Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27P-359-2015.pdf
PDF · 86.82 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/359/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. T., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcu z rodičov K. T., O.. W., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Š. X a I. T., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Š. X, t.č. J. XX N. R. O., G., G. XXEJ, E. J., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
konanie o zverenie mal. E. T., L.. XX.X.XXXX a o úpravu styku otca s mal. E. z a s t a v u j e ,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. sumou 130 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.4.2015 do 31.10.2015,
dlžné výživné za obdobie od 1.4.2015 do 31.10.2015 pre mal. E. vo výške 910 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 70 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 7.9.2015 žiadala zveriť maloletú E. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné v sume 200 Eur mesačne, počnúc dňom 1.4.2015 do budúcna. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletou prostredníctvom skypu, pokiaľ bude na Slovensku a nebude pod vplyvom alkoholických nápojov.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v septembri 2012 otec opustil spoločnú domácnosť z dôvodu dlhodobých nezhôd, odsťahoval sa so svojou súčasnou partnerkou do E. J.. O maloletú E. sa stará výlučne ona, pričom otec na domácnosť a na výživu maloletej prispieval priemerne sumou 70 Eur mesačne, avšak od apríla 2015 na jej výživu prestal prispievať.
Na pojednávaní dňa 18.5.2016 nežiadala, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, nakoľko táto už bola zverená do jej osobnej starostlivosti v rozvodovom konaní. Tiež netrvala na úprave styku otca s maloletou, keďže styk bol upravený v rámci rozvodového konania. V týchto dvoch častiach zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť. Zároveň upravila svoj návrh na určenie výživného pre maloletú, ktoré žiadala určiť za obdobie od 1.4.2015 do 31.10.2015, keďže v rozvodovom konaní už bolo určené výživné v sume 130 Eur mesačne, pričom takúto sumu otec uhradil už aj v novembri 2015. Rovnakú výšku výživného, to je 130 Eur mesačne žiadala určiť aj do obdobia, kedy otec na výživu maloletej už začal uvedenou sumou prispievať.
Otec sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil podaním zo dňa 26.4.2016 z dôvodu, že žije v cudzine. Uviedol, že nevidí dôvod na určenie výživného, nakoľko výživné v sume 130 Eur mesačne už bolo určené v rozvodovom konaní, pričom rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2015.
Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom matky a navrhol určiť výživné zo strany otca za obdobie 1.4.2015 do 31.10.2015.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, potvrdením o príjme matky za rok 2014, 2015, prehľadom nevyhnutných nákladov na domácnosť spísaných matkou, rodným listom maloletej E., sobášnym listom, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 31.3.2016, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P 145/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Maloletá E. pochádza z manželstva rodičov I. T. a K. T., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P 145/2015-97 zo dňa 21.10.2015 rozvedené. Na čas po rozvode bola maloletá E. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 130 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou E. tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok počas zimných prázdnin od 22.12. od 8.00 hod. do 3.1. do 19.00 hod.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2015.
Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2012, ktorú opustil otec z dôvodu dlhodobých nezhôd a odsťahoval sa so svojou súčasnou partnerkou do E. J.. Od tejto doby zabezpečovala starostlivosť maloletej E. výlučne matka, pričom otec na domácnosť neprispieval a na výživu maloletej prispieval sumou 70 Eur mesačne. Od 1.4.2015 však prestal prispievať aj na výživu maloletej E., keďže sa chcel rozviesť a matka žiadala splniť určité podmienky, ktoré splniť nechcel. Následne na jej výživu začal prispievať až v novembri 2015, to je mesiac nasledujúci po mesiaci, kedy bolo rozhodnuté o rozvode ich manželstva.
V rozhodnom období, to je od apríla 2015 do novembra 2015 bývala matka s maloletou E. v byte, ktorý je vo vlastníctve matky otca. Za predmetný byt platila okolo 179 Eur mesačne. Neplatila žiadne pôžičky, ani poistky. Bola zamestnaná vo firme L., D..O..M.., kde jej priemerný čistý mesačný príjem bol v sume XXX Eur mesačne. Zároveň poberala rodinné prídavky na jedno dieťa a daňový bonus v sume XX,XX Eur mesačne. Okrem uvedeného nemala žiaden iný príjem, ani žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
Matka si platila cestovné do práce v sume 16,60 Eur mesačne, svoje obedy v práci v sume 28 Eur mesačne, mobilný telefón spolu s telefónom maloletej E. v sume 16 Eur mesačne, hygienické potreby ako je prášok na pranie, toaletný papier, servítky a podobne v sume 10 Eur mesačne, drogistický tovar v sume 10 Eur mesačne a čistiace prostriedky v sume 10 Eur mesačne. Výdavky na stravu, a to raňajky, desiaty a večere ju mesačne vyšli na sumu 80,31 Eur.
