Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cpr/2/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: V. Q., T..: XX.XX.XXXX, H. H. D. XXX, XXX XX I., prechodne B. Němcovej 12, 040 01 Košice, právne zastúpený advokátom Mgr. Ing Peter Holéczy, AK Košice, ulica Vojenská 5 proti žalovanému v1./ rade: MMVH, s.r.o., so sídlom ulica Komenského 34, 040 01 Košice, IČO: 45 304 726, právne zastúpený advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., AK Košice, ul. Thurzova 6 v 2./rade STAVA - KE s.r.o. so sídlom ulica Veterná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 183 911, právne zastúpený advokátom JUDr. Lukášom Michaľovom, PhD., AK Košice, ulica Thurzova 6 v konaní o zaplatenie 2.679,12 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania vo výške 1 290,46 EUR pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a to právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 598,19 EUR pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a to právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 08.06.2014, ktorá bola súdu doručená dňa 23.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie mzdy vo výške 2.382,58 EUR brutto a na náhradách za vozidlo sumu 296,54 EUR, spolu teda 2.679,12 EUR. Zároveň požadoval aj úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne od 01.07.2013 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.05.2013 uzavrel žalobca so žalovaným v1.rade dohodu o pracovnej činnosti v zmysle ktorej nastúpil do funkcie u žalovaného v 1.rade ako stavbyvedúci. V dohode o pracovnej činnosti bola dohodnutá odmena priamo na výšku 337,70 EUR brutto , za predpokladu odpracovania 10 hodín týždenne. Dňa 15.04.2013 však na základe telefonickej dohody a ústnej dohody pri príležitosti žalovaným v 1.rade vyvolaného vzájomného stretnutia dňa 17.04.2013 sa dohodol podrobný rozsah prác, kde sa bude robiť a to na stavbe : „Rekonštrukcia štátnej cesty II/535 Mlynky“ ako aj to, čo sa bude robiť : demolačné a stavebné práce a aká bude odmena za prácu, ktorá bola dohodnutá okrem písomnej dohody aj ústne s V.. I. R. na sumu 500,- EUR mesačne, mimo neskôr dohodnutej sumy v dohode o pracovnej činnosti 337,70 EUR. Žalobca v žalobe uviedol, že ku skutočnému nástupu do práce došlo na školení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci za účasti cca 30 pracovníkov už dňa 19.04.2013 a k fyzickému konkrétnemu nástupu do práce už dňa 24.04.2013. Žalovaný v 2. rade vydal žalobcovi písomné prehlásenie, že v mesiaci apríl je žalobca ich zamestnancom. Žalobca ako stavbyvedúci začal viesť stavebný denník s prvým zápisom už dňa 25.04.2013, ktoré potvrdil svojím podpisom a ďalej svojim podpisom tento stavebný denník potvrdzoval aj dozorujúci orgán, generálny dodávateľ stavby, Chemkostav Michalovce. Obaja žalovaní ako zamestnávatelia teda využívali prácu žalobcu už od 19.04.2013 vo vyššom rozsahu ako bolo dojednané v dohode o pracovnej činnosti. Podľa žalobcu bez akéhokoľvek odôvodnenia žalovaní zamestnávatelia nevyplatili žalobcovi žiadnu mzdu za mesiace apríl a máj 2013 okrem jednej zálohy vo výške 148,- EUR, ktorú žalovaný v 1.rade zaplatil dodatočne až v auguste roku 2013 poštou. Podľa žalobcu mu celkovo prináleží mzda za mesiace apríl

a máj za 6 týždňov a to za týždne 16 a 21 týždeň roku 2013 vrátane, v ktorých v každom týždni odpracoval v dohode o pracovnej činnosti predpokladaných 10 hodín a po prepočítaní sa vlastne jedná o 6 kalendárnych týždňov mzda vo výške 337,70 EUR brutto, ktorá bola písomne dohodnutá v dohode o pracovnej činnosti a takisto aj príplatok 500,- EUR mesačne, ktoré boli dohodnuté ústne, teda spolu 837,70 EUR mesačne. Ďalej mu ešte patrí aj príplatok za sviatok a príplatok za nadčas, ktoré si žalobou taktiež uplatňuje z čoho je možné odpočítať len zálohu vo výške 148,- EUR. Pokiaľ ide o nadčasy, za nadčasy mu patrí suma vo výške 1.424,09 EUR, nakoľko za celú dobu má žalobca odpracovaných 191 hodín mínus 61 hodín, ktoré boli dohodnuté v dohode o pracovnej činnosti, teda 131 hodín z ktorých si v žalobe uplatňuje iba 102 hodín ako normálne odpracované hodiny a len 29 hodín ako výslovné nadčasy. Pokiaľ ide o náhradu za jazdu na náhrade mzdy mu teda patrí suma 837,70 EUR a 1.424,09 EUR mínus 148,- EUR poskytnutá záloha, teda 2.113,79 EUR. Pokiaľ ide o náhradu za jazdu s motorovým vozidlom, túto si uplatňuje na trase 3 x Košice - Mlynky a späť, Mlynky stavba a späť, celkom 1.056,- km, čo pri spotrebe 7,1 l nafty na 100 km predstavuje spotrebu 74,976 l x priemerná cena nafty vo výške 1,42 EUR na 1 l, teda 106,46 EUR a to z dôvodu, že žalobcovi bolo prisľúbené referentské vozidlo, ktoré bolo dodané na stavbe až dňa 20.05.2013, takže dovtedy musel používať vlastné vozidlo. Ďalej si uplatňuje pokiaľ ide o túto náhradu ešte sumu 190,08 EUR, takisto za jazdu svojim vozidlom Kia Sportage za 1.056 km x 0,18 EUR za 1 km opotrebenia teda 190,08 EUR.

