom na uvedené odporcovi nemohol vzniknúť nárok na akúkoľvek províziu za to, že sa jeho maklérka bez preukázaného zmluvného vzťahu a konkrétnych zmluvných dojednaní, len na základe jej faktickej činnosti zúčastnila na obhliadke daného bytu s navrhovateľkou a s pani U.. Nakoľko teda v konaní nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k dohode o tom, že sa odporca zaviaže obstarať navrhovateľke za odmenu uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti (bytu) a navrhovateľka sa zaviaže poskytnúť odporcovi odmenu vo výške 2.000 €, pokiaľ dôjde k dosiahnutiu výsledku pričinením sprostredkovateľa, súd považoval procesnú obranu odporcu za nedôvodnú a nepreukázanú. Účelovosti tvrdení odporcu nasvedčuje aj fakt, že ako podnikateľský subjekt v konaní nepreukázal vystavenie faktúry navrhovateľke za tvrdené služby sprostredkovania kúpy bytu. Zároveň, na základe výsledkov vykonaného dokazovania by ani nebolo možné konštatovať, že by k uzavretiu kúpnej zmluvy s pani U. došlo pričinením odporcu ako sprostredkovateľa, nakoľko je zrejmé, že v rámci vzájomnej komunikácie medzi navrhovateľkou, maklérkou odporcu a pani U. nedošlo k dohode zmluvných strán o kúpnej cene za predávaný byt. Následné uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a pani U. bez vedomosti odporcu nemohlo byť porušením povinnosti navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi resp. „obídením realitnej kancelárie“, nakoľko medzi navrhovateľkou a odporcom nebol v súvislosti s kúpou a predajom bytu manželov U. preukázaný žiaden zmluvný vzťah.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odporcovi vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľke províziu vo výške 2.000 € zaplatenú navrhovateľkou na základe Zmluvy o rezervácii uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 21.08.2013, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného odporcom na úkor navrhovateľky prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol v dôsledku uplynutia trvania Zmluvy o rezervácii uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Nakoľko čas plnenia vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia nebol v zmluve určený, bol odporca povinný v súlade s ustanovením § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka vrátiť navrhovateľke rezervačnú zálohu bez zbytočného odkladu po tom, čo ho navrhovateľka o plnenie požiadala. Navrhovateľka požiadala odporcu o vrátenie rezervačnej zálohy listom z 25.11.2013 (č.l. 6 spisu). Odporca v odpore proti platobnému
rozkazu potvrdil, že navrhovateľka sa domáhala listom vrátenia rezervačnej zálohy. Súd vychádzal z obvyklej doby doručovania zásielok poštou v Slovenskej republike dva pracovné dni a preto mal za to, že tento list bol doručený odporcovi dňa 27.11.2013. Pri zohľadnení poskytnutej lehoty 5 pracovných dní bol odporca povinný vrátiť navrhovateľke rezervačnú zálohu do 04.12.2013 a odo dňa nasledujúceho, t.j. od 05.12.2013 sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľke, ktorej v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniklo právo požadovať od odporcu popri plnení aj úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené navrhovateľkou v ustanovenej výške. Súd tak vyhovel návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy 2.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 05.12.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.000 € od 22.11.2013 do 04.12.2013 súd návrh navrhovateľky zamietol.
Súd zamietol dôkazné návrhy odporcu na výsluch svedkýň pani Š. I. L. D., ktoré mali s odporcom komunikovať ohľadne kúpy bytu navrhovateľky. Ide o dcéry navrhovateľky, ktoré odporca navrhol vypočuť k otázke priebehu obchodu s realitnou kanceláriou, v rámci ktorého mala realitná kancelária zabezpečiť pre navrhovateľku kúpu bytu. Vzhľadom na to, akým spôsobom malo dôjsť podľa tvrdení odporcu prezentovaných v priebehu konania v písomných a ústnych vyjadreniach k uzatvoreniu nového zmluvného vzťahu s navrhovateľkou, a to na základe ústnej dohody medzi navrhovateľkou a svedkyňou O. P., súd nepovažoval za relevantné, aby označené svedkyne boli v konaní vypočúvané, nakoľko ich výsluchom nemohli byť preukázané ani vyvrátené skutočnosti tvrdené odporcom v rámci jeho procesnej obrany, kedy označené svedkyne nemali byť priamo účastné tvrdených dojednaní medzi navrhovateľkou a odporcom konajúcim prostredníctvom svedkyne O. P..
Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 veta prvá OSP, v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne nepatrnej časti, v spojení s ust. § 151 ods. 7 OSP, podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Neúspech navrhovateľky v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.000 € od 22.11.2013 do 04.12.2013 súd hodnotí ako neúspech v pomerne nepatrnej časti, a preto navrhovateľke patrí voči odporcovi v súlade s citovaným zákonným ustanovením plná náhrada trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva. Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o trovách konania v návrhu na začatie konania. Nakoľko v prejednávanej veci došlo k vyhláseniu rozsudku postupom podľa ust. § 156 ods. 2 veta druhá OSP, v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola zrejmá konečná výška trov konania a trov právneho zastúpenia navrhovateľky a zároveň až od momentu vyhlásenia rozsudku začne navrhovateľke plynúť lehota 3 pracovných dní podľa ust. § 151 ods. 1 veta druhá OSP na vyčíslenie trov konania. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd s odkazom na ust. § 151 ods. 7 OSP tak, že navrhovateľke priznal voči odporcovi náhradu trov konania, ktorý pojem zahŕňa tak trovy právneho zastúpenia ako aj iné trovy konania, v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).