Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/83/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného S. Č., pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 17.05.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa

obžalovaný

S. Č., narodený XX.XX.XXXX I. L. S. , trvale bytom Y. S., E. XX/XXX,

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, sp. zn. , podanej na Okresný súd Nitra dňa 15.08.2014, pre skutok obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že: od presne nezisteného času v období od mesiaca júl roku 2013 až do mesiaca február 2014 v Zlatých Moravciach, v mieste spoločného bydliska najprv v byte na ulici X. S. a potom na E. XX/B sexuálne zneužíval poškodenú mal. V. P., narodenú 16.12.1996 tým spôsobom, že ju opakovane ohmatával za prsia, stehná, mal voči nej sexuálne narážky rôzneho charakteru a to i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že nedovŕšila osemnásty rok života,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora Nitra , podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 15.08.2014 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému S.J. Č. (ďalej len „obžalovaný“) a na hlavnom pojednávaní v dňoch 27.01.2015, 12.03.2015, 26.01.2016 a 17.05.2016 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne poškodenej V. P. (ďalej len „poškodená“), výsluchom svedkyne D. Č. a svedkov S.. F.. F. G., S. P.M., X. Y., I. L. K.. N. N., S.. S. Ť., prečítaním znaleckých posudkov, prehratím obrazovo - zvukových záznamov a oboznámením všetkých listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2015 vypovedal, že poškodenú nikdy neobťažoval a nikdy ju neobchytkával na prsiach. Obžalovaný vypovedal, že s poškodenou mal prvý kontakt v júni alebo v júli 2013, keď začal chodiť s jej matkou. Poškodená ho od začiatku ich vzťahu s jej matkou ignorovala, vnímala to tak, že jej ukradol matku a preto mu začala robiť naprieky. Poškodená plakala alebo hysterčila kvôli všetkému, čo sa jeho týkalo, robila mu naschvál, klamala. Obžalovaný pripustil,

že s poškodenou mal také fyzické kontakty, že pri zoznámení poškodenú chytil za rameno a spýtal sa jej či si môže jej mamu zobrať na dva - tri dni a potom, keď vstupoval do kúpeľne a poškodená z nej práve vychádzala a táto do neho sotila a on jej „vypálil“ jednu po zadku. Uviedol tiež, že v deň podania trestného oznámenia na neho, sa pohádal s matkou poškodenej, kedy ho matka poškodenej napadla, ale on ju neoznámil a dôvod podania trestného oznámenia na neho pre sexuálne zneužívanie videl v tom, že poškodená chcela pomôcť mame, lebo nevedela, že proti jej mame nevypovedal. Obžalovaný tiež vypovedal, že matka poškodenej ho už predtým niekoľkokrát napadla, pričom naňho dvakrát zaútočila s nožom a spôsobila mu monokle, škrabance a hryzance. Ohľadne užívania alkoholu obžalovaný uviedol, že pil asi každý tretí deň pivo, tvrdý alkohol pil len, keď sa pohádal s matkou poškodenej a vtedy zvykol mať aj výpadky pamäte. Inak si všetko pamätal aj keď bol pripitý. Poprel, že by bol pre poškodenú autoritou, uviedol, že ona naňho kašľala, nikdy nebola na neho poškodená odkázaná, bola odkázaná len na mamu, ktorá sa o ňu starala a poškodená to zneužívala.

Poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2015 využila svoje právo, po poučení podľa § 130 Trestného poriadku, a odoprela vypovedať, pretože obžalovaný bol manželom jej matky. Súd preto postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku pristúpil k prečítaniu jej výpovede z prípravného konania, napriek tomu, že poškodená túto učinila pred vznesením obvinenia, rešpektujúc pritom ustanovenie § 135 Trestného poriadku. Poškodená vypovedala, že prvýkrát sa stretla s obžalovaným v júli 2013, keď sa s ním dala dokopy jej matka a už vtedy ju obžalovaný obťažoval tak, že za ňou prišiel do izby a začal ju obchytkávať na prsiach. Ona sa bránila, ale obžalovaný sa jej iba smial a potom odišiel preč. Poškodená vypovedala, že obžalovaný ju obťažoval vždy, keď bola jej mama v práci a vždy bol vtedy pod vplyvom alkoholu. O tejto udalosti matke nepovedala. Znova sa to zopakovalo až keď sa presťahovali na E. W., a to asi na začiatku novembra 2013. Stalo sa to, že obžalovaný opäť prišiel za ňou a snažil sa ju obchytkávať na prsiach. Ona sa snažila obžalovanému vyhýbať, ona sa bránila, necítila sa dobre, nemala žiadne súkromie a vždy, keď mala byť s ním sama doma, odišla radšej von. Ona povedala o obťažovaní svojej matke až po tomto druhom incidente. Matka jej však na to nič nepovedala. Uviedla, že také niečo sa stalo ešte jedenkrát, a to začiatkom februára 2014, keď bol obžalovaný pohádaný s jej matkou a ona sa rozprávala s obžalovaným v kuchyni o sporoch medzi jej matkou a obžalovaným, čo obžalovaný využil a snažil sa ju obťažovať a začal ju chytať za stehná a prsia. Ona do obžalovaného strčila a odišla do izby. Keď prišla domov jej matka, ona jej povedala, že obžalovaný ju opäť obťažoval, na čo sa jej matka s obžalovaným pohádala. Od tohto incidentu v kuchyni ju obžalovaný už neobťažoval. Následne poškodená vypovedala, že v januári a vo februári ju obžalovaný stále obťažoval, chodil za ňou, obchytkával ju a stále sa na ňu pozeral, necítila sa pri ňom dobre. Ona vravela obžalovanému, že sa ho bojí a že ju má nechať tak, ale on sa jej len smial do tváre a vravel jej, že sa ho nemusí báť. Poškodená ďalej vypovedala, že dňa 06.03.2014 našiel obžalovaný v telefóne jej matky číslo na nejakého údržbára a preto začal jej matku fackať a biť. Keď sa ona zastala svojej matky, obžalovaný odišiel do spálne. Po chvíli obžalovaný prišiel za jej matkou a začal ju za vlasy ťahať do ich spálne. Počas toho ju hodil o zem. Jej matka sa dostala zo spálne do kuchyne a obžalovaný prišiel za ňou do izby a oslovil ju. Ako to jej matka počula, pichla obžalovaného nožom, ona to nevidela. Obžalovaný utrpel ranu na lopatke, ktorú si nechcel nechať ošetriť. Následne obžalovaný opätovne zaútočil na jej matku, ktorá ho pri obrane niečím udrela. Potom už prišla polícia. O tom, že ju obžalovaný obťažoval hovorila svojej matke a bratovi S. P.. Obžalovaný, k tomu, čo uviedla svedkyňa poškodená v prípravnom konaní uviedol, že nič z toho nebolo pravdou.