Žalovaný v 1.rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.07.2014 potvrdil, že žalobca vykonával pre žalovaného v 1.rade na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.05.2013 prácu stavbyvedúceho s dohodnutou odmenou 337,70 EUR v rozsahu pracovného času 10 hodín týždenne. Dňa 21.05.2013 došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že spolupráca medzi žalobcom a medzi žalovaným v 1.rade ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom nebola najlepšia, pričom dátum vzniku pracovného pomeru aj jeho skončenia zodpovedá aj dátumom, ktoré sú uvedené v prihláške aj v prihláške zo sociálnej povinnosti. Z toho vyplýva, že žalobca odpracoval pre žalovaného v 1.rade menší počet dní ako uvádza vo svojej žalobe. V ďalšom vyjadrení zo dňa 20.10.2014 uviedol súdu, že z dokladov a to z dohody o pracovnej činnosti, dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj z registračného listu prihlášky a odhlášky zo Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok, ktorého sa domáha v tomto konaní a teda má za to, že žaloba nie je dôvodná.

Žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2014 uviedol, že so žalobcom spoločnosť nemala nikdy uzavretý pracovný pomer ani nebolo vydané také písomné prehlásenie, že je jeho zamestnancom a tým žalovanému v 2.rade nevzniká povinnosť a ani nárok na vyplatenie mzdy za dané obdobie.

Vo vyjadrení zo dňa 24.11.2014 žalovaný v 1.rade uviedol že z výplatnej pásky žalobcu za obdobie 05/2013, ktoré súdu zároveň predkladá je zrejmé, že žalobcovi vznikol za odpracovanú prácu nárok na odmenu vo výške 190,88 Eur za 13 odpracovaných dní, pričom výška tejto odmeny bola vypracovaná priamo programom v ktorom účtuje žalovaný v 1.rade a táto suma bola aj žalobcovi zaplatená.

Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal pojednávania a to listinami predloženými účastníkmi konania, výsluchom žalobcu, prednesmi právnych zástupcov, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:

Z dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi zamestnávateľom MMVH s.r.o. (žalovaným v 1.rade) a zamestnancom - žalobcom, je zrejmé, že táto bola uzavretá dňa 01.05.2013 na druh pracovnej činnosti stavbyvedúci za dohodnutú odmenu za vykonanú prácu vo výške 337,70 EUR v dohodnutom rozsahu pracovného času 10 hodín týždenne na dobu do 31.12.2013, pričom odmena za vykonanú prácu mala byť splatná 15.ty deň v mesiaci. Z dohody je zrejmé, že práva a povinnosti účastníkov z tejto zmluvy sa riadia Zákonníkom práce a ostatnými pracovnoprávnymi predpismi.

Z fotokópie osvedčenia o spôsobilosti z BOZP vystaveného na meno žalobcu je zrejmé, že tento bol vydaný po evidenčným číslom 2205201302 Ústredným inštitútom vzdelávania a psychológie Železníc SR a mal platnosť do 22.04.2015.

Z registračného listu fyzickej osoby pre Sociálnu poisťovňu je zrejmé, že žalobca bol prihlásený žalovaným v 1.rade do Sociálnej poisťovne dňa 07.05.2013 s dátumom vzniku poistenia dňa 01.05.2013.

Dňa 21.05.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzavretá Dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 228a Zákonníka práce s tým, že zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že týmto rozväzujú pracovný pomer založený dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 01.05.2013, ktorý sa končí dňom 21.05.2013 a dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu.

Z registračného listu fyzickej osoby pre Sociálnu poisťovňu zo dňa 10.05.2013 je zrejmé, že pracovný pomer žalobcu pre žalovaného v 1.rade zanikol a takisto zaniklo aj poistenie v Sociálnej poisťovni a to dňa 21.05.2013.

Z potvrdenia zo dňa 17.04.2013 vydaného spoločnosťou STAVA - KE s.r.o., so sídlom ulica Veterná 6, 040 01 Košice, IČO : 36183911 je zrejmé, že týmto táto spoločnosť potvrdila, že firma MMVH s.r.o. so sídlom na ulici Komenského 34, Košice, v zastúpení pánom Ivanom Fischerom vykonáva pre žalovaného v 2.rade subdodávateľské práce na stavbe : „Odstránenie havarijného stavu na ceste II/535 Mlynky.“

Z výplatnej pásky za obdobie 5/2013 vystavenej žalovaným v 1.rade je zrejmé, že žalobca odpracoval pre žalovaného v 1.rade v mesiaci máj 2013 spolu 13 dní od 02.05.2013 do 21.05.2013 , teda 26 hodín za čo mu bola vyplatená hrubá mzdy vo výške 190,88 EUR po vykonaní zrážok čistá mzda vo výške 148,44 EUR.

Z fotokópie stavebného denníka predložené žalobcom je zrejmé, že prvý záznam je v ňom uvedený s dňom 25.04.2013, je podpísaný žalobcom s jeho pečiatkou, ďalší záznam dňa 26.04.2013, dňa 29.04.2013, dňa 30.04.2013, dňa 01.05.2013, dňa 02.05.2013, dňa 03.05.2013, dňa 06.05.2013, dňa 07.05.2013, dňa 08.05.2013, dňa 09.05.2013, dňa 10.05.2013, dňa 11.05.2013, dňa 12.05.2013, dňa 13.05.2013 a dňa 14.05.2013

Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2015 právni zástupcovia účastníkov konania zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného v 2.rade uviedol, že nie je daná v tomto spore pasívna legitimácia žalovaného v 2.rade a pokiaľ ide o vzťah žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade, žalovaný v 1.rade bol subdodávateľom vo vzťahu k žalovanému v 2.rade. K potvrdeniu, ktoré vydala spoločnosť STAVA-KE s.r.o. zo dňa 17.4.2013 právny zástupca žalovaného v 2.rade uviedol, že týmto bolo len žalobcovi dané na vedomie, že v mene žalovaného v 1.rade bude vystupovať žalobca a teda toto potvrdenie bolo v tom zmysle, že za žalovaného v 1.rade by mal konať žalobca, a teda má za to, že to nie je priamy dôkaz o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade v tom čase vznikol a existoval.

Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o náhradu za prácu vykonanú nadčasy, ide o náhradu za prácu vykonanú nad 10 hodín tak, ako to bolo dohodnuté. Tento nárok si uplatňuje žalobca titulom, ktorý vyplýva zo Zákonníka práce a je to normálny výkon práce za normálnu sumu. Pokiaľ ide o prácu vykonanú za sviatky, tú si uplatňujú z toho dôvodu, že je zrejmé, že po nahliadnutí do kalendára že žalobca vykonal práce aj cez sviatky a tento nárok si uplatnil na základe Zákonníka práce a pokiaľ ide o náhradu za použitie motorového vozidlo, toto si uplatňujú za deň, keď sa žalobca zúčastnil v Košiciach školenia a podpisu zmluvy a úrok z omeškania si uplatňujú od 01.07.2013, pričom vychádzali z tohto, že v tom čase už mala byť splatná mzda za obdobie apríl a máj roku 2013.

Žalobca pri svojom výsluchu pri pojednávaní konanom dňa 17.03.2015 uviedol, že telefonicky ho kontaktoval konateľ žalovaného v 1.rade s tým, že to bolo dňa 11.04.2013, či mu môže prísť pomôcť na práce, ktoré sa dotýkali rekonštrukcie štátnej cesty na Mlynkoch. Žalobca s tým súhlasil a dňa 15.04.2013 sa stretli v Košiciach, stretnutie bolo za prítomnosti pána D. - konateľa žalovaného v 1.rade, pani R.

- konateľky ako aj syna pána Vargu, kde sa dohodli na rozsahu prác s tým, že mu bolo povedané, že musí absolvovať aj školenie na IBP v Košiciach. Zároveň sa dohodli aj na odmene, pričom pani R. ako konateľka mu povedala, že mu bude vyplatená nejaká suma asi 280,- EUR čistých, no jemu sa to videlo málo za prácu stavbyvedúceho a požadoval sumu 1000,- EUR. Nakoniec sa dohodli na sume 337,70 EUR a ústne na sume 500,- EUR, že vraj kvôli odvodom. Školenie sa absolvovalo v dňoch 18.-19. apríla 2013 a následne mu bol vydaný preukaz dňa 20.04.2013. pokiaľ ide o náhradu za použité motorového vozidlo, tohto sa domáha z dôvodu, že konateľ a jeho syn sa s ním dohodli, že mu dajú referentské vozidlo a telefón. Dňa 02.05.2013 telefonoval ekonómke žalovaného v 1.rade s tým, že mu neboli poskytnuté žiadne peniaze na výlohy a za tri dni mu zamestnanec žalovaného v 1.rade doniesol sumu 460, -EUR, z ktorých financoval výlohy. Žalobca tvrdil, že nastúpil do práce dňa 22.04.2013,

pričom túto skutočnosť preukazuje preukaz podľa neho, ktorý súdu predložil a ktorý bol vydaný toho dňa 22.04.2013 a to na základe dohody so žalovaným v 1.rade. Od tohto dňa začal aj písať stavebný denník. Pokiaľ ide o potvrdenie, ktoré vydala spoločnosť STAVA- KE s.r.o. žalobca uviedol, že na školení sa nemal čím preukázať , že je zamestnancom niekoho, tak preto mu spoločnosť STAVA- KE s.r.o. vydala toto potvrdenie. Nástup do práce nehlásil nikomu, priama kontrola tam bola zo spoločnosti Chemkostav. Pokiaľ ide o pracovnú náplň tak uviedol, že dával pokyny, čo sa má robiť s ktorým strojom a viedol stavebný denník. Uviedol, že v práci bol stále do 17.00 hodiny a nikomu to nehlásil a videla ho tam celá dedina a takto to bolo každý deň. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú dohodnutú sumu 500,- EUR, podľa neho táto mu mala byť vyplácaná za každý mesiac vykonania práce v jeho výplatnom termíne. Pokiaľ ide o stavebný denník, ktorý vypĺňal, uviedol, že v úvode stavebného denníka sa nachádzajú základné údaje ktoré sa majú zapisovať do stavebného denníka. Žalobca pri svojom výsluchu tvrdil, že žalovaný v1.rade mu nepriamym spôsobom nariadil, aby bol na stavbe od začiatku prác. Práce na stavbe sa začali kontrolným dňom, keď prišlo stavebné povolenie. Žalobca pri svojom výsluchu tvrdil, že pani R. konateľka žalovaného v 1.rade mu telefonicky pokiaľ ide o práce naviac povedala, že nebojte sa, že ja vám to zaplatím. Pri vykonávaní prác počas celej tej doby žiada od žalovaných náhradu, bol prítomný pán B. D. od spoločnosti MMK Bardejov a pán Y. od generálneho dodávateľa Chemkostav Michalovce. Pokiaľ ide o pána D., ten nastúpil na stavbu 06.04., on mu tam vybavil ubytovanie, a v pracovných dňoch boli celý deň na stavbe. Pokiaľ ide o ukončenie dohody o pracovnej činnosti, žalobca uviedol že on sa nedohodol a vychádzal zo stavebného denníka. Uviedol, že ho investor vyhodil z kontrolného dňa z dôvodu, že napadol zmenu projektu. Nadriadeným pre žalobcu bol generálny dodávateľ Chemkostav Michalovce a žalovaný v 1.rade bol jeho subdodávka. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že poštovou poukážkou mu v júli roku 2013 prišla od žalovaného v 1.rade suma 148,- EUR, pričom nevie za čo to bolo a v hotovosti dňa 15.04.2013 dostal od žalovaného v 1.rade sumu 50,- na bežné výdavky, z ktorých kúpil stavebný denník a potom ako už uviedol dostal ešte sumu 460,- EUR, čo bolo tiež na výdavky, spolu teda takto od žalovaného v 1.rade dostal sumu 510,- EUR. Pokiaľ ide o to, že žaluje aj spoločnosť STAVA - KE s.r.o. uvádza, že žalobu podal z toho dôvodu, že nikto nevedel, kto s kým funguje a bol už v apríli na stavbe a nemal peniaze. Zároveň mu dali papier že je u nich zamestnaný aj napriek tomu, že nikdy s nikým z nich nejednal.

