Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-53-2007.pdf
PDF · 103.18 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/53/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa D. E., Y. O. XXX/XX, E., štátne občianstvo Slovenská republika, proti odporcovi Y. H. P. J., Š. E. J. O., Š. P. X, H.. P. J., M.: XXX XXX XX, právne zast. G..T. H., N. H. H. H. P. J., Š. P.. X, v konaní o určenie prevodu vlastníctva bytu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.4.2007, upresnenom na základe výzvy súdu zo dňa 9.5.2007 domáhal, aby uložil odporcovi povinnosť uzatvoriť s ním kúpno-predajnú zmluvu na byt č. 10 na ulici O. J. E. a do doby podpisu kúpno-predajnej zmluvy uzatvoriť s ním riadnu nájomnú zmluvu. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že od 1.3.1993 je nájomcom uvedeného bytu. Dňa 17.3.1998 požiadal odporcu o prevod bytu do osobného vlastníctva. Začiatkom roku 1999 jeho bývalá manželka T. E. spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť. V mesiaci júl 1999 s jeho súhlasom a súhlasom vlastníka nehnuteľnosti sa nájomníčkou bytu stala priateľka M. U.. Odporca v súvislosti s touto zmenou vyhotovil novú nájomnú zmluvu na meno priateľky, pričom v časti nájomnej zmluvy sám bol zapísaný iba ako rodinný príslušník. Po jeho žiadosti o úpravu textu zmluvy bol ubezpečený o tom, že v prípade odpredaja bytu, tento mu bude na základe jeho žiadosti odpredaný. V roku 2000 bolo jeho manželstvo s T. E. rozvedené a maloleté deti súd zveril do jeho výchovnej starostlivosti. V rovnakom období prestala byt užívať M. U.. Na pojednávaní ďalej uviedol, že byt začal užívať ešte ako slobodný a bezdetný. V roku 1996 v čase trvania manželstva s T. E. s odporcom uzavrel novú nájomnú zmluvu. Ani s jedným z prenajímateľov v čase pridelenia bytu nebol v pracovno-právnom vzťahu. V roku 1999 prenajímateľa požiadal o zápis M. U. ako ďalšieho nájomcu. Po uzavretí nájomnej zmluvy s M. U. táto bola vyzývaná na všetky platby súvisiace s bytom. V roku 2008 mu odporca doručil písomnú výpoveď z nájmu, aj keď nebol osobne upozornený na žiadne úhrady nájomného, respektíve nedoplatky úhrad. Nedoplatky uhradil pod menom M. U., ktorá bola stále vedená ako nájomca bytu. Samostatnú žalobu na neplatnosť výpovede nepodal. Byt užíva spoločne s deťmi.
Odporca žiadal návrh P. V.. J. H. J. E. P. X., Ž. P. E. P. M. Kováčovú nájomné právo k bytu s cieľom vyhnúť sa vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou. M. U. sa stala osobou povinnou na úhrady služieb spojených s užívaním bytu, a to až do ukončenia nájomného vzťahu. Výpoveď z nájmu bytu navrhovateľovi bola daná z opatrnosti. Navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na uzavretie zmluvy o odpredaji bytu.
Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, ich vypočutím, vypočutím svedkyne M. A., rodenej U., oboznámením listinných dôkazov, pripojeného spisu Okresného súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX, listov odporcu, zmlúv o nájme bytu, rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. XC/XXXX/XX, listu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a jeho prílohy, listu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, žiadosti navrhovateľa o odpredaj bytu, listov Ingrid Oravcovej, návrhu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, výpovede z nájmu medzitýmnym rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 16.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2011 určil, že návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi uzatvoriť s ním kúpno -predajnú zmluvu na byt č. XX, P. O.. O. XXX/XX J. E. je čo do základu dôvodný.
