Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/149/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa : X., zastúpený : Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 47 253 142, proti odporcovi : CRH (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, Slovenská republika, IČO: 00 214 973, zastúpený Hillbridges, s.r.o., Sedlárska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, o neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.310,40 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky 08.12.2014 sa navrhovateľ domáhal neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu konaného 08.12.2014 prijatého pod bodom č. 3 programu, ktorým bolo schválené zvýšenie základného imania odporcu nepeňažným vkladom upísaním nových akcií o sumu vo výške 240.999.990 €. V návrhu uviedol, že je akcionárom odporcu. Odporca konajúci prostredníctvom štatutárneho zástupcu (predstavenstva) zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 08.12.2014 o 9,00 hod. Oznámenie o jeho konaní bolo zverejnené v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy (Hospodárske noviny) dňa 07.11.2014, pričom bodom 3. programu bolo zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom upísaním nových akcií o sumu vo výške 240.999.990 €. Predmetom nepeňažného vkladu bola pohľadávka akcionára

- spoločnosti Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland), Willy-Brandt-Strasse 69, Hamburg D-20457, Nemecko voči odporcovi vo výške 240.999.990 € vyplývajúca z úveru poskytnutého odporcovi na financovanie jeho činnosti; počet, menovitá hodnota, podoba, forma, druh akcií vydaných z dôvodu zvýšenia základného imania je 7.303.030 ks kmeňových akcií s menovitou hodnotou 33 €, listinné akcie na meno vydané ako hromadná akcia v počte 1 ks. V oznámení o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia zvolávateľ (predstavenstvo) informoval, že z dôvodu zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom doterajší akcionári nemajú právo na prednostné upisovanie akcií v zmysle § 204 ods. 1 Obchodného zákonníka. Listom zo dňa 26.11.2014 požiadal navrhovateľ odporcu o zaslanie písomnej správy podľa § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka, obsahujúcej odôvodnenie návrhu na vylúčenie prednostného práva akcionárov na upísanie akcií v súvislosti so zvýšením základného imania. E-mailom bola navrhovateľovi doručená odpoveď, že písomná správa podľa § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka sa nevyhotovuje, § 204a Obchodného zákonníka sa nepoužije, pretože sa navrhuje zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom majoritného akcionára, ktorý požiadal o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Navrhovateľ sa mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 08.12.2014 nezúčastnil. Na valnom zhromaždení bolo kvalifikovanou väčšinou (hlasmi majoritného akcionára), prijaté rozhodnutie o zvýšení základného imania odporcu nepeňažným vkladom upísaním

nových akcii o sumu vo výške 240.999.990 €, vydaním 7.303.030 ks kmeňových akcií s menovitou hodnotou 33 €, ako listinné akcie na meno vydané ako hromadná akcia v počte 1 ks. Predmetom nepeňažného vkladu je pohľadávka majoritného akcionára, spoločnosti Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland) voči odporcovi vo výške 240.999.990 € vyplývajúca z úveru poskytnutého odporcovi na financovanie jeho činnosti. Rozhodnutím predstavenstva odporcu zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého najdôležitejším bodom programu je zvýšenie základného imania odporcu formou nepeňažného vkladu, ktorého vlastníkom je majoritný akcionár odporcu, došlo k zásadnému narušeniu zásady akciového práva, ktorou je zásada rovnakého postavenia akcionárov, zakotvená v § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka a čl. 42 smernice č. 77/91/EHS (Druhá smernica rady zo dňa 13.12.1976) tým, že všetkým akcionárom (s výnimkou majoritného akcionára) sa bez uvedenia relevantného dôvodu odňalo právo na prednostné upisovanie akcií. Postup odporcu zvýšiť základné imanie nepeňažným vkladom (len) majoritného akcionára porušuje zákon, konkrétne právnu normu obsiahnutú v § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka. Odporca ku dňu podania tohto návrhu neodôvodnil svoj postup pri zvyšovaní základného imania nijakým dôležitým záujmom spoločnosti, v dôsledku ktorého by bol akceptovateľný zásah do rovnosti práva akcionárov. De facto sa v danom prípade základné imanie odporcu zvyšuje peňažným vkladom, nakoľko samotná pohľadávka majoritného akcionára je peňažným vkladom, ktorý odporca získal vo forme pôžičky pred rozhodným dňom pre zvýšenie základného imania (rozlíšenie pohľadávky a peňažného vkladu je formálne). Takýto nepeňažný vklad by mohli zložiť všetci akcionári odporcu, ak by majoritný akcionár nezneužil svoje právo v zmysle § 56a resp. § 176b Obchodného zákonníka. Vylúčenie prednostného práva v danom prípade nemôže byť odôvodnene dôležitým záujmom spoločnosti, lebo odporcom prezentovaný zámer zvýšenia základného imania bolo možné rovnako dosiahnuť zákonným spôsobom navýšenia základného imania pri rešpektovaní práv všetkých akcionárov odporcu. Uprednostnenie záujmu výlučne jedného akcionára (majoritného) na úkor ostatných akcionárov (minoritných) je v danom prípade postup, ktorý zákon zakazuje (§ 176b § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka). Naviac akýkoľvek následný výkon práv majoritného akcionára v súvislosti s navýšením jeho podielu na základnom imaní, je výkonom práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a s prihliadnutím na § 265 Obchodného zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Takéto porušenie zákona obmedzuje práva navrhovateľa ako akcionára odporcu tým, že zvýšením základného imania bez možnosti prednostného upísania akcií zo strany navrhovateľa došlo k zmene vzájomného pomeru menovitej hodnoty akcií jednotlivých akcionárov ku základnému imaniu, a s tým súvisiacej zmene hlasovacích práv na valných zhromaždeniach odporcu, zmene podielu na zisku spoločnosti, zmene podielu na likvidačnom zostatku spoločnosti a zmene reálnej hodnoty podielu na spoločnosti odporcu. Navrhovateľ právne kvalifikoval svoj nárok o porušenie ustanovení § 56a ods. 1, 2, § 176b ods. 1, 2, § 204a ods. 1 , 5 a § 265 Obchodného zákonníka odporcom.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 13.08.2015, vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že rozhodnutím predstavenstva odporcu zvolať Valné zhromaždenie, v programe ktorého je zvýšenie základného imania formou nepeňažného vkladu, ktorého vlastníkom je majoritný akcionár, došlo k narušeniu zásady rovnakého postavenia akcionárov tým, že sa ostatným akcionárom odňalo bez uvedenia relevantného dôvodu právo na prednostné upísanie akcií, čím odporca údajne porušil § 204a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. , je zavádzajúce a v priamom rozpore s platnou právnou úpravou. Majoritný akcionár požiadal predstavenstvo odporcu o zvolanie Valného zhromaždenia s predmetným programom v súlade s § 181 ods. 1 Obchodného zákonník, predstavenstvo jeho zvolaním neporušilo žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka, naopak splnilo si tým svoju zákonnú povinnosť podľa § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predstavenstvo nebolo povinné odôvodniť obmedzenie alebo vylúčenie práva akcionára na prednostné upísanie akcií podľa § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka, akcionárom pri zvyšovaní základného imania nepeňažnými vkladmi takéto právo na prednostné upísanie akcií ani nepriznáva, preto nemožno hovoriť o obmedzení ani vylúčení práva. Ustanovenie § 204a ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne limituje prednostné právo na upísanie akcií len na zvýšenia základného imania peňažnými vkladmi. V prípade zvyšovania základného imania nepeňažnými vkladmi zákon vzhľadom na povahu nepeňažného vkladu nepriznáva doterajším akcionárom právo na prednostné upísanie akcií, a preto v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že schválením zvýšenia základného imania na Valnom zhromaždení došlo k zneužitiu práv majoritného akcionára podľa § 176b ods. 1 alebo k porušeniu zásady rovnosti práv akcionárov podľa § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka. Zákon umožňuje zvýšiť základné imanie v akciovej spoločnosti, formou peňažného aj nepeňažného vkladu, pričom pre každú stanovuje osobitné podmienky, resp. postup a pokiaľ sú dodržané, akcionári môžu na valnom zhromaždení hlasovať pre ktorúkoľvek z týchto foriem.

