Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-30-2016.pdf
PDF · 123.06 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/30/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom 17. mája 2016 prejednal odvolanie podané obžalovaným D. K., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/6/2015-465 z 19.1.2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/6/2015-465 z 19.1.2016 bol obžalovaný D. K. uznaný za vinného, že
„v dňoch 21.11.2011 a 22.11.2011 v K., v lokalite Z., v časti P. B., prostredníctvom ním privolaných osôb U. U., nar. XX.X.XXXX a P. U., nar. XX.X.XXXX na časti pozemku t.č. zapísaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. K. ako parcela registra C-KN č. 6990/2, ktorý bol v tom čase zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. K. ako parcela registra E-KN č. 3772 a ktorý bol v lesnom hospodárskom celku Dolný Kubín evidovaný ako súčasť dielca 448d patriaceho do 1. stupňa ochrany prírody a krajiny podľa § 12 zákona č. 543/2002 Z.z., obžalovaný ako spoluvlastník v podiele 7/32 bez vedomia a súhlasu ostatných spoluvlastníkov a v rozpore s § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. vyrúbal a následne odviezol 21 ks tam rastúcich stromov smreka obyčajného, po ktorých na mieste ostali pne s nasledovnými rozmermi:
- peň. č. 1 s priemerom 104 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 114 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 6,04 m3 v hodnote 392,60 Eur
- peň č. 2 s priemerom 95 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 178 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 5,46 m3 v hodnote 354,90 Eur
- peň č. 3 s priemerom 80 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 82 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 3,86 m3 v hodnote 250,90 Eur
- peň č. 4 s priemerom 80 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 83 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 3,86 m3 v hodnote 250,90 Eur
- peň č. 5 s priemerom 98 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 111 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 5,46 m3 v hodnote 354,90 Eur
- peň č. 6 s priemerom 75 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 70 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 2,92 m3 v hodnote 189,80 Eur
- peň č. 7 s priemerom 62 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 49 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 1,70 m3 v hodnote 110,50 Eur
- peň č. 8 s priemerom 88 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 110 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 4,37 m3 v hodnote 284,05 Eur
- peň č. 9 s priemerom 58 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 92 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 1,35 m3 v hodnote 87,75 Eur
- peň č. 10 s priemerom 92 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 81 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 4,90 m3 v hodnote 318,50 Eur
- peň č. lis priemerom 43 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 56 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 0,36 m3 v hodnote 18- Eur
- peň č. 12 s priemerom 60 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 96 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 1,70 m3 v hodnote 110,50 Eur
- peň č. 13 s priemerom 68 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 125 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 2,08 m3 v hodnote 135,20 Eur
- peň č. 14 s priemerom 61 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 86 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 1,70 m3 v hodnote 110,50 Eur
- peň č. 15 s priemerom 44 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 72 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 0,54 m3 v hodnote 27,- Eur
- peň č. 17 s priemerom 64 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 232 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 1,70 m3 v hodnote 110,50 Eur
- peň č. 18 s priemerom 64 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 81 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 1,70 m3 v hodnote 110,50 Eur
- peň č. 19 s priemerom 75 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 66 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 2,92 m3 v hodnote 189,80 Eur
- peň č. 20 s priemerom 108 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 98 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 7,25 m3 v hodnote 471,25 Eur
