Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-287-2015.pdf
PDF · 108.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/287/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu JUDr. Róberta Faturu so sídlom kancelárie Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, správcu konkurznej podstaty úpadcu Personnel Welfare Slovakia, s.r.o. v konkurze so sídlom Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 395 889, proti žalovanému PWS Trade s.r.o. so sídlom Energetikov 161/13, 010 03 Žilina, IČO 36 395 901, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/83/2014 zo dňa 6. marca 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 06.11.2009 uzavretej medzi žalobcom ako záložcom a právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z pôžičky zo dňa 06.11.2009 na strojárenský hnuteľný majetok špecifikovaný v tejto zmluve, registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 06.11.2009 pod č. 26045/2009. Dňa 03.06.2013 bol v Obchodnom vestník zverejnený súpis majetku oddelenej podstaty, okrem iného, veriteľa - žalovaného. Majetok bol do oddelenej podstaty zaradený z dôvodu existencie zabezpečovacieho záložného práva veriteľa - žalovaného na základe záložnej zmluvy zo dňa 06.11.2009, ktoré zabezpečovalo záväzky úpadcu vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.11.2009 uzatvorenej medzi A. J. ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom. Dňa 10.04.2010 veriteľ A. J. postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.11.2009, zabezpečejú záložným právom zo záložnej zmluvy zo dňa 06.11.2009, zmluvou o postúpení pohľadávky a novým veriteľom pohľadávky sa stala spoločnosť Zlievareň Kutná Hora, s.r.o., ktorá v roku 2010 zmenila obchodné meno na PWS Trade s.r.o. Zmluva o pôžičke ako aj samotná záložná zmluva bola medzi veriteľom a dlžníkom uzatvorená v období kratšom ako 3 mesiace po tom, ako za spoločnosť úpadcu začal konať nový konateľ X.. S. I., ktorý predmetné zmluvy podpisoval. Následne v roku 2013 sa rovnaká osoba stala konateľom veriteľa tejto pohľadávky a tento prihlasoval pohľadávku žalovaného do konkurzného konania úpadcu Personnel Welfare Slovakia, s.r.o. v konkurze, v ktorej spoločnosti bol taktiež konateľom. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že obe spoločnosti, tak úpadca ako aj jeho veriteľ, sú personálne prepojené, a teda v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR) ide o blízke osoby. V zmysle platnej judikatúry č. JR 3/2006 samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne. Správanie týchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Tieto zásady spolu
s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom. Konanie konajúcich osôb pri uzatváraní vyššie uvedených zmlúv, podľa názoru žalobcu, nenapĺňalo znaky konania zodpovedajúceho dobrým mravom. (§ 39 Obč. zák.). Žalobca poukazoval tiež na skutočnosť, že v čl. III záložnej zmluvy zo dňa 6.11.2009 je uvedené ustanovenie, v zmysle ktorého sa veriteľ môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Táto dohoda je podľa názoru žalobcu, v nadväznosti na § 574 ods. 2 Obč. zák., neplatná a v prípade, ak by došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nebol by záložca oprávnený využiť námietku premlčania. V prípade, ak by záložca bol oprávnený použiť námietku premlčania a v skutočnosti by k premlčaniu došlo, záložca by nebol oprávnený uplatniť svoje práva z celej záložnej zmluvy a vzdaním sa práva na uplatnenie námietky premlčania sa samotný záložca vzdal práva napádať celú zmluvu, resp. celú pohľadávku záložného veriteľa.
Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2015 potvrdil, že je štatutárnym zástupcom oboch spoločností. Za podstatnú považoval žalovaný okolnosť, že veriteľ A. J. mal vstup do spoločnosti dohodnutý s predchádzajúcim konateľom X.. K. K. a za poskytnutie pôžičky 75 000 eur oprávnene požadoval nejaký záloh. Iným voľným majetkom, okrem zálohu, veriteľ nedisponoval. Všetky zmluvy týkajúce sa pôžičky a zálohu spracovával právny zástupca veriteľa A. J., nie X.. S. I. ako konateľ. Spoločnosť v tom čase bola v ťažkej situácii, keďže prišla o svojich obchodných partnerov a poskytnutie pôžičky a obdobné podnikateľské zameranie veriteľa A. J. poskytovalo nádej na udržanie výroby. Poskytnutá pôžička bola použitá na vyrovnanie záväzkov, najmä voči zamestnancom a štátu (odvody z miezd). Táto skutočnosť následne umožnila vypracovanie reštrukturalizačného plánu a jeho schválenie veriteľským výborom i súdom. Situácia spoločnosti vyžadovala okamžité riešenie a práve skutočnosť, že záležitosť okolo pôžičky už bola pripravená, umožnila konateľovi žalovaného veľmi rýchlo zmluvy uzavrieť. Konateľ žalovaného nevedel posúdiť, či uvedená doba 3 mesiacov od jeho nástupu do funkcie je v týchto súvislostiach krátka alebo naopak dlhá. Personálne prepojenie a ďalšie skutočnosti, ako je postúpenie pohľadávky a pod., uvedené v žalobe sú tiež pravdivé. Predmetnú záložnú zmluvu považoval žalovaný za platnú a v súlade s dobrými mravmi. V danom čase pomohla riešiť ťažkú finančnú situáciu spoločnosti a dosiahnuť reštrukturalizáciu úpadcu, i keď táto nebola následne úspešná pre nezaplatenie dodávok výrobkov spoločnosti odberateľom. Záložná zmluva nebola v priebehu reštrukturalizácie nikdy spochybnená ani veriteľmi, ani bankou alebo správcom, ktorým bol žalobca.
Žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2015 poukazoval na to, že naliehavý právny záujem na podaní žaloby spočíva v súčasnom stave právnej neistoty, kedy dochádza k speňažovaniu majetku úpadcu, ktorého je žalobca správcom a pri následnom speňažení by nebolo možné vykonať rozvrh výťažku v prípade tohto pretrvávajúceho sporu. Poukázal na to, že postupoval s odbornou starostlivosťou, keď predmetný majetok zapísal do súpisu majetku s poznámkou v prospech A. Kolmana, ktorý však svoje vlastnícke právo k tomuto majetku nepreukázal. V tomto období mohol správca poprieť záložné právo žalovaného ako spriaznenej osoby s úpadcom v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR, čo však nebolo to možné z dôvodu, že tomuto uplynula lehota na popretie pohľadávky, resp. záložného práva z nej vyplývajúceho. Z tohto dôvodu bol správca povinný podať túto žalobu.
Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 05.03.2015 podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Žalovaný v ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní odročenie pojednávania nenavrhol.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a v rozsahu vykonaného dokazovania zistil, že dňa 06.11.2009 uzavrel A. J. ako veriteľ s dlžníkom Personnel Welfare Slovakia, s.r.o., IČO 36 395 889 (úpadca) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi pôžičku v sume 75 000 eur. Dňa 06.11.2009 uzavrel A. J. ako záložný veriteľ so záložcom Personnel Welfare Slovakia, s.r.o., IČO 36 395 889 (úpadca) záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči úpadcovi titulom pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 6.11.2009. Predmetom záložnej zmluvy boli hnuteľné veci - stroje vo vlastníctve záložného veriteľa. V čl. III záložnej zmluvy zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Dňa 10.4.2010 veriteľ A. J. ako postupca uzavrel so žalovaným (v tom čase obchodné meno Zlievareň Kutná hora, s.r.o.) ako postupníkom zmluvu o postúpení pôžičky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči úpadcovi Personnel Welfare Slovakia, s.r.o., IČO 36 395 889 v sume 75 000 eur. Zo súpisu oddelenej
podstaty úpadcu Personnel Welfare Slovakia, s.r.o., IČO 36 395 889, zverejneného v Obchodnom vestníku 105/2013 zo dňa 03.06.2013, mal súd prvého stupňa preukázané, že stroje, ktoré tvorili záloh podľa záložnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom Personnel Welfare Slovakia, s.r.o., IČO 36 395 889 a A. J. dňa 06.11.2009, boli žalobcom zapísané do oddelenej podstaty v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 28K/9/2013 na majetok úpadcu Personnel Welfare Slovakia, s.r.o. v konkurze, IČO 36 395 889 s poznámkou sporného zápisu v prospech A. J.. Výzvou zo dňa 28.5.2013 vyzval žalobca A. J. v zmysle § 78 ods. 2 ZoKR, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré vylučujú zapísanie strojov do súpisu majetku úpadcu. Emailom zo dňa 04.06.2013 oznámil A. J. žalobcovi, že nemá žiadne dôkazy o vlastníctve predmetných strojov. Návrhom zo dňa 17.06.2013 požiadal žalobca Okresný súd Trenčín, aby v zmysle § 78 ods. 2 ZoKR uložil A. Kolmanovi podanie vylučovacej žaloby proti správcovi.
