Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1T/63/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovanej Š. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.05.2016, takto

rozhodol:

Obžalovaná

Š. X., B.. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., T..G.. Š. XXX/XX, slobodná, dôchodkyňa,

je vinná, že

dňa 05.08.2013 v čase asi o 17.50 hod. pri obci S. na ceste I/64, v 114,0 km, v križovatke s cestou III/06492, ako chodkyňa tlačila bicykel od obce S., po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, a pri vchádzaní na hlavnú cestu č. I/64 porušila dôležitú povinnosť ustanovenú v § 53 ods. 3, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona, kedy sa nepresvedčila či po hlavnej ceste neprichádza motorové vozidlo a začala peši s bicyklom po svojej pravej ruke prechádzať cez križovatku mimo prechodu pre chodcov v čase, keď prichádzal z ľavej strany motocykel zn. Kawasaki 1000, EČ: L., ktorý riadil vodič T. T., pričom motocyklista začal brzdiť, avšak už nedokázal zrážke zabrániť a následne došlo k nárazu do zadného kolesa bicykla, následkom čoho motocyklista spadol na zem a šúchal sa ešte niekoľko metrov po vozovke a chodkyni v dôsledku nárazu vytrhlo bicykel z rúk a spadla na vozovku, kedy v dôsledku dopravnej nehody utrpel poškodený motocyklista T. T. zranenia a to zlomeninu koncovej časti ľavej vretennej kosti, zlomeninu bodcového výbežku ľavej lakťovej kosti, zlomeninu člnkovej kosti ľavého zápästia, odreniny a pomliaždeniny ľavého zápästia, pomliaždenie a odreniny pravého kolena, s dĺžkou PN a závažného obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 108 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku je obžalovaná povinná nahradiť poškodenému T. T., B.. XX.XX.XXXX P. L.B., X. B. XX škodu (náhrada za bolesť) vo výške 3.381 €, poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 1.300,24 € a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, IČO: 30807484 škodu vo výške 891,70 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený T. T., B.. XX.XX.XXXX P. L., X. B. XX, odkazuje so zvyškom svojho nároku na náhradu škody (poškodenie motocykla) na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 23.10.2015 obžalobu na obvinenú Š. X. pod č.k. -49 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 05.08.2013 v čase asi o 17.50 hod. pri obci S. na ceste I/64, v 114,0 km, v križovatke s cestou III/06492, ako chodkyňa tlačila bicykel od obce S., po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, a pri vchádzaní na hlavnú cestu č. I/64 porušila dôležitú povinnosť ustanovenú v § 53 ods. 3, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona, kedy sa nepresvedčila či po hlavnej ceste neprichádza motorové vozidlo a začala peši s bicyklom po svojej pravej ruke prechádzať cez križovatku mimo prechodu pre chodcov v čase, keď prichádzal z ľavej strany motocykel zn. Kawasaki 1000, EČ: L., ktorý riadil vodič T. T., pričom motocyklista začal brzdiť, avšak už nedokázal zrážke zabrániť a následne došlo k nárazu do zadného kolesa bicykla, následkom čoho motocyklista spadol na zem a šúchal sa ešte niekoľko metrov po vozovke a chodkyni v dôsledku nárazu vytrhlo bicykel z rúk a spadla na vozovku, kedy v dôsledku dopravnej nehody utrpel poškodený motocyklista T. T. zranenia a to zlomeninu koncovej časti ľavej vretennej kosti, zlomeninu bodcového výbežku ľavej lakťovej kosti, zlomeninu člnkovej kosti ľavého zápästia, odreniny a pomliaždeniny ľavého zápästia, pomliaždenie a odreniny pravého kolena, s dĺžkou PN a závažného obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 108 dní.

Okresný súd Partizánske pod č.k. -250 dňa 20.11.2015 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým obžalovanej podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 14 mesiacov. Zároveň súd tiež rozhodol podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, § 288 ods. 2 Trestného poriadku o nárokoch poškodených na náhradu škody. Proti trestnému rozkazu podala obžalovaná v zákonnej lehote odpor.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2016 a 18.05.2016 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodeného T. T., znalca N.. P. R., prečítaním zápisníc o výsluchu svedka T. W. (zo dňa 21.05.2015, č.l. 68-70), splnomocnenca poškodenej VZP Mgr. Q. W. (zo dňa 14.05.2015, č.l. 48-50) a splnomocnenca poškodenej Sociálnej poisťovne Mgr. N. X. (zo dňa 14.05.2015, č.l. 55-57) za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, prečítaním znaleckého posudku č. 168/2014 znalca MUDr. I. X. zo dňa 08.12.2014 (č.l. 80-89), znaleckého posudku č. 1/2015 znalca Ing. P. R., L.. zo dňa 30.01.2015 (č.l. 93-145) v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku, oboznámením ostatného spisového materiálu (vyčíslenie zdravotných nákladov VZP z č.l. 52-54, vyčíslenie nároku na náhradu škody SP z č.l. 59-62, vyjadrenie zamestnávateľa z č.l. 64, priestupkový spis z č.l. 148-223, zápis o dychovej skúške z č.l. 175, zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 224-228, správa o povesti obžalovanej z č.l. 237, výpis z evidencie priestupkov z č.l. 238, trestný rozkaz z č.l. 250, odpor + prílohy z č.l. 255-259, žiadosť + príloha z č.l. 267-274, opatrenie o ustanovení obhajcu z č.l. 275, lustrácia STA z č.l. 281, odpis z registra trestov z č.l. 280, lustrácia register priestupkov z č.l. 282) a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaná Š. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 05.08.2013 asi okolo 17:30 hod. išli s kamarátkou na bicykli z S. na T. P. G.Č.. Ako prišla ku križovatke, zosadla z bicykla a pozrela sa na ľavú