- peň č. 21 s priemerom 87 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 76 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 4,37 m3 v hodnote 284,05 Eur
- peň č. 22 s priemerom 66 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 60 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 2,08 m3 v hodnote 135,02 Eur na časti pozemku t.č. zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. K. ako parcela registra C-KN č. 6990/2, ktorý bol v tom čase zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. K. ako parcela registra E-KN č. 3773/1, obžalovaný ako spoluvlastník v podiele 7/32 bez vedomia a súhlasu ostatných spoluvlastníkov a v rozpore s § 47 zákona č. 543/2002 Z.z a § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. vyrúbal a následne odviezol tam rastúci strom smreka obyčajného, po ktorom na mieste ostal peň č. 16 s priemerom 53 cm a výškou dolného okraja pňa od zeme 73 cm, ktorý zodpovedá vyrúbanej drevnej hmote v objeme 1,05 m3 v hodnote 68,25 Eur, čím spôsobil ostatným spoluvlastníkom škodu vo výške 4.365,55 Eur a Slovenskej republike spoločenskú škodu vo výške 1.194,98 Eur, pričom náklady na uvedenie plochy do pôvodného stavu zalesnením predstavujú sumu 315,- Eur“,
čím spáchal prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zák., prečin „Porušovanie ochrany stromov a krov“ podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. e), h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú domu dva roky.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť: Slovenskému pozemkovému fondu, Búdková cesta č. 36, Bratislava, IČO; 17335345 škodu vo výške 432,-Eur, K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. č. XXX škodu vo výške 136,42 Eur, L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom X. č. XXX škodu vo výške 136,42 Eur, X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. č. XXX škodu vo výške 818,54 Eur, D. I., nar, XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. č. XXX škodu vo výške 136,42 Eur, V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. č. XX škodu vo výške 30,32 Eur, K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. M., O. č. XXXX/XX-XX škodu vo výške 13,27 Eur, L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. M., O. č. XXXX/XX-XX škodu vo výške 13,27 Eur, U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. M., O. č. XXXX/XX-XX škodu vo výške 13,27 Eur, M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. M., Ul. F. č. XXXX/ XX škodu vo výške 13,27 Eur, C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K., U. ul. č. XXX škodu vo výške 136,42 Eur, M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. č. XXX škodu vo výške 306,95 Eur, D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. č. XXX/X škodu vo výške 102,32 Eur, L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. M., U. č. XXXX/XX škodu vo výške 45,47 Eur, X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom G. E. N D., S., Veľká Británia škodu vo výške 45,47 Eur, X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K., Y. L/XXX škodu vo výške 268,58 Eur, U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K., U. č. XXX škodu vo výške 136,42 Eur, R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Z., P. XXX/XX škodu vo výške 90,95 Eur, L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K., K. č. XXX škodu vo výške 272,85 Eur, E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K., G. XXX škodu vo výške 53,05 Eur, Ing. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. M., G. č. XXXX/XX škodu vo
výške 201,44 Eur, U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. č. XXX škodu vo výške 4,27 Eur, R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. M., R. F.. XXXX/XX škodu vo výške 3,20 Eur.
Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal všetkých poškodených so zvyškom ich nárokov na náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 19.1.2016 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku prítomný prokurátor prehlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie a obžalovaný po poučení uviedol, že sa vyjadrí neskôr, či podáva odvolanie, musí porozmýšľať.
Dňa 21.1.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného D. K., podané prostredníctvom obhajcu proti rozsudku z 19.1.2016, proti všetkým jeho výrokom s tým, že odvolanie odôvodní dodatočne po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.