Svedkyňa D. Č., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2015 využila svoje právo, po poučení podľa § 130 Trestného poriadku, a odoprela vypovedať z dôvodu, že je manželkou obžalovaného. Súd preto postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku pristúpil k prečítaniu jej výpovedí z prípravného konania, kedy svedkyňa v čase pred vznesením obvinenia obžalovanému vypovedala, že s obžalovaným sa dala dokopy v júli 2013 a spolu začali bývať na W.. X. S. I. M. XXXX. Potvrdila, že jej dcéra nemala obžalovaného rada, kvôli čomu sa s obžalovaným hádali. Následne sa všetci spolu presťahovali do väčšieho bytu na E. W., s čím dcéra nesúhlasila. V tom čase už ona mala od dcéry vedomosť o tom, že obžalovaný obťažoval jej dcéru tak, že ju chytal za prsia a držal okolo chrbta a jej dcéra kričala, aby prestal. Po presťahovaní začal obžalovaný viac a aj častejšie piť a vždy, keď bol opitý, ju bil, hádal sa s ňou, vulgárne jej a ubližoval nie len jej, ale aj dcére. Svedkyňa vypovedala, že prvýkrát sa dozvedela o sexuálnom obťažovaní svojej dcéry od svojej dcéry v lete 2013, vtedy to však neriešila. Vo februári 2014 jej dcéra poslala sms, aby si urobila poriadky s obžalovaným a aby si na

ňu nedovoľoval. Obžalovaný sa jej raz pod vplyvom alkoholu priznal, že sexuálne obťažoval jej dcéru. Obžalovaný jej tiež povedal, že on za to nemôže, že je dcéra taká pekná, že má peknú riťku a prsia a že sa mu páči. Obžalovaný mal v telefóne fotku dekoltu poškodenej a raz jej napísal správu s textom „robím sa nad fotkou tvojej dcéry“. Svedkyňa vypovedala, že jej útok na obžalovaného, keď ho pichla nožom, bol výsledkom celej situácie s obžalovaným, ktorý ju už dlhšie bil a urážal, a jej dcéru sexuálne obťažoval. Po vznesení obvinenia obžalovanému svedkyňa v prípravnom konaní pri konfrontácii s obžalovaným odmietla vypovedať podľa § 130 Trestného poriadku a pri výpovedi po vznesení obvinenia len uviedla, že jej dcéra povedala, že to nebolo také hrozné ako to vtedy vnímala. Obžalovaný vo vyjadrení k tejto výpovedi poprel všetko, čo uviedla svedkyňa D. Č..

Svedok S.. F.. F. G., na hlavnom pojednávaní dňa 12.03.2015 k samotnému skutku nič nevypovedal, nakoľko bol vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície, ktorý predmetný skutok vyšetroval. K vedeniu prípravného konania uviedol, že išlo o štandardný spis. Svedok nevedel uviesť, či poškodená podala trestné oznámenie s bratom, nakoľko on trestné oznámenie neprijímal. Rovnako nevedel uviesť, či bol výsluch poškodenej zaznamenávaný alebo nie.