Pri rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu podľa ktorého listom zo dňa 19.3.1993 odporca navrhovateľovi oznámil pridelenie bunky v slobodárni organizácie na ul. Levočskej. Dňa 14.6.1996 účastníci uzavreli nájomnú zmluvu o nájme jednoizbového bytu s príslušenstvom na ulici O. XXX/XX J. E.. Nájomný vzťah bol uzavretý na dobu neurčitú. Spolu s účastníkom zmluvy získali právo užívať byt rodinní príslušníci T. E., I. N. O. E.. Listom zo dňa 16.3.1998 požiadal odporca o odpredaj bytu do osobného vlastníctva. Dňa 28.7.1999 odporca uzavrel písomnú zmluvu o nájme bytu s nájomkyňou M. U., predmetom ktorej bol jednoizbový byt užívaný navrhovateľom. Nájom bytu bol uzavretý od 1.8.1999 do doby odpredaja, resp. dražby nehnuteľnosti. Rozsudkom zo dňa 19. apríla 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. júna 2000 Okresný súd Poprad rozviedol manželstvo účastníkov D. E. N. T. E.. Maloleté deti zveril do starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na deti výživným v stanovenej výške. V presne nezistený deň v roku 1999 bol vyhotovený návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi odporcom a Ingrid Kováčovou ako kupujúcou. Dňa 17.2.2000 Ministerstvo privatizácie a správy národného majetku udelilo súhlas na priamy predaj 31 bytov s pozemkami vrátane podielov na spoločných častiach a spoločných nehnuteľnostiach v dome č. XXX P. S. O. J. E. v prospech nájomníkov. Prílohou listu bol zoznam nájomníkov, v ktorom pod číslom 10 je uvedená M. U.. Odporca listom zo dňa 24.5.2005 požiadal o zrušenie uvedeného súhlasu s odôvodnením, že v zmluvných vzťahoch v nájomných zmluvách sú určité nejasnosti súvisiace s užívaním bytu M. U., H. E. N. T. E.. Listom zo dňa 26.4.2007 M. A. požiadala odporcu o odkúpenie bytu. Dňa 10.9.2007 odporca a Ingrid Oravcová uzavreli dohodu o skončení nájmu bytu na ulici O. J. E.. Listom zo dňa 12.3.2008 odporca navrhovateľovi dal výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ s odôvodnením, že tento má nedoplatky na nájomnom za služby spojené s užívaním bytu. Výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 17.3.2008. Rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 5. júna 2009 Okresný súd Poprad zamietol návrh navrhovateľky T. E. na určenie neplatnosti zániku nájmu bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2009.
Svedkyňa M. A., Z. U. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1999 udržiavala vzťah s navrhovateľom a po dohode sa presťahovala do jeho bytu. V tomto čase byt už neužívala manželka navrhovateľa. Spoločne s navrhovateľom navštívili prenajímateľa za účelom legalizácie bývania. Dodatočne zistila, že odporca ju zapísal ako nájomcu bytu, čo nezodpovedalo jej vôli. Prenajímateľ napriek jej výzvam nemienil vzniknutý stav riešiť. V roku 2001 prerušila spolužitie s navrhovateľom a presťahovala sa do iného bytu. V roku 2007 po doručení platobného rozkazu súdu zistila, že stále je vedená ako nájomca bytu s povinnosťou platenia úhrad za jeho užívanie. S navrhovateľom sa dohodla na poukázaní platby s tým, že tento jej platby zrefunduje ako aj na tom, že ako nájomkyňa podá žiadosť o odkúpenie bytu za menovaného. K uzavretiu zmluvy však nedošlo. V roku 2007 jej odporca umožnil nájomný vzťah ukončiť dohodou. Nikdy sa necítila nájomkyňou predmetného bytu. Nemala vedomosť, aby byt užívala Sidónia Peterková, sestra navrhovateľa.
