Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/3/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľa : O. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. L. V. XX, XXX XX X. zastúpený JUDr. Annou Líškovou, advokátkou, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, proti odporcovi : Centrum vedecko-technických informácií, sídlo Lamačská cesta 8/ A, Bratislava, IČO: 00 151 882 , o náhradu mzdy takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.806,72-EUR spolu s úrokmi z omeškania zo sumy : 650,56 -EUR vo výške 5,15% ročne od 12.08.2014 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.09.2014 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.10.2014 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.11.2014 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.12.2014 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.01.2015 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.02.2015 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.03.2015 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.04.2015 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.05.2015 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.06.2015 do zaplatenia, 650,56-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.07.2015 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.762,20-EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 468,40- EUR, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava I čiastočným rozsudkom č.k. -235 zo dňa 18.01.2016 určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu výpoveďou zo dňa 31.03.2014 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2016. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.07.2014 sa navrhovateľ domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa výpoveďou zo dňa 31.03.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odporcom, je neplatné a náhrady mzdy vo výške 673,39-EUR brutto mesačne spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne a valorizáciou, a to od 24.06.2014 do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Odporca vo vyjadrení zo dňa 02.09.2014 uviedol, že navrhovateľovi bol za obdobie od 24.06.2014 do 31.06.2014 vyplatený funkčný plat, preto prípadný nárok na náhradu mzdy mu patrí od 01.07.2014. Namietal priznanie úrokov z omeškania z uplatňovaného nároku.

Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2015 navrhovateľ upravil špecifikáciu návrhu v časti náhrady mzdy nasledovne: "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 10.880,-EUR od 25.06.2014 do 31.12.2015, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 29,40-EUR za každý pracovný deň, počnúc dňom 01.01.2016 do dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, príp. odo dňa kedy odporca umožní navrhovateľovi vykonávať prácu alebo do času, kedy súd právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškanie zo sumy 640,-EUR vo výške 5,15% p.a. od 11.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 640,-EUR vo výške 5,15% p.a. od 11.08.2014 do zaplatenia a zo sumy 640,-EUR vo výške 5,05% p.a. od 11.09.2014 do zaplatenia." Odporca vo vyjadrení zo dňa 03.12.2015 uviedol, že funkčný plat navrhovateľa od 01.04.2014 do doby skončenia pracovného pomeru predstavoval 558,50-EUR. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku počítaného podľa ust. § 134 Zákonníka práce a nie podľa § 4 ods. 4 až 6 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Rovnako poukázal na skutočnosť, že pri skončení pracovného pomeru bolo navrhovateľovi vyplatené odstupné a odchodné. Ak by súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že od odporcu nemožno spravodlivo žiadať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával a nepriznal navrhovateľovi nárok na funkčný plat presahujúci 12 mesiacov, príp. ho znížil o sumu starobného dôchodku, ktorý poberá. Na pojednávaní dňa 15.04.2016 súd pripustil zmenu návrhu nasledovne : "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.895,34-EUR spolu s úrokmi z omeškania zo sumy : 652,18-EUR vo výške 5,15% ročne od 12.08.2014 do zaplatenia 652,18-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.09.2014 do zaplatenia 652,18-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.10.2014 do zaplatenia 652,18-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.11.2014 do zaplatenia 652,18-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.12.2014 do zaplatenia 652,18-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.01.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.02.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.03.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.04.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.05.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.06.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.07.2015 do zaplatenia 666,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.08.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.09.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.10.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.11.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.12.2015 do zaplatenia 660,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.01.2016 do zaplatenia 689,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.02.2016 do zaplatenia 689,68-EUR vo výške 5,05% ročne od 12.03.2016 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 28.04.2016 žiadal, aby súd určil výšku nároku na náhradu mzdy navrhovateľa vo výške čistého funkčného platu a úroku z omeškania len z čistého funkčného platu. Namietal uplatnený nárok navrhovateľa v časti navýšenia formou valorizácie. Odporca zároveň uviedol, že listom zo dňa 26.01.2016 vyzval navrhovateľa, aby nastúpil do práce. Podľa úradného záznamu zo dňa 02.02.2015 sa navrhovateľ dostavil do zamestnania, ale prácu nezačal vykonávať. Z uvedených dôvodov je nárok na náhradu funkčného platu po 02.02.2016 v rozpore s ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Zároveň odporca žiadal, aby súd nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy presahujúci 12 mesiacov, i s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len Zákon), Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je a)tarifný plat, b)osobný plat, Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c)