Svedok S. P., brat poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2016 neuviedol nič konkrétne k sexuálnemu obťažovaniu poškodenej zo strany obžalovaného. Svedok len vypovedal, že mal vedomosť o tom, že poškodená obžalovaného neznášala, bála sa ho a nechcela byť s ním sama doma. Keď bola ich mama v noci v práci, sestra u neho prespávala. Svedok sa o obťažovaní poškodenej dozvedel až od svojej priateľky X. Y., ktorej sa poškodená zdôverila, že sa obžalovaného bála a že nemohla doma chodiť v spodnej bielizni. Svedok vedel, že obžalovaný pije a že sa často hádal s ich matkou, nikdy však nemal podozrenie, že by obžalovaný sexuálne obťažoval sestru. Svedok pripustil, že sestra mu hovorila, že mala pocit, že sa jej chcú matka s obžalovaným zbaviť. Svedok nikdy nevidel, že by obžalovaný jej sestru niekedy obťažoval, obchytkával, hladkal; sestra mu nikdy nehovorila ani o nejakých nevhodných narážkach na ňu zo strany obžalovaného. Uviedol tiež, že mu jeho partnerka X. Y. uviedla, že ju obžalovaný chytil za stehno a povedal, že aká je tučnučká. Obžalovaný k tejto výpovedi uviedol, že svedkovu partnerku nikdy neobchytával, pripustil, že jej možno povedal, že je tlstučká.

Svedkyňa X. Y., priateľka brata poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2016 vypovedala, že od poškodenej mala vedomosť o tom, že poškodená sa bála doma chodiť obnažená, pretože obžalovaný mal na ňu sexuálne narážky. Poškodená jej nikdy neuviedla o aké sexuálne narážky išlo. Poškodená sa bála zostať s obžalovaným sama doma, chodila k nim alebo k iným kamarátkam spávať. Od matky poškodenej vedela, že obžalovaný bol často pod vplyvom alkoholu. Vedela, že poškodená nemala obžalovaného rada, že poškodená nerada ostávala tam, kde bol obžalovaný, najmä kvôli tomu ako sa obžalovaný správal k matke poškodenej, s ktorou sa často hádal a aj ju zbil. Tiež vedela od poškodenej, že jej obžalovaný vynadal, že je rozmaznané decko. Uviedla tiež, že keď bol obžalovaný opitý, tak bol voči poškodenej drzý a keď bol triezvy, poškodenú ignoroval. Poškodená jej nikdy nepovedala, že by ju obžalovaný ohmatkával alebo hladkal, napriek tomu, že sa často rozprávali, mali dobrý vzťah a navzájom sa zdôverovali. Ona sama videla obžalovaného na turnajovom zápase pod vplyvom alkoholu, lebo mal v ruke pivo a vtedy ju obžalovaný aj chytil za stehno a povedal jej, že ako veľmi pribrala, preto radšej odišla preč. Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania, pretože vtedy uviedla, že poškodená sa jej zdôverila s tým, že ju obžalovaný obchytkával a mal na ňu sexuálne narážky, pričom svedkyňa k vzniknutým rozporom medzi výpoveďami z prípravného konania a z konania pred súdom uviedla, že obžalovaný ju na futbalovom turnaji nehladkal a k tomu či sa jej poškodená zdôverila o obchytkávaní zo strany obžalovaného, tak to si už svedkyňa na hlavnom pojednávaní nepamätala.

Znalkyňa K.. N. N., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, pribratá do konania v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2015 predniesla znalecký posudok č. 3/2014 v celkovej zhode s jeho písomným vypracovaním, a dodala, že ku dňu konania sa hlavného pojednávania jej neboli známe žiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu záverov uvedených v znaleckom posudku a v plnom rozsahu sa ho pridržiavala a na svojich záveroch zotrvala. V záveroch znaleckého posudku zhodnotila a vo svojej výpovedi skonštatovala, že poškodená je v adolescencii, s tendenciou k dostatočnej diferenciácii a integrácii, s prítomnými mechanizmami na regulovanie emotivity a správania. Sociabilita je primeraná, s tendenciami k extroverzii. U poškodenej neboli zistené žiadne

známky duševnej choroby a jej intelekt sa nachádza v spodnom pásme priemeru. Poškodená je, podľa znalkyne, schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti. Poškodená o skutku vypovedala bez znakov tzv. naučenej výpovede, a preto bolo možné, podľa tejto znalkyne, jej výpoveď považovať za vierohodnú. Z psychologického hľadiska išlo u poškodenej o dotykovú formu sexuálneho zneužívania, ktorý sa u poškodenej prejavil v zníženom záujme o iných ľudí, strachom a odstupom vo vzťahu k opačnému pohlaviu, zvýšeným pocitom úzkosti a prežívaním akútneho stresu. Znalkyňa sa vyjadrila, že vzhľadom na vek poškodenej, jej zrelosť a intelekt, je poškodená schopná odlíšiť dotyky opisované obžalovaným od dotykov erotogénnych zón. Znalkyňa K.. N. N. na hlavnom pojednávaní nevedela na niektoré otázky zodpovedať, napríklad, či konfliktný vzťah medzi obžalovaným a jej matkou mohol ovplyvniť jej výpoveď v negatívnom zmysle proti obžalovanému, prípadne aký vzťah mala poškodená k obžalovanému s odôvodnením, že takéto otázky jej neboli v zadaní položené. Keďže na hlavnom pojednávaní vznikli pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku K.. N. N., na ktorom táto znalkyňa neúplnosti a nejasnosti znaleckého posudku nevedela relevantne odstrániť, súd postupoval podľa § 146 Trestného poriadku a do konania uznesením pribral znalkyňu S.. S. Ť. znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorej prikázal poškodenú svedkyňu znova osobne vyšetriť a zodpovedať na otázky, ktoré znalkyňa ustanovená vyšetrovateľkou nevedela adekvátne objasniť.

