Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/99/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: I.B.A. AGRO, s.r.o., Vinohrady 17, 940 67 Nové Zámky, IČO: 34 138 803, zast. advokátom JUDr. Martinom Abrahámom, Koceľova 25, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1020504/1/1169313/2012 zo dňa 24.09.2012, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 7.12.2012 v znení jej doplnenia zo dňa 10.12.2012 domáhal preskúmania a postupu žalovaného ako aj zrušenia jeho rozhodnutia č. 1020504/1/1169313/2012 zo dňa 24.09.2012 a taktiež, aby zrušil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 9412401/5/603153/2012 zo dňa 29.05.2012.

V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že žalovaný sa námietkami žalobcu v odvolaní čo do ich podstaty a dôsledkov nezaoberal. Žalovaný sa nezaoberal námietkou absentujúceho odôvodnenia začatia opakovanej daňovej kontroly, ktorá sa manifestovala námietkou, že z oznámení správcu dane nie je zjavné, či opakovaná daňová kontrola je vykonávaná na podnet orgánov činných v trestnom konaní alebo na iný podnet. Obsah námietky totiž smeroval k tomu, že správca dane neuvedením informácie, na koho podnet sa začala daňová kontrola, znemožnil žalobcovi rozpoznať rozsah práv a povinností, ktoré pri tejto konkrétnej opakovanej daňovej kontrole má, a to najmä vzhľadom na ustanovenie § 15b ods. 3 písm. b) ZSD (ktorý vzhľadom na absenciu uvedeného dôvodu a okolnosti mohol byť tiež daný), čo žalovaný ak nepostrehol, tak v súlade s § 20 ods. 5 ZSD tak mal urobiť, čím porušil § 2 ods. 1 ZSD. Tvrdenie žalovaného o právnej irelevantnosti nemožnosti opätovného preverenia tvrdení svedka (v dôsledku jeho smrti), pre ktoré žalovaný sám zrušil pôvodný dodatočný platobný výmer správcu dane a nariadil vykonať opätovnú kontrolu, je už priam výsmech základným zásadám daňového konania. Uvedený a súvisiace výroky žalovaného spôsobujú naviac zmätočnosť rozhodnutia, keďže žalovaný tvrdí, že správca dane vykonal všetky úkony, ku ktorým ho žalovaný zaviazal v prvotnom rozhodnutí, ktorým zrušil prvotný dodatočný platobný výmer a dal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, a zároveň tvrdí, že ich vykonanie nebolo možné pre smrť svedka. Rovnako zmätočne pôsobí výrok žalovaného, že prvotný dodatočný platobný výmer nebol zrušený pre rozpor so zákonom ani pre nedostatočne zistený skutkový stav, pričom dôvodom zrušenia bolo práve nedostatočne zistený skutkový stav a z neho vyplývajúce porušenie ZSD, pre ktoré bol prvotný platobný výmer správcu dane zrušený. Nepreskúmateľnosť bola žalobcom namietaná v súvislosti s obsahom ostatných námietok,

s ktorými sa správca dane nevysporiadal, ako aj s ohľadom na námietku posudzovania zdaniteľného obchodu, ktorý je viazaný na zásadu objektívnosti a preukaznosti plnení, na základe nejakej internetovej prezentácie z obdobia niekoľko rokov po transakcii. Je potrebné namietať arbitrárnosť rozhodnutí správcu dane aj žalovaného, nakoľko nie je zjavné, prečo nevzali do úvahy dôkazy, ku ktorým okrem zmlúv patria aj listiny vyhotovené vecne príslušnými orgánmi, ako rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva príslušnou správou katastra a sú verejnými listinami, ktorých obsahom je správca dane aj žalovaný viazaný podľa § 26 ods. 1 prvá veta zák. č. 511/1992 Zb. („ZSD“) z dôvodu dodržiavania zákonnosti. Postup uplatnený správcom dane aj žalovaným, pri ktorom sa práva a povinnosti pri daňovej kontrole nadmerného odpočtu na DPH vykladajú výhradne podľa vnútroštátneho práva, najmä ustanovení ZSD zhodne ako pri daňovej kontrole dani z príjmu, kde má SR úplnú suverenitu a žalovaný nie je (s posvätením súdov vo fiškálnom záujme) skoro nijak obmedzovaný vo svojej svojvôli, je v priamom rozpore s konštantnou judikatúrou ESD. Správca dane pri úkonoch (skúmaním a otázkami daňovníkovi) voči daňovému subjektu postupoval v rozpore so zákazom zisťovania účelu a výsledku, vyplývajúceho z ustanovenia § 3 ods. 1 zák. o DPH transponujúceho čl. 9 ods. 1 smernice Rady EÚ 