Zákon výslovne kvalifikuje vklad pohľadávky ako nepeňažný vklad, preto pri zvyšovaní základného imania vkladom pohľadávky musia byť splnené zákonné požiadavky pre zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom, nie peňažným vkladom. Účelom zvýšenia základného imania nebol zásah do práv ktorýchkoľvek akcionárov, ale optimalizácia kapitálových zdrojov spoločnosti a zníženie externého financovania, ako aj reakcia na novelu zákona o dani z príjmu, podľa ktorého budú daňovo uznateľné iba nákladové úroky do výšky 25% štatutárnej EBITDY a novelu Obchodného zákonníka, najmä ustanovenia o spoločnosti v kríze. Navrhovateľ nepreukázal akýkoľvek rozpor uznesenia so zákonom. Zmena vzájomného pomeru menovitej hodnoty akcií jednotlivých akcionárov k základnému imaniu nepredstavuje obmedzenie práv akcionárov, ale logický dôsledok zákonom povoleného zvýšenia základného imania formou nepeňažného vkladu v súlade s ustanoveniami §§ 61 ods. 1, 178 ods. 1 a 180 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prijatím uznesenia nedošlo k obmedzeniu, resp. oslabeniu pozície minoritných akcionárov čo sa týka pomeru ich hlasov a ich práva hlasovať na valnom zhromaždení, minoritní akcionári neprišli o žiadne osobitné rozhodovacie právomoci alebo práva, ktoré by im prináležali pred zvýšením základného imania a ich hlasovacia pozícia voči majoritnému sa preto prijatím uznesenia nezmenila. Celkový podiel hlasov minoritných akcionárov odporcu klesol v dôsledku predmetného zvýšenia základného imania z 2,008% na 0,298%, je nutné však poukázať, že zvýšením základného imania došlo k navýšeniu majetku odporcu o hodnotu nepeňažného vkladu, a tým by sa navýšil aj likvidačný zostatok, ktorý by sa v prípade likvidácie rozdeľoval medzi všetkých akcionárov. V dôsledku zvýšenia základného imania odporcu nepeňažným vkladom pohľadávky majoritného akcionára odporca už nie je povinný platiť majoritnému akcionárovi úroky z poskytnutých úverov, tým zvyšuje disponibilné prostriedky na prevádzku a dosahovanie zisku, čo je prospešné pre odporcu a jeho akcionárov, a to predovšetkým minoritných (vrátane navrhovateľa). Ak by k zvýšeniu základného imania nedošlo, odporca by bol povinný naďalej platiť úroky z úveru iba majoritnému akcionárovi, podstatná časť úrokov by bola už daňovo neuznateľná. Odporca tiež namieta nedostatok vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa, čo odôvodňuje § 183 v spojení s § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len ak porušenie zákona alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Uvedené ustanovenie akcionárovi dokonca neumožňuje podať žalobu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ani v prípade, ak by síce napadnuté uznesenie bolo v rozpore so zákonom, avšak akcionára, ktorý je navrhovateľom, by vôbec neobmedzovalo. Navrhovateľ nepreukázal, že by predmetné uznesenie bolo v rozpore so zákonom alebo stanovami odporcu, ani že porušilo akékoľvek navrhovateľove práva a vzhľadom na vyššie uvedené žaloba podaná navrhovateľom trpí nedostatkom aktívnej legitimácie vo vzťahu k napadnutiu platnosti uznesenia.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a ustálil nasledovný skutkový a právny stav :

Zo všeobecne známych verejne dostupných informácií vyplývajúcich z úplného výpisu z obchodného registra zverejneného na internetovej stránke www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> vyplýva, že obchodná spoločnosť CRH (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, Slovenská republika, IČO: 00 214 973, je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., vo vl.č. 1265/B, oddiel Sa. V čase prijatia napadnutého uznesenia bolo obchodné meno spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s.

Tieto skutočnosti sú všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, preto ich netreba osobitne dokazovať. ( § 121 O.s.p.)

Z Oznámenia o konaní valného zhromaždenia spoločnosti odporcu vyplýva, že bolo zverejnené Predstavenstvom spoločnosti odporcu v Hospodárskych novinách 11699, vrátane podstaty navrhovaných zmien, pod bodom 3. navrhovaného zvýšenia základného imania spoločnosti. Dôvodom zvýšenia je zvýšenie vlastných kapitálových zdrojov spoločnosti a zníženie externého financovania, spôsob a výška zvýšenia : nepeňažným vkladom upísaním nových akcií o sumu vo výške 240.999.990 €, navrhovaný počet, menovitá hodnota, podoba, forma, druh akcií: 7.303.030 ks kmeňových akcií s menovitou hodnotou 33 €, listinné akcie na meno vydané ako 1 ks hromadná akcia. Predmetom nepeňažného vkladu je pohľadávka majoritného akcionára, spoločnosti Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland) voči odporcovi vo výške 240.999.990 € vyplývajúca z úveru poskytnutého odporcovi na financovanie jeho činnosti. V oznámení predstavenstvo uvádza, že z dôvodu zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom doterajší akcionári nemajú právo na prednostné upisovanie

akcií na zvýšenie základného imania v zmysle § 204 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nepeňažný vklad sa započítava za plnenie emisného kurzu všetkých upisovaných akcií spolu vo výške 240.999.990 €. Hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií, ktoré sa majú splatiť týmto vkladom a jeho hodnota je odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za rok 2013 overenej audítorom. Rozhodujúcim dňom na uplatnenie práva účasti akcionárov na valnom zhromaždení je 04.12.2014. ( č.l. 17 spisu)

Z písomnosti právneho zástupcu navrhovateľa : Žiadosť o poskytnutie písomnej správy zo dňa 26.11.2014 právny zástupca v mene navrhovateľa požiadal predstavenstvo odporcu o zaslanie písomnej správy podľa § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka obsahujúcej odôvodnenie návrhu predstavenstva na vylúčenie prednostného práva akcionárov na upísanie akcií v súvislosti so zvýšením základného imania spoločnosti (bod 3. programu mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa má konať 08.12.2014 o 9,00 hod.). Z e-mailovej správy doručenej právnemu zástupcovi navrhovateľa vyplýva, že písomná správa podľa § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka sa nevyhotovuje, pretože § 204a Obchodného zákonníka sa neuplatňuje, nakoľko sa navrhuje zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom majoritného akcionára, na základe návrhu majoritného akcionára, ktorý požiadal o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa § 181 Obchodného zákonníka. ( č.l. 18-19 spisu)

Z Notárskej zápisnice č. N 652/2014 , Nz 55139/2014 , NCRls 56031/2014 spísanej dňa 10.12.2014 notárom A. vyplýva, že osvedčil, že dňa 08.12.2014 sa v X. v administratívnej budove sídla Holcim (Slovensko) a.s. uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s. s nasledovným programom: 1. Otvorenie a voľba orgánov valného zhromaždenia, 2. Zmena stanov, 3. Zvýšenie základného imania, 4. Záver, ktorého priebeh osvedčil v notárskej zápisnici.

