Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/121/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Buchvalda a prísediacich Idy Henkelovej a Mikuláša Péka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 5. 2016 v Bratislave rozhodol

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa obžalovaný:

U. , nar. XX. X. XXXX v V., trvale bytom V., zamestnaný,

spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu II, č. k. , zo dňa 28. 7. 2015, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak,

ž e

v čase okolo 16.00 h dňa 18. 5. 2008, v Bratislave, na príjazdovej ceste k domu na Hrušovskej ul. č. XX, slovne zaútočil na U. nar. XX. X. XXXX, ktorého následne opakovane udieral palicou po tele, a to po hlave, nohách, ľavom ramene, čím takýmto konaním spôsobil poškodenému U. zmliaždenie ľavého ramena, hlavy v oblasti čelovo spánkovej oblasti, krku a šije vľavo a zmliaždenie ľavého kolena a ľavého stehna v dolnej časti, roztrhnutie šľachy nadtŕňového a podtŕňového svalu vľavo, pričom v dôsledku liečby týchto zranení bol ošetrujúcim lekárom uznaný za práceneschopného v čase od 18. 5. 2008 do 11. 10. 2008,

o s l o b o d z u j e, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť X.., V., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 28. 7. 2015 obžalobu na U. pre vyššie uvedený trestný čin / zločin/ s tým, že predseda senátu túto preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania.

V úvode hlavného pojednávania prokurátor zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou, súčasne vylúčil možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste s tým, že obhajca sa k obžalobe vyjadril v tom zmysle, že s touto nesúhlasí, nakoľko skutok sa nestal tak, ako je deklarované v obžalobe, čo dokážu v priebehu hlavného pojednávania a následne - po vyriešení otázky prípadných nárokov na náhradu škody, obžalovaný U., po poučení podľa zákonného ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3/ a § 257 ods. 2 - 8/ Tr. por. urobil vyhlásenie v tom zmysle, že zo žalovaného skutku sa cíti byť nevinný, na ktorých základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný U., poškodený - svedok U. a svedkovia W. a znalec MUDr. P., podľa zákonného ustanovenia § 264 ods. 1, 2 Tr. por. boli prečítané výpovede svedkov X. a I., následne bol oboznámený kompletný relevantný listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 18. 5. 2008 bol po nočnej službe doma, kde si začali dopoludnia na záhrade v mieste jeho bydliska s rodinou grilovať, pričom počas ich sedenia na záhrade ich sused, poškodený U. strieľal so vzduchovkou vrabce nad ich záhradou, ktoré do nej následne padali. Správanie poškodeného bolo bežné, obvykle k nim do záhrady hádzal petardy a strieľal zo vzduchovky do ich sliepok, ktoré keď z nich išli robiť polievku, mali pod kožou broky. Obžalovaný hodil poškodenému do záhrady zastreleného vrabca a zakričal, aby vyliezol, vyzýval ho, aby s tým prestal, nakoľko sa to nestalo prvýkrát, správanie poškodeného trpeli a tolerovali už dlhú dobu, pričom poškodený svoje správanie zdôvodnil tým, že mu smrdia obžalovaného hospodárske zvieratá, ktoré v minulosti chovali. Obžalovaný ďalej uviedol, že v ten deň poškodeného vyzýval, aby vyšiel von a porozprával sa s ním, nech sa to už konečne vyrieši. Obžalovaný sa mu nevyhrážal a nekričal na neho žiadne nadávky, len ho vyzýval, aby prestal so strieľaním a porozprával sa s ním, avšak poškodený rovnako ako v minulosti nereagoval a skrýval sa za svojím plotom. Obžalovaný asi okolo 16.00 h videl, ako poškodený cúva autom zo svojho dvora na ulicu, keď to zbadal, išiel na okraj svojho pozemku k plotu, ktorý susedí s príjazdovou cestou k domu poškodeného, hodil mu na auto hlinu, aby ho zastavil a vynútil si tak dialóg. Poškodený zastavil auto, vystúpil a kričal na obžalovaného, že čo robí, obžalovaný bežal cez bráničku k pozemku von smerom k nemu, k jeho autu, pričom v čase, keď bežal k autu poškodeného, všimol si, že tento vyberá z auta nejakú palicu s tým, že keď k nemu dobehol, poškodený ju už mal v ruke. Po tom, ako sa obžalovaný k poškodenému priblížil, poškodený sa po ňom zahnal palicou, obžalovanému sa podarilo tomuto útoku vyhnúť, palicu mu zobral a odhodil ju na zem k plotu, pričom v tomto čase sa nachádzali pred autom poškodeného, bližšie k ceste. Obžalovaný uviedol, že to, či počas toho ako bežal k poškodenému na neho kričal, si nepamätá, bol ale rozhnevaný, je teda možné, že na neho kričal, avšak nepamätal si, čo. Poškodenému sa nijako nevyhrážal, neudrel

ho, po tom, ako mu zobral palicu a hodil ju na zem, prišla matka obžalovaného, ktorá ich rozdelila a obžalovaný šiel naspäť domov. Keď zbadal, že poškodený odchádza, tak sa nachádzal na úrovni rohu jeho pozemku, niekde na tráve vedľa krajnice cesty, poškodený vycúval zo svojej príjazdovej cesty na ulicu, obžalovaný sledoval, čo robí a stál pred svojím pozemkom na okraji cesty, pričom na neho kričal, že kam ide, pričom ako tam stál, tak zbadal, že poškodený sa rúti na neho autom, obžalovaný stihol spraviť len krok dozadu, no ľavá noha mu zostala vpredu a po tejto mu poškodený prešiel svojim autom a pokračoval v jazde ďalej. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že to bol poškodený, ktorý vybral zo svojho auta z kufra palicu, pričom s touto sa na neho zahnal s tým, že on mu ju vytrhol a odhodil, pričom vylúčil možnosť, že by ňou poškodeného udrel. Celej udalosti mali predchádzať susedské spory, a to už vyše roka - poškodený na ich pozemku strieľal vrabce, tak isto strieľal do ich sliepok, obžalovaný si v teň deň chcel s poškodeným len celú vec vykomunikovať. Obžalovaný vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že sa venuje bojovému umeniu ekido už 20 rokov.