aj pravú stranu, či môže prejsť. Následne nasadla na bicykel a idúc na ňom prechádzala cez cestu na druhú stranu. Ako bola asi v polovičke cesty, tak do zadnej časti bicykla narazil motocyklista. Následkom nárazu došlo k zlomeniu bicykla a obžalovaná padla na vozovku. Pri páde si udrela ľavú stranu, pričom tiež uviedla, že v nemocnici na ošetrenie bezprostredne po nehode nebola. V čase nehody bolo počasie dobré a bola tiež dobrá viditeľnosť. Obžalovaná uviedla, že okuliare nenosí a nemá problémy so zrakom, žiadne lieky v tom čase neužívala. Na otázku prokurátora, čo robila obžalovaná tesne predtým, ako vstúpila na vozovku táto uviedla, že zastala pred križovatkou a pozrela sa doľava i doprava, nič nešlo, tak nasadla na bicykel a išla cez cestu. K otázke prokurátora, aby sa obžalovaná vyjadrila k záverom znalca, že nemohla ísť na bicykli táto uviedla, že napriek týmto záverom išla na bicykli a toto jej tvrdenie je pravdivé. Na otázku samosudcu obžalovaná uviedla, že cez križovatku prechádzala sama, nakoľko jej kamarátka zostala stáť pri predajni stavebného materiálu a cez plot si obzerala stavebný materiál. V čase nárazu obžalovaná už bola tesne za bielou stredovou čiarou a bicykel zostal na druhej strane, pričom v protismere nešlo žiadne auto. Na otázku samosudcu uviedla, že po náraze padala tak, že ju vymrštilo z bicykla a spadla na ľavú stranu, vymrštilo ju cez korman.

Poškodený T. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo podvečer začiatkom augusta 2013 pri obci S. išiel na motocykli smerom od B. do L., asi pri autobusovej zástavke zbadal, že dve chodkyne stoja po pravej strane na výjazde z križovatky z S. a keďže od L. išlo vozidlo poškodený si nebol istý, či chodkyne budú prechádzať cez križovatku začal pomaly pribŕžďať (mohol mať rýchlosť asi 80 km/h) a v čase keď už po ľavej ruke míňal auto od L., chodkyne mu vošli do jazdnej dráhy, išli za sebou peši a on aby zabránil stretu s prvou chodkyňou začal viac menej brzdiť núdzovo, motorku dal do fleku cez predné koleso, preletel a šúchal sa po vozovke až do jarku. Následne za ním prišiel nejaký pán, že jedna chodkyňa s bicyklom už odišla preč a tá druha chce ísť tiež preč. Poškodený sa teda postavil a šiel za ňou s tým, aby zostala na mieste nehody, nakoľko je jej účastníčka, bola to obžalovaná. Následne poškodený volal policajtov aj záchranku. Na otázku prokurátora poškodený uviedol, že si to pamätá tak, že išli za sebou, pričom tlačili bicykel. Poškodený narazil do zadného kolesa bicykla obžalovanej. Tiež uviedol, že v čase nárazu sa obžalovaná aj s bicyklom ešte nachádzala v jeho jazdnom pruhu, pripustil, že predné koleso bicykla sa už mohlo dotýkať stredovej čiary. Ďalej poškodený uviedol, že keď už videl, že nedokáže zrážke zabrániť začal brzdiť viacej prednou brzdou, pričom nevedel uviesť presne, kedy začal brzdiť. Poškodený uviedol, že po tom, čo prešlo auto od L., ktoré on už v tom čase mal skoro po ľavej strane, chodkyne sa v tom momente rozbehli do vozovky, keby nešlo to vozidlo, skúsil by to dať do protismeru, nemal sa im už kam vyhnúť. Na otázku prokurátora poškodený uviedol, že sa s motocyklom pohyboval asi v strede svojho jazdného pruhu. Potvrdil, že oproti išlo auto od L., ale nevedel ho bližšie špecifikovať. V čase nehody bolo slnečno, dobrá viditeľnosť. Jeho zdravotný stav bol v tom čase dobrý. Okuliare nenosí. Na otázku prokurátora, aby sa poškodený vyjadril k výpočtom znalca ohľadne jeho rýchlosti, poškodený uviedol, že v tom čase išiel podľa predpisov, nesúhlasil s tvrdením znalca. Na otázku obhajcu, aby sa poškodený vyjadril k rozporom ohľadne skutočnosti ktoré uviedol vo výpovedi z prípravného konania, že brzdil intenzívne prednou i zadnou brzdou, pričom nebolo vidieť brzdnú dráhu, tento uviedol, že keď už videl, že chodkyne už vybehli dobŕžďal a zabrzdil viac menej prednou brzdou, keďže na tejto brzde motorka viac menej stojí. Na otázku samosudcu poškodený uviedol, že zástavka bola asi 60 metrov od križovatky, pričom už pri tejto zástavke poškodený registroval, že tam niekto stojí. Poškodený tiež uviedol, že vzdialenosť medzi bicyklami navzájom bola asi 10 až 20 centimetrov.

Znalec N.. P. R. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. K otázke obhajcu ohľadne rýchlosti motocyklistu uviedol, že táto bola neprimeraná s tým, že rýchlosť nevplývala na to, že došlo ku kontaktu. Ak by sa bola obžalovaná zastavila a rozhliadla sa, s najväčšou pravdepodobnosťou by bola zbadala motocykel a nevstupovala by do vozovky. K otázke obhajcu na rýchlosť motocyklistu v čase reakcie na vzniknutú situáciu znalec uviedol, že bola v rozpätí od 97 až 107 km/h, pričom rýchlostný limit v tom mieste bol 90 km/h. Znalec ďalej uviedol, že aj keby motocyklista dodržal max. povolenú rýchlosť, zrážke by nezabránil. Znalec uviedol, že pokiaľ by bol motocyklista jazdil v pravej časti jazdného pruhu, tak v prípade variantu 1, ktorý uviedol (obžalovaná prechádzala cez vozovku sama) teoreticky mohol zrážke zabrániť. Taktiež, ak by jazdil rýchlosťou 80 km/h, zastavil by pred prekážkou. Na otázku prokurátora znalec uviedol, že šírka pravého jazdného pruhu je 3,7 metra. Pri rýchlosti pohybu 97 až 107 km/h z technického hľadiska nie je možné presne určiť polovicu jazdného pruhu, preto motocyklista mohol mať pocit, že ide v strede svojho jazdného pruhu. Znalec tiež uviedol, že motocyklista reagoval technicky správne, keď začal dobrzďovať, v prípade okamžitého stlačenia prednej aj zadnej brzdy by sa dostal hneď do balansu. Znalec tiež uviedol, že z technického hľadiska je možná výpoveď poškodeného, že išli dve osoby za sebou cez cestu, pričom po náraze do zadného kolesa