Z bodu 3 programu Zvýšenie základného imania, súd zistil, že mimoriadnym valným zhromaždením bolo prijaté Uznesenie v znení : „Valné zhromaždenie schvaľuje zvýšenie základného imania spoločnosti za nasledovných podmienok: a) sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie: Základné imanie sa zvyšuje o sumu výške 240.999.990 €, b) počet, menovitú hodnotu, podobu, formu a druh upisovaných akcií: Počet 7.303.030 kusov akcii s menovitou hodnotou akcie 33 €, listinné akcie (podoba), na meno (forma), kmeňové akcie (druh), ktoré budú vydané ako hromadná akcia v počte 1 (jeden) kus. c) opis práv spojených s novým druhom akcii, ak valné zhromaždenie rozhodne o vydaní nového druhu akcii: Nenavrhuje sa vydanie nového druhu akcií, d) výšku emisného kurzu upisovaných akcii alebo spôsob jeho určenia: Výška emisného kurzu jednej akcie je 33 € a spolu všetkých akcii, o ktoré sa zvyšuje základné imanie je 240.999.990 €, e) určenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva podľa § 204a, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, f) lehotu, spôsob a miesto na vykonanie práva podľa § 204a, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní, g) spôsob upisovania akcií, ktoré neboli upísané s využitím práva podľa § 204a, lehotu a miesto na ich upísanie, h) spôsob upisovania akcií, lehotu a miesto na ich upísanie, ak valné zhromaždenie rozhodne o obmedzení alebo vylúčení práva podľa § 204a, i) určenie časti menovitej hodnoty upísaných akcii, ktorú je upisovateľ, ktorý sa zaviazal k peňažnému vkladu, povinný splatiť podľa § 204 ods. 2 a lehotu na jeho splatenie : Nakoľko sa navrhuje zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom, doterajší akcionári nemajú právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania v zmysle § 204a Obchodného zákonníka a preto sa § 204a Obchodného zákonníka na toto zvýšenie neuplatňuje, j) Určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, a akej sa nepeňažný vklad započítava na plnenie emisného kurzu upísaných akcií, ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi : Predmetom nepeňažného vkladu je pohľadávka akcionára - spoločnosti Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland), Willy- Brandt-Strasse 69, Hamburg D-20457, Nemecko voči odporcovi vo výške 240.999.990 € vyplývajúca z úverov poskytnutých spoločnosti na financovanie jej činnosti, pohľadávka sa skladá z nasledovných častí : úver vo výške 179.583.190 € poskytnutý akcionárom na základe Úverovej zmluvy (14.700.000 € Non revolving Credit Line Agreement, 75.000.000 € Credit Line Agreement, 165.000.000 € Non revolving Credit Line Agreement) evidovaný v riadnej účtovnej závierke za rok 2013 ako dlhodobé záväzky voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej účtovnej jednotke, v Súvahe na riadku: 098 a v poznámkach k účtovnej závierke na strane 22 ako dlhodobé pôžičky - materská spoločnosť, úver vo výške 48.000.000 € poskytnutý akcionárom na základe Úverovej zmluvy (165.000.000 € Non revolving Credit Line Agreement), ktorý je odvodený zo sumy 53.285.823 € evidovanej v riadnej účtovnej závierke za rok 2013 ako záväzky voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej účtovnej jednotke, v Súvahe na riadku: 110, pričom sa vkladá len suma 48.000.000 €, ktorá je uvedená v poznámkach k účtovnej závierke na strane 22 ako krátkodobé pôžičky - materská spoločnosť, úver vo výške 13.416.800 €

poskytnutý na základe Úverovej zmluvy (165.000.000 € Non revolving Credit Line Agreement), ktorý je odvodený zo sumy 18.737.163 € evidovanej v riadnej účtovnej závierke za rok 2013 ako bežné bankové úvery, v Súvahe na riadku: 120, pričom sa vkladá len suma 13.416.800 €, ktorá je ďalej odvodená zo sumy 13.500.000 € uvedenej v poznámkach k účtovnej závierke na strane 22 ako krátkodobý bankový úver - Tatra banka, ktorý bol v roku 2014 konvertovaný na dlhodobú pôžičku od materskej spoločnosti (Akcionára). Nepeňažný vklad sa započítava za plnenie emisného kurzu všetkých upisovaných akcií spolu vo výške 240.999.990 €. Hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií, ktoré sa majú splatiť týmto vkladom a jeho hodnota je odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky spoločnosti za predchádzajúce účtovné obdobie za rok 2013, overenej audítorom bez výhrady v súlade s § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka, preto sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom. Opis nepeňažného vkladu je uvedený v písomnej správe vyhotovenej predstavenstvom spoločnosti podľa § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorú týmto valné zhromaždenie schvaľuje v znení uvedenom v prílohe č. 3 tejto zápisnice.“ Akcionári W. a A. vzniesli do zápisnice protest akcionára proti prijatému uzneseniu. ( č.l. 45-56 spisu)

Z listiny prítomných akcionárov na valnom zhromaždení odporcu dňa 08.12.2014 súd zistil, že navrhovateľ sa valného zhromaždenia nezúčastnil. Na valnom zhromaždení boli prítomní akcionári Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland) s počtom 1.249.470 hlasov, W. s počtom 301 hlasov a A. s počtom hlasov 366. Listina prítomných akcionárov je prílohou notárskej zápisnice č. N 652/2014, Nz 55139/2014, NCRls 56031/2014. ( č.l. 55 spisu)

Zo Správy Predstavenstva o nepeňažnom vklade podľa § 59b ods. 4 Obchodného zákonníka vyhotovenej pre účely mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s., 906 38 Rohožník, IČO: 00214973 zo dňa 07.11.2014 vyplýva opis nepeňažného vkladu, jeho spôsob ocenenia, identicky s prijatým uznesením mimoriadneho valného zhromaždenia pod bodom 3. písmeno j) napadnutého uznesenia. Predstavenstvo vyhlásilo, že účtovné hodnoty nepeňažného vkladu uvedené v tejto správe sú z riadnej účtovnej závierky spoločnosti za predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2013) ku dňu 31.12.2013 a že ku dňu vyhotovenia tejto správy nenastali žiadne okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v riadnej účtovnej závierke spoločnosti za predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2013). ( č.l. 97-98 spisu)

Z účtovnej závierky odporcu ku dňu 31.12.2014 vyplýva, že vlastné imanie spoločnosti odporcu k 31.12.2014 predstavovalo sumu 286.895.780 €, v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období to bola suma vo výške 50.225.872 €. (položka 80 súvahy, č.l. 120)

Z predložených zmlúv o úvere uzatvorených medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland), Willy-Brandt-Strasse 69, Hamburg D-20457, Nemecko ako veriteľom vyplýva, že zmluvné strany uzavreli dňa 18.07.2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 14.700.000 €, dňa 19.07.2013 zmluvné strany uzavreli Zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 75.000.000 € a dňa 01.01.2014 Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi 165.000.000 €. ( č.l. 327 -389 spisu)

Zo správy nezávislého audítora spoločnosti Ernst & Young Slovakia, s.r.o. zo dňa 11.04.2014 vyplýva, že účtovná závierka spoločnosti odporcu zostavená ku dňu 31.12.2013 poskytuje pravdivý a úplný obraz finančnej situácie odporcu a výsledku jej hospodárenia. (súčasť účtovnej závierky za rok. 2013, č.l. 390-414)

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 18.01.2016 súdu predložila v písomnom vyhotovení Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného, datované dňa 18.01.2016, (č.l. 110-116 spisu) z ktorého vyplýva, že navrhovateľ vidí porušenie práva v tom, že predstavenstvo vo svojej správe o nepeňažnom vklade stanovilo také emisné podmienky na upísanie nových akcií (príliš nízka emisná cena akcií), ktoré je nevyhnutné subsumovať pod porušenie §§ 56a a 176b ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe týchto emisných podmienok došlo k poškodeniu práv ostatných akcionárov, ktorými sú právo na pomerný podiel na zisku spoločnosti, právo na pomernú dividendu a právo na pomerný podiel na likvidačnom zostatku, a to v miere, v akej to silou svojich hlasov presadil majoritný akcionár. Odporca tým, že uprel ostatným akcionárom právo pomerne upísať nové akcie na zvýšenie základného imania a toto právo priznal iba majoritnému akcionárovi "výmenou" za jeho pohľadávku voči spoločnosti, porušil zákonné povinnosti podľa § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko emisné podmienky nových