Poškodený - svedok U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že po dlhších susedských nezhodách sa tieto vo vzťahu k obžalovanému U. vyostrili dňa 18. 5. 2008, kedy sa mu už od rána asi od deviatej až pol desiatej obžalovaný vyhrážal, že prídu jeho kamaráti a tí si ho podajú, vyhrážal sa mu zabitím, jednalo sa o verbálne útoky, na ktoré poškodený nereagoval a robil si svoje na záhrade. Okolo 16.00 h, keď chcel ísť poškodený pre syna svojej priateľky, svedka Y., vychádzal zo svojho pozemku autom, keď prešiel cez bránu svojho pozemku na Hrušovskej ul. č. 58, tak obžalovaný začal hádzať do jeho auta hlinu, na čo on s autom zastavil a vystúpil z neho, aby sa pozrel, či je auto poškodené a v tom momente mu obžalovaný začal opäť oplzlo nadávať, vybehol zo svojho pozemku na ulicu, rozbehol sa k nemu a začal poškodeného mlátiť s palicou, ktorú si priniesol. Poškodený sa jeho útokom bránil, obžalovaný ho udieral po hlave, po nohách a po ľavom ramene, kedy sa už nemohol ani brániť, lebo už nemohol pohnúť rukou. Poškodený uviedol, že si nepamätá, ako držal obžalovaný palicu, či jednou, alebo dvoma rukami, pričom poškodený ho počas jeho útoku ani raz neudrel, len sa bránil, kričal na neho, aby prestal, tak isto aj jeho priateľka s tým, že obžalovaný mal na neho kričať, že ho zabije a že je idiot. Keď obžalovaný skončil s útokom, vrátil sa naspäť do svojho domu, poškodený nasadol do auta a šiel na koniec ulice, kde ho už čakal syn jeho priateľky a spolu odišli na OR PZ Bratislava II zavolať políciu. Fyzický útok obžalovaného mal začať niekde pri aute, dostali sa až niekde k jeho bránke, kde prebehol de facto hlavný fyzický útok. V čase útoku stál poškodený pri aute z vodičovej strany cca pri vodičových dverách, stál bokom k autu a obžalovaný prichádzal k nemu spredu. Ohľadom toho, o akú palicu sa malo jednať poškodený uviedol, že asi o bejzbalovú. Poškodený tiež uviedol, že pri jeho cúvaní z domu na ulicu, keď išiel pre Y., tak sa znovu obžalovaný, ktorý sa nachádzal na svojom pozemku, rozbehol na ulicu a keď sa poškodený rozbiehal autom dopredu, tak sa obžalovaný rozbehol proti autu s krikom, že kam ide, pričom poškodený sa mu vtedy snažil z obavy o svoj život vyhnúť doprava a pokračoval v jazde ďalej. Na OR PZ Bratislava II poškodenému dali na vrátnici číslo na policajtov do Vrakune, kam zavolal a oznámil, že ho napadol sused na Hrušovskej ulici, nech tam prídu a potom šiel rovno domov. Keď sa poškodený s Y. vrátil na Hrušovskú ulicu, tak akurát odvážali obžalovaného sanitkou a jeho kamarát P. sa mu vyhrážal, že ho zabije, pričom poškodený nevedel prečo, až vtedy sa dozvedel od prítomných policajtov, čo sa stalo obžalovanému, že má niečo s nohou. Y. mal cestou z polície šoférovať auto poškodeného z dôvodu, že poškodený utrpel po útoku obžalovaného niekoľko zranení, mal zranenú hlavu, mal ju opuch -

nutú v oblasti ľavej strany a lícnej kosti - mal opuchy a otras mozgu, mal poranené ľavé rameno a nohy, na ľavom ramene mal odtrhnuté svalstvo a poškodené nervy. Poškodený sa tiež vyjadril ku kamerovému záznamu, podľa ktorého mal po incidente vykonávať rôznu manuálnu prácu okolo svojho domu, ako strihanie stromčekov s tým, že uviedol, že je to totálna hlúposť, aby po takom incidente vykonával manuálnu prácu ako je vidieť na videu, pričom prehlásil, že na videu sa nemohlo jednať o deň, ktorý bol po incidente. Poškodený bol práceneschopný od 18. 5. 2008 do 11. 10. 2008. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že čo sa týka poranenia ramena, vyše mesiaca mal znehybnenú ruku s tým, že dodnes má s ňou problémy a po celý čas zabezpečovala starostlivosť o domácnosť jeho priateľka. Poškodený sa nevedel vyjadriť k tomu, odkiaľ si mal obžalovaný doniesť palicu, ktorou ho napadol, ohľadom rozporu medzi jeho popisom útoku zo strany obžalovaného a obsahom lekárskych správ uviedol, že po privezení do ružinovskej nemocnice sa tamojší personál na neho osopil, že prečo simuluje, na čo poškodený ešte doplnil, že obžalovaný je záchranár. Ohľadom rozporu vo svojej výpovedi, kto šoféroval v inkriminovaný deň jeho auto, keď sa vracali domov uviedol, že to bol Y., a nie svedok I., nakoľko ten mal v tom čase 3 roky. Poškodený tiež uviedol, že útoky obžalovaného s drevenou palicou boli strednej intenzity, úder proti ramenu bol vedený s vysokou intenzitou s tým, že obžalovaný prestal až po príchode svojej matky.

Svedok X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že si presne nespomína na dátum, bola to asi nedeľa, niekedy v poobedných hodinách sedeli na záhrade, keď zrazu počuli veľký krik, na čo sa išiel pozrieť za dom a videl ako svedkyňa U., matka jeho zaťa - obžalovaného U., zápasí so susedom - poškodeným U. na príjazdovej cestičke, vykrikovali po sebe, obžalovaný k nim prišiel a rozdeľoval ich, pričom sa mu zdalo, že poškodený U., s ktorým zápasila svedkyňa U., mal vypité. Obžalovaný odviedol svoju matku, svedkyňu U. preč a poškodený U. sa vrátil späť do záhrady, potom však opäť počul veľký krik z ulice, znovu sa išiel pozrieť, čo sa deje, vyšiel cez bránu von na ulicu, kde bol opäť obžalovaný, svedkyňa U. a poškodený U.. Svedok zostal stáť pri bráne, svedkyňa U. šla popredu, obžalovaný išiel pomalým krokom za ňou, keď sa zrazu z príjazdovej cesty vyrútilo auto - červený I., ktorý išiel cielene popri plote, pretože popri ňom išiel obžalovaný a bolo zrejmé, že auto ide cielene na obžalovaného. Auto predným nárazníkom zhodilo obžalovaného a pokračovalo v ceste ďalej, pričom obžalovanému prešlo po nohe, asi predným ľavým nárazníkom. Svedok sa zľakol a keď auto odišlo preč, išiel rovno za obžalovaným, ktorý im povedal, čo majú robiť, nakoľko je záchranár. Niekto zavolal sanitku a políciu, nevedel uviesť, kto to bol a potom sanitka odviezla obžalovaného preč. Zhruba o 10 - 15 minút sa poškodený U. vrátil späť z druhej strany ulice, avšak už nebol za volantom, auto šoférovala nejaká druhá osoba, poškodený U. následne vystúpil z auta, mal nepríčetný pohľad a mával rukami, že čo sa robí. Svedok uviedol, že nevidel, že by mal predtým obžalovaný so susedom - poškodeným U. D. nejaký spor, rovnako tak nevidel, že by jeden z nich mal v ruke nejakú palicu. Svedok ďalej uviedol, že červený I. v čase, keď prešiel obžalovanému po nohe, šoféroval poškodený U. D., jasne to videl, nakoľko stál v tom momente pri bráne. V čase, keď obžalovaného brala sanitka, na mieste bolo prítomných niekoľko osôb, asi zhruba sedem, boli tam rodičia obžalovaného a ďalší susedia, ktorých mená uviesť nevedel. Svedok ďalej uviedol, že v inkriminovaný deň urobil zopár fotografií, ktoré neskôr vytlačil a dal ich obžalovanému, nevedel uviesť, čo s nimi obžalovaný urobil. Ohľadom zápasenia svedkyne U. X. a poškodeného U. D. svedok uviedol, že