Na základe takto zisteného skutkového stavu konštatoval, že návrh navrhovateľa je čo do základu dôvodný. Účastníci dňa 14.6.1996 uzavreli zmluvu o nájme jednoizbového bytu na ulici O. XXX/XX J. E.. Nájomný vzťah bol uzavretý na dobu neurčitú. Pretože navrhovateľ sa stal nájomcom bytu za trvania manželstva s T. E., vznikol spoločný nájom bytu manželmi v súlade s ustanovením § 703 ods. 1. Podľa tvrdenia navrhovateľa, jeho manželka v roku 1998 opustila spoločnú domácnosť, v dôsledku čoho jediným nájomcom sa stal navrhovateľ. V tom istom roku navrhovateľ požiadal prenajímateľa o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Uvedená skutočnosť vyplýva tak z rozsudku Okresného súdu Poprad o rozvode manželstva navrhovateľa sp. zn. XC/XXXX/XX N. aj z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC/XXX/XXXX. V uvedenom konaní sa bývalá manželka navrhovateľa T. E. domáhala vyslovenia neplatnosti zániku nájmu bytu. Návrh navrhovateľky bol právoplatne zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 5. júna 2009. Z obsahu zmluvy o nájme bytu zo dňa
28.7.1999 uzavretej medzi M. U. a odporcom je možné usúdiť, že uzavretím tejto zmluvy došlo k vzniku spoločného nájmu bytu navrhovateľa a M. U. (A.), s ktorou navrhovateľ v uvedenom čase žil v spoločnej domácnosti. Zmluva o nájme bytu signovali prenajímateľ a obaja nájomcovia. Na tejto skutočnosti nič nemení tvrdenie svedkyne M. U., ktorá uzavretím zmluvy mienila iba legalizovať svoj pobyt v byte navrhovateľa. Svedkyňa nepodala žalobu na vyslovenie neplatnosti nájomnej zmluvy a plnila si svoje povinnosti z nej vyplývajúce až do ukončenia nájomného vzťahu dohodou dňa 10.9.2007. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, aby v roku 1999 navrhovateľ zákonným spôsobom ukončil nájomný vzťah. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku na základe žiadosti prenajímateľa dňa 17.2.2000 súhlasilo s priamym predajom bytov v dome súpisného čísla XXX J. E. v prospech nájomníkov za cenu stanovenú podľa zákona. Podľa pripojeného zoznamu nájomníkov však ako nájomníčka je uvedená iba M. U.. V priebehu rokov 2000 - 2007 prenajímateľ previedol do vlastníctva v uvedenom obytnom dome celkom 23 bytov. Od roku 1999 prenajímateľ neviedol ako nájomcu bytu navrhovateľa, nevyzýval ho na plnenie povinností z titulu nájmu, a napriek uvedenej skutočnosti v roku 2008 mu doručil výpoveď z nájmu bytu, v ktorom konštatuje nedoplatky na nájomnom, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Po ukončení nájomného vzťahu prenajímateľa s nájomkyňou M. U. v roku 2007, zániku nájomného vzťahu bývalej manželky T. E., navrhovateľ sa stal jedinou oprávnenou osobou na prevod vlastníctva bytu podľa Zákona č. 182/1993 Z.z. Povinnosť odporcu ako štátneho podniku v likvidácii uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu je daná ustanovením § 29b Zákona o vlastníctve bytu. Pretože navrhovateľ požiadal o prevod vlastníctva bytu v čase kedy bol nájomcom bytu, jeho právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu nezaniklo neskorším ukončením nájomného vzťahu v dôsledku výpovede nájmu. S prihliadnutím k tomu, že odporca sám navrhovateľa od roku 1999 nepovažoval za nájomcu bytu, aj keď jeho právo nájmu nezaniklo, je v rozpore s dobrými mravmi nepriznať navrhovateľovi právo na uzavretie zmluvy práve z titulu ukončenia nájomného vzťahu za daných okolností po podaní žiadosti o prevod vlastníctva bytu.
Uznesením zo dňa 22.7.2013 súd konanie prerušil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XC XX/XXXX o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sporného bytu zo dňa 25.2.2011.
Po odpadnutí prekážky navrhovateľ na pojednávaní ďalej uviedol, že žiadosť o odkúpenie bytu si podal ešte v roku 1998 a bolo povinnosťou odporcu mu do dvoch rokov byt odpredať. Potom platil byt sedem rokov, aj keď zloženky prichádzali na meno inej osoby a to Ingrid Kováčovej. Od roku 2007 mu už odporca neposlal žiadne zloženky k úhrade platieb za byt, ani na cudzie meno. V tom čase začal súdny spor. SIPO uhrádzal do marca 2016. V predmetnom byte fakticky nebýva od r. 2011, kedy došlo k dražbe ,aj keď na adrese O. XXX/XX, E. má stále trvalé bydlisko. S vydražiteľom sa dohodol, že vzájomne si žiadne pohľadávky kvôli bytu nenárokujú. Byt užíva od dražby p. O.. V súčasnej dobe sám býva v E., na ul. Y.W. XXX/XX.
