Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19C/115/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobkyne Y. R., T.. XX.XX.XXXX, H. N. X, Y., F. N.. Y. G., H. Y., R. XX, proti žalovanému C. R., T.. XX.XX.XXXX, T. H. U. Č.. XX, Y., U. Č.Z. T. T. I., F. B. N.. C. D., C. Okresného G. Y. Y. V., D. konaní o zaplatenie sumy 124.800,-Sk (4.142,60 Eur) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.885,41 Eur so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.885,41 Eur od 8.10.2008 do zaplatenia a s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.885,41 Eur od 8.10.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 28.08.2008 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 56.800,-Sk so 6 % dohodnutým úrokom a s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 3.5.2007, sumu 30.000,-Sk so 6 % dohodnutým úrokom a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 3.5.2007 a sumu 38.000,-Sk s 2 % dohodnutým úrokom a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobkyne, ako aj povinnosti nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že dňa 18.6.2001 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dve zmluvy o pôžičke, v ktorých sa žalobca ako veriteľ zaviazal prenechať žalovanému sumu 120.000,-Sk a a 30.000,-Sk a žalovaný sa zaviazal ich vrátiť do 3 mesiacov od výzvy veriteľa s dohodnutým úrokom vo výške 6 % a v prípade omeškania dlžníka sa zaviazal tento zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa 26.11.2002 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobkyňa zaviazal prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumu 38.000,-Sk. Žalovaný sa zaviazal túto vrátiť do 3 mesiacov od výzvy veriteľa s dohodnutým úrokom vo výške 2 %. Žalovaný čiastočne plnil v roku 2003 dňa 12.6.2003 9.200,-Sk, dňa 23.9.2003 sumu 9.000,-Sk, dňa 27.10.2003 sumu 13.000,-Sk a v priebehu roka 2004 sumy 23.000,-Sk a 9.000,-Sk, ktorá celková úhradu predstavovala sumu 63.200,-Sk. Žalovaný na ústne výzvy žalobkyne nereagoval, bol písomne vyzvaný výzvou zo dňa 3.5.2007 na vrátenie dlžnej sumy 56.800,-Sk s príslušenstvom a výzvou zo dňa 3.5. na vrátenie dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke v zostatkovej sume 30.000,-Sk s príslušenstvom, výzvou zo dňa 3.5.2007 na vrátenie dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke v zostatkovej sume 38.000,-Sk s príslušenstvom.

Súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanému, ktorého pobyt sa súdu nepodarilo zistiť opatrovníka.

Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -125 žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -145 zrušil predmetný rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil ako nárok premlčaný a neprihliadol na najnovšie stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého v prípadoch, v ktorých čas plnenia nebol dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa kedy mohlo právo objektívne posudzované vykonať po prvý raz, ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Občianskeho zákonníka o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek. Dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia ,teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Súd prvého stupňa bude s prihliadnutím na existenciu a rozhodnutie Najvyššieho súdu, v ktorom bolo zaujaté opačné stanovisko ako posúdil súd prvého stupňa, vec opätovne prejednať a v súlade s týmto právnym názorom rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Z vyjadrenia žalovaného podanom súdu 23.10.2008 vyplýva, že uznáva uzavretie pvej zmluvy o pôžičke 18.6.2001 na sumu 120.000,-Sk, ktorú sumu vrátil v niekoľkých splátkach, avšak okrem výdavkových dokladov, ktoré predložila žalobkyňa, zvyšok finančných prostriedkov prevzal jej I. N. R., a to v minimálne 9-tich splátkach v priebehu roku 2002-2004, na ktorú mu dával potvrdenia a zároveň bola prítomná svedkyňa, ktorá stále, keď preberal od neho peniaze. Po celkovej úhrade sumy pôžičky mu sľúbil N. R., že príjmový pokladničný doklad, ktorý svedčí, že jeho manželka mu poskytla peniaze vo výške 120.000,- Sk zlikviduje a odpustí mu úrok pod podmienkou, že nebude jeho manželku informovať o dohode. Niekedy v roku 2004 v marci alebo apríli príjmový doklad zlikvidoval a uzavrel so žalovaným dohodu, že bude mať po dohodnutú dobu otvorený účet v jeho podniku. K zmluve o pôžičke zo dňa 18.6.2001 žalovaný uviedol, že suma 30.000,-Sk bola výlučne podpísaná na krytie úroku, neexistuje doklad o tom, že uvedenú sumu prevzal. K zmluve o pôžičke zo dňa 26.11.2002 uviedol, že ju vôbec nepodpisoval ani nepripravoval. Zároveň poukázal na ust. § 100 Občianskeho zákonníka o premlčaní a poukázal na to, že od 10.4.2004 nemá s vecou nič spoločné.