akcií musia byť nastavené tak, aby neboli ostatní akcionári zneužívajúcim spôsobom znevýhodnení. Nestačí dodržať postup podľa § 59b ods. 4 Obchodného zákonníka, je nevyhnutné rešpektovať obe uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka. Nie je prípustné, aby majoritný akcionár silou svojich hlasov schválil emisné podmienky, ktoré ho zvýhodnia na úkor práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Odporca vydal majoritnému akcionárovi všetky nové akcie za cenu ich nominálnej hodnoty 33 €. Pred oznámením tohto zámeru (v oznámení o konaní valného zhromaždenia v Hospodárskych novinách dňa 07.11.2014) sa na voľnom trhu burzy obchodovali akcie odporcu za cenu v rozmedzí 40-80 €/akcia. Aby odporca zabránil ďalšiemu znevýhodneniu ostatných akcionárov, na prospech majoritného akcionára, mal povinnosť stanoviť emisný kurz nových akcií najmenej na úrovni trhového kurzu akcií. Pred emitovaním nových akcií bol celkový počet akcií 1.275.068 ks a minoritní akcionári vlastnili 2,008 % podiel v spoločnosti. Nová emisia akcií predstavovala 7.303.030 ks akcií, takže celkový počet akcií vzrástol na 8.578.098 ks a v dôsledku toho sa znížil podiel minoritných akcionárov v spoločnosti na 0,298 %, t.j. viac ako 6,7 násobne. Výška likvidačného zostatku pre akcionára sa odvodzuje od výšky vlastného imania spoločnosti a od podielu akcionára na majetku spoločnosti. Podiel ostatných akcionárov sa znížil z 2,008 % na 0,298 %. Po zvýšení základného imania sa vlastné imanie spoločnosti k 31.12.2014 síce zvýšilo na 286.895.780 €, ale podiel ostatných akcionárov na ňom sa znížil na 0,298%. Keďže sa súčasne podiel ostatných akcionárov na budúcom zisku spoločnosti zmenšil 6,7 krát, bude sa ich podiel na vlastnom imaní (pre prípad budúceho zisku spoločnosti) do budúcna zvyšovať 6,7 krát pomalšie. V nadväznosti na § 56a Obchodného zákonníka k určeniu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom môže dôjsť nielen v prípade, ak bol napadnutým uznesením porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, ale aj vtedy, ak prijatím uznesenia došlo k zneužitiu práv spoločníka či už zo strany väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti. Rovnosť akcionárov sa odvodzuje od základného princípu rovnosti akcií, keďže len vlastníctvo rovnakého druhu a počtu akcií s rovnakou menovitou hodnotou zakladá rovnaký obsah akcionárskych práv. Základné imanie odporcu bolo v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia rozdelené medzi akcie rovnakej podoby, formy, s rovnakou menovitou hodnotou, ktorá skutočnosť v tom čase zakladala rovnaké (rovnocenné) postavenie všetkých akcionárov odporcu, v rozsahu pomeru ich splatených vkladov k základnému imaniu spoločnosti. Rozhodnutím predstavenstva odporcu zvolať mimoriadne valné zhromaždenie odporcu, ktorého bodom programu je zvýšenie základného imania formou nepeňažného vkladu, ktorého vlastníkom je majoritný akcionár, došlo k zásadnému narušeniu uplatňovanej zásady rovnakého postavenia akcionárov, zakotvenej v § 176b ods.2 a v čl. 42 smernice č. 77/91/EHS (Druhá smernica rady zo dňa 13.12.1976) tým, že všetkým akcionárom (s výnimkou majoritného akcionára), sa odňalo právo na prednostné upisovanie akcií. Právnu ochranu nemôže požívať obchádzanie zákona zo strany odporcu, majoritný akcionár v čase pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia fakticky realizoval peňažný vklad do spoločnosti, keď tejto poskytol úver a následne tie isté peňažné prostriedky preklasifikoval na nepeňažný vklad, ktorým sa "rozhodol" navýšiť základné imanie odporcu bez účasti a s vylúčením ostatných akcionárov. Ďalej navrhovateľ namieta, že na otázky minoritných akcionárov nebolo na valnom zhromaždení zodpovedané z dôvodu absencie členov predstavenstva. Odporca stanovisko predstavenstva nepredložil a nie je zrejmé, či vôbec štatutárny orgán kľúčové otázky vo vzťahu k minoritným akcionárom zodpovedal. Rovnako sporným ostal mandát predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia Pavla Krivulčíka, na vedenie valného zhromaždenia a úkony s tým súvisiace. Odporca tento mandát pred súdom doposiaľ nepreukázal a jeho nedostatok je spôsobilý privodiť neplatnosť valného zhromaždenia z formálnych dôvodov.

Právny zástupca odporcu v podaní zo dňa 10.02.2016 namietal dodatočne doplnené dôvody v stanovisku navrhovateľa zo dňa 18.01.2016, ktorými napáda platnosť uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, keď v žalobe neplatnosť uznesenia odôvodňoval tým, že akcionárom odporcu nebolo priznané prednostné právo na upisovanie akcií pri zvýšení základného imania nepeňažným vkladom, v stanovisku sa snaží dôvody rozširovať poukazovaním napr. na emisný kurz nových akcií, resp. emisné podmienky schválené Valným zhromaždením a údajne sporný mandát predstavenstvom povereného dočasného predsedu Valného zhromaždenia. Takéto rozširovanie dôvodov žaloby je po uplynutí lehoty troch mesiacov od prijatia uznesenia neprípustné. Napriek uvedenému k obsahu podania uvádza, že inštitút prednostného práva na upísanie akcií limituje v § 204a ods. 1 výslovne len na zvýšenie základného imania peňažnými vkladmi. v § 59 ods. 5 výslovne predpokladá, že nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti a nestanovuje pre taký prípad prednostné právo akcionárov na upisovanie nových akcií, ani nekladie podmienku, že by spoločnosť musela postupovať zvyšovaním základného imania peňažným vkladom namiesto nepeňažným. Akceptácia argumentácie, že základné imanie nemalo byť zvýšené nepeňažným vkladom,

by znamenala, že žiadna akciová spoločnosť by nikdy nemohla rozhodnúť o zvýšení základného imania nepeňažným vkladom, ktorým je pohľadávka, a to napriek tomu, že § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka to explicitne predpokladá. Tvrdenie navrhovateľa, že emisný kurz nových akcií mal byť stanovený najmenej na úrovni trhového kurzu akcií alebo mala byť určená hodnota nových akcií znaleckým posudkom, nemá opodstatnenie. Pojem emisný kurz akcií nemožno zamieňať s pojmom trhová hodnota akcií. Okrem ustanovenia § 157 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého emisný kurz akcie nesmie byť nižší, ako je menovitá hodnota akcie, nestanovuje žiadne konkrétne požiadavky pre určovanie emisného kurzu akcií, resp. žiadnu povinnosť stanoviť emisné ážio v akejkoľvek výške. Ochrana (minoritných) akcionárov pri zvyšovaní základného imania nepeňažným vkladom je zabezpečovaná prostredníctvom § 59b Obchodného zákonníka a v ňom uvedených požiadaviek pre ohodnotenie predmetu nepeňažného vkladu, ktorý stanovuje povinnosť oceniť znaleckým posudkom hodnotu nepeňažného vkladu, t.j. v danom prípade pohľadávky, a nie hodnotu novovydaných akcií, pričom zároveň pripúšťa, že hodnota vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je odvodená z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu. V danom prípade bola hodnota vkladanej pohľadávky určená v súlade s týmto ustanovením. V prípade nedodržania týchto zákonných ustanovení pre určenie hodnoty nepeňažného vkladu poskytuje (§ 59b ods. 2 a 3) ochranu minoritným akcionárom vlastniacim aspoň 5% základného imania spoločnosti, ktorí môžu požadovať znalecké ocenenie hodnoty nepeňažného vkladu (nie hodnoty novovydaných akcií) znalcom. v § 59b ďalej požaduje, aby štatutárny orgán spoločnosti vyhotovil písomnú správu, ktorá musí okrem iného obsahovať spôsob ocenenia nepeňažného vkladu a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti. Správa predstavenstva o nepeňažnom vklade zo dňa 07.11.2014 spĺňa všetky tieto zákonné náležitosti. Navrhovateľ zavádzajúco uvádza, že cena, za ktorú sa obchodovali akcie odporcu na voľnom trhu pred zverejnením oznámenia o konaní Valného zhromaždenia bola v pásme 40 80 €/ akcia. Akcie odporcu nie sú kótované na burze a nie sú obchodované ani na kótovanom trhu ani na regulovanom voľnom trhu. Navrhovateľ argumentáciu založil na cene, za ktorú sa akcie odporcu predávali v rámci mnohostranného obchodného systému realizovaného Burzou cenných papierov v Bratislave (ďalej "BCP"), všeobecná referencia navrhovateľa na cenové rozpätie 40 - 80 €/akcia je nepresná, pretože napríklad v období medzi 27.11.2014 až 16.12.2014 (t.j. aj v čase krátko pred prijatím rozhodnutia o zvýšení základného imania odporcu nepeňažným vkladom) v rámci systému BCP došlo k prevodom akcií odporcu za cenu v rozmedzí 25-30 €, čo predstavuje cenu nižšiu ako je nominálna hodnota akcií odporcu. Navrhovateľ tvrdí, že zvýšením základného imania došlo k údajnému porušeniu jeho základných akcionárskych práv, ktorými sú právo na podiel zo zisku, právo na dividendu a právo na likvidačný zostatok. Podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka má akcionár právo na podiel zo zisku, ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. v § 179 ods. 8 uvádza, že po zrušení spoločnosti s likvidáciou (na čo sa taktiež vyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti) má akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku. V rozpore s tvrdeniami navrhovateľa práva zostali po prijatí uznesenia nedotknuté. Skutočnosť, že v dôsledku zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom došlo k zmene pomeru podielov jednotlivých akcionárov predstavuje logický dôsledok zvýšenia základného imania formou nepeňažných vkladov, a to okrem iného v súlade s ustanoveniami §§ 61 ods. 1, 178 ods. 1, 180 ods. 1 a 220 Obchodného zákonníka. Akceptovanie uvedenej argumentácie by viedlo k absurdnému záveru, že každé zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom by vždy protizákonne porušovalo uvedené práva ostatných akcionárov. V dôsledku zvýšenia základného imania schváleného Valným zhromaždením sa podiely majoritného akcionára navýšili iba o približne 1,7% na základnom imaní odporcu (t.j. vo vzťahu k dovtedy existujúcemu podielu majoritného akcionára približne 98% ide o veľmi nepatrný nárast na 99,7%), pričom za takéto navýšenie postúpil majoritný akcionár odporcovi pohľadávku vo výške až 240.999.990 €. Už na prvý pohľad je zrejmé, že ide vysokú cenu za relatívne veľmi nepatrné navýšenie podielu a poukazuje to tiež na skutočnosť, zvýšenie základného imania uznesením nemalo za cieľ a ani za následok zvýhodnenie majoritného akcionára, keďže ani v extrémne dlhodobom horizonte nemožno rozumne očakávať, že by sa mu táto "investícia" vo výške 240.999.990 € vrátila prostredníctvom vyplácania dividend vo výške iba 1,7% z potenciálneho zisku dosahovaného v nasledujúcich rokoch podnikania odporcu. Navrhovateľ tiež popisuje poškodenie jeho práva na likvidačný zostatok zavádzajúcim prepočtom na podiel na vlastnom imaní ku dňu 31.12.2014. Ak by totiž nedošlo ku kapitalizácii úverov poskytnutých majoritným akcionárom, v prípade likvidácie by odporca (resp. jeho likvidátor) bol povinný v zmysle § 220 ods. 1 Obchodného zákonníka prednostne uhradiť v prvom rade pohľadávky veriteľov odporcu, t.j. vrátane pohľadávky spoločnosti Holcim Nemecko vo