až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2. Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a. Podľa § 4 ods. 6 cit. zákona, Ak ide o zamestnanca, ktorému sa poskytuje výkonnostný príplatok podľa § 14a, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet funkčného platu podľa odseku 4 alebo osobného platu podľa odseku 5 a priemerného výkonnostného príplatku. Priemerný výkonnostný príplatok je suma rovnajúca sa mesačnému priemeru výkonnostných príplatkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a)bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b)bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa bodu 5 Pracovnej zmluvy, pre tento pracovný pomer platia ustanovenia Zákonníka práca, zákona č. 552/2003 Z.z o výkone práce vo verejnom záujme a vnútroorganizačné predpisy zamestnávateľa. Podľa bodu 9.1 Pracovnej zmluvy, váš pracovný čas podľa §27 zákona č. 553/2003 Z.z o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je 37 a ? hodiny týždenne, bez prestávky na oddych a jedenie. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : pracovnou zmluvou zo dňa 29.07.2005, popisom pracovného zaradenia zo dňa 01.08.2005 a zo dňa 31.01.2008, výpoveďou zo dňa 31.03.2014, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 24.06.2014, mzdovými listami, vyjadrením účastníkov a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 29.07.2005 uzavrel navrhovateľ s odporcom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce systémový knihovník-správca siete (vytváranie používateľských aplikácií na základe vopred pripravených algoritmov). Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.04.2014, s účinnosťou od 01.01.2014 bol funkčný plat navrhovateľa stanovený ako funkčný plat mesačne vo výške 640,-EUR, z toho tarifný plat vo výške 558,50-EUR, osobný príplatok vo výške 81,50- EUR.

Dňa 31.03.2014 odporca doručil navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú zdôvodnil písomným rozhodnutím generálneho riaditeľa odporcu o organizačnej zmene č. 00363/2014/1 zo dňa 24.03.2014 s účinnosťou od 31.03.2014, v súvislosti s potrebou racionalizačných opatrení. Navrhovateľ listom zo dňa 24.06.2014 odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné. Dňa 24.07.2014 navrhovateľ doručil žalobný návrh tunajšiemu súdu. Súd čiastočným rozsudkom č.k. -235 zo dňa 18.01.2016 určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu výpoveďou zo dňa 31.03.2014 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2016. Odporca listom zo dňa 10.02.2016 vyzval navrhovateľa, aby nastúpil do zamestnania. Navrhovateľ výzvu prevzal dňa 01.02.2016 a dňa 02.02.2016 nastúpil do zamestnania. Dňa 03.02.2016 navrhovateľ a odporca rokovali o popise pracovných činností navrhovateľa a dňa 15.02.2016 začal navrhovateľ vykonávať dohodnutú prácu. Od neplatného skončenia pracovného pomeru u odporcu navrhovateľ nepracoval, pričom poberateľom starobného dôchodku bol už v čase pred doručením neplatnej výpovede zo strany odporcu. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zák. práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Nevyhnutým predpokladom vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru (ak nedôjde k mimosúdnej dohode) je právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Nároky zamestnanca na náhradu mzdy pri (súdom určenom) neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou, okamžitým zrušením, dohodou alebo zrušením v skúšobnej dobe sú upravené zvlášť pre prípad, že zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a zvlášť pre prípad, že netrvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, môže zamestnanec kedykoľvek potom, čo mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď, alebo s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, najneskôr ale do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. V prípade ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a zamestnávateľ ho ďalej zamestnávať odmietne, je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy (vo výške priemerného mesačného zárobku) až do doby, kedy mu umožní pokračovať v práci alebo do dňa, kedy s ním platne skončí pracovný pomer. Z toho možno vyvodiť, že základným hmotnoprávnym predpokladom uplatnenia nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, je jeho oznámenie zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával (a že spochybnil žalobou platnosť rozväzovacieho právneho úkonu zamestnávateľa). Právna úprava skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom rešpektuje skutočnosť, že nie je v záujme zamestnanca, aby naďalej trval pracovný pomer, na ktorého pokračovaní zamestnanec záujem nemá, i keď podnet k jeho skončeniu spočíva v neplatnom právnom úkone . Z následkov právnej fikcie týkajúcich sa tak skončenia pracovného pomeru, ako aj náhrady mzdy (§ 79 ods. 3 Zákonníka práce), a výslovnej viazanosti nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru (§ 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce) na okamih prejavu jeho vôle voči zamestnávateľovi (oznámiť mu), ktorý s ním neplatne skončil pracovný pomer, zotrvať v pracovnom pomere (náhrada mzdy patrí odo dňa oznámenia zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní) vyplýva, že oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní a nárok na náhradu mzdy sú navzájom prepojené a závislé jeden na druhom. Potom uplatnenie takéhoto nároku, čo je možné len pri žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (ak pracovník žalobu nepodá, pracovný pomer skončí na základe rozväzovacieho právneho úkonu) znamená, že zamestnanec trvá na tom, aby zamestnávateľ ďalej plnil svoje záväzky z pracovného pomeru voči nemu, t.j. aby ho ďalej zamestnával. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. V danom prípade bola splnená podmienka nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dňom 24.06.2014, kedy navrhovateľ odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. V prípade náhrady mzdy pri neplatne rozviazanom pracovnom pomere, náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi. Nakoľko navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 24.06.2014, rozhodným obdobím na určenie priemernej mzdy je prvý kalendárny štvrťrok 2014. Na základe