Znalkyňa S.. S. Ť., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2016 predniesla znalecký posudok č. 20/2015 v celkovej zhode s jeho písomným vypracovaním a dodala, že ku dňu konania hlavného pojednávania jej neboli známe žiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu záverov uvedených v znaleckom posudku a v plnom rozsahu sa ho pridržiavala a na svojich záveroch zotrvala. V záveroch znaleckého posudku zhodnotila a vo svojej výpovedi skonštatovala, že poškodená z hľadiska jej kognitívneho vybavenia, intelektu a pamäťových schopností je schopná adekvátne vnímať, uchovávať v pamäti a následne reprodukovať prežité udalosti a ich podstatné okolnosti. Jej všeobecná vierohodnosť je napriek tomu vzhľadom na jej osobnostné charakteristiky parciálne znížená a z psychologického hľadiska je jej výpoveď nedostatočne vierohodná. Globálna úroveň intelektových schopností poškodenej je v pásme širšej normy. Osobnostne je poškodená integrovaná, egocentricky disponovaná, senzitívna, nezrelá, s rysmi vzťahovej dependencie, s tendenciou pútať pozornosť, skôr extravertovaná, s túžbou po vzruchu, s nižšou sebareflexiou, zúženým rozhľadom, menej flexibilná, schopná konvenčného fungovania, v afektívne náročných situáciách a v konfliktoch je afektivita labilizovaná, emotivita je plytšia, je schopná prezentovať asertívne a dokonca aj opozičné postoje. Poškodená má tendencie k subjektívnemu nasvieteniu vlastnej osoby sociálne žiaducim smerom a k fabulačným mechanizmom, nie však v podobe patologického klamstva. Ide o vedomé skresľovanie údajov. Z psychologického hľadiska znalkyňa konštatovala, že výpovede poškodenej mohli byť subjektívne ovplyvnené negatívnym vzťahom voči obžalovanému a zároveň snahou ochrániť matku, najmä pred rizikom justičného postihu za napadnutie obžalovaného. U poškodenej neboli zistené žiadne zmeny osobnosti v dôsledku organického poškodenia mozgu, psychotického ochorenia alebo závislosti, ktoré by mohli mať vplyv na psychologickú vierohodnosť jej výpovede. U poškodenej neboli zistené žiadne znaky sexuálneho zneužívania. Vzťah poškodenej k obžalovanému bol negatívny. Preferenčná hierarchia hodnôt poškodenej je z pohľadu referenčnej vekovej skupiny štandardná, ako aj jej vzťah a postoj k opačnému pohlaviu. U poškodenej nebol zistený nezáujem alebo strach smerujúci k opačnému pohlaviu ani submisívny postoj a neschopnosť sebapresadenia voči opačnému pohlaviu. Znalkyňa sa zároveň vyjadrila, že neochota poškodenej vo veci viac vypovedať pramenila pravdepodobne z presvedčenia poškodenej, že trestným oznámením a konaním na súde poskytla dostatočné odôvodnenie útoku jej matky na obžalovaného. Ak nie je obeť sexuálneho obťažovania k páchateľovi v pozitívnom vzťahu, tak takéto konanie páchateľa takmer vždy vyvoláva u obeti prejavy úzkosti. Takáto posttraumatická stresová porucha však bola u poškodenej vyšetrením vylúčená. Znalecký posudok znalkyne N. a rozdielnosť jeho záverov znalkyňa S.. Ť. nehodnotila s poukazom to, že išlo o dva rovnocenné znalecké posudky a nebolo v jej kompetencii hodnotiť a vyhodnocovať expertíznu činnosť znalkyne K.. N..

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku č. 48/2014 a č. 90/2014 vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria S.. H. V. M. S.. M. F., z ktorého záverov vyplývalo, že obžalovaný bol pri intímnych témach zneistený, zjavne túto tému ešte s nikým neriešil, a postupne mal tendenciu až k spoločenskému prestreleniu. U obžalovaného nie sú prítomné symptómy patologickej sexuálnej orientácie. Obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho

rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a ktorá by mu znemožňovala chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Duševný stav obžalovaného v čase spáchania skutku bol prostý psychopatologický, obžalovaný bol plne schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný nebol a nie je závislý na alkohole ani na inej psychotropnej látke, ide u neho len o nedisciplinovaný konzum alkoholu bez rysov závislosti. Intelekt obžalovaného je v norme. Je u neho dominantná sexuálna heterosexuálna orientácia na dospelé osoby ženského pohlavia s výraznejšími sexuálnymi znakmi, s vysokou apetenciou partneriek. Obžalovaný nenesie žiadne osobnostné rysy typické pre pedofilne deviantného jedinca, jeho správanie voči poškodenej nenesie rysy patolgickej sexuálnej agresivity. U obžalovaného sa nepotvrdila prítomnosť žiadnej sexuálnej deviácie, nebolo potrebné realizovať falopletyzmologické vyšetrenie.