výške 240.999.990 € z akcionárskeho úveru a až následne by sa likvidačný zostatok rozdelil medzi akcionárov. Podľa navrhovateľa malo prijatím uznesenia dôjsť k zníženiu hodnoty vlastného imania pripadajúceho na minoritných akcionárov o 66.638 €, pričom opomenul zobrať do úvahy úroky, ktoré sa na kapitalizovaných úveroch akumulovali vo výške približne 7,6 mil. € ročne. Zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom má za následok, že každý rok do budúcna sa úspora úrokových nákladov pozitívne prejaví na hospodárskom výsledku odporcu a taktiež hodnota vlastného imania pripadajúca na všetkých minoritných akcionárov sa každoročne zvýši o približne 22,6 tis € (v porovnaní so situáciou keby predmetný akcionársky nebol kapitalizovaný).Zo zápisnice z Valného zhromaždenia je zrejmé, že navrhovateľ sa Valného zhromaždenia ani nezúčastnil, a teda sám sa pripravil o možnosť uplatniť svoje základné akcionárske práva, ktorými sú právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí odporcu alebo záležitostí osôb ovládaných odporcom, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.

Podľa čl. 7 bod 11 Stanov spoločnosti Holcim ( Slovensko), a.s. akcionár alebo akcionári spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje aspoň 5% základného imania, môžu s uvedením dôvodov požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí, takejto žiadosti akcionárov predstavenstvo vyhovie ak títo akcionári preukážu, že sú majiteľmi akcií spoločnosti najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na základe žiadosti akcionárov určenej obchodným zákonníkom.

Podľa čl. 7 bod 11 veta prvá Stanov spoločnosti Holcim ( Slovensko), a.s. predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie na žiadosť akcionára alebo akcionárov, majúcich akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie s navrhovaným programom.

Podľa čl. 23 bod 1 Stanov spoločnosti Holcim ( Slovensko), a.s. o zvýšení alebo znížení základného imania spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie na základe návrhu predstavenstva dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Spôsob zvýšenia alebo zníženia základného imania určí valné zhromaždenie pri rozhodnutí o zmene základného imania.

Podľa čl. 23 bod 4 Stanov spoločnosti Holcim ( Slovensko), a.s. ak bude spoločnosť zvyšovať základné imanie peňažnými vkladmi, majú doterajší akcionári spoločnosti prednostné právo na upísanie akcií, a to v pomere, v akom sa ich akcie podieľajú na základnom imaní. Toto právo možno obmedziť alebo vylúčiť len za podmienok uvedených v zákone.

Podľa čl. 23 bod 8 Stanov spoločnosti Holcim ( Slovensko), a.s. Podrobnosti zvýšenia alebo zníženia základného imania sa riadia Obchodným zákonníkom.

Podľa § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka, zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.

Podľa § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka, akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

Podľa § 59 ods. 5 zák. č. 513/1991 Zb. , v znení ku dňu prijatia napadnutého uznesenia, ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

Podľa § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka, orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu. Ustanovenia o zmene hodnoty nepeňažného vkladu a práva spoločníkov podľa odseku 2 sa použijú primerane.

Podľa § 59b ods. 4 Obchodného zákonníka štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení. Štatutárny orgán uloží správu podľa predchádzajúcej vety do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.

Podľa § 176a ods. 1 Obchodného zákonníka, zápisom akciovej spoločnosti do obchodného registra nadobúda upisovateľ akcií práva akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti zodpovedajúce akciám, ktoré upísal.

Podľa § 176a ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa použije primerane aj pri zvýšení základného imania spoločnosti, ak zákon neustanovuje skoršie účinky zvýšenia základného imania.

Podľa § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.

Podľa § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.

Podľa čl. 29 smernice č. 77/91/EHS (Druhá smernica rady zo dňa 13.12.1976) v priebehu každého zvyšovania základného imania upisovaného peňažnými vkladmi musia sa akcie prednostne ponúknuť akcionárom pomerne podľa podielu na základnom imaní, ktorý predstavujú ich akcie.( V priebehu každého zvyšovania základného imania upisovaného peňažnými vkladmi sa musia akcie prednostne ponúknuť akcionárom pomerne podľa podielu ich akcií na základnom imaní - v konsolidovanom znení Druhej smernice č. 2012/30/EÚ čl. 33 ods. 1.)

Podľa § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka, akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Stanovy môžu určiť, že toto právo má tiež akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania.

Podľa § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka, predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Predstavenstvo je oprávnené navrhovaný program valného zhromaždenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré požiadali o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa odseku 1.

Podľa § 182 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, na žiadosť akcionárov uvedených v § 181 ods. 1, predstavenstvo zaradí nimi určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia; valné zhromaždenie je povinné túto záležitosť prerokovať; žiadosť o doplnenie programu musí byť odôvodnená alebo k nej musí byť pripojený návrh uznesenia valného zhromaždenia, inak sa valné zhromaždenie nemusí takouto žiadosťou zaoberať.

Podľa § 183 Obchodného zákonníka, o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 202 ods. 1 Obchodného zákonníka, o zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií. Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania sa ukladá do zbierky listín. Uznesenie valného zhromaždenia možno uložiť do zbierky listín najneskôr spolu s návrhom na zápis zvýšenia základného imania v obchodnom registri.