2006/112/ ES. Postup správcu dane, ktorým ignoroval predložené zmluvy o prevode vlastníckeho práva a najmä návrhy na vklad vlastníckeho práva a jestvujúce rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom dodania ako tovar (hodnota dane viac 60 % z celkovo dorubenej dane), je v rozpore s § 26 ZSD, nakoľko ide o právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým je správca dane viazaný a nemôže si urobiť vlastný úsudok o tom, či boli nehnuteľnosti skutočne dodané, ani nemôže posudzovať tento dôkaz voľnou úvahou podľa § 2 ods. 3 ZSD. Je možné konštatovať, že správca dane a žalovaný sa opierajú o nezistený skutkový stav. Správca dane aj žalovaný sú viazaný skutkovým stavom tak, ako bol zistený v priebehu daňovej kontroly. Nakoľko opakovanou daňovou kontrolou neboli zistené žiadne nové okolnosti alebo dôkazy, neexistuje dôvod vydanie iného ako pôvodného rozhodnutia vo veci samej. Daňová kontrola je naviac viazaná účelom. Extenzívne zisťovania správcu dane ohľadom dodávateľských subjektov je v rozpore s § 3 ods. 1 ZSD, nakoľko nimi nie je možné dosiahnuť účel kontroly. V súlade s § 15 a § 20 a nasl. ZSD a s ustálenou judikatúrou NS SR (opakovaná) daňová kontrola nie je daňovým konaním, nie je možné ju ani účinne prerušiť. Rozhodnutie žalovaného o odvolaní neobsahuje výrokové náležitosti rozhodnutia o odvolaní, nakoľko predmetným rozhodnutím žalovaný výrok správcu dane síce slovne zmenil, avšak námietky nezamietol a zvyšok výroku správcu dane ani nepotvrdil. Uvedený postup je v rozpore s § 48 ods. 2 (prvá veta), ods. 5 (druhá veta) a ods. 6 (prvá veta) ZSD, nakoľko z výroku nie je zjavné, ako vo veci odvolania žalovaný rozhodol. Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu zrušiť.

K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, pričom v obsahu tohto vyjadrenia uviedol, že aj napriek tomu, že žaloba neobsahuje konkrétne námietky, ku ktorým by sa mal žalovaný vyjadriť, v ďalšej časti vyjadrenia uvádza skutočnosti tak, ako sú uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia: „Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky vykonal u daňového subjektu, platiteľa DPH, v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008. O výsledku kontroly vypracoval Protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly č. 9412401/1/777693/2012 zo dňa 04.04.2012 (ďalej len „protokol”). Výzvu na vyjadrenie k protokolu a na jeho prerokovanie spolu s protokolom daňový subjekt prevzal dňa 17.04.2012. V zmysle § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o kontrole najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Daňový subjekt svoje oprávnenie využil, doručil k protokolu písomné vyjadrenie zo dňa 27.04.2012. Na základe písomného vyjadrenia správca dane k protokolu spísal dodatok č. 1, v ktorom sa vyjadrením daňového subjektu zaoberal, ale závery z kontroly uvedené v protokole nezmenil. Protokol bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 24.05.2012. Dňa 29.05.2012 vydal správca dane za zdaňovacie obdobie november 2008 dodatočný platobný výmer č. 9412401/5/603153/2012, ktorý bol doručený daňovému subjektu dňa 19.06.2012. Proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 483.458,83 eura (14.564.681,-- Sk) sa daňový subjekt v zákonom stanovenej lehote odvolal. Správca dane preveroval, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako bolo uvedené na vystavených dokladoch. Za účelom správneho zistenia daňovej povinnosti vykonal rozsiahle dokazovanie. Výsledkom vyhodnotenia získaných dôkazov a informácií ako pri riadnej tak aj pri opakovanej daňovej kontrole bolo konštatovanie správcu dane, že dodávatelia I.B.A., a.s. a BALTRANZ nedodali I.B.A. AGRO tovar v zmysle faktúr uvedených vyššie v celkovej sume DPH = 14.564.681,-- Sk, pri tomto tovare nevznikla uvedeným dodávateľom daňová povinnosť a I.B.A. AGRO právo odpočítať daň. Odpočítaním dane v sume 14.564.681,-- Sk daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane spísal dňa 15.07.2009 zápisnicu o ústnom pojednávaní č.