Žalobkyňa v konaní predložila zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 18.6.2001 medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom, z ktorej vyplýva, že veriteľ prenecháva dlžníkovi sumu 30.000,- Sk a dlžník sa zaväzuje túto sumu vrátiť najneskôr do 3 mesiacov od požiadania veriteľa, pričom veriteľ odovzdá dlžníkovi sumu 30.000,-Sk do 3 dní od podpisu tejto zmluvy a dlžník je povinný vrátiť dlžnú sumu so 6 % úrokom. V prípade, že sa dlžník dostane do omeškania, je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobkyňou v konaní uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom dňa 18.6.201 vyplýva, že predmetnou zmluvou prenechala žalobkyňa ako veriteľka dlžníkovi žalovanému sumu 120.000,-Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal ako dlžník vrátiť veriteľovi do 3 mesiacov od požiadania veriteľa a veriteľ mal odovzdať dlžníkovi sumu 120.000,-Sk do 3 dní od podpisu zmluvy. Zároveň dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu so 6 % úrokom a v prípade omeškania uhradiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobkyňou v konaní zo dňa 26.11.2002 vyplýva, že predmetnú zmluvu uzatvorila žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom v zmysle článku 1 sa žalobkyňa zaviazal prenechať dlžníkovi sumu 20.000,-Sk a 18.000,-Sk a žalovaný ako dlžník sa zaviazal sumu vrátiť do 3 mesiacov od požiadania veriteľa. Zároveň z tejto zmluvy vyplýva, že veriteľ odovzdá dlžníkovi sumu 20.000,-Sk + 18.000,-Sk do 3 dní od podpisu zmluvy a dlžník je povinný dlžnú sumu vrátiť s 2 % úrokom. Žalobkyňa v konaní predložila výdavkové pokladničné doklady, z ktorých vyplýva úhrada súm 13.000,-Sk dňa 27.10.2003, dňa 12.6.2003 úhrada sumy 9.200,-Sk, dňa 23.9.2003 úhrada sumy 9.000,-Sk, doklad o úhrade sumy 9.000,-Sk bez uvedenia dátumu a podľa dokladu bez dátumu úhrada sumy 23.000,-Sk žalovaným žalobkyni titulom splátky pôžičky.

Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že uzavrela so žalovaným ako veriteľ dňa 18.6.2001 dve zmluvy o pôžičke, ktorými sa zaviazala prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumy 120.000,-Sk a 30.000,-Sk a žalovaný sa zaviazal vrátiť predmetné sumy do 3 mesiacov od výzvy veriteľa. So žalovaným bol

dohodnutý úrok vo výške 6 % a v prípade omeškania 0,05 % z dlžnej sumy. Dňa 26.11.2002 uzavreli účastníci tretiu zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumu 38.000,-Sk a žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu do 3 mesiacov s dohodnutým úrokom 2 %. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu záväzku v roku 2003 dňa 12.6.2003 v sume 9.200,-Sk, dňa 23.9.2003 v sume 9.000,-Sk, dňa 27.10.2003 suma 13.000,-Sk, v roku 2004 - 23.000,- Sk a 9.000,-Sk, teda celkovo bolo uhradených 63.200,-Sk. Keďže po ústnych výzvach na úhradu dlžnej čiastky žalovaný nereagoval, bol písomne vyzvaný 3.5.2007 na vrátenie dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke v zostatkovej sume 56.800,-Sk. Výzvou zo dňa 3.5.2007 na vrátenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke v zostatkovej sume 30.000,-Sk a výzvou zo dňa 3.5.2007 na vrátenie dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke v celkovej sume 38.000,-Sk s príslušenstvom, avšak zvyšok sumy neuhradil. Tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 23.10.2008 sa nezakladajú na pravde. Dlžnú sumu z prvej pôžičky vo výške 56.800,-Sk manželovi žalobkyne žalovaný neuhradil.