Dňa 6.4.2016 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody odvolania obžalovaného, ktorý svoje odvolanie prostredníctvom obhajcu v podstatnom odôvodnil nasledovne:
„Z trestnej činnosti, za ktorú som bol odsúdený, sa necítim vinný. Rozsudkom okresného súdu som bol totiž uznaný za vinného, že som mal vyrúbať a odviezť spolu 22 ks stromov smreka obyčajného. Nepopieram, že som dal vypíliť 6 ks stromov pod poradovým číslom 1 až 6, pričom uvedené som tvrdil už od začiatku trestného stíhania, čoho dôkazom je aj zápisnica z previerky výpovede na mieste samom zo dňa 22.5.2012. Vykonaným dokazovaním nebolo nepochybne preukázané, koľko stromov som mal dať vypíliť, pretože existujú výrazné rozpory medzi výpoveďami svedkov ohľadne množstva vypílených stromov. Priami svedkovia samotného vypílenia stromov okrem svedka U. U. neexistujú. Existujú len nepriame dôkazy, a to vo forme výpovede svedkov, ktorí videli len zvážanie dreva, ktorí však uvádzajú výrazne odlišné množstvá zvážaného dreva, a to či už v kusoch alebo m?. Títo svedkovia, ktorí vypovedali v môj neprospech nielenže nevideli samotné vypílenie dreva, ale pokiaľ ide o množstvo odvážaného dreva uvádzali množstvá, ktoré sú vo výraznom rozpore s výpoveďou svedka M. a ním predloženými listinnými dokladmi o odvoze a výkupe dreva. Z výpovede svedka M. a ním predložených dokladov vyplýva, že na dvakrát odviezol spolu cca 30 m? dreva na moje požiadanie. Toto množstvo dreva zodpovedá mojej výpovedi, že som dal vypíliť 6 ks stromov uvedených v rozsudku pod číslom 1 až 6, čo znamená približne 28 m?. Rovnako aj svedkovia, ktorí vypovedali v môj prospech, sami uvádzali, že drevnú hmotu z vypílených stromov odvážalo motorové vozidlo svedka M. na dvakrát. Podľa výpovede svedka M. o možnej nosnosti motorového vozidla, na ktorom malo byť drevo prevážané je vylúčené, aby mohlo byť na dva krát prevezené množstvo dreva, ktoré je uvedené v rozsudku, a to 22 stromov, ktorých celkový objem je 67,37 m?. Pritom podľa výpovede svedka M. motorové vozidlo, ktorým bolo drevo prevážané, prevezie na jedno naloženie 20-23 m? dreva. Z týchto dôkazov vyplýva, že nebola preukázaná škoda dosahujúca výšku škody väčšieho rozsahu, pretože vypílením 6 stromov bola spôsobená škoda len vo výške 1.794,- Eur. Okresný súd uviedol, že mňa a svedka Z. K. usvedčuje z nepravdivého opisu počtu vyrúbaných stromov aj dĺžka odvážanej guľatiny podľa dokladov predložených svedkom M.. Podľa týchto dokladov mala celková dĺžka guľatiny predstavovať až 257 metrov. Súd konštatoval, že v prípade vyrúbania len 6 ks stromov by muselo ísť o kmene v dĺžke viac ako 42 metrov, pričom súd poukázal na vyjadrenie obvodného lesného úradu pod čl. 185, podľa ktorého bola priemerná výška lesného porastu v danej oblasti len 23 metrov. K tejto úvahe súdu je potrebné zdôrazniť, že k presnému odmeraniu dĺžky jednotlivých stromov, ktoré mali byť vypílené nikdy nedošlo. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona. Prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané ani všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Prečinu krádeže plodľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneo fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom.
Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. d) Trestného zákona sa dopustí ten, kto spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu. Pokiaľ ide o objektívnu stránku trestného činu, ktorá zahŕňa konanie a následok, následok prečinu porušovania ochrany stromov a krov spočívajúci v poškodení stromov vo väčšom rozsahu a ani následok prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a) Tr. zák. spočívajúci v spôsobení škody vo väčšom rozsahu nebol vykonaným dokazovaním spoľahlivo objasnený a preukázaný. Preukázanie objektívnej stránky je jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu. Ak tento znak chýba, nejde o trestný čin. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, ktorá zahŕňa zavinenie, prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona je trestným činom, pri ktorom sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Preukázanie tohto druhu zavinenia je jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu. Ak tento znak chýba, nejde o trestný čin. Šesť kusov stromov, ktoré som dal vypíliť sa nachádzalo na pozemku, ktorý je v mojom výlučnom vlastníctve už po dlhú dobu, a to na základe predchádzajúcej reálnej deľby pozemku. Už v minulosti totiž došlo medzi spoluvlastníkmi pozemku k reálnej deľbe, pričom mojim právnym predchodcom a následne mne bola vyčlenená do výlučného užívania tá časť spoločných pozemkov, na ktorých malo dôjsť k výrubu 6 ks stromov. V minulosti totiž bolo bežné, že ľudia si veľké pozemky, tzv. rale, v teréne reálne podelili medzi sebou. Už od malička som bo v tom, že tento pozemok je náš. Môj otec mi priamo na pozemku ukazoval odkiaľ a pokiaľ je náš pozemok. Rovnako na tomto pozemku ako na vlastnom som spolu so svojím otcom už ako 14-ročný kosieval. Skutočnosť, že v minulosti došlo k reálnej deľbe pozemkov potvrdili vo svojich výpovediach aj svedok P., svedok Z. K. a aj svedok U. U.. Svedok U. U. výslovne uviedol, že konkrétne tá časť pozemku, na ktorom som výrub uskutočnil, sa v teréne rozdelila na konkrétne čiastky tak, aby každý jeden spoluvlastník mal vyčlenenú časť, ktorej výmera zodpovedá veľkosti jeho podielu, pričom k tomuto reálnemu rozdeleniu mohlo dôjsť niekedy v polovici päťdesiatych rokov a odvtedy jednotliví spoluvlastníci dodržiavali reálne rozdelenie pozemkov a užívali jednotlivé diely podľa toho, ako im boli reálnym rozdelením vyčlenené. Vzhľadom na to, že som považoval pozemky, na ktorých som dal vypíliť 6 ks stromov, za pozemky v mojom výlučnom vlastníctve, nemohol som sa dopustiť úmyselného trestného činu krádeže. Toto moje subjektívne presvedčenie v zmysle judikatúry všeobecných súdov vylučuje naplnenie subjektívnej stránky trestného činu krádeže. V danom prípade sa totiž jedná o negatívny skutkový omyl. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3 Tdo 848/2005 zo dňa 19.10.2005: „Zjištěný negativní skutkový omyl o podmínkách trestní odpovědnosti dovolatele za krádež vylučuje úmysl a vědomou nedbalost; nemusí se dotýkat nedbalosti nevědomé. Jelikož však trestný čin krádeže je deliktem výlučne úmyslným, potom i případně zjištěná nevědomá nedbalost dovolatelova by byla právně irelevantní. Za trestný čin krádeže proto z důvodu nedostatku subjektivní jeho stránky neměl být uznám trestně odpovědný. Nicméně, pokud se tak stalo, potom popis skutku v rozsudku nalézacího soudu měl obsahovat i údaje dokládající naopak existenci subjektivní stránky trestného činu krádeže, tedy jeho úmysl, alespoň eventuální“. Rovnako vo svojom rozsudku zo dňa 13. októbra 1992, sp.zn. 7 Tz 62/92 judikoval aj Najvyšší súd SR, ktorý uviedol: „Z charakteru podielového spoluvlastníctva vyplýva, že pri úprave užívania spoločnej veci prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti, resp. ich rôzne kombinácie:
- rozdelenie užívanej veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci,
- jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celu vec a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú),
- všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach. Z uvedeného je zrejmé, že na oprávnenosť dispozície spoluvlastníctva s vecou spravidla možno usudzovať len pri poznaní vzájomnej dohody spoluvlastníkov, ku ktorej môže dôjsť aj neformálnym prejavom vôle (ústne, mlčky). V prípade zistenia, že obvinený J. K. bol členom spoločenstva urbárnikov, vo vlastníctve ktorého bol predmetný lesný pozemok (napr. ako právny nástupca po nebohom otcovi Š. K.) bolo preto potrebné zisťovať, či v posudzovanom prípade došlo k dohode spoluvlastníkov o spôsobe užívania lesa a či a ako sa konanie obvineného takejto dohode priečilo. Bez naznačeného dokazovania nebolo možné usudzovať na to, že ťažba dreva obvineným v spoločnom lese a v zistenom rozsahu bola takou dispozíciou so spoločnou vecou, akú má na mysli ustanovenie § 247 Tr. zák. Ak sa preukáže, že spôsob užívania lesa nebol oprávnenými spoluvlastníkmi dohodnutý, bude potrebné starostlivo zvážiť, či konanie obvineného so zreteľom na veľkosť jeho podielu k spoločnej veci, stanovisko ostatných spoluvlastníkov a ostatné okolnosti prípadu, predstavovalo tak významný zásah do oprávnení spoluvlastníkov, že zakladalo pojmové znaky trestného činu krádeže po objektívnej i subjektívnej stránke.