/Pý,Kľ s W. T.. Táto osoba je uvedená na vyššie uvedených faktúrach ako osoba, ktorá ich vystavila. V čase vystavenia faktúr bola predsedom predstavenstva I.B.A., a.s. a BALTRANZ. W. T. sa vyjadrila, že je bezdomovec. Za V. nevystavila faktúry č. 5 a č. 7 a ani podpisy na nich nie sú jej. Do dňa spísania zápisnice (15.07.2009) nevedela, že je predsedom predstavenstva V., z vymenovaných členov predstavenstva pozná pána Barátha, Bottova 12, Šaľa. Nepozná nikoho z I.B.A. AGRO, s.r.o., nevie o predaji žiadneho majetku a žiadny majetok nemá, naposledy bola v Nových Zámkoch pred 40 rokmi, nemá žiadne účtovné alebo iné doklady V.. Nič neprebrala, ani jej nikto nič nedával, ani žiadnu ponuku, nikdy nepodávala žiadne daňové priznania, ani nevie kto by to mohol urobiť. Nevystavila za I.B.A. faktúry č. 20081 a č. 80002, ani podpisy na nich nie sú jej. Správca dane na základe podnetu vydaného DR SR Banská Bystrica vykonal opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008. Výkon opakovanej daňovej kontroly vzal daňový subjekt na vedomie a do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 08.09.2010 uviedol, že postup správcu dane pri výkone opakovanej daňovej kontroly berie na vedomie a nemá zatiaľ žiadne návrhy. Opakovanú daňovú kontrolu správca dane prerušil z dôvodu konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to konania v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle článku 5 a 19 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty. Správca dane pri výkone opakovanej daňovej kontroly vykonal úkony, ktoré mu boli uložené odvolacím orgánom a v záujme presného a úplného zistenia skutkového stavu, v záujme zachovania práv a právom chránených záujmov daňových subjektov aj ďalšie úkony, ktoré mohli mať vplyv na výsledok zistenia správcu dane. Odvolací orgán sa zaoberal námietkou daňového subjektu smerujúcou k pochybeniu správcu dane v tom, že vo výroku dodatočného platobného výmeru, neuviedol úplné znenie právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodovalo. Táto námietka daňového subjektu je opodstatnená. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Neúplné uvedenie právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodovalo, nemá vplyv na výšku vyrubenej dane. Týmto nedostatkom nebol daňový subjekt ukrátený na jeho zákonných a ústavných právach. Vyjadrenie daňového subjektu, že odvolací orgán zrušil dodatočný platobný výmer správcu dane z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, je iba jeho vyjadrením. Odvolací orgán v svojom rozhodnutí tento dôvod neuviedol, nekonštatoval porušenie právnych predpisov správcom dane, alebo upretie práv daňovému subjektu. Odvolací orgán námietku týkajúcu sa rozsahu daňovej kontroly nemôže posúdiť, nakoľko daňový subjekt v odvolaní neuvádza nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval porušenie § 15 ods. 1 zákon č. 511/1992 Zb. zo strany správcu dane. Z predloženého spisového materiálu však porušenie uvedeného ustanovenia procesno- právneho predpisu nevyplýva. Podľa názoru odvolacieho orgánu správca dane vykonával opakovanú daňovú kontrolu v rozsahu potrebnom pre správne určenie dane. Daňový subjekt iba všeobecne konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom neuvádza konkrétne dôvody nepreskúmateľnosti. Uvádza iba určité právne formulácie, kedy je rozhodnutie nepreskúmateľné, resp. čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Tvrdenie daňového subjektu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane nie je ničím podložené, javí sa iba ako jeho účelové tvrdenie. Daňovou kontrolou sa preveruje správnosť podaného daňového priznania a skutočností v ňom uvedených. V prípade, ak sú daňovou kontrolou zistené porušenia hmotnoprávnych predpisov, následkom ktorých je daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane, má správca dane povinnosť oznámiť príslušným orgánom činným v trestnom konaní zistené skutočnosti. V daňovom konaní na rozdiel od správneho konania neplatí vyhľadávacia (vyšetrovacia) zásada, ale prejednávacia zásada. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovníkom, je tieto prejednať, umožniť daňovníkovi preukázať ich existenciu relevantnými dôkazmi, pričom sám má k tomu zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť daňovník. Odvolací orgán posúdil postup správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení daňového subjektu. Po ich preverení potvrdil skutočnosť, že správca dane sa vysporiadal s nastolenou otázkou preukázania rozporov s právnymi predpismi, ktoré ho viedli k tvrdeniu, že daňový subjekt uplatnením odpočítania dane v sume 483.458,83 eura (14.564.681,-- Sk) porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH. Nijaký zo získaných dôkazov nebol získaný v rozpore s právnymi predpismi. Práva daňového subjektu boli zachované. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v § 2 zákona č. 511/1992 Zb., postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu v daňovom konaní. Vykonaný záver správcu dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Nitre žalobu voči žalovanému zamietol. Tunajší súd vydal v prejednávanej veci dňa 11.9.2013 rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konanie pod č. k. -71, proti ktorému podal žalobca v zákonnej

lehote odvolanie. NS SR v Bratislave, ako odvolací súd, svojim rozhodnutím č. k. -92 zo dňa 22.10.2015 rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyslovenom právnom názore uviedol, že dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia sú procesné dôvody, pričom v ďalšom konaní má prvostupňový súd prejednať vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov, vrátane odvolacích námietok žalobcu a znova vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť, poukázal pritom na ust. § 157 ods. 2 OSP. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný podľa ust. § 247 OSP opätovne preskúmal postup ako aj rozhodnutie žalovaného v súvislosti s konaním a rozhodnutím, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250 f ods. 1 OSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd v súlade s ust. § 250 ja ods. 4 OSP teda opätovne prejednal vec v medziach podanej žaloby a v rozsahu dôvodov v nej uvedených, vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu a ďalších listín, ktoré tvoria obsah spisu, pričom poukazuje na primárny dôvod uvedený v podanej žalobe, ktorým je námietka absencie odôvodnenia začatia opakovanej daňovej kontroly, čím bolo znemožnené žalobcovi rozpoznať obsah práv a povinností, ktoré pri tejto konkrétnej opakovanej daňovej kontrole má. Podľa žalobcu došlo k porušeniu ust. § 15 b ods. 3 a § 20 ods. 5 Zák. č. 511/1992 Zb. Podľa ust. § 15 b ods. 3 opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Vychádzajúc z č. l. 19 administratívneho spisu je zrejmé, že podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly bol písomne podaný Daňovému úradu Nové Zámky, Daňovým riaditeľstvom SR dňa 02.08.2010, a to na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008. I keď v následnom oznámení vo výkone opakovanej daňovej kontroly zo dňa 10.08.2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.08.2010, nie je uvedené na koho podnet bude začatá opakovaná daňová kontrola, nemožno považovať samotné oznámenie o výkone opakovanej daňovej kontroly za také, ktoré je v rozpore s ust. § 20 ods. 5 ZSD, nakoľko v oznámení je uvedený dôvod začatia kontroly s odkazom na § 15 b ods. 1 písm. c) ZSD, z čoho je zrejmé na podnet koho opakovaná daňová kontrola začína. S poukazom na uvedené preto súd nepovažoval argumentáciu žalobcu v podanej žalobe o porušení zákona za dôvodnú. V ďalšom žalobca namietal zmätočnosť rozhodnutia, nakoľko správca dane nevykonal všetky úkony, ku ktorým bol zaviazaný pri zrušení jeho rozhodnutia, najmä to, že nevyhodnotil a nezohľadnil jestvujúce dôkazy ohľadne rozporu, jednak vo výpovedi ako aj v písomnom vyhlásení W.