Po právnom posúdení zisteného skutkového stav podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 8, § 32 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 80 ods. 2 ZoKR, § 39, § 151a, § 524 ods. 1, 2 a § 657 Občianskeho zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba nie je dôvodná a túto zamietol. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca v konaní v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy ním označenej v žalobe. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Naliehavý právny záujem odôvodnil žalobca súčasným stavom právnej neistoty, kedy dochádza k speňažovaniu majetku úpadcu, kedy by nebolo možné vykonať rozvrh výťažku v prípade tohto pretrvávajúceho sporu. Poukazoval na to, že z dôvodu uplatnenia vlastníckeho práva A. J. k predmetu zálohu nebolo možné poprieť pohľadávku, zabezpečenú záložným právom zriadeným na základe žalovanej záložnej zmluvy, čo do zabezpečovacieho práva, nakoľko uplynula lehota na popretie pohľadávky. Žalobca ako správca bol povinný podať túto žalobu. V tejto súvislosti súd prvého stupňa vyslovil, že žalobcom tvrdené dôvody na preukázanie naliehavého právneho záujmu nepostačujú. Súpis majetku konkurznej podstaty je v zmysle § 76 ods. 1 ZoKR možné kvalifikovať ako inú právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje určené právne následky. Zápisom majetku do súpisu nastávajú právne účinky voči samotnému správcovi i tretím osobám. Osoba, ktorá uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do súpisu konkurznej podstaty, je oprávnená podať vylučovaciu žalobu. Zapísané veci, o ktorých sú pochybnosti, či do podstaty skutočne patria, môžu byť zo súpisu vylúčené, ak nedošlo k vyriešeniu spornej otázky mimosúdnou dohodou uzatvorenou so správcom konkurznej podstaty alebo ak nevyhovel správca konkurznej podstaty dobrovoľne námietkam osoby, ktorá u neho uplatnila svoje právo k veci, len na základe rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty podanej proti správcovi konkurznej podstaty. Rozhodnutie súdu o neplatnosti záložnej zmluvy, ktorej predmetom zálohu boli veci zaradené do konkurznej podstaty, nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by sama osebe mala za následok vylúčenie predmetnej veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty. Vykonanie súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty je jednou zo základných úloh správcu konkurznej podstaty. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie podstaty; speňažený môže byť len majetok spísaný v súpise konkurznej podstaty a správca je povinný speňažiť celý spísaný majetok, ibaže by bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený. Súpis majetku podstaty predstavuje právny titul, ktorým správca konkurznej podstaty preukazuje, že je oprávnený so spísaným majetkom pri jeho speňažení nakladať. V konaní nebola predložená prihláška zabezpečenej pohľadávky, ktorej zabezpečovacie právo v zmysle § 8 ZoKR predstavuje záložné právo zriadené záložnou zmluvou (predmet sporu), v dôsledku čoho nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že predmetná pohľadávka nebola popretá v zákonnej lehote. Súd prvého stupňa poukázal na to, že i v prípade existencie takejto prihlásenej pohľadávky a zmeškania lehoty na jej popretie, je však potrebné vziať do úvahy, že ak správca nepoprie pohľadávku v ustanovenej lehote, považuje sa pohľadávka za zistenú, pričom zoznam pohľadávok je i exekučným titulom.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že žalobca nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní, nakoľko z predloženej záložnej zmluvy zo dňa 6.11.2009 je zrejmé, že túto zmluvu uzavrel ako záložný veriteľ A. Kolman a ako záložca Personnel Welfare Slovankia, s.r.o., IČO 36 395 889. V občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy sú účastníkmi konania všetci, ktorí zmluvu uzavreli. Žalovaný nie je zmluvnou stranou žalobcom predloženej záložnej zmluvy zo dňa 6.11.2009. Žalobca predložil v konaní záložnú zmluvu uzavretú záložným veriteľom A. J. a záložcom Personnel Welfare Slovankia, s.r.o., IČO 36 395 889 dňa 06.11.2009. Žlobca nepreukázal existenciu záložnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa v petite žaloby domáhal, nakoľko predložená záložná zmluva má iné zmluvné strany ako označil žalobca v žalobe. Z uvedených dôvodov sa súd