svedkyňa U. X. meria asi 150 cm, poškodený U. D. meria zhruba 180 cm, pričom poškodený U. D. mal držať za obidve ruky svedkyňu U. X. a mal s ňou silno mykať a ona sa snažila vymaniť zo zovretia. Svedok počul, ako svedkyňa U. X. na poškodeného U. D. vykrikuje, že strieľa na ich parcelu zo vzduchovky, pričom aj on na ňu niečo kričal. Počas zápasenia boli sami dvaja, neskôr prišiel obžalovaný, lebo asi počul krik svojej matky, svedkyne U. X., tak ju asi prišiel chrániť. Keď k nim prišiel obžalovaný, svedkyňu U. X. odtrhol od poškodeného U. D., následne odchádzali preč, čo v zapätí urobil poškodený U. D. už uviesť nevedel, nakoľko išiel späť do záhrady, avšak obžalovaný a svedkyňa U. X. nestihli vstúpiť na svoj pozemok. Obžalovaný v čase, keď oddeľoval svedkyňu U. X. od poškodeného U. D., nemal v ruke žiadnu palicu, pričom keď sa vrátil naspäť poškodený U. D. a vystúpil z auta, mával rukami a gestikuloval, z čoho svedok usúdil, že nemal obmedzenú hybnosť rúk, pričom keď v tom čase uvidel obžalovaného na zemi a uvedomil si, čo urobil, ihneď niekam telefonoval s tým, že si asi volal sanitku, nakoľko o chvíľu prišla na miesto druhá sanitka pre neho. Pred tým, ako si mal poškodený U. D. zavolať sanitku, prišla k nemu nejaká žena spolu s človekom, ktorý sa s ním viezol v aute a spolu sa na niečom dohovárali, pričom keď poškodený U. D. vystúpil z auta, on aj šofér mali zmrzlinu. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že z predmetnej veci si pamätá len toľko, že pred samotnou udalosťou počul krik a keď sa išiel pozrieť, čo sa deje, videl, ako sa svedkyňa U. X. naťahuje s poškodeným U. D., bližšie to už ale popísať nevedel.

Svedkyňa Y. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, v čase skutku bola v záhrade, bolo asi 14.00 - 15.00 h, grilovali a mali hostí, keď zrazu začula krik z bočnej cesty, na čo sa išla s manželom, obžalovaným U. X., pozrieť k plotu, čo sa deje. Plot je z pletiva, je cezeň vidieť a svedkyňa videla, ako sa na príjazdovej ceste naťahujú poškodený U. D. a svedkyňa U. X., pričom poškodený jej vykrúcal ruky tak, že ju obidvoma rukami držal a vykrúcal jej ich, čo videl aj manžel svedkyne, obžalovaný U. X., ktorý utekal svedkyni U. X. pomôcť, išiel okolo plota cez bránu na ulicu. Svedkyňa nevedela uviesť, čo kričali, bola to mela, pričom keď obžalovaný prišiel k poškodenému U. D., svedkyňu U. X. bránil tak, že ju odtiahol a poslal ju domov. Svedkyňa U. X. tam ešte chvíľu stála a niečo kričala, potom išla preč, svedkyňa ďalej videla, ako poškodený U. D. išiel k svojmu autu a jej manžel, obžalovaný U. X. tam zostal stáť s tým, že poškodený U. D. mal auto zaparkované na spomínanej príjazdovej ceste. Po tom, ako sa to ukľudnilo, svedkyňa zostala stáť pri plote, nakoľko videla, ako poškodený U. D. otváral kufor na svojom aute, červenom I. P., pričom z kufra mal vytiahnuť palicu, vyzerala, že je nová a že je to porisko na rýľ alebo na motyku. Svedkyňa U. X. už medzičasom z miesta odišla, obžalovaný ale stále stál na príjazdovej ceste, následne svedkyňa videla, ako sa poškodený U. D. s palicou rozbehol a chcel ňou ovaliť obžalovaného, obžalovaný ale zachytil palicu za druhý koniec oboma rukami, následne sa o ňu chvíľu naťahovali a potom ju obžalovaný poškodenému U. D. vytrhol a odhodil niekde smerom k bráne poškodeného U. D., na čo sa na mieste objavila priateľka poškodeného, ktorá zodvihla palicu a išla smerom k poškodenému. Svedkyňa potom kričala na obžalovaného, aby odtiaľ išiel preč, nech si s takými ľuďmi nezačína, išla smerom k nemu a následne spolu kráčali popri plote, každý z jednej strany a stretli sa pred bránou. Poškodený U. D. medzičasom nasadol do auta a vycúval von z miesta, kde mal zaparkované auto. Svedkyňa s obžalovaným stála pri bráne, poškodený sa pri susedoch z dru -

hej strany otočil a rozbehol sa s autom smerom k nim, pričom keď bol pri nich, skrútil volant a zaútočil autom na obžalovaného. Obžalovaný cúvol, ale jedna noha mu zostala pod predným ľavým kolesom a nárazníkom mu zlomil nohu a utiekol z miesta činu. Obžalovaný spadol na zem, udrel si hlavu a odkotúľal sa smerom k domu, svedkyňa začala kričať, rovnako aj obžalovaný od bolesti a následne ich svokrovci, deti a ostatní susedia vybehli na ulicu. Svedkyňa zavolala záchranku, políciu nevolala, sanitka prišla na miesto, keď ešte obžalovaný ležal na zemi a poškodený U. D. sa vrátil na miesto, akoby sa nič nestalo, v ľavej ruke držal zmrzlinu, stále telefonoval a ešte sa opýtal, prečo obžalovaný leží na zemi, potom prišla jeho priateľka, poškodený ju odtiahol na bok, dohovárali sa, gestikulovali, prekrikovali sa s tým, že poškodený U. D. nevyzeral, že by bol zranený. Svedkyňa s obžalovaným nastúpila do sanitky a išli do ružinovskej nemocnice. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný hádzal na auto poškodeného U. D. hlinu, bolo to na príjazdovej ceste, a to z dôvodu, že obžalovaný chcel poškodeného zastaviť, lebo poškodený stále hovoril, že ide volať policajtov - obžalovaný chcel, aby sa policajti zavolali, a to z dôvodu, že poškodený U. D. ich sústavne ohrozoval. Svedkyňa ďalej uviedla, že trvá na tom, že obžalovaný fyzicky neútočil na poškodeného U. D., len bránil svoju matku, svedkyňu U. X., obžalovaný poškodenému len vytrhol palicu a odhodil ju preč. Následné dni po tom, ako pustili poškodeného U. D. z cely predbežného zadržania, poškodený chodil pred nimi s rukou v trojcípej šatke, ale keď na svojom pozemku kosil trávu a v susednej záhrade, ktorá patrí záhradkárskemu združeniu, strihal vetvy na strome, obidve ruky mal zdvihnuté a liezol po murovanom plote, čo ich švagriná natočila na mobilný telefón. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že trvá na tom, že poškodený U. D. nebol zranený, je teoreticky a prakticky vylúčené, aby ho obžalovaný napadol takým spôsobom, ako sa popisuje a poškodenému by nič nebolo s tým, že svedkyňa nanajvýš vnímala to, že poškodený mohol mať natiahnutý sval z toho, ako sa s obžalovaným naťahoval o palicu, ktorú vybral poškodený z kufra svojho auta, a s ktorou chcel zaútočiť na obžalovaného. Obžalovanému sa podarilo poškodenému palicu vytrhnúť, následne ju mal odhodiť na zem.