Rovnako bol prečítaný znalecký posudok č. 33/2014 vypracovaný S.. G. N., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého záverov vyplývalo, že u obžalovaného nebola zistená závislosť od alkoholu, ani od iných psychotropných látok, napriek tomu, že obžalovaný nadmerne požíva alkoholické nápoje. Obžalovaný však nemá chorobný sklon k požívaniu alkoholických nápojov. Znalkyňa nenavrhla uložiť obžalovanému žiadne ochranné liečenie a ani vyšetrenie duševného stavu obžalovaného dvoma znalcami.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy. Na základe listinných dôkazov súd zistil, že

- znalkyňa K.. N. N., po vykonaní psychologického vyšetrenia poškodenej, v predbežnom vyjadrení skonštatovala, že intelektové a pamäťové schopnosti poškodenej sa nachádzajú v pásme priemeru, jej osobnosť je v adolescencii, s tendenciou dostatočnej diferenciácie a integrácie, s prítomnými mechanizmami na regulovanie emotivity a správania. U poškodenej neboli zistené žiadne známky duševnej choroby. Poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, o skutku vypovedala opakovane identicky a autenticky, a preto jej výpoveď bolo možné považovať za vierohodnú,

- obžalovaný, podľa záznamu o dychovej skúške, nebol dňa 07.03.2014 v čase o 20.10 hod. pod vplyvom alkoholu,

- v úradnom zázname OO PZ Nitra z 07.03.2014 v rámci previerok vykonaných na adrese L. S., E. Č.. XX/B vo veci ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný, bolo od susedov obžalovaného a matky poškodenej zistené, že hádky medzi obžalovaným a matkou poškodenej boli na dennom poriadku, susedia sa domnievali, že dôvodom hádok bolo nadmerné užívanie alkoholu obžalovaným, rovnako to malo byť aj 06.03.2014, kedy bolo počuť hádku medzi obžalovaným a matkou poškodenej od 16.00 hod. do 19.00 hod. a potom opäť od 22.00 hod. do 24.00 hod., kedy prišla polícia; počas tejto hádky bolo počuť výkriky, buchot, rámus a matku poškodenej, ktorá kričala na obžalovaného, že ho zabije,

- obžalovaný, podľa lekárskej správy z 07.03.2014, bol dňa 07.03.2014 o 01.18 hod. ošetrený v chirurgickej ambulancii v Zlatých Moravciach, z dôvodu úrazu, ktorý mal utrpieť pri páde na záhrade, kde si mal naraziť chrbát o ostrý predmet; obžalovaný tvrdil, že zranenie si spôsobil sám,

- poškodená sa v rámci facebookovej komunikácie zdôverila svedkyni X. Y., že obžalovaného nemá rada a že stále pije pivo,

- obžalovaný uzavrel manželstvo s D. P., matkou poškodenej, dňa 23.04.2014 (sobášny list),

- K.. N. N. v rámci psychologického vyšetrenia podrobila dňa 08.03.2014 poškodenú rozhovoru, pozorovaniu a psychodiagnostickým metodikám.

Zo zápisnice z výsluchu podozrivej D. P.Z. súd zistil, že svedkyňa D. P.Á. bola dňa 07.03.2014 vypočutá ako podozrivá v trestnej veci zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného, kedy vypovedala, že jej dcéra nemala obžalovaného nikdy rada, obžalovaný sa správal agresívne a vulgárne, vždy keď bol opitý. Prvýkrát ju obžalovaný udrel na dovolenke v septembri 2013. Po presťahovaní sa do trojizbového bytu na Hviezdoslavovej ulici začal obžalovaný intenzívnejšie piť a aj ju častejšie biť. Obžalovaný ju bil do hlavy obidvoma rukami do oblasti uší, ťahal ju za vlasy a dával jej facky. Ona sa bránila a pritom spôsobila obžalovanému drobné zranenia, ako sú škrabance. D. P. ako podozrivá uviedla, že obžalovaný si niekoľkokrát násilím vynútil aj pohlavný styk a postupne začal nadávať aj jej dcére. Vždy sa tak dialo, keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. K obťažovaniu svojej dcéry obžalovaným D. P. uviedla, že prvýkrát sa to stalo v čase, keď bola ona v sprche a počula ako jej dcéra vraví „prestaňte, prestaňte“. Ona nevidela čo obžalovaný robil jej dcére, ale jej dcéra povedala, že

ju chytal za prsia; ona to však neriešila. Asi vo februári obžalovaný opätovne chytal jej dcéru za prsia, hladil jej vlasy a chrbát. O tom sa ona dozvedela priamo od obžalovaného, ktorý sa jej pod vplyvom alkoholu sám priznal. Tiež jej obžalovaný povedal, že keď ona bude na nočnej, tak poškodenú „pojebe“. Dňa 06.03.2014 bol obžalovaný opäť pod vplyvom alkoholu, a keď prišla ona domov, začal jej nadávať. Po nejakom čase a po vypití vodky ju obžalovaný začal mlátiť a dával jej facky. Ona si odišla kúpiť vodku a chcela skoncovať so svojím životom, ale kvôli dcére sa vrátila. Keď sa vrátila, obžalovaný ju začal biť, trikrát ju hodil o zem a chcel ju vyhodiť z balkóna. Jej dcéra bola vo svojej izbe, obžalovaný v spálni a ona v kuchyni, keď počula ako prišiel obžalovaný za jej dcérou do jej izby a oslovil ju. Ona na to zobrala nôž a v strachu o dcéru sa zahnala na obžalovaného, ktorého trafila do chrbta. Ona chcela poskytnúť obžalovanému prvú pomoc, ale ten ju odmietol a išiel si ľahnúť. Po chvíli prišiel obžalovaný a odtiahol ju do spálne, ale ona odišla za dcérou. V tom počula ako obžalovaný s niekým telefonoval a po nejakom čase prišla polícia. D. P. vypovedala, že obžalovaného nechcela bodnúť, chcela len brániť svoju dcéru, o ktorú sa bála. Obžalovaný k tejto listine uviedol, že uvedené trestné stíhanie vo veci, v ktorej D. P. vypovedala ako podozrivá nie je skončené, namietol, že by chcel D. P. vyhodiť z balkóna, sama D. P. chcela vyskočiť z balkóna, ale on ju stadiaľ stiahol; pripustil, že D. P. dvakrát zhodil.