Otec v rozhodnom období žil a pracoval v S. so svojou priateľkou, spoločným synom P. I. T., L.. X.X.XXXX a synom jeho priateľky, ktorý má X rokov. Rodina otca býva v prenajatom rodinnom dome, za ktorý platia mesačne 615 B.. K jeho ďalším výdavkom spojených s bývaním patrili výdavky za odvoz smeti v sume 90 B. mesačne, poplatky za vodu, plyn a elektrinu mesačne v sume 100 až 120 B.. V rozhodnom období otec splácal pôžičku na Slovensku od firmy Q. po 100 Eur mesačne. Zároveň mu vznikol dlh v D. D. v sume okolo XXX Eur, ktorý musí zaplatiť a tento splácal po 50 Eur mesačne.
Otec v S. bol a je aj naďalej zamestnaný ako C., pracuje vo firme na D. C.. Od 9.10.2015 je jeho hodinový zárobok v sume X,XX B., pred týmto obdobím to bolo v sume X,XX B. za hodinu. Pracoval 44 hodín týždenne.
Otec v rozvodovom konaní uviedol, že jeho príjem sa pohybuje v sume od XXX B. do XXX B. týždenne, pokiaľ nemá nadčasy. Pokiaľ má nadčasy, jeho príjem je vyšší a môže byť aj okolo XXX B. týždenne.
Priateľka otca v rozhodnom období bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v S. v sume XXX B. mesačne.
Otec na výživu maloletej E. prispieva od novembra 2015 sumou 130 Eur mesačne, tak ako bolo určené rozvodovým rozsudkom, s ktorým obaja rodičia súhlasili a vzdali sa svojho práva podať odvolanie.
Maloletá E. v rozhodnom období navštevovala X. ročník základnej školy a následne v septembri 2015 nastúpila do X. ročníka základnej školy. Stravovala sa v škole, za obedy jej matka platila 22 Eur mesačne. Do školy cestovala autobusom MHD, matka jej platila voľný lístok v sume 9,90 Eur mesačne. Tiež navštevovala školský klub, kde sa platilo 12 Eur mesačne. Okrem toho chodila na balet, kde sa hradil poplatok 90 Eur polročne. Maloletá E. nemala žiadne vážnejšie zdravotné problémy.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá E. bola zverená do osobnej starostlivosti matky v rozvodovom konaní, v ktorom zároveň bol aj upravený styk otca s maloletou E.. Keďže matka v týchto častiach zobrala svoj návrh späť z dôvodu, že ohľadom zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a úprave styku už bolo právoplatne rozhodnuté, nebolo dôvodné opätovne o tomto rozhodovať v rámci konania o úpravu práv a povinností do rozvodu manželstva. Zároveň matka žiadala určiť výživné zo strany otca za obdobie, v ktorom na výživu maloletej E. neprispieval, a to od 1.4.2015 do 31.10.2015, v tomto období mali s otcom nezhody, keďže bol podaný otcom maloletej návrh na rozvod manželstva, a preto prestal prispievať na výživu maloletej. Následne začal prispievať na jej výživu až v novembri 2015 po tom, čo bolo rozhodnuté o výške výživného v rozvodovom konaní. Uvedenou sumou otec prispieva maloletej až do súčasného obdobia.
V rozhodnom období otec žil a pracoval v zahraničí ako C.Ä., žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, s ktorou už mali narodené spoločné dieťa a ktorá z tohto dôvodu bola na materskej dovolenke. V tomto období sa príjem otca pohyboval od XXX do XXX B. týždenne, podľa toho, či mal alebo nemal nadčasy. V rozhodnom období matka bola zamestnaná vo firme L., D..O..M.., tak ako v súčasnej dobe. Jej priemerný čistý mesačný príjem bol podstatne nižší ako príjem u otca, pohyboval sa v sume okolo XXX Eur mesačne. Maloletá E. navštevovala X. ročník a od septembra 2015 nastúpila do X. ročníka základnej školy. Jej výdavky spočívali v úhrade stravného v škole, školského klubu, cestovného do školy, ale aj úhrade baletu, ktorý maloletá navštevovala, tak ako aj v súčasnej dobe. Keďže otec na výživu maloletej neprispieval, všetky tieto výdavky hradila matka zo svojho príjmu, pričom sa zároveň podieľala na osobnej starostlivosti o maloletú E., keďže otec žil a pracoval v zahraničí.
Keďže bolo preukázané, že otec na výživu maloletej neprispieval, bolo dôvodné určiť výživné z jeho strany za toto rozhodné obdobie (pol roka), pričom výživné v sume 130 Eur mesačne považoval súd za primerané a také, ktoré bol otec schopný aj v tomto období platiť, keďže jeho príjem, osobné a majetkové pomery boli rovnaké ako v čase rozvodového konania, v ktorom mu bolo do budúcna určené výživné v sume 130 Eur mesačne. Uvedené výživné zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej v rozhodnom období, keďže ide o obdobie, kedy už prebiehalo na tunajšom súde rozvodové konanie.
Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 1.4.2015 do 31.10.2015 v sume 910 Eur (t.j. 7 mesiacov x 130 Eur), ktoré mu súd povolil splatiť v 70 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1, 2 O.s.p..
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.