Podľa § 202 ods. 2 Obchodného zákonníka, v pozvánke na valné zhromaždenie alebo oznámení o konaní valného zhromaždenia sa okrem náležitostí podľa § 184 ods. 4 uvedú a) dôvody navrhovaného zvýšenia základného imania,

b) spôsob a výška navrhovaného zvýšenia základného imania, c) navrhovaný počet, menovitá hodnota, podoba, forma a druh akcií, ak sa majú vydať nové akcie; ak sa má zvýšiť menovitá hodnota doterajších akcií, ich nová menovitá hodnota, d) navrhovaná výška emisného kurzu alebo spôsob jeho určenia, ak sa zvýšenie základného imania má vykonať upísaním nových akcií, e) dôvody, prečo sa navrhuje obmedzenie alebo vylúčenie práva podľa § 204a, ak sa tak navrhuje, f) práva spojené s novým druhom akcií a dôsledky, ktoré bude mať ich vydanie na práva spojené s akciami skôr vydanými, ak sa navrhuje vydanie nového druhu akcií. Ak je súčasťou pozvánky na valné zhromaždenie alebo oznámenia o konaní valného zhromaždenia návrh uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania, v pozvánke alebo oznámení sa nemusia osobitne uviesť náležitosti podľa písmen b), c), d), a f).

Podľa § 202 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak zvýšenie základného imania zahŕňa nepeňažný vklad, uvedie sa v pozvánke alebo oznámení jeho predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcií. Valnému zhromaždeniu sa predloží znalecký posudok, ktorý preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií, ktoré sa majú splatiť týmto vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 203 ods. 1 Obchodného zákonníka, uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania upísaním akcií obsahuje najmä a) sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie, b) počet, menovitú hodnotu, podobu, formu a druh upisovaných akcií, c) opis práv spojených s novým druhom akcií, ak valné zhromaždenie rozhodne o vydaní nového druhu akcií, d) výšku emisného kurzu upisovaných akcií alebo spôsob jeho určenia, e) určenie rozhodujúceho dňa na uplatnenie práva podľa § 204a, ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, f) lehotu, spôsob a miesto na vykonanie práva podľa § 204a, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní, g) spôsob upisovania akcií, ktoré neboli upísané s využitím práva podľa § 204a, lehotu a miesto na ich upísanie, h) spôsob upisovania akcií, lehotu a miesto na ich upísanie, ak valné zhromaždenie rozhodne o obmedzení alebo vylúčení práva podľa § 204a, i) určenie časti menovitej hodnoty upísaných akcií, ktorú je upisovateľ, ktorý sa zaviazal k peňažnému vkladu, povinný splatiť podľa § 204 ods. 2 a lehotu na jeho splatenie, j) schválenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu upísaných akcií, ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi.

Podľa § 204 ods. 1 Obchodného zákonníka, na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri zvýšení základného imania sa použijú primerane ustanovenia na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri založení spoločnosti, ak zákon neustanovuje inak. Na základe verejnej výzvy nemožno upisovať akcie nepeňažnými vkladmi.

Podľa § 204 ods. 3 Obchodného zákonníka, upisovateľ sa môže zaviazať iba k nepeňažnému vkladu, ktorého predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta za plnenie emisného kurzu upísaných akcií, schválilo valné zhromaždenie; nepeňažný vklad sa započítava za plnenie emisného kurzu upísaných akcií vo výške peňažnej sumy určenej valným zhromaždením.

Podľa § 204a ods. 1 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť zvyšuje základné imanie peňažnými vkladmi, doterajší akcionári majú právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania, a to v pomere menovitej hodnoty ich akcií k výške doterajšieho základného imania.

Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho

oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Súd v prvom rade skúmal vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu zo dňa 08.12.2014 a včasnosť podania návrhu, ktoré podmienky musia byť splnené, aby sa súd mohol zaoberať dôvodnosťou návrhu v merite.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa ), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). Ustanovenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka priznáva každému spoločníkovi, konateľovi, likvidátorovi, správcovi konkurznej podstaty, vyrovnávaciemu správcovi alebo členovi dozornej rady právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, rovnaké právo má bývalý spoločník alebo konateľ len za podmienky, že sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131 (§ 183 Obchodného zákonníka) s tým, že podmienkou práva akcionára, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia domáhať sa práva podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, je podanie protestu do zápisnice z valného zhromaždenia.

Navrhovateľ je tak v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu (08.12.2014), rovnako v čase rozhodnom pre uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení (rozhodujúci deň podľa § 180 ods. 2 Obchodného zákonníka 04.12.2014), ako aj v čase rozhodovania súdu, akcionárom odporcu, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Rovnako v konaní nebolo sporné, že sa navrhovateľ mimoriadneho valného zhromaždenia nezúčastnil, v dôsledku čoho sa na jeho právo domáhať sa neplatnosti uznesením valného zhromaždenia nie je podmienené podaním protestu do zápisnice z valného zhromaždenia.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa z dôvodov, že § 183 v spojení s § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka neumožňuje podať žalobu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ani v prípade, ak by síce napadnuté uznesenie bolo v rozpore so zákonom, avšak akcionára, ktorý je navrhovateľom, by vôbec neobmedzovalo a navrhovateľ nepreukázal, že by napadnuté uznesenie porušilo akékoľvek navrhovateľove práva s poukazom na znenie § 183 v spojení s § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z postavenia navrhovateľa ako akcionára spoločnosti vyplýva právo podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Otázka záveru o tom, či porušenie zákona alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, je predmetom skúmania súdu v merite veci ( dikcia „súd môže určiť neplatnosť uznesenia“, teda procesným dôsledkom záveru súdu o tom, že neboli obmedzené alebo porušené práva akcionára nie je zamietnutie návrhu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie, ale zamietnutie návrhu pre nedôvodnosť).

Podľa ustálenej judikatúry, uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nie je právnym úkonom, preto relevantným kritériom pre posúdenie jeho platnosti môže byť len jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ako to vyplýva z ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo môže súd posudzovať len na základe včas podanej žaloby, preto súd skúmal včasnosť podania žalobného návrhu, keď § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje zánik práva domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané,

odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

V súdenej veci bolo napadnuté uznesenie prijaté 08.12.2014 na mimoriadnom valnom zhromaždení so začiatkom o 9,10 hod., žalobný návrh podaný 08.12.2014 o 15,00 hod. teda podmienka podania návrhu v lehote troch mesiacov od prijatia uznesenia bola splnená.

Navrhovateľ doručil súdu návrh na začatie konania dňa 08.12.2014, ktorým sa v merite veci domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého pod bodom č. 3 programu mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu konaného 08.12.2014, ktorým bolo schválené zvýšenie základného imania odporcu nepeňažným vkladom upísaním nových akcií o sumu vo výške 240.999.990 €, pričom za dôvod neplatnosti podľa obsahu žalobného návrhu považoval porušenie zákona, konkrétne § 56a ods. 1, 2, § 176b ods. 1, 2, § 204a ods. 1, 5 a § 265 Obchodného zákonníka odporcom, ktoré skutkovo vymedzoval tak, že de facto sa základné imanie odporcu zvyšuje peňažným vkladom, nakoľko samotná pohľadávka je podľa právneho názoru navrhovateľa peňažným vkladom, ktorý odporca získal formou pôžičky pred rozhodným dňom pre zvýšenie základného imania, napadnutým uznesením sa navrhovateľovi odňalo prednostné právo na upisovanie akcií, nakoľko postup odporcu pri zvýšení základného imania spoločnosti vkladom majoritného akcionára porušuje § 204a ods. 5 a čl. 42 Smernice č. 77/91/EHS a toto porušenie zákona spočívajúce v tom, že zvýšením základného imania bez možnosti prednostného upísania akcií zo strany navrhovateľa obmedzuje práva navrhovateľa, nakoľko došlo k zmene vzájomného pomeru menovitej hodnoty akcií jednotlivých akcionárov ku základnému imaniu, a s tým súvisiacej zmene hlasovacích práv, zmene podielu na zisku spoločnosti, zmene podielu na likvidačnom zostatku spoločnosti a zmene reálnej hodnoty podielu na spoločnosti odporcu.