Zo správ o povesti na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný (v rokoch 1989 a 1990), pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Priestupkovo prejednávaný bol obžalovaný dvakrát, a to jedenkrát pre priestupok na úseku dopravy a jedenkrát pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (bolo preukázané, že evidovaný priestupok, ktorý bol spáchaný na futbalovom ihrisku v Tesárskych Mlyňanoch dňa 15.08.2008, obžalovaný evidentne nespáchal, spáchal ho S. Č., narodený dňa XX.XX.XXXX, čo dokazoval rozkaz o uložení sankcie za priestupok Pk-63/2010/A/2010, č.l. 116-117). Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa obžalovaný dopustil dňa 06.03.2014 voči D. P., matke poškodenej, keď jej vulgárne nadával slovami „štetka, kurva“ a následne ju fyzicky napadol tak, že ju niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a spôsobil jej zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie s dobou liečenia do 7 dní. Za uvedený priestupok bola obžalovanému uložená v rozkaznom konaní pokuta vo výške 60,-eur. Z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplývalo, že voči obžalovanému je vedené len toto trestné stíhanie.

Podľa § 270 Trestného poriadku sa na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2016 prehrávali obrazovo - zvukové záznamy na technickom zariadení, na ktorom bol zachytený prejav - výpoveď poškodenej zo dňa 07.03.2014 o 13.00 hod., kedy bola vypočúvaná vyšetrovateľkou S.. S. L. za prítomnosti zamestnankyne ÚPSVR S.. M. W.-I. na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Nitra v trestnej veci obžalovaného pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Z prehratého záznamu vyplývalo, že počas výsluchu nebol na poškodenú vyvíjaný žiadny nátlak, ale svedkyňa nevypovedala spontánne, boli jej kladené otázky, mnohé tak, že otázka obsahovala skutočnosti, na ktoré mala odpovedať až sama poškodená. Po skončení výsluchu si poškodená zápisnicu z výsluchu prečítala a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísala. Nikto priebeh výsluchu, ani zástupkyňa úradu, nenamietol.

Súd ustúpil od vykonania dôkazov vypočutím svedkýň S.. S. L. a S.. M. W. I., nakoľko prokurátorka, ktorej návrhu na vykonanie týchto dôkazov súd vyhovel, netrvala na vypočutí týchto svedkýň, vzhľadom na prehratie zvukovo obrazového záznamu, ktorý zaznamenal výpoveď poškodenej v prípravnom konaní.

Prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa dopustí ten, kto pohne dieťa k mimomanželskej súloži alebo ho iným spôsobom sexuálne zneužije, ak zneužije uznané postavenie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa. Z daného vyplýva, že páchateľom môže byť každá trestne zodpovedná osoba, voči ktorej má zneužívané dieťa dôveru, autoritu alebo vplyv. V danom prípade páchateľ mal iným spôsobom poškodenú sexuálne zneužiť. Zo zaužívanej súdnej praxe za iný spôsob sexuálneho zneužitia sa považujú len intenzívnejšie zásahy do pohlavnej sféry poškodených, napr. ohmatávanie prsníkov, pohlavných orgánov, bozkávanie prirodzenia, všetky aktivity, pri ktorých je dieťa zneužité na sexuálnu stimuláciu, či ukájanie inej osoby, odhaľovanie sa pred dieťaťom, odhaľovanie genitálií dieťaťa, hladkanie, sexuálne obťažovanie a donucovanie; sexuálnym zneužívaním je aj keď iná osoba dovolí dieťaťu sledovať pornografiu alebo sexuálne aktivity, alebo ho k sledovaniu priamo pobáda a pod., ktoré smerujú k pohlavnému vzrušeniu páchateľa. Za iný spôsob sexuálneho zneužitia nemožno považovať letmé dotyky cez odev alebo

neidentifikované sexuálne narážky. Z uvedeného vyplýva, že sexuálne zneužívanie dieťaťa je akýkoľvek vzťah medzi dieťaťom a dospelou osobou, ktorého zámerom je zneužiť dieťa za sexuálnym účelom.

V prejednávanej veci boli zadovážené dve skupiny dôkazov, ktoré si vzájomne odporovali. Na jednej strane išlo o výpoveď poškodeného dieťaťa Radky Forgáčovej v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia za prítomnosti zástupkyne úradu a jeho matky pred vznesením obvinenia obžalovanému a znalkyne N.Q., ktoré obžalovaného usvedčovali zo sexuálneho zneužívania V. P..