Svedkyňa K. L. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v inkriminovaný deň bola so svojím synom na návšteve u svojej matky, svedkyne U. X., pričom v ten deň poškodený U. D. strieľal zo vzduchovky a ohrozoval jej dieťa, na ich napomenutie nereagoval, napomínala ho ona, aj jej brat, obžalovaný U. X. kričali na neho cez betónový plot. V ten deň už toho bolo veľa, zastrelil vtáka, ktorý im padol rovno na stôl, svedkyňa nevedela uviesť, či poškodenému U. D. išlo len o to, aby ich vyprovokoval, ale svedkyňa tam bola s malým dieťaťom a bála sa odrazených striel. Svedkyňa nechala svojho syna u svedkyni U. X. a odišla preč, pričom incident, počas ktorého mal poškodený U. D. prejsť po nohe jej bratovi, obžalovanému U. X. sa stal v čase, kedy tam nebola, teda nebola svedkom tejto udalosti - svedkyňa totiž odišla z domu o 16.00 h a vrátila sa späť až o 17.30 h s tým, že keď sa vrátila naspäť, obžalovaného už odviezla preč sanitka, čo jej ale povedala svedkyňa U. X. a rovnako jej povedala aj to, že ho zrazil autom poškodený U. D.. Svedkyňa potom videla, ako poškodeného U. D. berú policajti do auta, rozhadzoval rukami, že on nič neurobil a nikoho nezrazil, policajti následne zobrali z auta poškodeného U. D. odtlačky prstov a auto odtiahli preč. Svedkyňa tiež uviedla, že keď videla poškodeného U. D., nesťažoval sa na žiadne zranenie, pričom stála od neho na vzdialenosť 3 - 5 metrov, takže ak by sa na niečo sťažoval, určite by to počula.

Rovnako tak si svedkyňa nevšimla, že by mal poškodený U. D. obmedzenú hybnosť nejakej časti tela, pripadal jej ako obvykle, pričom o pár dní ho natočila mobilným telefónom, ako strihal ich stromy bez ich súhlasu a dvíhal obidve ruky dohora. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že nebola svedkom predmetného incidentu, čo sa týka poškodeného U. D., s tým mali spočiatku dobré vzťahy, tieto sa ale zhoršili po tom, ako začal vzduchovkou strieľať po vtákoch a oni mu to vytýkali, následne začal strieľať aj do ich sliepok, husí a dokonca našli aj rozstrelenú mačku. Keď policajti brali poškodeného do svojho vozidla, mal mať na rukách nasadené putá, pričom sa bránil tým, že nikoho nezrazil a z pohľadu svedkyne nejavil žiadne známky poranenia - bola blízko pri ňom a nepočula, že by sa policajtom sťažoval na nejaké zranenia. Zhruba o tri týždne až jeden mesiac, keď bola svedkyňa na čerešni, videla poškodeného U. D., ako vykopával tuje a zhruba o ďalší mesiac ho videla, ako im strihá ich orech.

Svedkyňa U. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že do doby, kým sa z domu, ktorý v minulosti prenajímali, neodsťahovali Poliaci, vychádzali dobre s poškodeným U. D., odkedy sa ale odsťahovali, vzťahy sa začali zhoršovať, poškodený mal každú chvíľu nejaké požiadavky, žiadal od nich, aby zlikvidovali hydinu a urobili poriadok, začal celú rodinu verbálne atakovať, orezával im stromy, strieľal sliepky a hádzal petardy. V nedeľu, kedy malo dôjsť ku konfliktu, jej syn, obžalovaný U. X., s nevestinou rodinou grilovali, svedkyňa bola u susedy, u svedkyne V. F., poobede oberať čerešne, svedkyňa pripravovala štrúdlu a jej sestra spolu so svedkyňou V. F. odkvôstkovávali čerešne pred domom, odkiaľ je na ulicu všetko vidno. Svedkyňa zrazu počula krik, vybehla von z domu, uvidela, ako sa poškodený U. D. naťahuje s jej synom, obžalovaným U. X., následne mal poškodený vytiahnuť z auta palicu a začal sa s ňou zaháňať na obžalovaného, ktorý mu ju ale vytrhol z ruky a hodil na zem. Svedkyňa medzitým dobehla k nim, poškodený U. D. zodvihol zo zeme palicu, na čo ho svedkyňa chytila za tričko pod krk a poškodený následne palicu zahodil. Priateľka poškodeného U. D., svedkyňa V. X. zdvihla zo zeme palicu a odišla s ňou ku dvoru poškodeného, zostala stáť pri bráne, začala telefonovať a poškodený U. D. na ňu kričal, aby zavolala políciu a ona mu na to zakričala, že jej to nikto nedvíha. Svedkyňa povedala obžalovanému, aby išiel domov a poškodenému U. D. povedala, že sliepky sú jej a že si s tým urobí poriadok, nech dá obžalovanému pokoj. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodeného U. D. držala pod krk a dala mu facku, on jej vykrúcal ruky, lebo sa jej chcel zbaviť a volal ju do dvora, nech to susedia nevidia a nepočujú, ona to ale odmietla, nech si na ňu niečo nevymyslí. Obžalovaný sa do bitky nezapojil, poškodený U. D. si tričko, ktoré mal na sebe, roztrhol a tak si ho vyzliekol, pričom pri tom, ako si ho vyzliekal, rozohnal sa rukami a buchol ju do hornej pery, až jej začala tiecť krv s tým, že jeho družka na neho kričala, aby ju nechal, že jej tečie krv. Poškodený U. D. mal zvyk, že vždy po tom, ako strieľal, nasadol do auta a odišiel, aby ho nebolo, obžalovaný sa mal rozbehnúť k autu, niečo tam robil, následne auto začalo pískať, svedkyňa na neho kričala, aby išiel preč a vtedy tam prišla jeho manželka, svedkyňa Y. X. a ťahala ho preč. Svedkyňa po celý čas videla cez plot svedkyňu Y. X., ako pozoruje celú situáciu a kričí na obžalovaného, aby išiel domov. Poškodený U. D. naskočil do auta a začal cúvať, svedkyňa sa v tom čase nachádzala na príjazdovej ceste medzi pozemkami a išla pomaly za poškodeným M. D., ktorý zacúval na hlavnú cestu a išiel smerom dopredu. Čo sa stalo potom svedkyňa nevidela, keďže jej vo výhľade bránila šopa, počula len strašný krik, videla poško -

deného U. D. v jeho červenom aute už na konci ulice a jej syn, obžalovaný, ležal na ceste so zranenou nohou. Potom prišla pre obžalovaného sanitka, niekto zavolal aj políciu, neskôr na miesto prišla aj dopravná polícia, a potom aj kriminálna polícia. Až po tom prišiel na miesto poškodený U. D., pričom hneď za ním išli ďalší policajti v uniforme, poškodený vystúpil z auta s tým, že v tom čase šoféroval auto syn svedkyne V. X.. Poškodený U. D. vystúpil z auta a začal rozhadzovať rukami a pýtal sa, čo sa stalo, na čo mu svedkyňa povedala, že zrazil obžalovaného, on ale kričal, že nikoho nezrazil, na čo sa ho svedkyňa opýtala, prečo nešoféroval svoje auto, keď sa vracal naspäť, nevedela si však spomenúť, čo jej poškodený odpovedal. Poškodený U. D. sa nesťažoval na žiadne zranenia, nemal obmedzenú hybnosť tela, hýbal rukami, nohami, tak ako to bolo u neho bežné, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že ako šofér tesne po incidente nasadol do auta a odišiel. Ďalšie dni ho svedkyňa videla, ako kosil trávu, orezával susedom stromy a robil rekonštrukciu ďalšieho domu, ktorý kúpil o záhradu ďalej na ich ulici. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný poškodeného U. D. nenapadol, bola to ona, ktorá mu dala facku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, pričom doplnila, že predmetnú palicu vytiahol poškodený U. D. z kufra svojho auta a keď sa s ňou s obžalovaným naťahoval, držali ju v rukách.