Podľa ust. § 29 ods. 4 ZSD ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly v daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. S poukazom na vyššie citované zák. ust. bolo v konaní preukázané zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 15.7.2009, ktorej sa zúčastnila W. T., že táto osoba nemá vedomosť o jej účasti ako štatutárny zástupca obch. spol. V. a.s. a I.B.A. AGRO s.r.o., podpisy na listinách nie sú jej, v Nových Zámkoch nebola 40 rokov, nič nepreberala a nič nedávala, faktúry nevystavovala a nepozná nikoho zo spoločnosti I.B.A. AGRO s.r.o. Napriek tomu žalobca v konaní predložil jej čestné prehlásenie na č. l. 48 admin. spisu zo dňa 29.7.2009, ktorým poprela svoje ústne vyhlásenie, avšak akúkoľvek činnosť priznala k spoločnosti BALTRANZ a.s. S poukazom na vyššie uvedené sa súd stotožnil s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, podľa ktorého predmetné čestné prehlásenie nemožno považovať ako dôkaz v zmysle § 29 ods. 4 ZSD, nakoľko i keď podpis na ňom bol overený notárom, nespadá pod špecifikované listiny akceptované pri dokazovaní, pričom v danom prípade sa jedná o čestné vyhlásenie, ktoré ako dôkaz je možné použiť podľa ust. § 39 zák. č. 71/1967 Zb. Žalobca ďalej v podanej žalobe namietal, že správca dane ignoroval predložené zmluvy vlastníckeho práva, návrhy na vklad vlastníckeho práva, rozhodnutia o povolení vlastníckeho práva v rozpore s § 26 ZSD. Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že žalobca v konaní pred správnym orgánom nepredložil žiadne právne relevantné doklady, na ktoré poukazuje v podanej žalobe, resp. predložil jednu kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, avšak jednak faktúra ako aj zmluva o prevode nehnuteľností nie sú dôkazom existencie zdaniteľného plnenia, nakoľko k nadobudnutia vlastníctva dochádza nepochybne

zápisom vlastníctva do katastra nehnuteľností a nakoľko žalobca takýto listinný dôkaz - listy vlastníctva k nadobudnutým nehnuteľnostiam v konaní nepredložil, nie je možné konštatovať, že došlo k reálne zdaniteľnému plneniu. Naviac, pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania, prvostupňový správny orgán vykonal rozsiahle dokazovanie ohľadne existencie a pôsobnosti dodávateľov žalobcu, pričom v konaní bolo zistené, že sídlom dodávateľov žalobcu (BALTRANZ a.s. a I.B.A. AGRO s.r.o.) bola adresa Detva 1579, pričom vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je obch. spol. KGL k.s., G. Bethlena 10, Nové Zámky, pričom táto spoločnosť mala mať sídlo po 24.4.2008 na adrese Vlčany 544. Vlastníkom nehnuteľnosti na adrese Vlčany 544 je fyzická osoba N. I. od roku 2006, pričom zisťovaním bolo preukázané, že predmetná fyzická osoba nemá vedomosť o tom, že na jej adrese trvalého bydliska X. XXX sídli obch. spol. KGL Nové Zámky. V konaní teda nebol preukázaný nájomný vzťah medzi dodávateľmi žalobcu a obch. spol. KGL ohľadne ich spoločného sídla na adrese Y. XXXX. Naviac, ďalším šetrením bolo preukázané, že priestory uvedeného sídla nie sú užívania schopné, pričom fiktívne tam sídlia ďalšie obchodné spoločnosti, ktoré sú pre príslušný daňový úrad taktiež nekontaktné. V konaní bolo ďalej zistené, že dodávatelia žalobcu za rok 2008 nepodali daňové priznanie a taktiež za uvedené obdobie nepoužívali registračnú pokladňu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu ako zo skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal nadobudnutie vlastníctva k osobnému mot. vozidlu podľa fa č. 20083 zo dňa 20.11.2008 sa súd stotožnil so záverom žalovaného ako aj správcu dane, že na základe výsledkov a vyhodnotenia vykonaného dokazovania, nebolo žalobcom preukázané dodanie tovaru v zmysle fa č. 5, 7, 20081, 20083 a č. 80002. Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal nezákonnosť postupu správcu dane pri prerušení opakovanej daňovej kontroly, resp. jej neskončenie v zákonnej lehote 12 mesiacov. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vydal dňa 25.10.2010 rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, pričom predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 27.10.2010. Prerušenie daňovej kontroly správca dane odôvodnil s odkazom na § 25 a ods. 1 ZSD, pričom oznámením zo dňa 17.2.2012, doručený žalobcovi dňa 22.2.2012, v opakovanej daňovej kontrole správca dane pokračoval. Nakoľko teda počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú (§25 a ods. 5 ZSD), je možné konštatovať, že dodatočná daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej 6 mesačnej lehote. Nakoľko podľa ust. § 15 b ods. 2 ZSD sa na opakovanú daňovú kontrolu vzťahujú ust. § 15 ZSD, ktorý upravuje daňovú kontrolu, súd nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku v tom zmysle, že opakovaná daňová kontrola, nie je daňovým konaním a teda nie je možné ju účinne prerušiť. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne a v celom rozsahu vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru č. 9412401/5/603153/2012 zo dňa 29.5.2012, a nakoľko teda súd nezistil žiadne pochybenie, pokiaľ sa týka procesného postupu ako aj v zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaného, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250 k OSP tak, že tieto žalobcovi nepriznal, nakoľko v konaní nebol úspešný. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).