Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_23P-144-2015.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/144/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci maloletých detí C.: A. Q., nar. X.X.XXXX, A., nar. X.X.XXXX a J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov: matka E. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P.O.H. XX/XX, R. P., otec A. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, R. nad Q., o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k.: XXP/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX takto:
W. výživné, ktoré je povinný platiť otec na mal. A. Q., nar. X.X.XXXX, mal. A., nar. X.X.XXXX a mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy minimálneho výživného na sumu 30,- € mesačne na každé jedno dieťa, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 25-dňa v mesiaci vopred, od 21.7.2015 do budúcna.
Dlžné výživné neurčuje.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. Q., nar. X.X.XXXX, mal. A., nar. X.X.XXXX a mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. v mieste bydliska detí s tým, že otec si maloleté deti v určenom čase prevezme a v určenom čase ich vráti matke v mieste bydliska detí. Matka je povinná deti na stretnutie s otcom pripraviť riadne a včas.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.7.2015 domáhal, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na všetky tri maloleté deti na sumu 150.- € mesačne z dôvodu, že otec je zamestnaný v Českej republike. Zároveň žiadala, aby bola zmenená úprava stretávania sa otca maloletými deťmi, pretože maloleté deti odmietajú chodiť k otcovi do jeho domácnosti kvôli tomu, že otec požíva alkohol. V priebehu konania matka upravila návrh ohľadne výšky výživného tak, že žiadala, aby bolo výživné zvýšené na každé jedno dieťa na sumu 50 € mesačne.
Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože je v súčasnosti nezamestnaný a poberá len dávku v hmotnej núdzi. Na pojednávaní vedenom na tunajšom súde dňa 26.4.2016 sa obaja rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. v mieste bydliska detí.
Kolízny opatrovník navrhol upraviť stretávanie sa otca s maloletými v zmysle dohody rodičov a zároveň navrhol, aby výška vyživovacej povinnosti otca bola určená podľa jeho príjmových pomerov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XXP/XX/XXXX - XX zo dňa X.X.XXXX bola schválená rodičovská dohoda tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou v minimálnom rozsahu a styk otca s maloletými bol upravený neobmedzene. Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že v čase poslednej úpravy matka poberala nemocenské dávky, resp. neskôr už ako nezamestnaná poberala len štátne sociálne dávky, otec bol nezamestnaný.
Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že matka zamestnaná s príjmom 530 € mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti - v prenajatom 2-izbovom byte spolu so svojim druhom a 6 maloletými deťmi. Matka poberá rodinné prídavky na 6 maloletých detí v sume 141,12 € mesačne a zároveň jej otec maloletých detí E. Matky platí za náklady na bývanie sumu 185 € s tým, že polovicu nákladov na bývanie platí matkin druh. Náklady celej domácnosti na stravu sú vo výške 500 € mesačne. Okrem toho má matka bežné náklady na ošatenie a hygienu.
Maloletá A.i prvého stupňa Základnej školy vo Veľkých Kapušanoch. Maloleté SZ.tiaľ nenavštevuje materskú škôlku. Matka uviedla, že priemerné náklady na každé jedno maloleté dieťa je suma približne 100 € mesačne. Matka neplatí za obedy maloletým deťom v škole. Ročné náklady jedného maloletého dieťaťa na školské výlety a akcie usporiadané školou sú 30 €.
Matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní vo výške 90 e mesačne s tým, že má vedomosť o tom, že túto sumu zaňho platí jeho matka. Nad rámec výživného otec nijakým spôsobom neprispieva, deťom nenakupuje darčeky pri príležitostí sviatkov, narodenín, menín. S deťmi sa stretáva sporadicky, nie pravidelne, a to aj z dôvodu, že deti odmietajú navštevovať otca v jeho domácnosti, pretože otec požíva alkohol v ich prítomnosti.
Otec súhlasil s úpravou stretávania sa s maloletými deťmi v zmysle návrhu matky. So zvýšením výživného nesúhlasil z toho dôvodu, že je v súčasnosti nezamestnaný od 13.1.2016, poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 € a to od februára 2016. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá ho finančne podporuje a platí zaňho výživné na jeho 3 maloleté deti. Matka je invalidná dôchodkyňa. Otec uviedol, že si hľadá prácu, avšak zatiaľ neúspešne. Predtým než sa zaevidoval ako nezamestnaný pracoval v Českej republike s tým, že jeho príjem bol 66 € mesačne, zamestnávateľ mu prispieval sumou 700 Kč na týždeň, zároveň zaňho platil náklady na bývanie a náklady na cestovné domov v sume 15 € na jednu cestu.
Otec nespochybnil výšku nákladov matky na výživu maloletých detí, avšak vzhľadom na to, že je v súčasnosti nezamestnaný a poberá len dávku v hmotnej núdzi, nesúhlasil so zvýšením výživného.
Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky na úpravu styku a zvýšenie výživného je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu.
Pokiaľ ide o úpravu styku, súd mal za preukázané, že je potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi, a keďže rodičia sa dohodli na úprave styku tak, že je to v záujme maloletých detí, súd upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi podľa tejto dohody rodičov.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
U matky došlo k zmene pomerov ohľadne príjmu v pozitívnom smere, pretože matka sa zamestnala a má v súčasnosti príjem 530 €. Otec bol v čase poslednej úpravy výživného ako aj v súčasnosti nezamestnaný, aktuálne je jeho jediným príjmom dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,60 €.
Na strane druhej, u maloletých detí došlo k nárastu nákladov v dôsledku ich prirodzeného rastu a vývinu.
Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, berúc do úvahy náklady na maloleté deti, dospel súd k záveru, že je nevyhnutné zvýšiť výživné, a preto zvýšil výživné aspoň o minimálnu sumu na každé jedno dieťa, t. j. zo sumy 27,13 € na sumu 30 € mesačne na každé dieťa odo dňa podania návrhu t. j. od 21.7.2015 do budúcna.
Dlžné výživné súd neurčil, vzhľadom na to, že otec už aj v súčasnosti platí výživné v sume 90 € mesačne.
Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady na štúdium a záujmové aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na energiách u matky, kde maloleté deti žijú.
Na záver súd dôrazne apeluje na otca, aby si uvedomil, že je jeho prioritnou povinnosťou nájsť si prácu a zabezpečiť si taký pravidelný príjem, aby bolo možné z jeho strany plniť si vyživovaciu povinnosť k jeho trom maloletým deťom, pretože súdom určené výživné vo výške 30 € na jedno dieťa , zďaleka nepokrýva náklady na maloleté dieťa, ktoré matka musí uhrádzať.
Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom je jeho prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje iná realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, keďže aj výživné v minimálnom rozsahu zaňho platí jeho matka, otec deti neobdarúvava pri príležitosti sviatkov a nad rámec výživného nijakým spôsobom neprispieva.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.