bicykla a jeho odstrelení motocykel prehodilo, čo vyplýva z fotodokumentácie, kde vidno, že je chytená nádrž, zadné sedadlo a zadný blatník a následne sa šúchal do konečnej polohy. Technickou príčinou nehody bol nebezpečný vstup obžalovanej (chodkyne tlačiacej bicykel) do dráhy jazdy motocyklistu, čím ho prinútila k zmene jazdy.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka T. W. z prípravného konania po vznesení obvinenia (č.l. 68-70) zo dňa 21.05.2015. Svedkyňa v nej uviedla, že niekedy začiatkom augusta 2013 išla s obžalovanou z S. na bicykloch na omšu do obce G. B. T., pričom svedkyňa šla popredu. V ten deň bolo veľmi pekné počasie, bolo teplo a slnečno. Svedkyňa keď prišla na križovatku s hlavnou cestou, ktorá ide z L.Á. do O., tak v tejto križovatke sa nachádzajú stavebniny a nakoľko svedkyňa v tom čase rekonštruovala dom, zosadla z bicykla a zišla dolu z cesty na príjazd k týmto stavebninám. Dnu však nešla, lebo boli zatvorené, preto sa dívala len spoza plota. Keď obžalovaná prechádzala okolo nej, tak jej svedkyňa povedala, aby zostala stáť. Obžalovaná však pokračovala v jazde ďalej, avšak svedkyňa už ju nesledovala a dívala sa smerom do vnútra stavebnín a pozerala si vystavený stavebný materiál. Zrazu začula buchot, na čo sa obzrela, pričom videla obžalovanú kľačať na vozovke, a to na vzdialenejšej polovici vozovky hlavnej cesty, pričom už vstávala z vozovky. Svedkyňa nechápala, čo sa stalo. Ako išla k obžalovanej, tak jej táto povedala, že ju skoro zabil, pričom jej ukázala smerom na Partizánske, kde ležal na okraji cesty motocyklista s motocyklom. Svedkyňa sa opýtala obžalovanej, či potrebuje pomoc, na čo jej obžalovaná povedala, že je v poriadku, a preto svedkyňa odišla na omšu. Ešte si spomenula, že tam prišli aj nejakí ľudia, zrejme z S.. Na otázku vyšetrovateľa, aby sa svedkyňa vyjadrila k tvrdeniu poškodeného, že svedkyňa išla za obžalovanou, pričom obe tlačili svoje bicykle svedkyňa uviedla, že nešla za obžalovanou, lebo tam stála ako uviedla. Keby bola išla za obžalovanou, tak by bola videla motocyklistu a bola by okríkla obžalovanú, aby zostala stáť. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či obžalovaná tlačila bicykel cez križovatku.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu splnomocnenca poškodenej VZP T.. Q. W. z prípravného konania po vznesení obvinenia (č.l. 48-50) zo dňa 14.05.2015, pričom táto uviedla, že VZP v súvislosti s predmetným skutkom vynaložila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 1.300,24 € a vzhľadom k tejto skutočnosti sa ako poškodená strana pripájajú k trestnému konaniu a žiadajú náhradu vyčíslenej škody.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu splnomocnenca poškodenej sociálnej poisťovne T.. N. X. z prípravného konania po vznesení obvinenia (č.l. 55-57) zo dňa 14.05.2015, pričom táto uviedla, že jej výpoveď sa týka uplatnenia náhrady škody vzniknutej SP výplatou nemocenských dávok za obdobie práceneschopnosti poškodeného. Tento bol práceneschopný v súvislosti s udalosťou od 06.08.2013 do 22.11.2013. SP vyplatila poškodenému za obdobie od 16.08.2013 do 22.11.2013 nemocenské dávky vo výške 891,70 €. Záverom uviedla, že sa pripájajú k trestnému konaniu a žiadajú náhradu vyčíslenej škody.

Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2015 N.. P. R., L.., znalca z odboru Doprava cestná zo dňa 30.01.2015 a z odpovedí na jemu položené otázky súd zistil, že rýchlosť jazdy motocykla sa pohybuje pred nehodou (tesne pred stratou kontroly nad motocyklom) - v čase reakcie vodiča T. na vzniknutú situáciu v cestnej premávke v rozpätí 97,00 až 107,00 km/h na ceste s rýchlostným limitom 90 km/h, v čase zrážky (nárazová rýchlosť sa motocykel pohybuje v rozpätí 74,00 až 82,00 km/h. Rýchlosť pohybu motocyklistu na danom úseku je neprimerane vysoká vzhľadom k prejazdu motocykla cez križovatku hlavnej cesty s vedľajšou cestou vedúcou z obce Chynorany, kde je predpoklad výjazdu motorových vozidiel, cyklistov i chodcov vstupujúcich do jazdného pruhu alebo prechádzajúcich cez jazdný pruh, taktiež je neprimeraná k technickej zdatnosti - spôsobilosti riešiť kolízne situácie popisovaného druhu. K technike a spôsobu jazdy poškodeného znalec uviedol, že vodič sa pohybuje s motocyklom v čase reakcie na vzniknutú situáciu v cestnej premávke (vstup chodkyne tlačiacej bicykel do jeho jazdného pruhu) rýchlosťou v rozpätí 97 až 107 km/h, na vzniknutú situáciu reaguje včas brzdením, už na konci brzdenia nastáva kolízia motocyklistu - stráca kontrolu nad riadením motocykla, nastáva náraz do zadnej časti rámu bicykla v oblasti zadného kolesa, pád motocyklistu na vozovku a samostatné šúchanie vodiča a motocykla po vozovke do konečných polôh po uplynutí nehodového deja. Stred zadného kolesa bicykla sa nachádza od stredovej čiary vozovky v čase zrážky 0,80 až 1,00 m, z čoho vyplýva, že sa vodič motocykla pohybuje bližšie ku stredovej čiare vozovky. Jeho tvrdenie, že sa pohyboval v strede jazdného pruhu, kde došlo ku zrážke s bicyklom je technicky neprijateľné. Znalec uviedol dva varianty, 1. variant: vodič motocykla sa pohybuje so svojim motocyklom vo svojom jazdnom