prvého stupňa nezaoberal neplatnosťou záložnej zmluvy a nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného Ing. S. I. a svedka A. J., nakoľko takéto dokazovanie je vo vzťahu ku skutkovým a právnym zisteniam súdu právne irelevantné. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania riadne neuplatnil, preto mu súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Poukázal na to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a priebeh konania žalobca riadne preukázal a odôvodnil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. K argumentom v konaní pred súdom prvého stupňa žalobca dodal, že zabezpečovacie právo malo ex lege zaniknúť v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR, avšak žalobca nemohol záložné právo poprieť z dôvodu, že vyzýval na preukázanie vlastníckeho práva tretiu osobu a v prípade, ak by tretia osoba preukázala svoj vlastnícky vzťah k majetku, tento by bol vylúčený zo súpisu majetku úpadcu a následne by bolo právne irelevantné, či existuje, resp. neexistuje, k vylúčeným veciam záložné právo. V súčasnosti existuje stav právnej neistoty na strane žalobcu ako správcu, ako aj na strane veriteľov v rámci prebiehajúceho konkurzného konania. Bez judikovania súdu o neplatnosti záložnej zmluvy nebude možné pri speňažení majetku vykonať rozvrh výťažku. V časti týkajúcej sa nepredloženia prihlášky pohľadávky žalobca uviedol, že súd prvého stupňa pri pojednávaní nepovažoval za potrebné predloženie tohto dôkazu, hoci ho mal žalobca v čase konania pojednávania k dispozícii, na výzvu súdu prvého stupňa by tak žalobca urobil. Pre žalobcu je zarážajúce, že súd prvého stupňa v odôvodnení poukazuje na absenciu tejto prihlášky. K nedostatku pasívnej legitimácie, na ktorú poukazoval súd prvého stupňa, žalobca uviedol, že má za to, že v konaní bola žalovaná neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 06.11.2009 uzavretej medzi A. Kolmanom ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom, čo vyplýva z petitu a z obsahu žaloby. Ak mal súd prvého stupňa za to, že označenie žalovaného nenapĺňa podmienky pasívnej legitimácie, mal na opravu zrejmej chyby v písaní upozorniť žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na to, že napádanou zmluvou bola práve zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, avšak žalovaný postúpil svoje oprávnenia týkajúce sa záložného práva na žalovaného a tieto boli registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. 9389/2010 dňa 06.05.2010. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie, pripadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že vo veci nemá žiadne ďalšie informácie s poukazom na svoje ústne a písomné prednesy v konaní.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalobcom vymedzené dôvody odvolania a ich rozsah, ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. viazaný, posúdil odvolací súd podľa § 205 ods.2 písm. d/, f/ O.s.p.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov :
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobu zamietol. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 205 ods.1 písm. f/ O.s.p. neboli v právnej veci splnené podmienky.
Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa procesné vady uvedené v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a ani tzv. iné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súdom prvého stupňa, pretože v konaní bola žalovaná neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 06.11.2009 uzavretej medzi A. Kolmanom ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom, čo vyplýva z petitu a z obsahu žaloby, a ak mal súd prvého stupňa za to, že označenie žalovaného nenapĺňa podmienky pasívnej legitimácie, mal na opravu zrejmej chyby v písaní upozorniť žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 06.11.2009 uzavretej medzi žalobcom ako záložcom a právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z pôžičky zo dňa 06.11.2009 na strojárenský hnuteľný majetok špecifikovaný v tejto zmluve registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 06.11.2009 pod č. 26045/2009. Posúdením obsahu žaloby a jej petitu (návrhu ako má súd rozhodnúť - uvedenie toho, čoho sa žalobca domáha) odvolací súd konštatuje, že súdu prvého stupňa nevznikla povinnosť postupovať podľa § 43 ods.1 O.s.p., plnením ktorej mal žalobcu vyzvať na odstránenie vád podania - žaloby ako procesného úkonu.
Podanie účastníka konania musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ktoré sú nevyhnutné pre jeho identifikáciu a pre ďalšie vedenie sporu. V prípade, ak podanie účastníka nevyhovuje zákonom stanoveným náležitostiam, ide o vady podania. Vady podania môžu spočívať v neúplnosti, v nesprávnosti alebo nezrozumiteľnosti podania. Nesprávne alebo nezrozumiteľné podania spĺňajú náležitosti O.s.p. z formálneho hľadiska, ale obsahové vyjadrenie týchto náležitostí je buď nesprávne alebo nezrozumiteľné. Podanie je nezrozumiteľné ak je neurčité v tom zmysle, že ani pri použití výkladového pravidla podľa § 41 ods. 2 O.s.p. (každý úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu), nie je možné stanoviť, čo účastník podaním sleduje. Neurčité sú najmä tie podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii účastníkov konania alebo sú z logického hľadiska nekonzistentné alebo rozporné. Pokiaľ podanie účastníka obsahuje nesprávnosť alebo nezrozumiteľnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu, je súd povinný dať účastníkovi možnosť tieto vady podania odstrániť ďalším procesným úkonom. Procesnému úkonu účastníka musí predchádzať postup súdu podľa § 43 ods. 1 a 2 O.s.p., ktorého výklad a používanie musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov podľa § 1 O.s.p. a v každom jednotlivom prípade sa občianske súdne konanie musí stať zárukou zákonnosti podľa § 3 O.s.p. Žalovaný je označený v súlade s § 42 ods. 3 O.s.p. (všeobecné náležitosti podania) a v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. (obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ktoré bolo žalovanému pridelené). Z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/9/2012-109 zo dňa 20.03.