Svedkyňa V. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v čase skutku bývala na Hrušovskej ulici, jej dom bol oproti domu svedkyne U. X., s ktorou bola každý deň v kontakte, sedávala s ňou pred jej domom vo dvore. V ten deň odkvôstkovávali čerešne, lebo išli piecť štrúdľu, obžalovaný mal na návšteve svokrovcov. Neskôr začuli veľký krik, nevedeli, čo sa stalo, videla, ako obžalovaný išiel do príjazdovej cesty, poškodený U. D. nasadol do auta a potiahol ho do stredu príjazdovej cesty, obžalovaný išiel za ním, poškodený U. D. auto zastavil, vystúpil z neho, lebo obžalovaný sa už nachádzal pri jeho aute, následne poškodený otvoril kufor a vybral z neho palicu od motyky. Uvedené skutočnosti svedkyňa videla zo sedenia, na ktorom sa nachádzala, pričom poškodený s obžalovaným tam bojovali, nebili sa ale s palicou, obidvaja ju držali a naťahovali sa o ňu. F. U. X. utekala za obžalovaným a postavila sa medzi nich, poškodený U. D. jej mal vykrútiť ruku, následne tam mala pribehnúť manželka obžalovaného, svedkyňa Y. X. a ťahala obžalovaného preč. Svedkyňa Y. X. spolu s obžalovaným išla popredu, svedkyňa U. X. išla za nimi, poškodený U. D. nasadol do auta, vycúval a prednou časťou zachytil nohu obžalovaného, ktorý následne spadol a začal kričať, poškodený po tom odišiel preč, akoby sa nič nestalo, pre obžalovaného prišla sanitka, záchranári mu dávali prvú pomoc. Neskôr sa poškodený U. D. vrátil späť, vystúpil z auta a opýtal sa, čo sa tam deje, na čo na neho začala svedkyňa U. X. kričať, že zrazil obžalovaného a poškodený na ňu kričal, že nič neurobil. Svedkyňa si nevedela predstaviť, že by mohol byť poškodený U. D. zranený, nakoľko nedošlo k žiadnej bitke, ani nespadol na zem. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že čo sa týka poškodeného U. D., ten sa naťahoval s obžalovaným o palicu, ktorú poškodený vybral zo svojho auta, toto pozorovala a uviedla, že ani jeden ani druhý sa vzájomne palicou neudreli, obžalovaný zobral poškodenému palicu a odhodil ju. Keď sa po incidente vrátil poškodený U. D. na miesto činu, nejavil žiadne známky toho, že by bol zranený.

Svedkyňa W. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že dňa

18. 5. 2008 obžalovaný s rodinou opekal, do jedla im mal padnúť vták, ktorého poškodený U. D. pravdepodobne zastrelil, čo obžalovaného nahnevalo, a tak si to chcel s poškodeným U. D. vydiskutovať. Svedkyňa sedela vonku so svedkyňou V. F. s tým, že čistili čerešne, pričom svedkyňa videla, ako obžalovaný zobral hlinu a hodil ju do auta poškodeného U. D., nakoľko ho chcel zastaviť. Obžalovaný sa v tom čase nachádzal na svojom pozemku a poškodený U. D. sa nachádzal v uličke medzi ich pozemkom a jeho pozemkom. Obžalovaný následne išiel cez bránku na ulicu za poškodeným U. D., následne mal poškodený vytiahnuť nejakú palicu z kufra svojho červeného auta s tým, že palica vyzerala ako porisko a začal sa o ňu naťahovať s obžalovaným, svedkyňa ale nevidela, že by sa bili alebo fackovali. Jej sestra, svedkyňa U. X., v tom čase piekla koláč, keď ale počula krik, utekala na ulicu medzi obžalovaného a poškodeného U. D., skočila medzi nich, poškodený ju stále ťahal dovnútra, ona ale nechcela ísť a držala ho za tričko, pričom poškodený sa snažil vymaniť z jej zovretia. Svedkyňa U. X. posielala obžalovaného domov, na čo ju mal poslúchnuť a ísť domov. V momente, keď sa obžalovaný naťahoval s poškodeným U. D., mala tam pobehovať aj frajerka poškodeného, pričom potom už len svedkyňa videla, ako poškodený nastupuje do svojho auta a ako ide preč s tým, že potom už nevidela nič, nakoľko jej vo výhľade bránili stromy, počula už len výkrik obžalovaného, išla k plotu a videla obžalovaného ležať na ulici, následne mala prísť sanitka a aj policajti. Svedkyňa nevidela, ako sa poškodený U. D. po incidente vrátil na miesto činu z dôvodu, že bola v tom čase v záhrade a nie na ulici, pričom poškodeného jeden až dva dni po incidente videla kosiť, nemala pocit, že by mal obmedzenú hybnosť, nakoľko sa pohyboval normálne. Svedkyňa nevedela uviesť, čo sa stalo po incidente s palicou, vedela ale s určitosťou povedať, že obžalovaný poškodeného U. D. neudrel, len sa s ním naťahoval o palicu. Ohľadom zranenia svedkyne U. X. uviedla, že nevidel, ako ju poškodený U. D. udrel, svedkyňa U. X. prišla po tom, ako sa naťahovala s poškodeným s krvavými ústami, mala udretú peru. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla zhodne ako v prípravnom konaní, že videla, ako sa obžalovaný a poškodený U. D. naťahujú o palicu, ktorú poškodený vybral z kufra svojho auta, avšak nevidela žiadny fyzický útok, či už z jednej alebo z druhej strany. Svedkyňa tiež uviedla, že nespozorovala žiadny útok zo strany obžalovaného proti poškodenému U. D., pričom nasledujúce dni síce poškodeného nevidela, ale počula ako seká trávnik a ako niečím rozbíja betón.