pruhu technicky neprijateľné (nesprávne), pokiaľ platí tvrdenie chodkyne tlačiacej bicykel a svedkyne W., že chodkyňa tlačiaca bicykel prechádzala cez vozovku pravého jazdného pruhu sama. Technická neprijateľnosť pohybu motocyklistu vyplýva z právneho výkladu spôsobu jazdy na vozovke alebo v jazdnom pruhu, kde vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť v pravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu. Vzhľadom k jeho trajektórií pohybu si znemožnil zabrániť dopravnej nehode obídením chodkyne tlačiacej bicykel vpravo, čím došlo k ohrozeniu chodkyne tlačiacej bicykel, 2. variant: zvolenej techniky jazdy vodiča motocykla by vyplýval z pravdivosti jeho výpovede, keď tento uviedol, že chodkyne tlačiace bicykel išli cez vozovku za sebou, z čoho vyplýva, že pri dĺžkach svojich bicyklov, taktiež pri minimálnom odstupe od seba pri chôdzi za sebou, zabrali rozmerovo celú šírku jazdného pruhu, kde sa pohyboval motocyklista. V tomto prípade je technicky prijateľná voľba - náraz do zadného kolesa chodkyne tlačiacej bicykel, kedy dochádza k minimalizovaniu jej ohrozenia. Pri tomto variante vstupujú obe chodkyne technicky neprijateľne do jazdného pruhu motocyklistovi, pričom táto technická neprijateľnosť ich vstupu vyplýva z právneho výkladu pohybu chodcov, ktorí smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. K otázke posúdenia konania chodkyne tlačiacej bicykel znalec uviedol, že chodkyňa tlačiaca bicykel vstupuje do jazdného pruhu motocyklistovi pohybujúca sa rýchlosťou 4 km/h (zrýchlenou chôdzou), čo potvrdzuje jej prítomnosť v priestoroch križovatky mimo jazdného pruhu, v ktorom sa pohyboval motocyklista (vyplýva to z výpovede motocyklistu). Na jej vstup reaguje motocyklista brzdením motocykla. Chodkyňa tlačiaca bicykel prinútila svojim vstupom do jazdného pruhu, v ktorom sa pohyboval motocyklista, znížiť jeho rýchlosť jazdy pomocou brzdenia, čím vyvoláva kolíziu s motocyklistom. K otázke, či Š.Á. X. v čase dopravnej nehody bicykel tlačila, alebo na ňom sedela znalec uviedol, že vzhľadom na priebeh nehodového deja počas dopravnej nehody - po náraze motocykla do oblasti zadného kolesa bicykla, dochádza k stočeniu bicykla okolo riaditok, vytrhnutie riaditok z rúk chodkyne tlačiacej bicykel a k odhodeniu bicykla do ľavého protismerného jazdného pruhu. Chodkyňa tlačiaca bicykel je odhodená do krátkej vzdialenosti od miesta zrážky väzbovými silami medzi rukoviatkami riaditok a rukami. Pri nehodovom deji dochádza k minimálnemu poraneniu chodkyne tlačiacej bicykel. Ďalej z vypracovanej techniky analýzy dopravnej nehody vyplýva, že keby Š. X. sedela na bicykli (alebo jazdila na bicykli), tak vplyvom nárazu motocykla do bicykla by bol priebeh nehodového deja iný. Telo cyklistky v prvej fáze po náraze by letelo vzduchom pripútané k bicyklu a vzhľadom k rozdielnej hmotnosti tela cyklistky a bicykla, dochádza k oddeleniu tela od bicykla, dopadu tela na vozovku a šúchaniu tela po vozovke do konečnej polohy po uplynutí nehodového deja. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Š. X. počas dopravnej nehody bicykel tlačila. K možnostiam zabránenia dopravnej nehode zo strany všetkých jej účastníkov znalec uviedol, že motocyklista by dopravnej nehode zabránil, ak by sa pohyboval v čase svojej reakcie na vzniknutú dopravnú situáciu v cestnej premávke rýchlosťou 80 km/h. Z tejto rýchlosti pohybu by zastavil pred prekážkou. Pri rýchlosti pohybu v čase svojej reakcie na vzniknutú dopravnú situáciu 90 km/h, čo je rýchlostný limit na danom úseku cesty, tak z tejto rýchlosti by motocyklista taktiež narazil do prekážky. Nárazová rýchlosť motocykla do zadného kolesa bicykla by sa pohybovala v rozpätí 48 až 54 km/h. Motocyklista by dopravnej nehode s chodkyňou tlačiacou bicykel s najväčšou prevdepodobnosťou zabránil (pri podobnej technike jazdy motocyklistu - chodkyňa tlačiaca bicykel vstupuje do jazdného pruhu motocyklistovi, tento reaguje na danú situáciu brzdením), keby trajektória jeho pohybu vo vozovke jazdného pruhu bola vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu - vznikol by priestor pre obídenie chodkyne tlačiacej bicykel vpravo. Chodkyňa tlačiaca bicykel nehode zabráni, ak bude vstupovať do jazdného pruhu motocyklistu s ohľadom na jeho vzdialenosť a rýchlosť jazdy a nedonúti motocyklistu zmeniť smer a rýchlosť jazdy, resp. ak pred vstupom na vozovku sa presvedčí, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. K otázke bezprostrednej príčiny dopravnej nehody znalec uviedol, že bezprostrednou technickou príčinou dopravnej nehody bolo: a/ nebezpečný vstup chodkyne tlačiacej bicykel do jazdného pruhu, v ktorom sa pohyboval motocyklista, vzhľadom na jeho vzdialenosť a rýchlosť jazdy, čím donútila prichádzajúceho motocyklistu na zmenu rýchlosti jazdy, b/ nepresvedčenie sa chodkyne tlačiacej bicykel pred vstupom na vozovku jazdného pruhu, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, c/ trajektória pohybu motocyklistu v blízkosti stredovej čiary vozovky.