Najvyšší súd SR sa bez ďalšieho nestotožnil ani s názorom sťažovateľa, že ak sa objektívne preukáže, že obvinený nebol vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) predmetného lesného pozemku, pretože jeho nárok na les bol iba domnelý, nemôže ho takýto omyl vyviniť zo spáchania trestného činu krádeže, pretože by išlo o omyl právny, a teda nerozhodný pre posúdenie veci. Omylom treba rozumieť nesúlad páchateľovho poznania so skutočnosťou, ktorý spočíva v tom, že páchateľ si nejakú skutočnosť vôbec neuvedomil, alebo že o nej mal nesprávnu predstavu. Zavinenie, vyjmúc nedbanlivú nevedomosť, predpokladá, že páchateľ si je aspoň vo všeobecných črtách vedomý možnosti tých skutočností, ktoré patria pod zákonné znaky trestné činu. Pokiaľ by páchateľ nevedel o nejakej skutočnosti, nevyhnutnej pre naplnenie znakov uvedených v zákone, je tým vylúčená jeho vedomosť s tým aj zodpovednosť za úmyselný trestný čin, a to so zreteľom na ustanovenie § 4 Tr. zák. (tzv. negatívny skutkový omyl). Za právny omyl treba považovať neznalosť alebo mylný výklad ustanovení Trestného zákona, vykonávacích predpisov k Trestnému zákonu alebo predpisov mimo trestného práva. Omyl v normách, ktoré Trestný zákon neobsahuje, sa však posúdi podľa zásad o tzv. skutkovom omyle, t.j. o omyle, ktorý sa týka skutkových okolností. Za taký omyl nesporne treba vo vzťahu k trestnému činu krádeže považovať aj nesúlad páchateľovho poznania, že ide o “cudziu vec“. V dôsledku uvedeného samotné zistenie, že obvinený J.K. sa platne nestal spoluvlastníkom predmetného lesa, nie je postačujúce pre záver o existencii jeho úmyselného zavinenia vo vzťahu k stíhanému trestnému činu. Pre záver o existencii, či neexistencii subjektívnej stránky tohto trestného činu bude v takom prípade potrebné starostlivo objasňovať okolnosti, na základe ktorých obvinený na svoj vlastnícky vzťah k lesu usudzoval, z akých konkrétnych zistení vychádzal, aké mal znalosti a poznatky o už skôr uvedených právnych normách, upravujúcich reštitučné nároky pod. Len na podklade takéhoto dokazovania a starostlivého zváženia jeho výsledkov podľa § 2 ods. 6 Tr. por. možno posúdiť otázku zavinenia obvineného vo vzťahu k stíhanému trestnému činu. Okresný súd Kežmarok v odôvodnení rozsudku sp.zn. 1T/68/2001 zo dňa 8.3.2013, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby, uviedol: „Súd preto dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, obžalovaný sa mal dopustiť trestnej činnosti, kde v tomto prípade nie je E.F. poškodeným subjektom, nakoľko nevlastní pozemky, na ktorých bola vykonaná ťažba. V druhom prípade, čo sa týka lokality O., kde malo byť v porastoch XXX/XX T. XXXa vyrúbaných 61 ks ihličnatých stromov, súd taktiež postupoval v zmysle § 226 písm. b) Trestného poriadku (účinného do 31.12.2005) a taktiež zistil, že vo vyznačených hraniciach týchto porastov nie sú pozemky vo vlastníctve pozemkového spoločenstva a ani vo vlastníctve súkromných osôb, je tam správa Q. X. G. alebo správa Š. E. K. V tom prípade je možné aj vyhovieť obhajobe, pokiaľ poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.1992 značky XTz XX/XX. V tom prípade pokiaľ tam obžalovaný vykonával výrub s presvedčením, že je jedným zo spoluvlastníkom pozemku, v ktorom k výrubu došlo, je tým vylúčená vedomosť a s tým aj zodpovednosť za úmyselné trestný čin a to so zreteľom na ustanovenie § 4 Trestného zákona platného do 31.12.2005 a ide o tzv. negatívny skutkový omyl.“ Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdy konštatovali, že sa nejednalo o trestný čin, a to ani v prípade, keď obvinení neboli spoluvlastníkmi pozemkov. V konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín však bolo preukázané, že obžalovaný D. K. bol dokonca spoluvlastníkom pozemkov (okrem toho došlo aj reálnej deľbe týchto pozemkov medzi spoluvlastníkov), na ktorých malo dôjsť k výrubu stromov. Pokiaľ ide teda o tzv. negatívny skutkový omyl, t.j. páchateľ nevedel o niektorej skutočnosti vyžadovanej pre naplnenie znakov uvedených v zákone, je tým vylúčená jeho vedomosť a tým aj jeho zodpovednosť za úmyselný trestný čin, resp. za trestný čin spáchaný z vedomej nedbanlivosti. Som toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo zákonom požadovaným jednoznačným a nepochybným spôsobom preukázané naplnenie subjektívnej stránky trestného činu krádeže, preto skutok, ktorý mi je kladený za vinu, nie je trestným činom. Vzhľadom k tomu, že nebolo u mňa preukázané naplnenie objektívnej stránky trestného činu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. a ani trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a) Tr. zák. a rovnako nebolo preukázané ani moje úmyselné zavinenie, pre nedostatok subjektívnej stránky skutok popísaný v obžalobe nie je trestným činom. Na základe uvedených skutočností preto žiadam, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil vo všetkých výrokoch a rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku ma spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil“.
Dňa 12.4.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie príslušnej prokurátorky k odvolaniu obžalovaného, v ktorom uvádza, že s dôvodmi odvolania obžalovaného nesúhlasí. Napadnutý rozsudok
súdu považuje v každom smere za správny a zákonný, vydaný v súlade so zisteným skutkovým stavom veci na podklade dokazovania vykonaného v potrebnom rozsahu a uložený trest za zákonný a primeraný. Odvolanie navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.
Po splnení zákonom stanovených podmienok krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného D. K. (§ 293 ods. 5 Tr. por.) a splnomocnených zástupcov poškodených.
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu žiadal rozsudok napadnutý odvolaním zrušiť a podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pričom prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného, obsah odvolaní spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov (prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.
Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
Odvolacie argumenty nepresvedčili krajský súd o nezákonnosti rozsudku súdu prvého stupňa napadnutého odvolaním obžalovaného D. K.. Pri výpočte škody spôsobenej konaním obžalovaného D. K. boli aplikované ustanovenia § 124 až 126 Tr. zák. a správnou aplikáciou týchto hmotnoprávnych ustanovení došlo k takému výpočtu spôsobenej škody, ktorej výška oprávňuje súdy k právnemu záveru, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného D. K., tak ako bol ustálený vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Teória negatívneho skutkového omylu je odvolaciemu súdu dostatočne známa, ale v okolnostiach prípadu nemožno vyhodnotiť konanie obžalovaného D. K. ako negatívny skutkový omyl.