Svedkyňa F. M. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že to bolo asi niekedy v máji roku 2008, keď prišla so svojou dcérou ku svojej sestre na návštevu, chodievala k nej tak raz za jeden až dva mesiace, mala byť sobota, poobede išli grilovať do záhrady. V minulosti jej setra hovorila, že majú suseda, ktorý im strieľa na sliepky, teraz už vie, že sa jednalo o poškodeného U. D.. Keď grilovali, začuli nejakú hádku, svedkyňa zostala sedieť, jej sestra sa išla pozrieť, čo sa deje, svedkyňa uviedla, že samotný skutok nevidel, nakoľko dávala v záhrade pozor na deti. Keď však za ňou sestra pribehla a povedala, že zrazili obžalovaného, tak sa išla pozrieť pred dom, videla ho, ako ležal na zemi a kričal od bolesti, následne sa volala záchranka, pričom keď svedkyňa vybehla zo záhrady, na konci ulice zbadala červené auto. Keď prišla sanitka, obžalovaný ešte ležal na zemi, lekári ho začali ošetrovať, následne sa poškodený U. D. vrátil na svojom aute späť, pričom on nešoféroval, sedel vedľa vodiča, šoféroval nejaký chlapec, neskôr počula, že sa malo jednať o jeho nevlastného syna s tým, že keď poškodený U. D. vystúpil z auta, čudoval sa, čo sa tam stalo. Neskôr na miesto prišli aj policajti, svedkyňa nevedela

uviesť, kto ich zavolal, nakoľko na ulici bolo veľa ľudí, rodina obžalovaného a ostatní susedia, bol tam zmätok. Svedkyňa uviedla, že keď poškodený U. D. vystupoval z auta, bol od nej vo vzdialenosti zhruba 5

- 6 metrov, mala na neho priamy výhľad a keďže už všetci v tom čase vedeli, čo sa stalo, po jeho návrate ho všetci pozorovali, pričom poškodený U. D. nemal obmedzenú hybnosť nejakej časti tela, normálne hýbal všetkými časťami tela, dokonca mal v ruke zmrzlinu a keď vystúpil, čudoval sa, čo sa deje, na žiadnu bolesť alebo zranenia sa po svojom príchode nesťažoval. Ohľadom toho, kedy poškodený U. D. opustil miesto nehody sa svedkyňa nevedela vyjadriť, nakoľko ona spolu so svojím otcom a dcérou išli za obžalovaným do nemocnice s tým, že keď prišli do nemocnice, jej setra bola už pri obžalovanom. Svedkyňa nevedela uviesť, či na mieste činu videla priateľku poškodeného U. D., keďže nevie, ako jeho priateľka vyzerá. U obžalovaného a ani u niekoho z jeho rodiny nikdy nevidela žiadnu bejzbalovú palicu. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, pričom uviedla, že priamo konflikt medzi obžalovaným a poškodeným U. D. nevidela, tak isto nevidela, akým spôsobom poškodený zrazil svojim motorovým vozidlom obžalovaného, na miesto činu prišla až v čase, keď už obžalovaný ležal na zemi s tým, že keď sa poškodený so svojim vozidlom vrátil, mal šoférovať jeho syn alebo nevlastný syn, podľa jej vnímania poškodený U. D. nevykazoval žiadne známky poranení a v ruke držal zmrzlinu.

Svedok M. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že bolo leto 2008, býval oproti obžalovanému na Hrušovskej ulici, mali kamarátsky vzťah, v ten deň bol s manželkou a štvorročným synom pred domom v záhrade, keď začul krik a vybehol na ulicu. Videl obžalovaného ako ležal na zemi a z miesta odchádzal červený I. P., nevšimol si ale, kto ho šoféroval, následne bežal k obžalovanému, ktorý ležal na zemi a mal vykrivenú nohu, pričom keď sa ho opýtal, čo sa stalo, obžalovaný mu povedal, že ho zrazil poškodený U. D.. Pri obžalovanom v tom čase bola jeho matka, svedkyňa U. X., jeho žena, svedkyňa Y. X. a ešte iní ľudia. Niekto ihneď zavolal sanitku, ktorá prišla na miesto činu dosť rýchlo a keď tam bola sanitka, prišiel tam aj poškodený U. D. na červenom aute, ktoré pred tým videl odchádzať. Keď poškodený vystúpil z auta, začal sa vypytovať, čo sa obžalovanému stalo, robil sa, že nevie, čo sa stalo, svedkyňa U. X. začala na neho kričať, že ho zrazil, na čo poškodený začal s niekým telefonovať. Neskôr prišli na miesto činu policajti, ktorí sa začali s poškodeným rozprávať, medzičasom sanitka odviezla obžalovaného a svedok odišiel domov. Keď poškodený U. D. vystupoval zo svojho auta, bol od svedka vo vzdialenosti 5 - 10 metrov, svedok mal na neho priamy výhľad, poškodený stále chodil, v jednej ruke mal zmrzlinu a v druhej ruke mal telefón a stále s niekým telefonoval, nemal obmedzenú hybnosť nejakej časti tela, normálne sa pohyboval a rozhadzoval rukami, nesťažoval sa na nejaké zranenie. Ohľadom toho, či sa niekto rozprával s poškodeným U. D. po tom, ako sa vrátil na miesto činu uviedol, že sa s ním nikto nerozprával, potom prišli policajti a poškodený išiel hneď k nim, tam gestikuloval a niečo im vysvetľoval, svedkovi sa zdalo, že tí policajti boli jeho známi, lebo sa k ním tak správal. F. pozná poškodeného U. D. len z videnia, len sa zdravili, na návštevu k nim nechodil. Ohľadom toho, či po nehode videl na mieste činu priateľku poškodeného U. D. svedok uviedol, že nevnímal, čo sa dialo okolo, nakoľko sa venoval obžalovanému, v ten deň nevidel u obžalovaného ani u poškodeného bejzbalovú palicu. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po tom, ako poškodený U. D. zrazil autom obžalovaného a vrátil sa autom späť, tváril sa, ako by sa nič nestalo, ako by sa ho to netýkalo, nemal žiadne známky poranenia a svedok nevidel

medzi obžalovaným a poškodeným žiadny konflikt.