Zo znaleckého posudku č. 168/2014 T.. I. X., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zo dňa 08.12.2014 súd zistil, že poškodený T. T. utrpel dňa 05.08.2014 v čase okolo 17:50 hod. pri dopravne nehode zlomeninu koncovej časti ľavej vretennej kosti, zlomeninu bodcového výbežku ľavej lakťovej kosti, zlomeninu člnkovej kosti ľavého zápästia, odreniny a pomliaždeniny ľavého zápästia, pomliaždenie a odreniny pravého kolena. Zlomenina ľavej vretennej kosti si vyžiadala hospitalizáciu

a operačné riešenie - nápravu kostí do správneho postavenia a fixáciu kovovým osteosyntetickým materiálom. Ostatné poranenia neboli závažné. Obžalovaná utrpela pri predmetnej dopravnej nehode odreninu ľavého kolena, pomliaždenie a podkožný krvný výron pravého kolena, pomliaždenie ľavého lakťa, pomliaždenie bedrovej oblasti. Pomliaždeniny a odreniny boli povrchové, odrenina ľavého kolena bola plošná, tiež povrchová. Jednalo sa o banálne, nezávažné poranenia. Znalec tiež uviedol, že vzhľadom na to, že k všetkým poraneniam obžalovanej došlo pádom na tvrdú (na vozovku), nie je pravdepodobné, že by v prípade jazdenia na bicykli utrpela len takéto nezávažné poranenia. Po náraze do zadného kolesa by došlo k vymršteniu obžalovanej a k ťažším poraneniam, aké utrpela. Z toho vyplýva, že obžalovaná bicykel tlačila. U poškodeného T. došlo k poraneniu jednoznačne pri dopravnej nehode. Po prudkom brzdení preletel cez motocykel a spadol na vystretú dlaň, jedná sa o typický mechanizmus pádu rukou na tvrdú podložku - svedčí pre to charakter zlomenín v oblasti zápästia. Aj u obžalovanej došlo k poraneniu jednoznačne pri tejto dopravnej nehode, a to pádom na vozovku. Priamy kontakt s motocyklom znalec vylúčil. U poškodeného došlo k narušeniu funkcie pohybov ľavého zápästia a obžalovaná nemala žiadne funkčné obmedzenia. Poškodený bol práceneschopný do 20.11.2014 a táto doba je primeraná charakteru a rozsahu poranenia. K narušeniu obvyklého spôsobu života menovaného došlo v zmysle nemožnosti vykonávania akýchkoľvek pracovných úkonov ľavou hornou končatinou, vrátane drobných domácich prác a základných hygienických a toaletných úkonov. Obžalovaná je dôchodkyňa, teda práceneschopnosť jej nebola vypísaná, okrem toho prvú návštevu u lekára mala až 10 dní po nehode, kde lekár konštatuje voľnú pohyblivosť kolien. U poškodeného T. došlo k narušeniu obvyklého spôsobu života v zmysle nemožnosti vykonávania akýchkoľvek pracovných úkonov ľavou hornou končatinou, vrátane drobných domácich prác a základných hygienických a toaletných úkonov. Poškodený mal fixáciu ľavého zápästia počas 6 týždňov, potom nasledovala rehabilitácia a rozcvičovanie stuhnutého zápästného kĺbu. U obžalovanej k narušeniu obvyklého spôsobu života nedošlo, táto mohla voľne chodiť a vykonávať všetky úkony primerané veku dôchodkyne, okrem 3-5 dňovej nemožnosti bicyklovania. U poškodeného išlo o poškodenie dôležitého orgánu a o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, teda v tomto zmysle sa jedná o ťažké poranenie. Trvalé následky, okrem terminálneho obmedzenia funkcií ľavého zápästia, nenastali. U obžalovanej pomliaždeniny boli banálne, nezávažné. Trvalé následky nenastali žiadne. Znalec určil bodové ohodnotenie zranení podľa zákona č. 437/2004 Z.z. tak, že u poškodeného to bolo 210 bodov a u obžalovanej 45 bodov.

Z písomného vyčíslenia vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému T. T. poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou súd zistil, že táto vyčíslila celkovú sumu vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému T. T. na sumu 1.300,24 €.

Z písomného potvrdenia o výške vyplatených dávok poškodenému T. T. poškodenou Sociálnou poisťovňou súd zistil, že táto vyčíslila celkovú sumu vyplatených nemocenských dávok poškodenému T. T. na sumu 891,70 € v období od 16.08.2013 do 22.11.2013.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 05.08.2013 obžalovanou (č.l. 153) vyplýva, že táto išla dňa 05.08.2013 so svojou kamarátkou T. W. na bicykloch z obce S.. W. išla o niečo skôr, ona išla za ňou a cez obec išla na bicykli. W. ju čakala pri križovatke, kde stála na kraji cesty. Ona prichádzala ku nej a pred križovatkou s hlavnou cestou zosadla z bicykla a chcela prejsť cez cestu na druhú stranu, nakoľko chceli ísť smerom na obec B.. Pred križovatkou zosadla z bicykla a tlačila ho kolmo na druhú stranu. Ona sa pozrela doľava aj doprava a keď nešlo žiadne vozidlo, tak vošla do križovatky. Ako bola v polovici cesty, tak z jej ľavej strany uvidela veľkou rýchlosťou prichádzať motocykel. Zľakla sa a zostala v strede cesty stáť. V tom zacítila silný úder a odhodilo ju na kraj cesty. Ona motocykel nevidela prichádzať, keď vchádzala na cestu. Počasie bolo pekné, slnečné. Slnko svietilo z jej ľavej strany.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 05.08.2013 poškodeným (č.l. 154) vyplýva, že dňa 05.08.2013 viedol svoj motocykel po hlavnej ceste od obce B. smerom na Ž. B. B.. Počasie bolo pekné, viditeľnosť bola dobrá, vozovka suchá, čistá. Išiel asi 90 km/h. Ako prichádzal ku križovatke na obec S., videl z pravej strany z vedľajšej cesty prichádzať staršiu ženu, ktorá tlačila bicykel. Uvedená osoba sa nepozrela ani doľava a ani doprava a bez toho, aby zastala, vošla na hlavnú cestu kolmo a chcela prejsť na druhú stranu cesty. On však s motocyklom už bol blízko, ale myslel si, že tá žena bude pokračovať v chôdzi na druhú stranu. Keď bola asi v strede vozovky, tak sa pozrela na neho a zostala stáť, pričom zadné koleso bicykla bolo