Osvedčením o vykonaní odbornej skúšky zo dňa 10.05.2004 s evidenčným číslom 09888*24* bolo súdu preukázané, že žalobca vykonal odbornú skúšku pre činnosť stavbyvedúci s odborným zameraním inžinierske stavby, potrubné a iné líniové stavby.

Súdu bol predložený zo strany žalobcu aj harmonogram zemných prác a zakladenie šachtových pilótov cesta II 535 Mlynky, z ktorej je zrejmé, že tieto práce mali začať dňa 01.05. a pokračovať až do mesiaca júl.

Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2015 právni zástupcovia účastníkov konania zotrvali na všetkých svojich prednesoch a písomných podaniach.

Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 bola vypočutá zástupkyňa žalovaného v 1.rade I. R., konateľka žalovaného v 1.rade, ktorá uviedla, že so žalobcom sa poznali už niekoľko rokov a následne v tom čase, keď bola uzavretá dohoda o pracovnej činnosti so žalobcom, mala spoločnosť dohodnutú zákazku s Chemkostavom a so žalobcom uzavreli dohodu o pracovnej činnosti, išlo vlastne o pracovnú činnosť na dobu, ktorá nie je dlhšia ako 8 hodín, a dohodli sa , že bude vykonávať tú prácu ako je uvedená v dohode ako aj na výške mzdy , ktorú pri výsluchu uviesť nevedela. Tá čiastka, ktorá mu patrila za vykonanú prácu mu aj bola zo strany žalovaného v 1.rade vyplatená. Žalobca pre žalovaného v 1.rade neodpracoval ani celý mesiac, bolo to asi dva týždne čo pre nich vykonával túto prácu. Za obdobie, ktoré odpracoval mu bola celkovo vyplatená suma 148,- EUR. Boli mu poskytnuté počas doby keď tam pracoval aj finančné prostriedky a tieto boli určené na nákup materiálu, na výkon nejakej činnosti, avšak pri vyúčtovaní bolo zistené, že za nich nakúpil aj také veci, ktoré nesúviseli s výkonom činnosti. Pokiaľ ide o to, kedy nastupoval žalobca do práce zástupkyňa žalovaného v 1.rade okolnosti dotýkajúce sa toho, kedy žalobca nastupoval do práce, kedy odchádzal a čo v ten ktorý deň vykonával, súdu nevedela uviesť, nakoľko vykonáva ekonomickú činnosť. Pokiaľ ide o prísľub vyplatiť žalovanému ešte aj iné finančné prostriedky, zástupkyňa žalovaného v 1.rade pri svojom výsluchu uviedla, že si nie je toho vedomá a so žalobcom sa dohodli na pracovnej činnosti a vyplatili mu toľko, koľko bolo v tej dohode o pracovnej činnosti a žiadne finančné prostriedky mu nesľúbili. Takisto ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa boli dohodli, že žalobcovi vyplatia 1.000,- EUR v hotovosti. Uviedla, že nevie ani o tom, že

všetky hodiny pôjdu cez stavebný denník. Takisto uviedla, že nevie o tom, aby bola dohoda s pánom Q. o tom, že mimo dohody o pracovnej činnosti mu bude ešte zaplatený k tomu príplatok vo výške 500,- EUR mesačne. Takisto uviedla, že nevie o tom, že či začal žalobca vykonávať prácu v deň podpísania dohody o pracovnej činnosti ani len nemá vedomosť o tom , že by bol vykonával prácu nadčas alebo prácu vo sviatok. Takisto ani nemá vedomosť o tom, aby bola dohoda o preplatení náhrady za použitie motorového vozidla.

Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 zástupca žalovaného v 1.rade I. D. - konateľ žalovaného v 1.rade uviedol, že žalobcu pozná, bol u nich zamestnaný aj pred uzavretím predmetnej dohody a neboli medzi nimi žiadne problémy. Na práce na Mlynkoch ho zobrali preto, lebo tam mal trvalý pobyt a pokiaľ si faktúroval cesty do Košíc, tak tieto nesúviseli s touto prácou. Žalobca zanechal stanovisko a tvrdil, že sa zranil, odišiel zo stavby a im vznikla škoda a vznikali im aj presčasy. Pokiaľ ide o práce, ktoré pre nich vykonával žalobca, uviedol ,že vykonal pre nich veľmi málo vecí. Pokiaľ ide o dohodu o pracovnej činnosti, bolo mu vyplatené to, čo je v tejto dohode. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa rozhodli zamestnať žalobcu ako stavbyvedúceho, ako uviedol už vo svojej výpovedi, že to bolo v čase, keď mali dohodnutú zákazku so spoločnosťou Chemkostav a boli oslovení následne dodávateľským partnerom na práce v Mlynkoch a vtedy ich napadlo, že pán Q.r je tam doma a teda bude nápomocný s určitými prácami. Pokiaľ ide o odbornú činnosť stavbyvedúceho, tak toto mu nešlo a nezvládal to. Došlo ku skončeniu dohody so žalobcom. Zástupca žalovaného v prvom rade uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bolo sľúbené žalobcovi služobné motorové vozidlo alebo služobný mobil. Takisto uviedol, že nie je si vedomý toho, že by podpísal niečo také, že pohyby žalobcu budú riešené cez stavebný denník, nástup do práce, ukončenie práce, rozsah prác, počet áut koľko bagristov bolo na stavbe a tak ďalej. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby bola dohoda so žalobcom, že mu bude aj vyplatená iná suma, mzda alebo odmena, okrem tej, ktorá je uvedená v dohode o pracovnej činnosti, takisto podľa zástupcu žalovaného v prvom rade nebol dôvod na to, aby boli preplácané žalobcovi iné náhrady z dôvodu, že žalobca má trvalý pobyt v Mlynkoch. On bol len na dohodu na výkon pracovnej činnosti nastúpil podľa zástupcu žalovaného v 1.rade postupom času, keď to už bolo reálne, že sa tam práce začnú.

Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2016 svedok pán D. Y., zamestnanec spoločnosti Chemkostav Michalovce uviedol, že žalobcu pozná, vníma ho zo stavby, nevedel uviesť ako dlho žalobca na stavbe pracoval. Svedok na tejto stavbe pracoval ako stavbyvedúci nakoľko spoločnosť Chemkostav bola generálnym dodávateľom tejto stavby. Uviedol, že pán žalobca bol na stavbe pri prípravných prácach a bol tam ako osoba zo strany subdodávateľa a svedok ho vnímal ako stavbyvedúceho zhotoviteľa, ktorým bola spoločnosť STAVA - KE s.r.o.. a spoločnosť Chemkostav robila niektoré veci subdodávateľsky. Subdodávateľ mal vlastnú projektovú dokumentáciu, a vlastne celá práca fungovala na báze koordinácie

- spoločnosť MMVH ako subdodávateľ pre generálneho dodávateľa robil zemné práce a práce na zakladaní podporného múru. Spoločnosť MMVH robila pre generálneho subdodávateľa to, čo bolo predmetom zmluvy o dielo. Robili sa tam bagrom zemné práce. Následne pri svojej výpovedi uviedol svedok, že medzi spoločnosťou STAVA KE a spoločnosťou Chemkostav bol zmluvný vzťah. Svedok potvrdil, že podpisoval stavebný denník pričom jeho podpisy sú pri dátumoch 29.04.2013, 01.05.2013, 02.05.2013, 06.05.2013, pričom on štandardne podpisuje stavebný denník a jeho podpis sa vzťahuje k jednému záznamu, čiže k tomu ktorému dátumu. Pokiaľ ide o samotný stavebný denník, tak tento je povinnou dokumentáciou na stavbe. Svedok nevedel pri svojom výsluchu uviesť, kedy začala spoločnosť STAVA - KE s.r.o. vykonávať práce na predmetnom stavenisku.

Na pojednávaní konanom dňa 08.03.2016 svedok C. Y. uviedol, že žalobcu pozná, robil mu majstra na stavbe rekonštrukcia štátnej cesty Mlynky, pričom svedok tam vtedy robil vodiča žeriavu AT 815 Tatry a pán Q. vtedy robil stavbyvedúceho. Pokiaľ ide o dobu kedy tam pracoval, uviedol že bol to rok 2014, jún a august. Pričom podľa neho pán Q. pracoval na tejto stavbe od počiatku, kedy sa otvárala stavba, a podľa neho to bolo asi v júni, vtedy začínali. Žalobca mal na starosti stavbu a svedok s ním bol len ráno a poobede, pretože on pracovala na vysunutom pracovisku, kde buď so žeriavom ukladal rúry alebo išiel pre materiál, pre štrk na stavbu do Košíc. Žalobca mu len dal rozkaz čo má robiť a vlastne to bolo na začiatku v Mlynkoch, pretože on pracoval na strede dediny a tam skladal rúry a na stavenisko išiel tak raz za deň. Svedok bol pracovníkom spoločnosti MMVH. Pokiaľ ide o stravu, uviedol, že stravu si každý zo zamestnancov kupoval sám. Pokiaľ ide o soboty a sviatky, tak cez tieto nepracoval. Bol trvalým pracovníkom a uviedol, že žalobca mu dával rozkazy. Podľa jeho vedomostí žalobca pracoval pre spoločnosť MMVH. Nevedel však uviesť na základe akej zmluvy ani to, aká bola jeho odmena ani z akého dôvodu bola ukončená jeho zmluva.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 01.04.2016 predložil súdu článok znalkyne Ing. Nadi Antošovej, PhD. z katedry technológie stavieb, Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity Bratislava s názvom Úloha denných záznam stavby v efektívnom procese riadenia výstavby z dôvodu, že obaja žalovaní behom sporu spochybňujú význam stavebného denníka. Podľa žalobcu ide o rozhodujúci materiál, ktorým sa riadi aj Komora stavebných inžinierov Bratislava a podľa neho v stavebnom denníku sú uvedené údaje, ktoré sú pre súd v tomto spore nespochybniteľné. Zároveň v podaní uviedol, že dohoda medzi stranami o pracovnej činnosti je absolútne neplatná a žiada, aby bola súdom vyhlásená za neplatnú a v skutočnosti podľa neho došlo medzi účastníkmi konania k vzniku riadnej pracovno právnej zmluvy, na základe Zákonníka práce, aj keď nebola písomná a na základe tejto nepísanej zmluvy vykonával žalobca prácu stavbyvedúceho v postavení stavbyvedúceho a s funkciami a s právomocami a s povinnosťami stavby vedúceho v plnom rozsahu, preto je potrebné podľa neho určiť, že táto dohoda o pracovnej činnosti uzavretá medzi stranami je absolútne neplatná a že došlo k vzniku riadnej pracovnoprávnej zmluvy. Pokiaľ ide o výšku spravodlivej odmeny predložil súdu iné faktúry, ktoré fakturoval žalobca pre žalovaného v 1.rade za rovnaké práce vo funkcii stavbyvedúceho, ktoré boli bez problémov preplatené.

Zo žalobcom predloženého materiálu - Úloha denných záznamov stavby v efektívnom procese riadenia stavby je zrejmé, že stavebný denník je jedným z nástrojov efektívneho riadenia výstavby stavieb a stavebných objektov ako denný záznam stavby a jej priebehu v časovom slede technológii výroby a vzniknutých zmien. Uvedený článok poukazuje na ustanovenie § 46 d ) zákona číslo 50/1976 Zb. v zmysle ktorého sú denné záznamy stavby súčasťou dokumentácie uloženej na stavbe a ide o dokument, v ktorom sa zaznamenajú všetky podstatné udalosti, ktoré nastali na stavenisku, všetky dôležité údaje o stavebných prácach, údaje o vykonávaní štátneho dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta, vykonávaním stavby autorského dozoru a tiež údaje o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Stavebný denník vedie stavbyvedúci. Podstatou pravidelných stavebných prác stavby je dokument, ktorý podáva úplný a jasný obraz vedenia realizácie stavebného diela a je jediným dokumentom, ktorý preukazuje skutočný príbeh realizácie dodržaním vzájomných záväzkov účastníkov výstavby.