Z výpovede svedka N. R., manžela žalobkyne vyplýva, že vyjadrenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, pravdivé je len tvrdenie žalovaného, že vracal jednotlivé splátky podľa poskytnutých pôžičiek a peňažné sumy odovzdával osobne svedkovi a to 13.000,-Sk, 25.000,-Sk, 9.000,-Sk a 9.200,-Sk, a to v prevádzke žalovaného, ktorú vlastní. Odovzdal ich osobne svedkovi, boli prítomní len oni dvaja, nebol prítomný nikto iný. V jednom prípade videla barmanka ako odovzdáva žalovaný svedkovi sumu 8.000,- Sk, resp. nepamätal si presne o akú sumu išlo o odstupom času. Tvrdenia o kamarátskej dohode o otvorenom účte v podniku žalovaného pre svedka nie sú pravdivé.

Z výpovede žalovaného vyplynulo, že návrh žalobkyne žiada zamietnuť. Zotrváva na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2008. Navrhol vypočuť svedkov F. F., N. M..

Z výpovede svedka N. M. vyplynulo, že bol osobne prítomný v štyroch prípadoch, keď žalovaný odovzdával peniaze manželovi žalobkyne, nevedel potvrdiť o akú sumu sa jednalo. Okrem neho bolí prítomní aj viacerí svedkovia. O výške pôžičky nevedel. Počul, že pri poslednom odovzdávaní peňazí manžela navrhovateľky uviedol žalovanému, že má u neho otvorený účet v bare a za zvyšné peniaze si otvorí otvorený účet.

Podľa výpovede svedka F. F. manželovi žalobkyne tento pomáhal zásobovať bar, takže bol často v bare prítomný a videl ako odovzdával žalovaný peniaze manželovi žalobkyne, nevedel potvrdiť, o akú finančnú čiastku išlo, avšak bol prítomný pri tom, ako manžel žalobkyne uviedol žalovanému, že všetky veci sú vyrovnané, pričom manžel žalobkyne sa mal vyjadriť v tom zmysle, že pôžička je vyrovnaná a všetko je v poriadku.

Žalobkyňa v konaní predložila podacie lístky, z ktorých vyplýva, že zasielala zásielky žalovanému C. R. S. X.X.XXXX.

Žalobkyňa v konaní predložila tri listové zásielky adresované C. R. H. U. XX, Y., ktoré boli zasielané doporučene 9.5.2007 a z ktorých vyplýva, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Žalobkyňa v konaní napriek zákonnému poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhla vykonať ďalšie dokazovanie.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Z vykonaného dokazovania výpoveďou žalobkyne a listinnými dôkazmi - zmluvami o pôžičke predloženými žalobkyňou v konaní mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 18.6.2001 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa ako veriteľka zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 120.000,-Sk, a to do 3 dní od podpisu zmluvy a žalovaný sa zaviazal ako dlžník vrátiť žalobkyni pôžičku do 3 mesiacov od požiadania, teda od výzvy žalobkyne so 6 % dohodnutým úrokom. Zároveň účastníci uzatvorili dňa 18.6.2001 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa ako veriteľka zaviazala poskytnúť dlžníkovi žalovanému sumu 30.000,-Sk do 3 dní od podpisu predmetnej zmluvy a žalovaný sa

zaviazal vrátiť žalobkyni ako veriteľke dlžnú sumu do 3 mesiacov od výzvy žalobkyne so 6 % dohodnutým úrokom a dňa 26.11.2002 účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa zaviazala prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumu 38.000,-Sk do 3 dní od podpisu predmetnej zmluvy a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu do 3 mesiacov od výzvy žalobkyne ako veriteľky s 2 % dohodnutým úrokom. Tvrdenia žalovaného, že k podpisu zmluvy o pôžičke na sumu 38.000,-Sk zo dňa 26.11.2002 nedošlo, nakoľko túto zmluvu on nepodpisoval, neuzatváral, žalovaný v tomto konaní nepreukázal a na na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhol napriek zákonnému poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. žiadne dokazovanie, preto toto tvrdenie súd nemal za preukázané. Zo zhodných vyjadrení žalobkyne a žalovaného vyplýva poskytnutie sumy 120.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi dňa 18.6.2001 žalovanému žalobkyňou, pričom v konaní bola preukázaná pokladničnými dokladmi úhrada sumy 63.200,-Sk, čo potvrdil vo svojom vyjadrení aj žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal úhradu zostatku poskytnutej pôžičky v sume 120.000,-Sk a to sumy 56.800,-Sk, nakoľko z výpovedí svedkov N. M. Z. F. F., ktorí mali byť prítomní pri odovzdávaní finančných prostriedkov žalovaných manželovi žalobkyne svedkovi N. R. nevyplynulo, aké sumy mali byť vrátené manželovi žalobkyne a ani aké sumy boli žalovanému titulom pôžičky poskytnuté, pričom svedok R., tieto tvrdenia svedkov poprel a zároveň svedok N. R. potvrdil len vrátenie súm 13.000,-Sk, 23.000,-Sk, 9.000,-Sk, 9.200,-Sk, ktoré potvrdzujú aj jednotlivé príjmové pokladničné doklady. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie poskytnutia sumy 38.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2002, ktorá mala byť odovzdaná do 3 dní od podpisu zmluvy a zároveň v konaní nepreukázala poskytnutie sumy 30.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.6.2001 žalovanému, ktorá mala byť taktiež odovzdaná žalovanému do 3 dní od podpisu zmluvy. Poskytnutie týchto pôžičiek žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poprel a na tomto stanovisku v rámci ústnej výpovede zotrval.