ešte v jeho pravom jazdnom pruhu. Nakoľko zostala stáť, tak zistil, že bezpečne neprejde a ani do proti smeru sa nemôže vyhnúť, nakoľko prichádzalo iné motorové vozidlo, preto nasmeroval motocykel na zadné koleso bicykla, ktorý odhodil tú ženu a spadla, ale nevie, či na cestu, alebo na trávnatý porast vedľa cesty. On spadol na zem a šúchal sa s motocyklom po vozovke niekoľko metrov.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 04.10.2013 svedkyňou W. (č.l. 155) vyplýva, že dňa 05.08.2013 išla so svojou priateľkou (obžalovanou) na bicykloch na omšu na pútnické miesto v G.. Prichádzali od obce S., smerom na hlavnú cestu. Na bicykloch sa obe viezli. Ona išla napred asi 200 metrov. Keď prišla ku križovatke, tak napravo predávajú rôzny stavebný materiál. Nakoľko si prerába dom, tak ju to zaujalo. Zoskočila z bicykla a pozerala sa na tovar. Obžalovaná prechádzala na bicykli vedľa nej a povedala jej, že už tam ide. Zrazu počula náraz a keď sa pozrela, tak obžalovaná vstávala zo zeme a bola na opačnom konci cesty, na kraji, skoro až v kríkoch. Ona sa jej spýtala, čo sa stalo a obžalovaná jej povedala, že skoro ju zabil a ukázala jej na motorkára, ktorý bol mimo cesty. Ona nevedela čo sa stalo, nakoľko nič nevidela, ale len počula náraz.

Zo správy o povesti obžalovanej od Obce S. (č.l. 237) vyplýva, že menovaná je slobodná, starobná dôchodkyňa. Žije sama v staršom rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou. Má skôr miernu povahu a vystupovanie i jednanie s ľuďmi je zväčša slušné a korektné. Je však aj dosť svojská a ak je presvedčená o svojej pravde alebo konaní, tak je vytrvalá a neodbytná v dosiahnutí svojho cieľa.

Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že táto doposiaľ nebola súdne trestaná. Zo správy z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaná doposiaľ nebola postihnutá za priestupok.

Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že obžalovaná je vinná zo spáchania skutku obžalobou jej kladeného za vinu. Obžalovaná popiera svoju vinu, naopak seba považovala za obeť dopravnej nehody, ktorú zrazil poškodený. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď prišla na bicykli ku križovatke, zosadla z bicykla, pozrela sa doľava i doprava, či môže prejsť a potom vysadla na bicykel a začala prechádzať cez cestu a keď bola asi v polovičke cesty, zrazu pocítila náraz, prevalilo ju a spadla na ľavú stranu. Trvala na tom, že cez cestu prechádzala idúcky na bicykli. Túto skutočnosť však vylúčil znalec odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Babiak, ktorý v záveroch svojho posudku uviedol, že nie je pravdepodobné, že by v prípade jazdenia na bicykli obžalovaná utrpela len také nezávažné poranenia. Po náraze do zadného kolesa by došlo k vymršteniu obžalovanej a k ťažším poraneniam, ako utrpela. Aj znalec z oblasti Dopravy cestnej N.. R. vylúčil túto možnosť, keď uviedol, že keby obžalovaná sedela na bicykli (alebo na ňom jazdila), tak vplyvom nárazu motocykla do bicykla by bol priebeh nehodového deja iný. Telo cyklistky by v prvej fáze po náraze letelo vzduchom pripútané k bicyklu a vzhľadom k rozdielnej hmotnosti tela cyklistu a bicykla dochádza k oddeleniu od bicykla, dopadu tela na vozovku a šúchaniu tela po vozovke do konečnej polohy po uplynutí nehodového deja. Tomuto tvrdeniu obžalovanej o priebehu nehody preto súd neuveril. Poškodený T. na pojednávaní uviedol, že išiel na motocykli z B. smerom na Ž. a pred križovatkou do S. v mieste autobusovej zastávky zbadal dve ženy stojace po jeho pravej strane vedľa bicyklov. Spozornel a keďže nevedel, či nebudú prechádzať, začal pomaly dobržďovať. V tom čase, z opačnej strany prichádzalo motorové vozidlo, ktoré prešlo križovatku a ako bolo už takmer na jeho úrovni, vtedy obe ženy náhle vstúpili do cesty a začali ju prechádzať popri bicykloch, jedna za druhou. On už nedokázal zrážke zabrániť, a preto nasmeroval motocykel na zadné koleso prvej chodkyne tlačiacej bicykel (obžalovanej) a došlo k zrážke, on preletel a šúchalo ho po ceste a následne sa ešte zošuchol do jarku, aby ho neprešlo auto. Túto verziu, že cez cestu prechádzali dve ženy vedľa bicyklov, pričom išli jedna za druhou a zamedzili mu celý jeho jazdný pruh však jednoznačne vyvrátila tak obžalovaná ako aj svedkyňa Marta Kosáčová, ktorá bola tou druhou ženou. Táto uviedla, že v deň nehody išli aj s obžalovanou na omšu na T. Z. S., pričom ona bola rýchlejšia a keď prišla ku križovatke s hlavnou cestou, zastavila sa pri stavebninách, ktoré tam sú a pozerala si tovar. Obžalovaná ju dostihla a uviedla jej, že ide ďalej, čo svedkyňa vzala na vedomie a potom už len počula náraz a videla obžalovanú ako sa zdvíha z cesty. Priebeh nehodového deja nevidela na vlastné oči avšak poprela, že by bola prechádzala cez križovatku spoločne s obžalovanou a túto skutočnosť potvrdila aj obžalovaná. Svedkyňa W. naviac ako jediná svoju výpoveď nemenila, táto bola konzistentná počas celého konania (či už keď bola vec objasňovaná ako priestupok i počas trestného konania), keď aj pri podaní vysvetlenia v zmysle § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch dňa 04.10.2013 vypovedala zhodne. Súd