Zo žalobcom predložených faktúr je zrejmé, že faktúrou číslo 4,a/2006 splatnou dňa 20.06.2006 vyfaktúroval žalobca spoločnosti MIVA plus s.r.o. so sídlom Košice, ul. Letná 45, IČO : 36170640 pomocné práce pri asanácii ČS Fričovce, Lemešany, Medzilaborce v dohodnutej sume 30.000,- Sk. Faktúrou číslo 04/2008/a vyfaktúroval žalobca spoločnosti SKANSKA - Stamart Martin s.r.o., IČO : 36006424 sumu 40.000,- Sk v zmysle mandátnej zmluvy za výkon funkcie stavbyvedúceho za mesiac apríl 2008. Faktúrou číslo 05/2008/a vyfaktúroval žalobca spoločnosti SKANSKA - Stamart Martin s.r.o., IČO : 36006424 sumu 100.000,- Sk v zmysle mandátnej zmluvy za výkon funkcie stavbyvedúceho za obdobie rokov 2006 - 2008 na stavbe priemyselný park Trebišov.

Na pojednávaní konanom dňa 17.05.2016 právny zástupca žalovaného v 1.rade pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť ktorú namieta žalobca, poukázal na to, že nebol uvedený dôvod, prečo by nemala byť platná táto dohoda o pracovnej činnosti a do dnešného dňa nebola spochybnená platnosť tohto právneho úkonu. Dohoda bola uzatvorená písomne, bola tam prejavená vôľa a má náležitosti ustanovené zákonom a je podpísaná. Pokiaľ ide o predložené faktúry, nejde o faktúry za mesačné obdobie, ale ide o fakturáciu z titulu mandátnej zmluvy a nie z titulu dohody o pracovnej činnosti. V ostatnom zotrval na všetkých doterajších podaniach a vyjadreniach.

Aj právny zástupca žalovaného v 2.rade na tomto pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých podaniach, má za to, že nie je žalovaný v 2.rade pasívne legitimovaný v tomto konaní a má za to že, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a že doposiaľ nebol navrhnutý žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané to, že dohoda o pracovnej činnosti je absolútne neplatná a ani neboli navrhnuté také dôkazy, ktorými boli preukázané nároky žalobcu v tomto konaní a nie je teda dôvodný výsluch ďalšieho svedka navrhnutého žalobcom.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá aj naďalej na podanej žalobe a poukázal na to, že iné súdy zrušili túto dohodu ako neplatnú, lebo sa nechovali podľa nej, ale chovali sa podľa ako keby bol zamestnancom.

V záverečnej reči na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu vzniesol námietku zaujatosti súdu z dôvodu, že súd zamietol vykonať výsluch rozhodujúceho svedka a to na základe tvrdenia právneho zástupcu žalovaného v 2.rade. Zároveň opätovne zhrnul tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a na pojednávaní a poukázal na to, že obaja svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí jednoznačne potvrdili tieto tvrdenia žalobcu. Potvrdil, že sa žalobcovi nepodarilo v konaní preukázať existenciu ústnej dohody o odmene mimo dohody, ktorá bola so žalobcom uzavretá avšak zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že žalobca má nárok na primeranú odmenu za prácu. Podľa neho sa v konaní preukázalo, že žalobca pracoval na stavbe ako riadny zamestnanec i keď nie na základe písomného dokladu. Preto navrhol aby súd žalobe vyhovel.

Právny zástupca žalovaného v 2.rade uviedol, že vznesená námietka zaujatosti nemá náležitosti v zmysle zákona a pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade ten v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

V zmysle ust. § 223 ods.1 zákona číslo 311/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia dohody o pracovnej činnosti ( dňa 01.05.2013 - ďalej len ) zamestnávateľ môže na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohodou o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študentov).

Podľa ust. § 223 odsek 2 Zákonníka práce na pracovno právny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti § 85 odsek 1 a 2, § 90 odsek 10, § 91 - 95, § 98, § 119 odsek 1 a 6. časti. Pracovný časť zamestnancov ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvod neprítomnosti zamestnanca v práci, uvedené v § 141 odsek 1 a odsek 2 písmeno a - g, ktoré zasiahli do času na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce , zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

Podľa ustanovenia §228a Zákonníka práce na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Podľa ust. §228a odsek 2 Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca a dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ust. § 228 odsek 3 Zákonníka práce dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas, v dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 dennou dobou, ktorá sa začína dňom v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Podľa ust. §223 odsek 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohodou o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študentov).

Podľa ust. § 223 odsek 2 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia dohody o pracovnej činnosti na pracovno právny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti ( § 1 - § 40 Zákonníka práce ), § 85 odsek 1 a 2, § 90 odsek 10, § 91 - 95, § 98, § 119 odsek 1 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvod neprítomnosti zamestnanca v práci, uvedené v § 141 odsek 1 a odsek 2 písmeno a - g, ktoré zasiahli do času na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce , zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

Podľa ust. § 121 ods. 1 Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku.

Podľa ust.§ 122 ods. 1 Zákonníka práce za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu základ z ktorého požadoval svoje nároky na sumu za prácu nadčas a prácu za sviatky a za náhradu za motorové vozidlo a sumu podľa jeho tvrdenia na základe dohody účastníkov konania vo výške 500,- EUR.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

V tomto konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola dňa 01.05.2013 uzavretá dohoda o pracovnej činnosti. Žalobca v konaní namietal, že táto dohoda je absolútne neplatná, avšak súdu nevedel uviesť z akých dôvodov sa domáha vyslovenia absolútnej neplatnosti tejto dohody o pracovnej činnosti. Súd po jej preskúmaní má za to, že niet žiaden dôvod na vyslovenie absolútnej neplatnosti tejto dohody, nakoľko táto bola uzavretá v zákonom predpísanej forme a má takisto všetky náležitosti vyžadované Zákonníkom práce ( § 228a ods. 2 Zákonníka práce ). Samotný argument, že iné súdy zrušili takúto dohodu len preto, že sa podľa nej nechovali zmluvné strany ale chovali sa ako keby bol zamestnancom ( prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 17.05.2016 ), nie je dôvodom pre vyslovenie absolútnej neplatnosti tejto dohody o pracovnej činnosti.