Na pojednávaní dňa 18.5.2016 navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny návrhu s tým, aby súd určil, že odporca bol povinný navrhovateľovi previesť vlastníctvo k bytu najneskôr do 19.3.2000. Zmenu návrhu odôvodnil tým, že od podania návrhu došlo k zmenám a zmeneným návrhom môže kompenzovať náhradu škody, ktorú si uplatnil voči odporcovi. Súd uznesením zmenu návrhu aj s prihliadnutím k už právoplatnému medzitýmnemu rozsudku ,nepripustil.
Odporca na pojednávaní poukázal na medzitímne rozhodnutie súdu o uznaní práva navrhovateľa. Medzičasom však došlo k dobrovoľnej dražbe bytu iniciovanej spoločenstvom vlastníkov bytov z dôvodu nedoplatku na zálohových platbách vo výške 3.551,33 eur. Dobrovoľnou dražbou sa stal vlastníkom bytu p. O., ktorý odporcu po vydražení niekoľkokrát urgoval o uvoľnenie bytu. Určitý čas táto osoba uhrádzala zálohové platby, napriek tomu, že v byte nebývala. Podľa dobrovoľnej dražby byt bol vydražený za sumu 15.600,- eur. Z tejto sumy pre spoločenstvo vlastníkov bola vyplatená suma 3.551,33 eur. Dražobná spoločnosť si uplatnila náklady 3.823,- eur a vydražiteľovi bola vyplatená čiastka 5.047,- eur z titulu úhrad za byt napriek tomu, že ho nemohol užívať a odporcovi z vydraženej čiastky bola vyplatená iba suma 3.178,- eur. Odporca si plánuje voči navrhovateľovi uplatniť čiastku 12.421,35 eur z titulu poukázaných platieb iným osobám. V súčasnosti už odporca nie je vlastníkom predmetného bytu, preto s
navrhovateľom nemôže uzavrieť zmluvu o jeho prevode. Odporca disponoval stovkami bytov, z ktorých všetky sa predali mimo bytu navrhovateľa kôli problémov, ktoré vznikli.
Súd doplnil dokazovanie oboznámením rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.6.2015 sp. zn. XX W. XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2015, výpisu z LV č. XXXX U.. Ú.. E., návrhu navrhovateľa zo dňa 7.3.2010 na neplatnosť dražby, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Podaním zo dňa 7.3.2010 navrhovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 40/2011 podal návrh na určenie neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 25.2.2011 a výsledkom ktorej bola skutočnosť, že byt č. 10 v bytovom dome súp. č. XXX s príslušenstvom bol vydražený v dobrovoľnej dražbe osobou D. O.. Okresný súd E. rozsudkom určil neplatnosť dobrovoľnej dražby zo dňa 12.2.2014. Na základe odvolania účastníka Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2015 zmenil rozsudok súdu I. stupňa tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Náhradu trov konania úspešnému účastníkovi nepriznal. Podľa odôvodnenia rozsudku zákon č. 182/1993 Z. z. ukladal štátnym podnikom a štátnym podnikom v likvidácii povinnosť s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do 2 rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. Súdy v prerokovanej veci predkupné právo môžu hodnotiť len podľa § 602 OZ, v ktorej je definované tak, že kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Predkupné právo tak ako si to vykladal navrhovateľ podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov nespĺňa definíciu predkupného práva uvedenú v § 602 ods. 1 OZ. U navrhovateľa nejde o predkupné právo, ale o právo uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu na základe zákona, takže žalobca sa nemôže domáhať neplatnosti dražby z dôvodov porušenia jeho predkupného práva. Pre žalobcu neplatí obmedzenie uvedené v § 3 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, že dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom, zapísaným v katastri nehnuteľností, pričom ale odvolací súd poukazuje na to, že toto obmedzenie neplatí, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ - Spoločenstvo vlastníkov bytov. Aj z toho dôvodu nie je možné vyhovieť návrhu na určenie neplatnosti dražby, pretože navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ, ktorý uplatnil záložné právo vo vzťahu k vlastníkovi bytu pre neplnenie si povinností, kde vznikli pohľadávky spoločenstvu v rozsahu 2.553,56 eur. Tie predstavujú záložné právo spoločenstva vo vzťahu k vlastníkovi bytu a predmetom dražby podľa § 3 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. môžu byť nehnuteľnosti, aj keď sú obmedzené predkupným právom, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ. K bytu neexistuje predkupné právo žalobcu, ktorý má ale právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, čo je iným právom, ktoré nezakladá možnosť domáhať sa neplatnosti dražby. Čo sa týka konania o právo uzavrieť zmluvu medzi žalobcom a účastníkom Bane Spišská Nová Ves, š. p. v likvidácii, tak toto konanie a výsledok jeho konania nemá vplyv na konanie o riešenie otázky neplatnosti dražby. Súd musí prihliadnuť len na tie zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú dražby a jej platnosti, a osôb, ktoré môžu napadnúť neplatnosť tejto dražby. Keďže vo vzťahu k žalobcovi neexistujú žiadne obmedzenia na nemožnosť vykonania dobrovoľnej dražby, potom je možné konštatovať, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 3054 zo dňa 31.3.2011 ako vlastník bytu č. 10 je evidovaný D. O. na základe titulu osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby P. X/XXXX, P. XXXX/XXXX zo dňa 25.2.2011. Podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 2.2.2016 ako vlastník bytu a podielu na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach domu je vedený D. O. J. W..