preto ani tomuto priebehu nehody ako uviedol poškodený neuveril. Za reálnemu priebehu zodpovedajúci stav súd považoval a ustálil výpovede obžalovanej ako i poškodeného, ktoré učinili bezprostredne po nehode dňa 05.08.2013 pri podaní vysvetlenia v zmysle § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch a kde ich výpovede vzájomne súvisia a nevylučujú sa v podstatných črtách. Obžalovaná uviedla, že išla s kamarátkou W. na bicykloch z S., pričom W. išla o niečo skôr. Pred križovatkou s hlavnou cestou zosadla z bicykla a chcela prejsť cez cestu na druhú stranu. Pozrela sa doprava i doľava a keď nešlo žiadne vozidlo, vošla do križovatky, pričom bicykel tlačila kolmo na druhú stranu. Ako bola v polke cesty, tak z ľavej strany uvidela veľkou rýchlosťou prichádzať motocykel. Zľakla sa a zostava stáť v strede cesty, v tom zacítila silný úder a odhodilo ju na kraj cesty. Motocykel nevidela prichádzať, keď vchádzala na cestu. Poškodený uviedol, že viedol svoj motocykel z B. na Ž. B. B.. Ako prichádzal, ku križovatke na obec S., videl z pravej strany z vedľajšej cesty prichádzať staršiu ženu, ktorá tlačila bicykel. Uvedená osoba sa nepozrela ani doľava ani doprava a bez toho, aby zastala, vošla na hlavnú cestu kolmo a chcela prejsť na druhú stranu cesty. On však už bol s motocyklom blízko, ale myslel si, že tá žena bude pokračovať v chôdzi na druhú stranu. Keď bola asi v strede vozovky, tak sa pozrela na neho a zostala stáť, pričom zadné koleso bicykla bolo ešte v jeho pravom jazdnom pruhu. Keďže zostala stáť, zistil, že bezpečne neprejde a ani do protismeru sa nedalo vyhnúť, lebo prichádzalo iné motorové vozidlo, preto nasmeroval motocykel na zadné koleso bicykla, ktorý odhodil tú ženu a táto spadla. Z týchto výpovedí súd ustálil, že priebeh nehodového deja bol práve takýto. Pokiaľ išlo o miesto zrážky, toto znalec ustálil v rozpätí 0,8 až 1,00 metra od stredovej čiary v pravom jazdnom pruhu (motocyklistovom). Zo záverov znaleckého posudku N.. R. ďalej vyplýva, že rýchlosť jazdy motocyklistu v čase jeho reakcie na vzniknutú situáciu v cestnej premávke bola v rozpätí 97 až 107 km/h na ceste s rýchlostným limitom 90 km/h, v čase nárazu mal rýchlosť 74 až 82 km/h. Z tohto vyplýva, že rýchlosť pohybu motocyklistu bola neprimeraná. Z výpočtov znalca tiež vyplynul záver, že motocyklista by zrážke zabránil pri rýchlosti jazdy 80 km/h, kedy by zastavil pred prekážkou. Pri rýchlosti pohybu v čase svojej reakcie na vzniknutú dopravnú situáciu 90 km/h (rýchlostný limit), by z tejto rýchlosti taktiež narazil do prekážky. Zo znaleckého posudku rovnako vyplýva záver, že motocyklista sa nepohyboval v strede jeho jazdného pruhu ako to uviedol vo svojich výpovediach, ale pohyboval sa bližšie pri stredovej čiare, čo vyplýva z miesta zrážky (0,8 - 1,0 m od stredovej čiary), pričom sa pohyboval technicky nesprávne vzhľadom na prechod jazdného pruhu samotnou obžalovanou (variant I. v , keď si vzhľadom na trajektóriu jeho pohybu znemožnil zabrániť dopravnej nehode obídením chodkyne tlačiacej bicykel, ak by jazdil vpravo pri pravom okraji vozovky. Znalec teda konštatoval, že ak by motocyklista jazdil technicky správe vpravo pri pravom okraji vozovky, s najväčšou pravdepodobnosťou by nehode zabránil, kedy by vznikol priestor pre obídenie chodkyne tlačiacej bicykel vpravo. K možnostiam obžalovanej zabrániť dopravnej nehode znalec konštatoval, že táto by zabránila dopravnej nehode, ak bude vstupovať do jazdného pruhu motocyklistu s ohľadom na jeho vzdialenosť a rýchlosť jazdy a nedonúti vodiča motocykla zmeniť smer a rýchlosť jazdy a pred vstupom na vozovku jazdného pruhu sa presvedčí, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Z toho znalec vyvodil, že bezprostrednou technickou príčinou dopravnej nehody bol : a/ nebezpečný vstup chodkyne tlačiacej bicykel do jazdného pruhu, v ktorom sa pohyboval motocyklista, vzhľadom na jeho vzdialenosť a rýchlosť jazdy, čím donútila prichádzajúceho motocyklistu na zmenu rýchlosti jazdy, b/ nepresvedčenie sa chodkyne tlačiacej bicykel pred vstupom na vozovku jazdného pruhu, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, c/ trajektória pohybu motocyklistu v blízkosti stredovej čiary vozovky. Pokiaľ ide o rozsah zranenia, ktoré utrpel poškodený pri dopravnej nehode a dĺžku jeho liečby, tieto podrobne popísal znalec T.. X. vo svojom znaleckom posudku.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že poškodený T. ako motocyklista síce porušil ustanovenie § 16 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď riadil motocykel vyššou rýchlosťou než bol zákonom povolený rýchlostný limit 90 km/hod a tiež porušil ustanovenie § 9 ods. 1 citovaného zákona o povinnosti vodiča v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, avšak toto jeho konanie nebolo výlučnou príčinou dopravnej nehody. Mieru zavinenia na dopravnej nehody nesie aj obžalovaná, a to tým, že porušila ustanovenie § 53 ods. 3 a ods. 4 citovaného zákona, kedy sa nedostatočne presvedčila, či po hlavnej ceste neprichádza motorové vozidlo, a to napriek tomu, že rozhľadové možnosti aj poveternostné podmienky boli dobré, vstúpila do jazdného pruhu motocyklistu, pričom s ohľadom na jeho vzdialenosť a rýchlosť ho donútila k zmene rýchlosti, ale najmä v zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona sa bezdôvodne zastavila a zdržovala vo vozovke a týmto jej počínaním zapríčinila dopravnú nehodu. Po zhodnotení všetkých skutočností i záverov znalcov súd konštatuje, že práve skutočnosť, že obžalovaná počas prechádzania cez cestu tlačiac svoj bicykel bez dostatočného sa presvedčenia, či tak môže urobiť a potom čo asi v polovici cesty zbadala zľava veľkou