Podaním doručeným súdu dňa 18.01.2016, teda po uplynutí lehoty 3 mesiace od prijatia rozhodnutia, navrhovateľ rozšíril dôvody uplatnenej neplatnosti, a to :

- stanovenie emisných podmienok na upísanie nových akcií predstavenstvom v správe o nepeňažnom vklade, je v každom prípade nevyhnutné subsumovať pod porušenie ustanovení §§ 56a a 176b ods. 1 Obchodného zákonníka (nepriznanie predkupného práva akcionárom bez toho, aby to vyžadovali dôležité záujmy spoločnosti v spojení s príliš nízkou emisnou cenou akcií), keď odporca tým, že uprel akcionárom (s výnimkou majoritného akcionára) právo pomerne upísať nové akcie na zvýšenie základného imania porušil povinnosť nastavenia emisných podmienok tak, aby neboli ostatní akcionári zneužívajúcim spôsobom znevýhodnení;

- vydanie nových akcií (iba) za cenu ich nominálnej hodnoty 33 €, pričom pred oznámením tohto zámeru (v oznámení o konaní valného zhromaždenia v Hospodárskych novinách dňa 7.11.2014) sa na voľnom trhu burzy obchodovali akcie odporcu za cenu v rozmedzí 40 - 80 €/akcia, podľa navrhovateľa odporca mal povinnosť stanoviť emisný kurz nových akcií o nominálnej hodnote 33 € najmenej na úrovni trhového kurzu akcií,

- nezodpovedanie otázok minoritných akcionárov na valnom zhromaždení dostatočným spôsobom z dôvodu absencie členov predstavenstva, odporca k vyjadreniu takéto stanovisko predstavenstva nepredložil a nie je zrejmé, či vôbec štatutárny orgán tieto kľúčové otázky vo vzťahu k minoritným akcionárom zodpovedal.

- sporný mandát predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia Z. na vedenie valného zhromaždenia a úkony s tým súvisiace, odporca tento mandát pred súdom nepreukázal a jeho nedostatok je spôsobilý privodiť neplatnosť valného zhromaždenia z formálnych dôvodov.

V prípade uvedených dôvodov ide o nové skutkové vymedzenie dôvodov neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti po zákonnej lehote tri mesiace. V prípade vyššie uvedenej argumentácie navrhovateľ uvádza iné rozhodné skutočnosti, ktoré majú byť dôvodom neplatnosti napadnutého uznesenia o zvýšení základného imania spoločnosti, preto je skúmanie ďalších skutkových dôvodov s ohľadom na preklúziu práva uplatniť ďalšie dôvody neprípustné, a to aj v prípade, že navrhovateľ tieto iné dôvody (tvrdené skutkové okolnosti neplatnosti) subsumuje pod tú istú právnu normu (resp. právne normy), alebo odlišné nové skutkové tvrdenia rovnako právne kvalifikuje, ako v pôvodnej žalobe zo dňa 08.12.2014.

V prípade namietanej neplatnosti z dôvodov, že na otázky minoritných akcionárov nebolo na valnom zhromaždení zodpovedané dostatočným a kvalifikovaným spôsobom. Nie je možné konštatovať, že aj prípadné nezodpovedanie otázok kladených akcionármi prítomnými na valnom zhromaždení, porušilo práve právo navrhovateľa na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s predmetom rokovania a robiť na valnom zhromaždení návrhu ( č.l. 7 bod 3 Stanov) nakoľko navrhovateľ sa valného zhromaždenia nezúčastnil, a teda jeho práva na informácie a vysvetlenia na valnom zhromaždení nemohli byť odporcom dotknuté.

Dôvody uvedené v podaní doručenom súdu dňa 18.01.2016, a to poškodenie základných akcionárskych práv ostatných akcionárov, ktorými sú právo na podiel zo zisku, právo na dividendu a právo likvidačný zostatok, keď pred emitovaním nových akcií bol celkový počet akcií 1.275.068 ks a minoritní akcionári vlastnili 2,008 % podiel v spoločnosti, nová emisia akcií, predstavovala 7.303.030 ks akcií, takže celkový počet akcií vzrástol na 8.578.098 ks a v dôsledku toho sa znížil podiel minoritných akcionárov v spoločnosti na 0,298 %, t.j. viac ako 6,7 násobne, podiel na vlastnom imaní (pre prípad budúceho zisku spoločnosti) sa do budúcna zvyšovať 6,7 krát pomalšie, súd nepovažoval za ďalšie, nové skutkové dôvody neuplatnené v pôvodnej žalobe, keď ide o tvrdenú zmenu hlasovacích práv na valných zhromaždeniach odporcu, zmenu podielu na zisku spoločnosti, zmenu podielu na likvidačnom zostatku spoločnosti a zmenu reálnej hodnoty podielu na spoločnosti odporcu, ako možné obmedzenia práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, ktoré uvádza navrhovateľ (bez podrobného vyčíslenia) aj v žalobe zo dňa 08.12.2014. Súd tieto nepovažoval za ďalšie dôvody neplatnosti uznesenia, ale ako tvrdený dôsledok neplatnosti uznesenia. Predpokladom na to, aby súd skúmal, či takýto dôsledok nastal, je však záver o tom, že uznesenie valného zhromaždenia je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami (§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom súd určí neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak zistené porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha (§ 131 ods. 2 Obchodného zákonníka). Podmienky pre vyslovenie neplatnosti prijatého uznesenia musí byť splnené kumulatívne.

Podaný návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu konaného 08.12.2014 prijatého pod bodom č. 3 programu, ktorým bolo schválené zvýšenie základného imania odporcu nepeňažným vkladom upísaním nových akcií o sumu vo výške 240.999.990 €, navrhovateľ opiera o základné východisko, z ktorého vyvodil záver o porušení prednostného práva akcionára na upísanie nových akcií, a to že k zvýšeniu základného imania odporcu prišlo podľa jeho názoru peňažným vkladom, keď mal navrhovateľ prednostné právo na upísanie nových akcií vyplývajúce z § 204a Obchodného zákonníka a toto právo bolo postupom odporcu pri zvyšovaní základného imania vylúčené.

Súd po posúdení nároku navrhovateľa s ohľadom na vykonané dokazovanie účastníkmi predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V konaní bolo preukázané a napokon aj medzi účastníkmi nesporné, že mimoriadnym valným zhromaždením bolo prijaté Uznesenie, ktorým valné zhromaždenie odporcu schválilo zvýšenie základného imania spoločnosti o sumu výške 240.999.990 €, pričom zvýšenie základného imania bolo navrhované a aj schválené nepeňažným vkladom, predmetom nepeňažného vkladu bola pohľadávka akcionára - spoločnosti Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland), Willy-Brandt-Strasse 69, Hamburg D-20457, Nemecko voči odporcovi vo výške 240.999.990 € vyplývajúca z úverov poskytnutých spoločnosti na financovanie jej činnosti. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, predstavenstvo odporcu vyhotovilo 07.11.2014 písomnú správu v súlade s § 59b ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorá obsahovala opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení.

Pohľadávka voči spoločnosti je jednoznačne právne kvalifikovaná v zmysle platnej právnej úpravy ako nepeňažný vklad (§ 59 ods. 5 Obchodného zákonníka). ( a tiež Smernica č. 77/91/EHS, č.l. 29, resp. 33 v konsolidovanom znení) priznáva právo na prednostné upisovanie akcií doterajšími akcionármi len pre prípad, že spoločnosť zvyšuje základné imanie peňažnými vkladmi a identická úprava vzťahov akcionárov je zakotvená aj v Stanovách odporcu (čl. 23 bod 4 Stanov).