Podľa § 29b ods. 1,3 Zákona č. 182/1993 Z.z., ak štátny podnik, štátny podnik v likvidácii, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo obec neuzavrela s nájomcom, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote ustanovenej týmto zákonom, je pri uzatváraní zmluvy aj po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty povinná previesť byt za cenu vypočítanú podľa predpisov platných v posledný deň dvojročnej lehoty. Nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 7) alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.
Podľa § 27 Zákona č. 527/2002 Z.z. (1) Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny
dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. (2) Ak ide o podnik, prechádzajú na vydražiteľa všetky práva a záväzky spolu s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávnych vzťahov, oprávnenie používať obchodné meno spojené s podnikom, ak to nie je v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby a s právami z priemyselného a iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti vydraženého podniku, ak to neodporuje povahe práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva alebo zmluve o poskytnutí výkonu týchto práv. Ak ide o časť podniku, prechádzajú na vydražiteľa všetky práva a záväzky, ktoré sa týkajú tejto časti, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. (3) Ak ide o vydraženie podniku alebo jeho časti, ručí vlastník podniku za splnenie záväzkov, ktoré prešli s prechodom práv k podniku alebo jeho časti na vydražiteľa.
Podľa § 132 O.z.
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. (1) Údaje katastra uvedené v § 7 <aspi://module='ASPI'&link='162/1995 Z.z.%25237'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Aj keď súd medzitýmnym rozsudkom uznal právo navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi uzavrieť s ním kúpno-predajnú zmluvu na byt č. XX P. S.. O. XXX/XX J. E., od vydania medzitýmneho rozsudku a po vydaní druhostupňového rozhodnutia došlo k zmene rozhodujúcich skutočností a právneho stavu tým, že na základe dobrovoľnej dražby vykonanej na návrh spoločenstva vlastníkov bytov sa stala vlastníkom bytu tretia osoba, D. O., ktorý však nie je účastníkom konania. Vlastníkom predmetného bytu už teda nie je odporca, ktorý nemôže byť pasívne legitimovaným na uzavretie kúpno-predajnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako jeho vlastník. Tretia osoba nadobudla vlastníctvo bytu na základe legitímneho právneho titulu, ktorý nebol spochybnený ani v súdnom konaní o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Nie je daný dôvod v rámci prejudiciálneho konania posudzovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu dražby a nadobudnutie vlastníckeho práva treťou osobou, pretože táto skutočnosť už bola predmetom posúdenia súdu v inom konaní.
Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania prislúcha právo na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd je však toho názoru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré úspešnému účastníkovi náhradu trov nepriznal. Pri rozhodovaní súd vychádzal z okolností daného prípadu. Súd medzitýmnym rozsudkom uznal návrh navrhovateľa čo do základu dôvodným. V priebehu konania navrhovateľ vychádzajúc z medzitýmneho rozsudku sa domáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby, avšak neúspešne. Po vykonaní dobrovoľnej dražby navrhovateľovi zaniklo tak užívacie právo ako aj právo domáhať sa prevodu vlastníctva k bytu vo vzťahu k odporcovi. Vzhľadom k týmto mimoriadnym okolnostiam prípadu súd preto odporcovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.