rýchlosťou prichádzajúci motocykel sa zľakla a zostala stáť, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody, pretože ako uviedol aj poškodený, tento síce spozoroval obžalovanú ako na poslednú chvíľu prechádza kolmo na cestu, ale predpokladal, že sa minú, avšak ako sa obžalovaná obzrela jeho smerom a zbadala ho náhle zastala a on už vedel, že nedokáže nehode zabrániť, a preto nebolo vidieť stopy po brzdení, lebo on aj s ohľadom na svoju bezpečnosť nezačal prudko brzdiť oboma brzdami, ale len prednou brzdou dobrzďoval a namieril motocykel na zadné koleso. V danom prípade súd tiež konštatuje, že ani porušenie pravidla vodiča, že má jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky nebolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody, pretože ak by obžalovaná bola riadne pokračovala v prechádzaní cesty a nebola by zostala stáť, k nehode by nebolo došlo. Týmto konaním obžalovaná zároveň porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom v § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. V danom prípade súd poznamenáva, že zo zákona o cestnej premávke vyplýva aj požiadavka povinnej miery opatrnosti, na ktorej je budovaná aj nevedomá nedbanlivosť. V cestnej, ale i iných druhoch dopravy platí zásada, tzv. obmedzenej dôvery, ktorej podstata spočíva v tom, že účastník cestnej premávky sa môže spoliehať na dodržiavanie dopravných predpisov ostatnými účastníkmi cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnej situácie nevyplýva opak (k tomu pozri uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 18.06.2012 a rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27.04.2004). Teda ako už bolo vyššie naznačené, ak by sa bola obžalovaná riadne presvedčila, či môže vstúpiť na vozovku bez toho, aby ohrozila resp. donútila k zmene rýchlosti iného účastníka cestnej premávky a zároveň potom ako už do vozovky vstúpila počas jej prechádzania by sa tam nebola zastavila a zostala stáť, k dopravnej nehode by nedošlo. Z takto vykonaného dokazovania mal súd bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaná sa dopustil predmetného skutku, ktorý bol správne právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaná konala v nevedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. b/ Trestného zákona, keď síce nevedela, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného trestným zákonom, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mala a mohla.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovanej súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd aplikoval ustanovenie § 34 Trestného zákona ako aj § 38 Trestného zákona a zistil, že u obžalovanej je prítomná jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život), teda zistil prevahu poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, čím došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 (upravená trestná sadzba 12 mesiacov až 44 mesiacov). Vzhľadom na osobu páchateľa a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchania trestného činu dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, bude postačujúci aj trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby (12 mesiacov) s podmienečným odkladom a s určením primeranej dĺžky skúšobnej doby (14 mesiacov). Tento trest súd považuje sa dostačujúci najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaná až do súčasnosti nebola súdom trestaná a nebola postihnutá ani za spáchanie priestupku, a teda viedla riadny život. Naviac súd má za to, že už samotný priebeh trestného konania a celá procedúra, ktorá prebehla od spáchania skutku až po odsúdenie obžalovanej bola pre ňu postačujúcim a dostatočne odstrašujúcim zážitkom.

Súd zároveň zaviazal obžalovanú k náhrade škody Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 1.300,24 €, nakoľko táto vznikla v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej, keď poškodená poisťovňa hradila poškodenému T. T. náklady za poskytnutú liečbu jeho zranenia, ktoré utrpel ako následok konania obžalovanej, pričom poškodená si škodu riadne a včas v trestnom konaní uplatnila a túto aj riadne vyčíslila. Taktiež súd zaviazal obžalovanú k náhrade škody Sociálnej poisťovni vo výške 891,70 €, keďže táto vznikla v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej, keď poškodená poisťovňa hradila poškodenému T. T. nemocenské dávky v období od 16.08.2013 do 22.11.2013, pričom poškodená si škodu riadne a včas v trestnom konaní uplatnila a túto aj riadne vyčíslila. Súd tiež zaviazal obžalovanú k náhrade škody (náhrada za bolesť) poškodenému T. T. vo výške 3.381 €, ktorú si poškodený riadne uplatnil a ktorej výšku súd stanovil na základe záverov znaleckého posudku T.. X., ktorý stanovil bodovú hodnotu zranení poškodeného na 210 bodov a na základe priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012, pričom výpočet je uvedený v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pokiaľ išlo o nárok poškodeného T. T. na náhradu škody za poškodenie motocykla, dokazovanie ohľadne výšky vzniknutej škody by presiahlo rámec trestného konania a neprimerane by ho predĺžovalo, preto súd poškodeného v tejto časti s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).