Na strane druhej išlo o výpoveď obžalovaného, ktorý od začiatku popieral spáchanie skutku a znalecké dokazovanie vykonané S.. S. Ť.. Obžalovaný od začiatku tvrdil, že poškodenú nikdy sexuálne nezneužíval, mal s ňou len tri bežné fyzické kontakty. Pripustil len, že raz buchol V. po zadku, raz jej dal pusu na líce, keď si potykali a raz ju chytil pri zoznámení za rameno. Znalkyňa S.. Ť. scharakterizovala poškodenú, že táto má tendencie k subjektívnemu nasvieteniu vlastnej osoby sociálne žiaducim smerom a k fabulačným mechanizmom a že jej výpovede mohli byť subjektívne ovplyvnené negatívnym vzťahom voči obžalovanému a zároveň snahou ochrániť matku pred rizikom justičného postihu za napadnutie obžalovaného, pričom u poškodenej neboli zistené žiadne znaky sexuálneho zneužívania, nebol zistený nezáujem alebo strach smerujúci k opačnému pohlaviu ani submisívny postoj a neschopnosť sebapresadenia voči opačnému pohlaviu ani posttraumatická stresová porucha vyvolaná sexuálnym zneužívaním.

Brat poškodenej a dokonca ani jeho družka X. Y. nepotvrdili, že V. P. im hovorila o sexuálnom zneužívaní, potvrdili len to, že obžalovaný mal voči poškodenej nevhodné sexuálne narážky, pričom tieto nevedeli konkretizovať, ďalej, že poškodená nemala obžalovaného rada, že s ním nerada ostávala sama, a to najmä kvôli tomu ako sa obžalovaný správal k matke poškodenej, ďalej že obžalovaný poškodenej nadával, že je rozmaznané decko a že poškodená mala pocit, že sa jej chce matka s obžalovaným zbaviť.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť výpovede jednej alebo druhej skupiny dôkazov. V predmetnej veci jediným priamym dôkazom bola výpoveď svedka poškodeného dieťaťa V. P. pred vznesením obvinenia obžalovanému a nepriame svedectvo jej matky, ktorá k veci vypovedala tiež len pred vznesením obvinenia obžalovanému.

Pri hodnotení vierohodnosti tejto svedkyne súd prihliadal najmä k vnútornej štruktúre výpovede tejto svedkyne, k logickým súvislostiam, o ktorých vypovedala, a či výpoveď tejto svedkyne bola v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nemenej podstatná bola aj okolnosť vzťahu svedkyne-poškodenej k obžalovanému. Tiež bolo potrebné prihliadať aj na existenciu vlastného záujmu svedkyne - poškodenej na výsledku trestného stíhania, teda na motív a príčiny, ktoré mali vplyv na výpoveď tejto svedkyne.

Výpoveď svedkyne poškodenej ako priamy dôkaz súd považoval za nedostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaného z nasledovných dôvodov: 1. Postoj poškodenej a jej matky k výsluchu: pred vznesením obvinenia obžalovanému obe vypovedali, potom vypovedať odmietli; poškodená sa dokonca opakovane odmietla dostaviť na psychologické vyšetrenie pred znalkyňu a podrobiť sa vyšetreniu; napokon v samotnej výpovedi poškodenej sú uvádzané dosť nepredstaviteľné skutočnosti a to, že k obťažovaniu začalo dochádzať hneď po prvom stretnutí s obžalovaným, keď začal s jej matkou obžalovaný chodiť; ďalej poškodená najprv uvádzala, že od incidentu v kuchyni, čo sa malo stať začiatkom februára 2014 ju obžalovaný už neobťažoval, následne už ale uviedla, že v januári a vo februári ju obžalovaný neustále obťažoval. Tiež, ale nebolo pre súd nepodstatné aj to, že vo svojej výpovedi poškodená uviedla, že o tom, že ju sexuálne obžalovaný obťažoval sa zdôverila nielen matke, ale aj svojmu bratovi S. P., ktorý toto ale poprel; tento uviedol, že o nevhodných narážkach na adresu svojej sestry zo strany obžalovaného sa dozvedel len od svojej priateľky X. P.. Tiež neostalo súdom bez povšimnutia, že poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že o sexuálnom obťažovaní povedala svojej matke až v novembri 2013, keď sa malo nevhodné správanie

zo strany obžalovaného opakovať druhýkrát a svedkyňa D. P.Á. vo svojej výpovedi zas uviedla, že o obťažovaní svojej dcéry sa dozvedela v lete 2013, kedy jej to mala dcéra povedať. 2. Svedkyňa X. P., kamarátka poškodenej vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená jej nikdy nepovedala, že by ju obžalovaný ohmatkával alebo hladkal, napriek tomu, že sa často rozprávali, mali dobrý vzťah a navzájom sa zdôverovali, hoci sama táto svedkyňa považovala za obťažujúce, keď ju obžalovaný chytil na futbalovom zápase za stehno a povedal jej, že ako veľmi pribrala. 3. K záveru o nevierohodnosti výpovede poškodenej súd dospel aj na podklade znaleckého posudku znalkyne S.. S. Ť.. Táto znalkyňa, na rozdiel od znalkyne O.. N. ustanovenej v prípravnom konaní, zodpovedala na všetky otázky komplexne a kompetentne, bez toho, aby sa vyhla odpovedi tým spôsobom, že položená otázka nebola predmetom zadania, a preto nemohla a nevedela na ňu odpovedať. Znalkyňa S.. Ť. zhodnotila, že poškodená je síce schopná zapamätať si, uchovávať v pamäti a následne reprodukovať udalosti, ktoré sa stali, ale pre jej subjektivistické preľaďovanie a fabulačné tendencie je jej všeobecná hodnovernosť znížená a jej výpoveď je nedostatočne vierohodná, pretože špecifická hodnovernosť je nedostatočne naplnená. Jej výpovede boli ovplyvnené negatívnym vzťahom k obžalovanému, konfliktogénnym súžitím s matkou a úsilím chrániť matku pred justičným postihom za jej napadnutie obžalovaného. Navyše poškodená nemala žiadne známky a znaky sexuálneho zneužívania. Znalecké dokazovanie vylúčilo, že by poškodená ako obeť sexuálneho zneužívania sa bála opačného pohlavia, alebo by sa mu vyhýbala alebo bola voči mužom submisívna, čo sú typické znaky obetí sexuálneho zneužívania.