Zároveň žalobkyňa nepreukázala súdu doručenie výziev na plnenie dlžných súm zo zmlúv o pôžičke žalovanému, nakoľko z listových zásielok predložených súdu vyplýva, že žalovaný zásielky, ktoré mu žalobkyňa zasielala poštou dňa 9.5.2007 v odbernej lehote neprevzal.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade, keďže nebola presne určená zmluvou dohodnutá lehota na plnenie pôžičky (len základe výzvy veriteľa), pričom žalobkyňa v konaní nepreukázala doručenie výzvy na plnenie zo zmlúv o pôžičkách uzavretých účastníkmi konania, súd uzavrel, že za výzvu na plnenie je možné považovať doručenie žalobného návrhu žalovanému, ktorý bol žalovanému doručený 6.10.2008. Žalovaný teda mal plniť deň nasledujúci po doručení žaloby žalobného návrhu 7.10.2008 a od 8.10.2008 sa dostal do omeškania s plnením. Vzhľadom na uvedené v danom prípade povinnosť plnenia nastala až po doručení žaloby žalovanému, teda neuplynula trojročná premlčacia lehota na plnenie žalovanému v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Súd v konaní mal za preukázané uzatvorenie a poskytnutie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania 18.6.2001 na sumu 120.000,-Sk, ktorú mal žalovaný vrátiť do 3 dní, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá do troch dní a žalovaný sa mal zaviazať ju vrátiť do 3 mesiacov od výzvy žalobcu so 6 % dohodnutým úrokom, pričom poskytnutie tejto pôžičky žalovaný nepoprel a vrátenie časti tejto pôžičky bolo preukázané pokladničnými dokladmi v sume 63.200,-Sk, čo potvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení. Súd na základe uvedeného v súlade s ust. § 657, 658 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na úhradu zostatku dlhu z pôžičky uzavretej medzi účastníkmi konania vo výške 1.885,41 Eur.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba NBS od 25.4.2007 do 28.10.2008 predstavovala 4,25 %.

Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou zostatku pôžičky vo výške 1.885,41 Eur od druhého dňa nasledujúceho po doručení výzvy na plnenie - žaloby žalovanému (žaloba bola doručená žalovanému 6.10.2008) t.j. od 8.10.2008, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni úroky z omeškania od 8.10.2008 z dlžnej sumy 1.885,41 eur vo výške 9,5 % ročne. V prevyšujúcej časti úroku žalobu ako nedôvodnú v rozpore s citovaným zákonným ustanovením zamietol. Zároveň súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v časti poskytnutia sumy 38.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2002, ktorá pôžička mala byť odovzdaná žalovanému do 3 dní od podpisu zmluvy, ako aj poskytnutie pôžičky v sume 30.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke uzavretej účastníkmi konania 18.6.2001, ktorá taktiež mala byť odovzdaná do 3 dní od podpisu predmetnej zmluvy, ktorých poskytnutie pôžičiek žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poprel a v rámci ústnej výpovede na tomto popretí zotrval.

Na základe uvedeného súd žalobu v časti o zaplatenie 68.000,-Sk (2.257,18 Eur) s dohodnutým úrokom 6% ročne zo sumy 30.000,-Sk a úrokom z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy od 3.5.2007 a s 2 % dohodnutým úrokom zo sumy 38.000,-Eur zamietol ako nedôvodnú z dôvodu nepreukázaného nároku.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko žalobkyňa mala v konaní úspech čiastočný, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.