predloženého mzdového listu navrhovateľa súd určil priemernú mesačnú mzdu navrhovateľa nasledovne:

1859,05( hrubá mzda 1-3/2014 znížená o náhrady) --------------------------------------------------------------- = 3,99( priemerný hodinový zárobok) 465 ( počet odpracovaných hodín 1-3/2014)

3,99( PHZ ) x 37,5 ( týž.pracovný čas) x 4,348 = 650,56-EUR(priemerný mesačný zárobok)

Náhrada mzdy navrhovateľovi tak patrí od dňa 24.06.2014 až do času, kedy mu odporca umožnil pokračovať v práci t.j. do 15.02.2016. Odporca po vyhlásení čiastočného rozsudku dňa 18.01.2016 listom zo dňa 26.01.2016 vyzval navrhovateľa, aby nastúpil do práce, list navrhovateľ prevzal dňa 01.02.2016 a do práce nastúpil dňa 02.02.2016. Odporca mu začal skutočne prideľovať prácu až dňom 15.02.2016, preto až do uvedeného dňa vzniká navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy. Vzhľadom k uvedenému by tak navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu mzdy presahujúci 12 mesiacov a keďže odporca žiadal nepriznať navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy presahujúci 12 mesiacov, súd skúmal či bol v danom čase navrhovateľ zamestnaný aký príjem dosahoval, príp. či mu bránili objektívne okolnosti pracovať. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že v danom čase nepracoval, neuviedol však žiadne objektívne okolnosti napr. zdravotný stav, ktoré by mu vo výkone práce bránili. I s ohľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, súd nemal za dané obdobie na strane navrhovateľa preukázanú nemožnosť vykonávať prácu minimálne v rozsahu činností vykonávaných u odporcu. Na základ uvedeného a s ohľadom na návrh navrhovateľa, ktorým žiadal priznať náhradu mzdy až od 1.7.2014, súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy v rozsahu 12 mesiacov t.j. sumu 7806,72-EUR (650,56 x12 ) a vo zvyšku návrh zamietol. Ako dôvodný súd posúdil nárok navrhovateľa na úroky z omeškania za priznané obdobie, a to odo dňa dohodnutej splatnosti mzdy ( t.j. 11 dňa príslušného kalendárneho mesiaca) za každý priznaný kalendárny mesiac do zaplatenia, a to vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy, a vo zvyšku návrh zamietol. V súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. d) a ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súd uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 468,40-EUR. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi priznal náhradu právneho zastúpenie nasledovne : " 12 úkony á 64,53-EUR (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie na súd, pojednávanie dňa 18.01.2015, pojednávanie dňa 09.03.2015, pojednávanie dňa 27.04.2015, pojednávanie dňa 26.06.2015, pojednávanie dňa 12.10.2015, pojednávanie dňa 04.12.2015, podanie dňa 20.04.2015, podanie zo dňa 22.06.2015, podanie zo dňa 23.11.2015, podanie zo dňa 13.01.2016), " 3 úkony á 287,14-EUR (pojednávanie dňa 15.04.2016, pojednávanie dňa 17.05.2016, podanie zo dňa 04.05.2016), " 12 x režijný paušál á 8,39-EUR, 3 x režijný paušál á 8,58-EUR, spolu 1762,20-EUR. Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa jeho právnemu zástupcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.