Svedkyňa Z. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že bol máj 2008, spolu s manželom, svedkom M. K. a synom bývali na Hrušovskej ulici, oproti nim býval obžalovaný. Svedkyňa sa hrala so synom a so svojím manželom vonku na záhrade, keď zrazu zaregistrovala zvuk, akoby niekto narazil a následne počula krik, na čo s manželom utekali ku bráne, svedkyňa musela dať pozor na syna, tak ho chytila na ruky, jej manžel vybehol na ulicu, pričom akurát, keď otváral bránu, okolo preletelo červené auto, jej manžel následne prebehol cez ulicu za obžalovaným s tým, že svedkyňa zostala so svojim synom pri bráne. Zaregistrovala počas incidentu strašný krik, jej manžel bol pri obžalovanom sklonený, potom prišla sanitka, k obžalovanému pribehli záchranári a začali ho ošetrovať. Neskôr tam prišlo aj spomínané červené auto, po tom, ako poškodený U. D. vystúpil z auta, asi zo strany vodiča, ihneď k nemu pristúpila jeho družka a začali si niečo šepkať, poškodený mal mať v ruke nejaký pohár, potom na obžalovaného zakričal: „Ty si zavolal sanitku, veď počkaj, ja zavolám sanitku,“ s tým, že to znelo tak povýšenecky, potom poškodený vkuse chodil a s niekým telefonoval. Keď prišli na miesto policajti, poškodený U. D. k nim ihneď prišiel, začal im niečo vysvetľovať, gestikuloval, otáčal sa a pri tom rozhadzoval rukami. Obžalovaného zobrali do sanitky a ihneď išli preč, potom prišlo aj druhé policajné auto, policajtka v uniforme, ktorá vystúpila z auta, povedala ľudom na ulici, aby sa rozišli. V čase, keď sa poškodený U. D. vrátil späť na miesto činu, svedkyňa stála vo svojej bráne a bola od neho vzdialená približne 10 metrov, videla, že poškodený nemá obmedzenú hybnosť nejakej časti tela, a to najmä z jeho gestikulácie, keďže rozhadzoval rukami a správal sa arogantne a povýšenecky. Poškodený sa na mieste činu nemal sťažovať na žiadne bolesti a poranenia, nikto z jej známych sa v ten deň s poškodeným nerozprával, poškodeného pozná len z videnia, nezdravia sa. Svedkyňa ďalej uviedla, že u nikoho v ten deň nevidela bejzbalovú palicu, poškodeného videla v ten večer ísť so svojou priateľkou na aute, pričom keď telefonoval po tom, ako sa vrátil na miesto činu, telefón držal v ľavej ruke, v druhej ruke spočiatku držal pohár. Ohľadom toho, s ktorým susedom mal poškodený dobré vzťahy svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by s niekým dobre vychádzal, rozprávalo sa o ňom, že často mení partnerky, že je arogantný. Svedkyňa tiež uviedla, že svedkyňa U. X. sa jej v minulosti sťažovala, že poškodený U. D. im strieľa sliepky a mačky, a že im nadáva. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že samotný konflikt nevidela, videla len tú časť udalostí, keď prišla sanitka kvôli obžalovanému, vtedy sa malo vrátiť auto, z ktorého vystúpil poškodený U. D., ktorý podľa jej pozorovania nejavil žiadne známky poranení. Svedkyňa nevedela presne uviesť, kedy po incidente najbližšie videla poškodeného, zdalo sa jej, že keď vystúpil z auta, tak vystupoval arogantne a gestikuloval rukami.

Svedkyňa V. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že si nepamätá na konkrétny dátum, ale pamätá si, že ten deň bola u poškodeného U. D. na jeho dome na Hrušovskej ulici, kde práve pripravovala obed, pričom s ňou tam bol ešte mladší syn, svedok I. X., ktorý mal v tom čase 13 rokov, jej druhý syn bol na brigáde a s poškodeným bola dohodnutá tak, že ho pôjde vyzdvihnúť, aby sa s nimi mohol naobedovať. Keď išiel poškodený pre jej staršieho syna, vyšiel von z domu a o malú chvíľu za svedkyňou pribehol jej mladší syn, svedok I. X. a povedal jej, že poškodeného bijú, na čo svedkyňa ihneď vybehla von a uvidela, ako sa poškodený U. D. bije s obžalovaným, pribehla k nim na vzdialenosť asi 3 metrov s tým, že sa nachádzali na rozhraní pozemku poškodeného a príjazdovej cesty. V čase skutku bola svedkyňa priateľkou

poškodeného, avšak od roku 2009 s ním nežije a nie sú v žiadnom kontakte. Svedkyňa uviedla, že poznala obžalovaného, vedela, že na pozemku mali dva domy, vpredu mal byť dom rodičov obžalovaného a vzadu mal mať dom obžalovaný. Ohľadom bitky obžalovaného a poškodeného U. D. svedkyňa uviedla, že videla, ako bol poškodený U. D. predklonený, naklonený smerom k zemi a k jeho domu a chránil sa rukami voči obžalovanému, ktorý mal stáť za ním a biť ho hlava nehlava, pričom obžalovaný mal mať v ruke nejakú palicu, ktorou poškodeného udieral. Poškodený U. D. mal v tom čase kričať od bolesti a zároveň kričať na svedkyňu, aby mu pomohla a aby zavolala políciu, pričom poškodený U. D. podľa jej tvrdení nemal napadnúť obžalovaného, práve naopak, obžalovaný mal napadnúť poškodeného, ktorý mal čo robiť, aby sa ubránil. Svedkyňa nevedela uviesť, kto na miesto zavolal políciu, ona to ale určite nebola, napriek tomu, že kričala na obžalovaného a predstierala, že ide volať políciu, nakoľko to považovala za dôvod, pre ktorý by obžalovaný mohol prestať biť poškodeného. Počas toho, ako obžalovaný bil poškodeného, svedkyňa na neho kričala, aby prestal, lebo ho zabije, nakoľko to vyzeralo dosť nebezpečne s tým, že obžalovaný bol mladý stavaný chlap a poškodený U. D. bol od neho starší. Incident medzi nimi dvoma mal trvať zhruba 5 minút, alebo aj menej, obžalovaný prestal byť poškodeného v momente, kedy na miesto prišla jeho partnerka a spolu potom začali vychádzať z príjazdovej cesty, svedkyňa ich takpovediac vyprevádzala s tým, že už bude konečne pokoj, keď sa potom vrátila späť k domu ku bránke, videla, že tam stojí poškodený a pri ňom stála matka obžalovaného, svedkyňa U. X., ktorá ho mala držať za tričko pod krkom. Svedkyni to bolo komické, nakoľko svedkyňa U. X. tam pribehla v ponožkách, stála tam na špičkách a poškodeného tričko mala okolo ruky obmotané tak, že sa jej nemohol vyvliecť. Svedkyňa sa vtedy pri nej pristavila a snažila sa jej dohovoriť, poškodený jej vtedy dohováral, aby ho pustila, poškodený mal mať v minulosti s rodičmi obžalovaného dobré vzťahy, pričom svedkyňa U. X. mu vtedy hovorila, že ho nepustí, že počkajú na políciu, on sa jej nakoniec ale z trička vyvliekol a nasadol do svojho auta, ktoré už mal vonku a vycúval von z príjazdovej cesty. Svedkyňa U. X. tam ale zostala stáť a snažila sa jej zabrániť, aby zavrela bráničku, ona sa ale naďalej snažila vrátiť naspäť do domu a v tom čase videla, že poškodený nasadol do auta a išiel preč. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo chcela svedkyňa U. X., aby poškodený počkal na políciu, keď to bol práve obžalovaný, ktorý ho mal zbiť, pričom obžalovaný ho mal zbiť palicou, ktorá sa podobala na bejzbalovú palicu, nakoľko sa na konci rozširovala s tým, že nevedela uviesť, čo sa stalo s palicou po bitke, videla ale, ako si ju obžalovaný nesie preč, avšak nebola si istá, či tomu naozaj tak bolo. K tvrdeniu obžalovaného, že práve poškodený U. D. si mal spomínanú palicu vytiahnuť z kufra, sa vyjadriť nevedela, nakoľko ona tam pribehla až keď obžalovaný udieral poškodeného a už len videla, ako má obžalovaný v ruke spomínanú palicu, ako sa začal incident uviesť nevedela a nemala vedomosť o tom, že by poškodený nosieval vo svojom aute bejzbalovú palicu. Ohľadom skutočnosti, že keď prišiel na miesto činu ohliadajúci policajt a videl za bráničkou na pozemku násadu na motyku, resp. iné náradie, svedkyňa uviedla, že nakoľko vtedy celý deň robili v záhrade a okolo domu sadili kvety a dreviny, tak mali na dvore porozkladané náradie. Poškodený mal mať po incidente nejaké zranenie, nevedela uviesť, aké, chodil ale na nejaké vyšetrenia, pričom ako dlho bol PN uviesť nevedela. K skutočnosti, že poškodený vyšiel z príjazdovej cesty a keď odchádzal svojím autom preč spôsobil obžalovanému, ktorý mal stáť v tom čase na chodníku, zranenie uviedla, že o tom vie, nakoľko sa to dopočula od policajtov, ktorí prišli na miesto činu. Ohľadom toho, že s poškodeným sa mal na jeho aute na miesto činu vrátiť jej syn, uviedla, že o tom vie len z počutia, prečo to tak bolo ale nevedela, pričom svedkyňa opäť vyšla na pozemok až keď jej zazvonili dvaja páni, ktorí sa predstavili ako policajti a povedali,

