Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3P/98/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľa Y. J., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX Q., občana SR, zastúpeného JUDr. MÁ. L., E. L. L. R.. Z. XX, XXX XX T., proti odporkyni C. J., C.. Y., W.. X.XX.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX Q., občianke SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: E. J., W.. XX.X.XXXX E. E. J., W.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., t a k t o

rozhodol:

I. Súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľa Y. J. a odporkyne C. J., C.. Y. uzavreté dňa 23.11.1996 v Rímskokatolíckom kostole v L. Š..

II. Súd z v e r u j e maloleté deti, maloletú E. W.. XX.X.XXXX E. Y. E.E. nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletých detí počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne právoplatnosť výrok o rozvode, mesačne na každé dieťa sumou vo výške 150,- eur, spolu 300,- eur, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi.

V. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.6.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po ročnej známosti dňa 26.11.1996 v kostole v L. Š.. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania Slovenskej republiky. Z manželstva sa im narodili dve maloleté deti, E. E. E.. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické až do chvíle, kým sa u odporkyne nezačali prejavovať psychické problémy a začala na navrhovateľa reagovať podráždene. Odporkyňa začala navrhovateľa fyzicky napadať a vyhrážať sa mu. Navrhovateľ stratil citový vzťah k odporkyni a nevidí nádej na obnovu manželstva. Nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol rozviesť manželstvo a na čas po rozvode zveriť deti do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazať povinnosťou prispievať na výživu detí sumou 100,- eur mesačne na každé dieťa. K návrhu navrhovateľ pripojil kópiu sobášneho listu a kópie rodných listov detí.

Uznesením č. k. -11 z 31.7.2015 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny V..

K návrhu na rozvod manželstva sa písomne vyjadrila odporkyňa a to tak, že manželstvo je funkčné, manželia majú len majetkové nezhody a problémy, ktoré sú vyvolané rodinou navrhovateľa. Navrhovateľ sa momentálne správa asociálne, ale peniaze odporkyni posiela. Odporkyňa má momentálne zdravotné problémy neurologického charakteru, preto nepracuje. Navrhovateľ pracuje v Českej republike na turnusy. Odporkyňa má rómsky pôvod, preto na niektoré veci reaguje temperamentne. Inak je manželstvo harmonické.

Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2015 bol vypočutý navrhovateľ, ktorý vypovedal, že na podanom návrhu na rozvod trvá. Hlavnou príčinou je skutočnosť, že odporkyňa má psychické problémy a dlhodobo ho napáda, že sa s ňou nedá žiť. Po dobu 4 mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, nežijú ako manželia spolu, spolu nehospodária, keďže navrhovateľ pracuje v Českej republike, kde sa dlhodobejšie zdržiava a keď príde na Slovensko, ide navrhovateľ k otcovi. Navrhovateľ stratil citový vzťah k odporkyni. Odporkyňa neznáša rodinu navrhovateľa. Odporkyňa napádala navrhovateľa aj fyzicky, pretože má nižšiu ovládaciu schopnosť. V minulosti odporkyňa pichla navrhovateľa aj nožom do nohy. Odporkyňa bola aj liečená v roku 2007 na psychiatrii. Odporkyňa nepracuje. Deti má navrhovateľ rád, ale tie držia s odporkyňou, lebo si myslia, že navrhovateľ má chybu. Deti odporkyňa nenapádala. Pre prípad rozvodu navrhovateľ navrhol deti zveriť do starostlivosti matky a on je ochotný platiť výživné vo výške 100,- eur na každé dieťa. Navrhovateľ pracuje v Českej republike, má náklady s bývaním, prácou, výživou, oblečením, cestovným. Maloletá E. má 17 rokov, študuje na Zdravotnej škole v N., je v 3. ročníku. Syn je v školskom roku 2015/2016 žiakom 9. ročníka základnej školy.

Navrhovateľ predložil súdu daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, z ktorého vyplýva, že jeho príjem za rok 2014 podliehajúci dani bol vo výške 2.595,43 eur. Rovnako navrhovateľ predložil súdu štyri poštové poukážky preukazujúce, že zasielal peniaze pre deti a domácnosť odporkyni.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 27.8.2015 vypovedala, že s rozvodom nesúhlasí, pretože ona si vzala navrhovateľa natrvalo a nie, aby sa rozvádzala. Poukázala na dlhodobé problémy medzi nimi, pretože jej manžel sa nespráva ako živnostník, ktorý zarába a má rodinu dobre zabezpečiť, ale on prinesie domov málo peňazí, aj keď pravdou je, že náklady na domácnosť uhradí. Odporkyňa nesúhlasí s rozvodom kvôli deťom, pretože navrhovateľ chce ožobráčiť deti.

Súdu bola predložená lekárska správa psychiatričky MUDr. Y. V., z ktorej vyplýva, že odporkyňa bola v mesiacoch máj až jún 2007 psychiatricky hospitalizovaná. Potom do septembra 2007 navštevovala psychiatrickú ambulanciu. Psychický stav odporkyne je kompenzovaný.

Zo správy z prešetrenia rodinného prostredia kolíznym opatrovníkom vyplýva, že matka s deťmi býva v rodinnom dome v Q., náklady na domácnosť sú vo výške 70,- eur na spotrebu elektrickej energie, na plyn v sume 186,- eur mesačne a za spotrebu vodu je to okolo 250,- eur ročne. Otec opustil domácnosť v apríli 2015. Odsťahoval sa k svojim rodičom. Teraz pracuje v Čechách. S deťmi sa otec nekontaktuje. Maloletý E. navštevuje 9. Ročník Základnej školy v Q.. Pravidelne s ním matka navštevuje kožnú ambulanciu a kardiológiu v T.. Maloletá E. navštevuje tretí ročník Strednej zdravotníckej školy v N.. Cez týždeň býva u svojich starých rodičov v L. Š., odkiaľ odchádza do školy. Cez víkend prichádza domov do Q.. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Je bez príjmu. Otec prispieva rodine mesačne 300,- eur. Taktiež sa v správe uvádza, že kolízny opatrovník navštívil aj domácnosť rodičov otca na adrese Q. XXX, kde bolo zistené, že otec pracuje v Čechách, domov prichádza na 3 až 4 dni po pár mesiacoch. S deťmi sa otec nekontaktuje, lebo mu v tom bráni matka.

Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 17.5.2016. Na pojednávanie konané dňa 17.5.2016 sa odporkyňa nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná. Termín pojednávania odporkyňa vzala na vedomie na pojednávaní dňa 29.3.2016. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti odporkyne.

Na pojednávaní konanom dňa 17.5.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov konania.

Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu, najmä s návrhom navrhovateľa, sobášnym listom účastníkov konania, s výpoveďou účastníkov konania, s dokladmi preukazujúcimi príjem navrhovateľa a so správou kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov, v ktorých žijú maloleté deti.

Na pojednávaní konanom dňa 17.5.2016 sa právna zástupkyňa navrhovateľa k veci vyjadrila tak, že odporkyňa nemá záujem na rozvode, ale myslí si, že zo zápisnice je zrejmé, že tu nejde o nejaký vzťah k navrhovateľovi, ale skôr ho považuje za svoju ,,banku“. Navrhovateľ je ochotný prispievať na deti tak ako doposiaľ, teda po 150,- eur na každé mesačne a pokiaľ ide o rozvod trvá na tom, že manželstvo je skutočne hlboko a trvale rozvrátené a nie je tu žiadna nádej na obnovu spolužitia. Preto navrhla, aby súd návrhu vyhovel a pokiaľ ide o styk, staršia dcéra dovŕši v dohľadnej dobe plnoletosť, takže myslí si, že už o styku nie je potrebné rozhodovať. Pokiaľ ide o syna, otec chce počkať, uvidí ako sa bude správať odporkyňa po právoplatnosti rozvodu a potom buď bude všetko v poriadku alebo podá návrh na úpravu styku.

Na pojednávaní konanom dňa 17.5.2016 navrhovateľ opäť vypovedal, že trvá na rozvode, nechce manželstvo obnoviť, nemá voči odporkyni citový vzťah, myslí si, že ani ona k nemu nie.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva na pojednávaní konanom dňa 17.5.2016 navrhol, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec aby bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou, ktorú v súčasnosti aj maloletým deťom poukazuje do rúk matky, čiže na každé dieťa po 150,- eur od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Čo sa týka úpravy styku navrhol, aby sa styk s deťmi neupravoval vzhľadom k tomu, že E. je takmer dospelá a E. je vo veku 15-tich rokov. Navrhovateľ sa vlastne po rozvode manželstva pokúsi kontaktovať so svojím maloletým synom.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ s odporkyňou uzavreli manželstvo v L. Š. dňa 23.11.1996. Z manželstva sa im narodili dve maloleté deti. Od marca 2015 manželia nevedú spoločnú domácnosť, nežijú ako manželia, navrhovateľ nepripúšťa možnosť obnovenia manželského spolunažívania. Obaja manželia zhodne uviedli, že v ich manželstve sú nezhody. Odporkyňa žije spolu s deťmi v rodinnom dome v Q., navrhovateľ sa odsťahoval k svojim rodičom, pracuje však dlhodobo v Českej republike, domov k rodičom sa vracia len sporadicky. Navrhovateľ uvádza ako príčinu rozvratu manželstva psychické problémy odporkyne a jej fyzické ataky. Odporkyňa pripúšťa len nezhody v majetkových veciach. Odporkyňa má dobrý vzťah s deťmi, stará sa o ne, voči nim sa neprejavuje agresívne. Maloletá E. má 17 rokov, študuje na Zdravotnej škole v N., je v 3. ročníku. Maloletý E. je v školskom roku 2015/2016 žiakom 9. ročníka základnej školy. Pravidelne s ním odporkyňa navštevuje kožnú ambulanciu a kardiológiu v Poprade. Náklady na domácnosť odporkyne a detí sú vo výške 70,- eur na spotrebu elektrickej energie, na plyn v sume 186,- eur mesačne a za spotrebu vodu je to okolo 250,- eur ročne. Odporkyňa je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Je bez príjmu. Navrhovateľ prispieva rodine mesačne 300,- eur. Navrhovateľ pracuje v Českej republike, jeho príjem za rok 2014 podliehajúci dani bol vo výške 2.595,43 eur.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne svoje základné funkcie neplní, fakticky už zaniklo. Vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo rozvrátené. Manželia spolu nevedú spoločnú domácnosť od marca 2015. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielnosť pováh účastníkov konania a zdravotné problémy odporkyne. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletých detí, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal v konaní preukázané, že matka sa o deti náležite stará, v jej starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky a takýto model starostlivosti o deti navrhol aj otec i kolízny opatrovník detí.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletej E. a maloletého E., ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa, nakoľko vyššie výživné presahuje reálne možnosti a schopnosti odporcu. Zároveň súd dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Styk otca s maloletou E. súd neupravil, nakoľko tá v mesiaci júl nadobudne plnoletosť. Styk otca s maloletým E. súd neupravil, nakoľko tento ponechal na dohode medzi rodičmi a maloletého dieťaťa tak, ako to navrhol otec i kolízny opatrovník. Pokiaľ bude potrebné upraviť styk otca s E., otec deklaroval pred súdom, že podá návrh na úpravu styku.

Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu či pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.