Charakter nepeňažného vkladu nemení ani skutočnosť, že ide o peňažnú pohľadávku voči spoločnosti. Súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že rozlíšenie pohľadávky a nepeňažného vkladu je iba formálne, pretože taký „nepeňažný vklad“ by mohli vložiť všetci akcionári (vyjadrenie zo dňa 29.02.2016). Rozlíšenie peňažného a nepeňažného vkladu vyplýva priamo zo zákona, a napriek navrhovateľom prezentovaným pochybnostiam o precíznosti citovanej platnej právnej úpravy, je túto nutné ako všeobecne záväznú rešpektovať. Z uvedeného dôvodu sa preto súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou predmetu vkladu navrhovateľom, ktorým je pohľadávka voči spoločnosti ako peňažného vkladu, z dôvodu priameho rozporu takéhoto posúdenia s legálnou definíciou tohto typu vkladu v § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ teda k zvýšeniu základného imania odporcu napadnutým uznesením prišlo nepeňažným vkladom, navrhovateľovi ako doterajšiemu akcionárovi nevyplývalo právo na prednostné upisovanie akcií v prípade zvýšenia základného imania ani zo zákona a ani z platných Stanov spoločnosti odporcu, a ani nebolo preto možné aplikovať ustanovenie § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka, teda predstavenstvo nezaväzovala povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu písomnú správu, v ktorej by odôvodnilo obmedzenie alebo vylúčenie tvrdeného práva navrhovateľa na prednostné upísanie akcií, keďže toto právo by mu vyplývalo zo zákona a Stanov spoločnosti len v prípade zvýšenia základného imania peňažným vkladom. Súd preto nezistil rozpor prijatého uznesenia pod bodom č. 3 programu mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu konaného 08.12.2014, ktorým bolo schválené zvýšenie základného imania odporcu nepeňažným vkladom, so zákonom alebo so stanovami odporcu. K navrhovateľom tvrdenému porušeniu § 204a ods. 1 a ods. 5 Obchodného zákonníka neprišlo, nakoľko uvedené ustanovenie vzťahuje na iný spôsob zvýšenia základného imania spoločnosti (citované ustanovenia upravujú zvýšenie základného imania peňažným vkladom). Ak sa pri zvyšovaní základného imania valným zhromaždením schváli splatenie emisného kurzu akcií nepeňažným vkladom, akcionári „strácajú“ právo na prednostné upísanie nových akcií.

Súd nezistil ani žiadne okolnosti spôsobujúce neplatnosť prijatého uznesenia z dôvodu prípadného obchádzania zákona, keď skúmal, či odporca získal pôžičku pred rozhodným dňom pre zvýšenie základného imania, a túto následne kapitalizoval so zámerom vyhnúť sa uplatneniu prednostného práva navrhovateľa na upísanie nových akcií. Pohľadávka spoločnosti Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland) vyplýva z úverových zmlúv uzatvorených dňa 18.07.2012, 19.07.2013 a dňa 01.01.2014, existencia a výška pohľadávok z týchto zmlúv je nesporná a vyplýva o.i. aj z riadnych účtovných závierok odporcu. Zo žiadneho konania odporcu ani majoritného akcionára spoločnosti Holcim Auslandbeteiligungs GmbH (Deutschland) nevyplynulo, že by poskytnutím úverov z uvedených zmlúv na účel financovania chodu spoločnosti odporcu sledovali cieľ tvrdený navrhovateľom - teda že by boli úvery poskytnuté len za účelom následnej kapitalizácie pohľadávok a vylúčenia práva navrhovateľa na prednostné upísanie akcií pri zvyšovaní základného imania v budúcnosti. Z návrhu navrhovateľa ani nevyplýva iný dôvod, pre ktorý namieta vylúčenie ním tvrdeného prednostného práva na upisovanie nových akcií ako ten, že nesprávne právne kvalifikuje pohľadávku voči spoločnosti ako peňažný vklad. Osobitný charakter nepeňažného vkladu vylučuje možnosť vloženia predmetu nepeňažného vkladu niekým iným, ako vlastníkom, v prípade pohľadávky jej veriteľom. výslovne upravuje, že k splateniu takéhoto vkladu môže prísť výlučne zmluvou o postúpení pohľadávky ( § 59 ods. 5, SJ 9/2001), ktorú je logicky možné uzatvoriť len s veriteľom.

Rozhodnutie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti je autonómnym rozhodnutím, pri ktorom predmetom skúmania je výlučne prípadný rozpor uznesenia (formálny alebo obsahový) so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti a v prípade jeho zistenia súd skúma skutočnosť, či porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Konajúci súd má za to, že nie je možné jednoznačne konštatovať, že nominálne zníženie podielu navrhovateľa na základnom imaní spoločnosti (v dôsledku jeho zvýšenia nepeňažným vkladom) a s tým súvisiaca zmena hlasovacích práv, zmena podielu na zisku spoločnosti, zmena podielu na likvidačnom zostatku spoločnosti, by mohlo mať za následok zmenu reálnej hodnoty majetku navrhovateľa, teda podielu navrhovateľa na spoločnosti odporcu. Hodnota podielu akcionára (majetok akcionára) je reprezentovaná síce formálne výškou podielu jeho akcií na základnom imaní spoločnosti, materiálne však je hodnota podielu reprezentovaná skutočnou trhovou hodnotou akcie, ktorá sa odvíja od hodnoty spoločnosti (podniku) a situácie na trhu. Súdu tiež neprináleží skúmať výhodnosť rozhodnutia orgánu spoločnosti po ekonomickej stránke, teda nemôže byť predmetom

skúmania súdu, či sa dal deklarovaný účel sledovaný rozhodnutím o zvýšení základného imania práve nepeňažným vkladom, dosiahnuť inak ( k argumentácii navrhovateľa č.l. 111).

Ako je uvedené vyššie v odôvodnení, navrhovateľ v podanej žalobe v zákonnej trojmesačnej lehote nenamietal určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na plnenie emisného kurzu upísaných akcií, ani stanovenie emisného kurzu nových akcií, tieto námietky uplatnil až v podaní doručenom 18.01.2016, teda po prekluzívnej trojmesačnej lehote spôsobujúcej stratu práva uplatniť ďalšie dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia valného zhromaždenia, preto súd tieto ďalšie navrhovateľom tvrdené dôvody neplatnosti neskúmal. Nad rámec posúdenia však súd uvádza, že ohodnotenie predmetu nepeňažného vkladu odporcom vyplýva z § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka (orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu) a minoritným akcionárom vlastniacim aspoň 5% základného imania spoločnosti, patrí v súlade s § 59b ods. 3 Obchodného zákonníka právo žiadať ocenenie znalcom.

S ohľadom na vyššie súd dospel k záveru, že uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu prijaté pod bodom č. 3 programu dňa 08.12.2014, ktorým bolo schválené zvýšenie základného imania odporcu nepeňažným vkladom upísaním nových akcií o sumu vo výške 240.999.990 € nie je v rozpore so zákonom ani stanovami spoločnosti odporcu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len otázkami, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania v obsiahlych písomných podaniach.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní plný neúspech, odporca plný úspech, odporca má preto právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Pre určenie výšky náhrady trov prináležiacich odporcovi spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia súd aplikoval § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď sa za tarifnú hodnotu v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva, v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, považuje jedna trinástina výpočtového základu, výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za úkony uskutočnené do 1. januára 2016 predstavuje 64,54 € bez DPH a za úkony uskutočnené po 1. januári 2016 predstavuje 66 € bez DPH,

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkony právnej pomoci

- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 64,54 €

- účasť na pojednávaní dňa 18.01.2016 vo výške 66 €

- písomné podanie dňa 10.02.2016 vo výške 66 €

- účasť na pojednávaní dňa 30.03.2016 vo výške 66 €

- písomné podanie dňa 13.04.2016 vo výške 66 €

- písomné podanie dňa18.05.2016 vo výške 66 €

- účasť na pojednávaní dňa18.05.2016 vo výške 66 € spolu úkony právnej služby vo výške 460,54 €.

Súd k priznaným úkonom právnej služby priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa režijný paušál podľa § 16 vyhlášky za rok 2015 - 1 x 8,39 € bez DPH a za rok 2016 - 7 x 8,58 € bez DPH, spolu 59,87 € bez DPH.

V prípade uplatnenej náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu z miesta sídla advokáta (Bratislava) do sídla súdu ( Malacky) osobným motorovým vozidlom 75 min., navrhovateľovi patrí náhrada za cestu na pojednávania dňa 18.01.2016, 30.03.2016 a 18.05.2016, spolu za cestu na 1 pojednávanie a späť 42,90 € bez DPH (3 x 14,30 €) spolu náhrada za stratu času 128,70 € bez DPH.

Ďalej právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu hotových výdavkov - náklady na úradný preklad zmlúv o úvere z jazyka anglického do úradného jazyka v sume 442,89 €, vynaloženie preukázal faktúrou spoločnosti LEXIKA s.r.o., č. XXXXXX zo dňa 13.04.2016 na sumu 442,89 € bez DPH.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca je platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady advokáta podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu vo výške 1.092 €, navýšené o 20% DPH v sume 218,40 € spolu sumu vo výške 1.310,40 €.

Súd uplatnené trovy odporcu posúdil ako účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva, preto tieto priznal odporcovi v ním uplatnenej štruktúre a výške.

V súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)