Krajský súd dodáva, že podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi. Občiansky zákonník pojmy plody a úžitky nijako bližšie nešpecifikuje a ani najnovšia judikatúra k tejto otázke neexistuje, a pretože oba pojmy používal už zákon č. 946/1811 (obecný zákonník občiansky) niet dôvodu odchýliť sa v súčasnosti od výkladu príslušných ustanovení tohto právneho predpisu. Medzi tzv. plody prirodzené v širšom zmysle, teda výtvory veci, ktoré sa z nej podľa jej určenia získavajú (samozrejme pod podmienkou, že sa ich branie javí ako užívanie plodonosnej veci, nie ako porušovanie jej podstaty), sú zaradzované aj stromy lesa. Za plody v užšom zmysle, t.j. tie, ktoré sú výnosom veci v zmysle hospodárskom a sú určené k tomu, aby pri riadnom používaní veci materskej boli od nej oddeľované a ich ťažba je v súlade s hospodárskou funkciou, potom boli považované mimo iného lesné stromy rúbané podľa hospodárskeho plánu. Rovnako aj v súčasnej dobe je vlastník lesného pozemku pri hospodárení s ním obmedzený celým radom predpisov verejného práva, ktoré zároveň predpokladajú obnovu lesného porastu spojenú s ťažbou dreva, a tak, ak vykonáva vlastník ťažbu v súlade s nimi, ide skutočne o užívanie plodov v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka. Možno uzatvoriť, že ťažba dreva, ktorá sa vykoná na spornom pozemku v súlade s hospodárskym plánom predstavuje užívanie úžitkov z tohto pozemku. Z hľadiska vlastníctva plodov (úžitkov), veci je ale významné rozlišovanie plodov oddelených a neoddelených. Plody neoddelené (stojace) nie sú považované za veci samostatné, ale za súčasť veci materskej, takže v podstate nedochádza k nadobudnutiu vlastníctva, ale iba k rozšíreniu pôvodného predmetu vlastníctva. Za vlastníka neoddelených plodov sa vždy pokladá vlastník materskej veci. Po oddelení sa tieto plody stávajú samostatnými vecami a až vtedy možno uvažovať o nadobudnutí vlastníctva. Zásadne síce platí, že i oddelené plody vlastnícky patria vlastníkovi veci materskej, ale nie je vylúčené, aby sa ich vlastníkom stal subjekt iný. Nadobudnutie vlastníctva takýmto
subjektom však musí mať právny dôvod, buď priamo v podobe ustanovenia právneho predpisu, alebo v podobe obligačného oprávnenia. Záver, že plody spoločnej veci po oddelení sa stávajú vlastníctvom toho zo spoluvlastníkov, ktorý ich oddelil, nemá oporu v žiadnom ustanovení Občianskeho zákonníka ani iného právneho predpisu, a tak by sa tento spoluvlastník mohol stať jediným vlastníkom plodov iba na základe dohody s ostatnými spoluvlastníkmi. V opačnom prípade zostávajú i plody spoločnej veci v spoluvlastníctve vlastníkov veci materskej. Z toho vyplýva, že pokiaľ si jeden zo spoluvlastníkov bez dohody s ostatnými oddelené plody prisvojí, prípadne ich spotrebuje, získava majetkový prospech na úkor spoluvlastníkov plnením bez právneho dôvodu.
Obžalovaný síce podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ale v dôvodoch odvolania nešpecifikoval žiadne výhrady ani vady výroku rozsudku súdu prvého stupňa proti uloženému druhu a výmere trestu. Odvolací súd potom preskúmal výrok o treste a vzhľadom na vyššie vyslovený záver o právnej kvalifikácii súdeného skutku, stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanému. Trest, tak ako bol uložený obžalovanému súdom prvého stupňa je v súlade so zákonom a uložený trest považuje odvolací súd za primeraný. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom, krajský súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Pri absencii konkrétnych odvolacích námietok obžalovaného proti výroku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodených, odvolací súd po preskúmaní tejto časti výroku odvolaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v rámci adhézneho konania zodpovedá stavu veci a zákonu.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným a nezistil žiadne pochybenie Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného Ondreja Žoviaka podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.