V konaní bolo takisto nesporné, že táto dohoda o pracovnej činnosti bola ukončená písomnou dohodou účastníkov strán dňa 21.05.2013.

Z výplatnej pásky za obdobie 05/2013 na meno žalobcu je zrejmé, že tento odpracoval pre žalovaného v 1. rade v máji 2013 celkovo 13 dní a to v čase od 02.05.2013 do 21.05.2013, čo je zrejmé aj z registračného listu fyzickej osoby pre Sociálnu poisťovňu - prihláška a odhláška. Za uvedené obdobie mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 148,44 EUR, čo aj potvrdil sám žalovaný, že mu takáto suma došla poštovou poukážkou aj keď tvrdil, že nevie za čo, táto platba bola realizovaná.

Dohoda o pracovnej činnosti je druhom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorá sa uzatvára na vykonanie určitej príležitostnej činnosti, ktorá je vymedzená druhom práce, pričom pracovnú činnosť možno vykonávať v rozsahu maximálne 10 hodín týždenne a tento limit nemožno

prekročiť v žiadnom týždni. Dohoda musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná a musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti - vymedzenie dohodnutej práce, dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba na ktorú sa dohoda uzatvára. Na dohodu o pracovnej činnosti nemožno aplikovať ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere s výnimkami upravenými v ustanovení § 223 ods. 2 Zákonníka práce a s výnimkou prvej časti Zákonníka práce ( Všeobecné ustanovenia ) a šiestej časti Zákonníka práce ( Ochrana práce ).

Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o dohodu o o pracovnej činnosti, na túto nemožno aplikovať ustanovenia Zákonníka práce o práci nadčas, čo vyplýva priamo z ustanovení Zákonníka práce - práca nadčas je upravená v ustanovení § 121, ktorý je začlenený vo štvrtej časti Zákonníka práce, pričom túto časť vychádzajúc z ustanovenia § 223 ods. 2 Zákonníka práce na dohodu o pracovnej činnosti s výnimkou ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce nemožno aplikovať. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovnej činnosti ( medzi ktoré patrí aj dohoda o pracovnej činnosti ) totižto zakladajú iné nároky ako pracovný pomer uzavretý na základe pracovnej zmluvy. Pokiaľ teda ide o žalobcom požadovanú náhradu za prácu nadčas z tohto dôvodu mal súd za to, že nárok žalobcu za prácu nadčas nie je dôvodný. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca súdu síce predložil stavebný denník s prvým zápisom vykonaným žalobcom dňa 25.04.2013, avšak súd má za to, že tento stavebný denník nie je titulom na základe ktorého by mala byť žalobcovi priznaná náhrada za prácu nadčas, na ktorú ako už súd uviedol vyššie pri dohode o pracovnej činnosti nie je nárok a žalobca ani súdu nepreukázal na základe akého iného vzťahu by mu mala byť náhrada za prípadnú prácu nadčas vyplatená. Stavebný denník v tomto prípade len preukazuje priebeh stavby - denný záznam stavby, jej realizácia a priebeh, čo aj vyplynulo z výpovede samotného žalobcu, ako aj z ním predloženého článku - Úloha denných záznamov stavby v efektívnom procese riadenia výstavby. A v konečnom dôsledku nebola práca nadčas a titul na základe ktorého by mala byť vyplatená mimo dohody o pracovnej činnosti preukázaná ani výpoveďou svedkov navrhnutých žalobcom ( C. Y., C. Y. ), ktorí dokonca ani súdu nevedeli uviesť kedy nastupoval žalobca do práce a či tam bol celý deň a nebolo to preukázané ani účastníckymi výpoveďami.

Takisto pokiaľ ide o nárok za prácu vo sviatky, tu súd poukazuje na to, že práca vykonávaná na základe dohody o pracovnej činnosti nezakladá nárok na náhradu za prácu vykonanú vo sviatok - práca vo sviatok je upravená v ustanovení § 122, ktorý je začlenený vo štvrtej časti Zákonníka práce, pričom túto časť vychádzajúc z ustanovenia § 223 ods. 2 Zákonníka práce na dohodu o pracovnej činnosti s výnimkou ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce nemožno aplikovať a iný titul na základe ktorého by tento nárok mal byť žalobcovi vyplatený žalobca v konaní nepreukázal.

Pokiaľ ide o odmenu vo výške 500,- EUR, ktorá podľa tvrdenia žalobcu bola ústne dohodnutá s V.. I. R. takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade v tomto konaní nebola preukázaná, nebola preukázaná zo strany žalobcu, a nebola preukázaná ani výsluchom svedkov a ani účastníkov, čo v konečnom dôsledku aj potvrdil sám právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu za cestu jeho motorovým vozidlom, že žalobca nepreukázal, aby medzi ním a žalovaným v 1.rade bola uzavretá takáto dohoda na základe ktorej by mu mal byť preplatený nárok na náhradu za ním 3x vynaloženú cestu na trase Mlynky - Košice a táto skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďou svedkov.

Žalobca ešte v návrhu uviedol, že si uplatňuje náhradu za odpracované dni v období od 19.04. 2013 do 30.04 2013 avšak ani ohľadom tohto nároku neuniesol dôkazné bremeno, keď takisto nepreukázal právny základ z ktorého si uplatňuje nárok na náhradu za tieto dni.

