Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/383/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: S. Z., H.. XX. XX. XXXX, C. N. M., T. XXX, v konaní o zaplatenie 950,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 28. 10. 2014 č.k. -37 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 16,61 eur s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 22. 10. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 950,50 eur s prísl. titulom poskytnutého úveru.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 - 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 28. 01. 2008 uzavretá úverová zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Predmetnou zmluvou bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 11.490 Sk s mesačnou splátkou úveru 1.072 Sk. Súd prvého stupňa uzavrel, že vzhľadom na to, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28. 01. 2008 neobsahuje náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., teda neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom takto z nej nie je možné zistiť z čoho, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, túto zmluvu v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Zo žalobcom pripojeného výpisu čerpania, splátok a úhrad mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný na základe uzavretej úverovej zmluvy čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 1.405,66 eur a na úhradu úveru zaplatil 1.389,05 eur. Neuhradený zostatok úveru tak činí 16,61 eur, k zaplateniu ktorej sumy súd zaviazal žalovaného. V zostávajúcej časti istiny žalobu zamietol.

Spolu s istinou súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, a to od 22. 10. 2004, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému, do zaplatenia. Žalobca totiž v konaní nepreukázal, že výzvu na plnenie doručil žalovanému pred týmto dátumom. Preto v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech a žalovaný, ktorý by mal právo na pomernú náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní, náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti a voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v zamietavej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi celkovo 950,50 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 191,48 eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 950,50 eur od 07. 08. 2014 do zaplatenia. Uplatnil aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že v žalobnom návrhu poukázal na tú skutočnosť, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa XX. XX. XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj Dohoda zmluvných strán o uzavretí úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť (až) uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovaného. Na základe riadneho plnenia si povinnosti vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo strany žalovaného mu zaslal žalobca v zmysle ustanovenia hlavy 9 úverových zmluvných podmienok úverovú kartu spolu s metodickou príručkou, ktorá obsahovala okrem charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie karty v prípade, že žalovaný prejaví vôľu, aby sa platná zmluva o revolvingovom úveru stala aj účinnou a bola viazaná právami a povinnosťami z nej plynúcimi. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky bol sadzobník poplatkov, ktorý upravoval okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku poplatkov, ktoré môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním revolvingového úveru. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. Žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver v súčte jednotlivých čerpaní spolu vo výške 1.392,38 eur. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. skutočnosť, že spoločnosť a ani spotrebiteľ nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola pôvodne 995,82 eur. Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého úveru a dostal sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania, ako vyplýva zo splátkového kalendára. Závery súdu prvého stupňa pokladá žalobca za neuralgické body celého konania, absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá ich za nesprávne. Odôvodnenie nie je dostatočné a presvedčivé. Zmätočné je zistenie súdu prvého stupňa, že výška úveru bola dohodnutá na sumu 11.490 Sk a výška mesačnej splátky na 1.072 Sk. Nesprávne na tento prípad súd prvého stupňa aplikoval ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. Takýmto postupom súdu prvého stupňa sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa neprihliadol na ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., ale ani na ust. § 10 (ekvivalent § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca aj s poukazom na § 855 ods. 1 Občianskeho zákonníka zastáva právny názor, že neuvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov, nie je možné sankcionovať aplikáciou fikcie o „bezúročnosti“, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného a tým sa aj menia údaje relevantné pre ich výpočet. Nesprávne bol stanovený aj začiatok omeškania žalovaného, keď podľa názoru odvolateľa žalovaný sa dostal do omeškania ku dňu 11. 05. 2012 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru). Výška úroku z omeškania bola stanovená k tomuto dátumu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu voči rozsudku v napadnutej zamietavej časti a výroku o trovách konania bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Po preskúmaní napadnutého výroku v zamietavej časti a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, na základe akých úvah dospel súd prvého stupňa k záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu.

Žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX M. XX. XX. XXXX a že súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj Dohoda zmluvných strán o uzavretí úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá mala nadobudnúť platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovaného.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd prvého stupňa mal za preukázané uzavretie úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania dňa 28. 01. 2008, avšak z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa posudzoval nárok uplatnený žalobcom, pokiaľ tento odvodzoval zo zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd prvého stupňa teda uplatnený nárok posudzoval ako nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 28. 01. 2008 a to skutkovo i právne, avšak neposudzoval daný nárok z hľadiska skutkových tvrdení, o ktoré žalobca tento nárok oprel, a to zmluvu o revolvingovom úvere.

Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nemohol byť ani predmetom odvolacieho prieskumu. Z rovnakých dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude posúdiť uplatnený nárok z hľadiska skutkových tvrdení uvedených žalobcom a po jeho právnom vyhodnotení vo veci aj rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.