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 27.03.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Personnel Welfare Slovakia, s.r.o. so sídlom Robotnícka 2779, Považská Bystrica, IČO 36 395 889 a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca (opravné uznesenie č.k. 28K/9/2013-116 zo dňa 27.3.2013, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 04.04.2013). Žalobca ako správca tohto úpadcu sa domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom Personnel Welfare Slovakia, s.r.o. so sídlom Robotnícka 2779, Považská Bystrica, IČO 36 395 889 (po vyhlásení konkurzu žalobcom) a právnym nástupcom pôvodného veriteľa, keď pôvodným veriteľom bol úpadca, spoločnosť Personnel Welfare Slovakia, s.r.o. so sídlom Robotnícka 2779, Považská Bystrica, IČO 36 395 889 a novým veriteľom sa stala spoločnosť PWS Trade s.r.o., IČO 36 395 901 (obchodné meno v čase uzavretia zmluvy Zlievareň Kutná Hora, s.r.o.). V danom prípade postup súdu prvého stupňa podľa § 43 ods. 1 O.s.p. neprichádza do úvahy vôbec a už vôbec nie v súvislosti s posúdením pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorou sa riešia otázky hmotného práva.
Súd prvého stupňa vo veci posúdenia žalobcom uplatneného nároku správne aplikoval ním citované zákonné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 (§ 206a ods. 1 ZoKR). Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa preskúmaním dôkazných prostriedkov v podobe listín, najmä záložnej zmluvy zo dňa 06.11.2009 (v spise na č.l. 4-5) dospel k záveru, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy proti žalovanému, na ktorého strane je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Súd prvého vyslovil správny právny názor, že v občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí zmluvu uzavreli.
Žalovaný nie je zmluvnou stranou záložnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa v súdnom konaní dovoláva žalobca proti žalovanému. V kontexte úvah súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného je správny aj záver tohto súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvého stupňa správne posúdil nedostatok naliehavému právnemu záujmu žalobcu na podaní žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. aj z tých dôvodov, ktorými tento záujem odôvodňoval žalobca. Pretrvávajúci spor, v dôsledku vedenia ktorého nemôže správca speňažovať majetok úpadcu za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov v konkurze (§ 1 ZoKR) nie je podľa názoru odvolacieho súdu zákonným ani prípustným dôvodom spôsobujúcim právnu neistotu žalobcu v postavení správcu vyhláseného konkurzu, ktorý ako oprávnená osoba rieši úpadok dlžníka speňažením majetku dlžníka. Tento naliehavý právny záujem nie je daný ani z dôvodu, že na preukázanie vlastníckeho práva vyzýval žalobca tretiu osobu (A. J. ako veriteľa zmluvy o pôžičke zo dňa 06.11.2009, ktorej plnenie bolo zabezpečené záložnou zmluvou zo dňa 06.11.2009) a v dôsledku nečinnosti tejto osoby do času vyriešenia otázky vlastníckeho práva A. J., ktoré bolo zapísané so spornou poznámkou, už žalobca nemohol po uplynutí lehoty poprieť zabezpečené pohľadávky prihlásené žalovaným do konkurzu. Za tohto stavu, ako správne uviedol súd prvého stupňa, zabezpečovacie právo prihlásených pohľadávok žalovaného sa považuje za zistené. Odvolací pre úplnosť dodáva, že zistením nastanú účinky voči všetkým účastníkom konkurzného konania podľa § 32 ods. 16 ZoKR.
Za nedôvodné v danej veci považoval odvolací súd aj tvrdenie žalobcu, že zabezpečovacie právo malo zaniknúť ex lege v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR. V citovanom ustanovení zákonná úprava nerieši zánik zabezpečovacieho práva, jej predmetom je rozsah uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a poradie tohto uspokojenia ak pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; v tomto prípade sa na prípadné zabezpečenie pohľadávok zabezpečovacím právom v konkurze neprihliada. Zánik zabezpečovacieho práva a neprihliadanie na zabezpečovacie právo nie sú svojím obsahom totožnými právnymi skutočnosťami, neprihliadanie na zabezpečovacie právo podľa citovaného ustanovenia nemá za následok zánik zabezpečovacieho práva.
Argumentácia žalobcu prezentovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa nemá oporu v zákone a ani vo vykonanom dokazovaní, žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, tvrdenia a argumenty, ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil a odvolací súd zistil, že žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.