Čo sa týka žalovaného v 2.rade, tu má súd za tom že žaloba voči nemu takisto nie je dôvodná. V konaní bolo dostatočne preukázane, že pracovný pomer na základe dohode o pracovnej činnosti bol uzavretý medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade a to samotnou dohodou o pracovnej činnosti, ktorú súd považoval za platnú. V konaní nebolo preukázané, že by vznikol pracovný pomer aj medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade. Pokiaľ ide o potvrdenie vydané spoločnosťou STAVA - KE s.r.o. z tohto nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by potvrdzovalo existenciu nejakého pracovného pomeru uzavretého medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade. Predmetné potvrdenie len dokladuje to, že pre žalovaného v 2. rade vykonáva subdodávateľské práce na stavbe žalovaný v 1.rade, ktorého zastupuje na stavbe sám žalobca. Vzhľadom k tomu že žalobca v konaní nepreukázal, že by mal uzavretý pracovný pomer so

žalovaným v 2. rade, súd jeho nároky voči žalovanému v 2.rade považoval za nedôvodné a žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný a tento zamietol.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom bagristu - pána D. , nakoľko tento by bol nehospodárny a neefektívny, vzhľadom na už vykonané dokazovania z ktorého bolo zrejmé, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a aj vzhľadom k tomu, že tento bol zamestnancom inej spoločnosti a pracoval na predmetnej stavbe ako bagrista a teda možno predpokladať, že by takisto ako obaja svedkovia v konaní vyslúchnutí nevedeli potvrdiť žalobcom požadované nároky ani základ, z ktorého sa domáha týchto nárokov.

Na pojednávaní dňa 17.05.2016 právny zástupca žalobcu vzniesol námietku zaujatosti súdu nakoľko súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka pána D.. Túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú a neprihliadol na ňu, nakoľko sa táto dotýkala len postupu sudcu v konaní. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( z. č. 99/1963 Zb. ) totižto platí, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach a zároveň na takto vznesenú námietku zaujatosti sa v zmysle ustanovenia § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku neprihliada.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní boli obaja žalovaní úspešní. Žalovaný v 1.rade podaním daným súdu v zákonom stanovenej lehote uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z odmeny za tieto úkony právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 10 odsek 1 Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z.:

- Prevzatie a príprava zastúpenia

- Vyjadrenie zo dňa 24.07.2014

- Vyjadrenie vo veci z 20.10.2014

- Vyjadrenie vo veci z 24.11.2014

- Za účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015,

- Za účasť na pojednávaní dňa 22.09.2015,

- Za účasť na pojednávaní dňa 19.11.2015,

- Za účasť na pojednávaní dňa 08.03.2016,

- Za účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016, jeden úkon v hodnote 111,21 EUR x 9 teda suma 1.000,89 EUR. K týmto úkonom právnej pomoci paušál za úkony vykonané v roku 2014 v hodnote 8,04 EUR x 4, teda suma 32,16 EUR, za úkony vykonané v roku 2015, jeden úkon v hodnote 8,39 EUR x 3, teda v sume 25,17 EUR a za úkony v roku 2016 8,58 EUR x 2 úkony, teda suma 17,16 EUR, spolu takto suma 1.075,38 EUR, k tomu 20 % DPH, teda celkovo náhrada trov konania vo výške 1.290,46 EUR.

Žalovaný v 2.rade si písomným podaním doručeným súdu v zákonom stanovenej lehote uplatnil náhradu trov konania v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. takto za tieto úkony právnej pomoci:

- Prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2015,

- Účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015,

- Účasť na pojednávaní dňa 22.09.2015,

- Účasť na pojednávaní dňa 19.11.2015,

- Účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016, jeden úkon v hodnote 111,21 EUR x 5 úkonov, teda suma 556,05 EUR k tomu režijný paušál za úkony vykonané v roku 2015 v hodnote 8,39 EUR x 4, teda 33,56 EUR a za úkony vykonané v roku 2016 8,58 EUR x 1, teda suma 8,58 EUR, celkovo takto suma 598,19 EUR.

Súd preskúmal predložené vyúčtovania náhrady trov konania v zmysle ustanovení § 9, § 10, § 13a, § 15, § 16 a § 18 vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a má za to, že možno priznať nárok na náhradu trov konania takto:

U žalovaného v 1. rade v ním vyúčtovanej výške 1 290,46 EUR a to za : úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 24.07.2014, vyjadrenie vo veci z 20.10.2014, vyjadrenie vo veci z 24.11.2014, za účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015, za účasť na pojednávaní dňa 22.09.2015, za účasť na pojednávaní dňa 19.11.2015, za účasť na pojednávaní dňa 08.03.2016 a za účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016 - jeden úkon v hodnote 111,21 EUR x 9 teda suma 1.000,89 EUR. K týmto úkonom právnej pomoci paušál za úkony vykonané v roku 2014 v hodnote 8,04 EUR x 4, teda suma 32,16 EUR, za úkony vykonané v roku 2015, jeden úkon v hodnote 8,39 EUR x 3, teda v sume 25,17 EUR a za úkony v roku 2016 8,58 EUR x 2 úkony, teda suma 17,16 EUR, spolu takto suma 1.075,38 EUR, k tomu 20 % DPH vo výške 215,076 EUR, spolu náhrada trov konania vo výške 1 290,46 EUR.

U žalovaného v 2. rade v ním vyúčtovanej výške 598,19 EUR a to za : úkony prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2015, účasť na pojednávaní dňa 17.03.2015, účasť na pojednávaní dňa 22.09.2015, účasť na pojednávaní dňa 19.11.2015, účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016 - jeden úkon v hodnote 111,21 EUR x 5 úkonov, teda suma 556,05 EUR k tomu režijný paušál za úkony vykonané v roku 2015 v hodnote 8,39 EUR x 4, teda 33,56 EUR a za úkony vykonané v roku 2016 8,58 EUR x 1, teda suma 8,58 EUR, celkovo takto suma 598,19 EUR.

O povinnosti žalobcu nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovanému súd rozhodol v zmysle ust. § 149 odsek 1 O.s.p. podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov povinný ju zaplatiť advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).