V danom prípade bolo nepochybné, že obžalovaný a poškodená museli žiť v spoločnej domácnosti, napriek ich vzájomnej nevraživosti a antipatii, a to len kvôli matke poškodenej, ktorá bola partnerkou obžalovaného. Z tohto nechceného spolužitia pramenili rôzne konflikty a hádky medzi spolubývajúcimi osobami a to hlavne preto, že poškodená nemienila a nechcela akceptovať druha svojej matky, ktorého neznášala (dôkazy: výpovede poškodenej, svedkov S. P. M. X. Y.), pretože jej „ukradol“ matku. Súd zhodnotil, že poškodená, aby „neprišla“ o mamu a aby ju ochránila, navyše keď táto mala v opitosti napadnúť obžalovaného (dôkaz: zápisnica z výsluchu podozrivej D. Č., lekárska správa z 07.03.2014, úradné záznamy z previerok vykonaných na adrese L. S., E. Č.. XX/B vo veci ublíženia na zdraví) a aby jej matka obžalovaného konečne opustila, zveličila možno nevhodné, spoločensky prestrelené chovanie obžalovaného (dôkazy: znalecký posudok znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, výpovede svedkov S. P. M. X. P.). Na základe všetkých týchto skutočností, najmä s ohľadom na rozpornosti nielen samotnej výpovede poškodenej, ale aj na závery znaleckého psychologického dokazovania poškodenej ako aj psychiatrického vyšetrenia obžalovaného, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že tento netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou a je dominantne zameraný na dospelé osoby ženského pohlavia s výraznejšími sexuálnymi znakmi, súd zhodnotil, že obvinenie poškodeného dieťaťa D. P. zo sexuálneho obťažovania bolo exagerované a skreslené a bolo len snahou zabrániť ďalšiemu partnerstvu matky s obžalovaným. Navyše na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa vyžaduje, aby subjekt, páchateľ tohto trestného činu bol nositeľom určitých konkrétnych vlastností, a to postavenie, ktoré vyplýva z dôvery, z autority alebo vplyvu na poškodené dieťa. Tieto vlastnosti však obžalovaný voči poškodenej nespĺňal (dôkaz: výpoveď obžalovaného).

V zmysle vyššie uvádzaných právnych úvah súd musel dodať aj to, že v obžalobe uvedený skutok neobsahoval konkrétne aké sexuálne narážky mal obžalovaný používať voči poškodenej, ktoré by mohla táto pociťovať ako sexuálne obťažovanie, pretože to, že v obžalobe bolo uvedené, že obžalovaný mal voči poškodenej sexuálne narážky rôzneho charakteru nebolo možné považovať za iný spôsob sexuálneho zneužívania, teda že by tento mohol byť intenzívnejším zásahom do sexuálnej sféry poškodenej.

Podľa názoru súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov, neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynul záver, že v predmetnej trestnej veci okrem jedného priameho dôkazu - výpoveď poškodenej, ktorej hodnovernosť bola spochybnená znaleckým dokazovaním a jedného nepriameho dôkazu spočívajúceho vo výpovedi matky poškodenej, ktorá obvinenia poškodenej proti obžalovanému potvrdila, pretože vypovedala o tom, o čom jej hovorila dcéra, pričom svedkyne skutočnosti rozhodujúce o tom, že bol skutok obžalovaným spáchaný uvádzali úplne odlišne, navyše keď

svedkyňa D. Č. vypovedala proti obžalovanému, svojmu druhovi v čase, keď voči obžalovanému nebolo vznesené obvinenie za stíhaný trestný čin. Preto tu neexistoval žiaden podporný priamy dôkaz, ktorý by potvrdil obvinenia poškodenej a ani sled nepriamych dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré by obžalovaného usvedčovali zo žalovanej trestnej činnosti. V tejto súvislosti súd pripomenul, že v prípade, ak majú vyššie rozvedené dôkazy slúžiť na preukázanie viny obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (výpovede svedkov), musia byť tieto dôkazné prostriedky jasné, logické, zrozumiteľné, presvedčivé a zároveň nesmú byť inými dôkazmi spochybniteľné či dokonca vyvrátené. V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, súd poukázal na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ustanovenia § 2 odseku 4 Trestného poriadku, použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Z vyššie rozvedených dôvodov bol potom na mieste legálny rezultát obsiahnutý v § 285 písmeno a) Trestného poriadku, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.