že obžalovaný je na operačnom sále, nakoľko je zranený. Poškodený U. D. sa po tom, ako odišiel na aute, už domov nevrátil, mali ho vraj zobrať policajti po tom, ako prišiel na miesto späť a po tom, ako tam už bola sanitka a zrejme aj policajti. K skutočnosti, že poškodený U. D. mal po uvedenom incidente vykonávať rôznu manuálnu prácu okolo svojho domu, ako strihanie stromčekov, rôzne práce na dome, čo bolo všetko zachytené na kamere príbuzných obžalovaného, svedkyňa po tom, ako jej bolo ukázané video uviedla, že žila s poškodeným do roku 2009, pričom zábery na videu mali byť podľa nej už z obdobia, kedy už spolu nežili, svedkyňa preto nevedela uviesť, kedy to bolo a ako rýchlo sa poškodený uzdravil. Na videu, na ktorom mal obžalovaný chodiť s fúrikom sa podľa svedkyne nenachádza pozemok, na ktorom sa nachádza dom, v ktorom s poškodeným svedkyňa žila, mala ale vedomosť o tom, že poškodený pôvodný dom, v ktorom s ním žila, predal a presťahoval sa, to však malo byť dávno po incidente. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, že by odpratala palicu z pozemku poškodeného, teda tú palicu, s ktorou obžalovaný udieral poškodeného, údery palicou zo strany obžalovaného voči poškodenému boli veľkej intenzity s tým, že celková sila obžalovaného vzhľadom na jeho postavu a vek bola dominantná. Svedkyňa tiež uviedla, že pokiaľ si dobre pamätá, obžalovaný mal palicu držať v ruke aj v čase, keď opúšťali príjazdovú cestu k pozemku poškodeného.

Svedok I. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že si na nič nepamätá, vie len to, čo mu povedala jeho matka, svedkyňa V. X., a to že mal vidieť nejakú bitku a mal jej to prísť povedať do domu, na čo mala ona vybehnúť von. Poškodený U. D. bol pred niekoľkými rokmi priateľom jeho matky, svedkyne V. X., obžalovaného ale vôbec nepoznal. Svedok uviedol, že si nepamätá, že by obžalovaný fyzicky napadol poškodeného U. D., na danú udalosť si vôbec nepamätal a nevedel k tomu nič viac uviesť, nespomínal si ani na to, že by sa tam mal niekto biť, všetky informácie, ktoré uviedol, vedel len na základe rozprávania jeho matky, svedkyne U. X.. Svedok tiež uviedol, že s poškodeným sa v tom čase stretávali pravidelne, nevedel ale uviesť, či s ním bývali, rovnako nevedel uviesť, či mal po uvedenom incidente nejaké zranenia. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na časový odstup si spomína na to, ako sa obžalovaný a poškodený U. D. mlátili, bližšie okolnosti ohľadom tejto udalosti si vybaviť nevedel, pričom ako tento útok prebiehal a ako to celé bolo si už nepamätal, skôr to ale malo vyzerať tak, že obžalovaný bil poškodeného.

Zo znaleckých posudkov MUDr. P. L., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia a Traumatológia, vyplýva, že zranenie poškodeného U. D. vzniklo pôsobením priameho násilia, a to opakovaným úderom tupým nástrojom. Poranením ľavého ramena mal poškodený po úraze obmedzenú bolestivú hybnosť v ľavom ramennom kĺbe, v dôsledku čoho šetril ľavú hornú končatinu, pričom hybnosť v ramennom kĺbe sa zlepšila asi za 4 mesiace po úraze, a to po opakovaných obstrekoch. Obvyklý spôsob života poškodeného bol sťažený časom potrebným na prvotné vyšetrenie a ošetrenie na ambulancii CPO FNsP Ružinov v Bratislave a časom potrebným na kontrolné vyšetrenia na ortopedickej ambulancii /6 krát/ a vyšetrením na neurologickej ambulancii /1 krát/. Obvyklý spôsob života poškodeného po úraze bol sťažený bolesťami ľavého ramena, krku a šije vľavo, prvé 3 týždne po úraze intenzívnymi, potom postupne klesajúcej intenzity. Po dvoch mesiacoch ustúpili bolesti šije a krku, bolesti v ľavom ramene sa zmiernili po obstrekoch do ľavého ramenného kĺbu asi 4 mesiace po úraze. Poškodený bol asi 2 mesiace

po úraze odkázaný na pomoc druhej osoby, pre bolesti ramena nemohol robiť ani bežné domáce práce, nemohol chodiť robiť nákupy do obchodu, charakter poranenia si vyžiadal bolestivejší spôsob liečby, a to aplikovanie obstrekov formou injekcií do ľavého ramenného kĺbu /6 krát/. Poškodený U. D. mal dňa 18. 5. 2008 utrpieť zmliaždenie ľavého ramena, zmliaždenie hlavy v oblasti čelovo spánkovej vľavo, zmliaždenie krku a šije vľavo, zmliaždenie ľavého stehna v dolnej časti a ľavého kolena a roztrhnutie šľachy nadtŕňového a podtŕňového svalu vľavo. Poranenie ľavého ramena sa prejavilo miestnym opuchom, podkožným krvným výronom, miestnymi bolesťami a obmedzenou pohyblivosťou ľavého ramenného kĺbu. Poranenie ramena vzniklo pôsobením priameho násilia, úderom tupým predmetom s tým, že pôsobenie priameho násilia bolo výraznej intenzity, v dôsledku čoho došlo aj k poškodeniu hlbšie uložených mäkkých štruktúr ľavého ramenného kĺbu - roztrhnutia šľachy nadtŕňového a podtŕňového svalu. Jednalo sa o zmliaždenie ľavého ramena ťažkého stupňa. Zranenie ľavého ramena vzniklo pôsobením priameho násilia, a to úderom tupým predmetom. Poranenie hlavy v čelovo spánkovej oblasti vľavo sa prejavilo miestnou dotykovou citlivosťou a niekoľko dní trvajúcimi miestnymi bolesťami hlavy, jednalo sa o zmliaždenie hlavy ľahkého stupňa. Poranenie hlavy vzniklo úderom tupého predmetu, medzi ktoré patrí aj palica. Zmliaždenie krku a šije vľavo sa prejavilo miestnou dotykovou bolestivosťou, bolestivým kŕčovitým stiahnutím svalstva šije a krčnej chrbtice, obmedzenou bolestivou hybnosťou krčnej chrbtice, jednalo sa o zmliaždenie krku a šije stredne ťažkého stupňa, pričom poranenie vzniklo tupým predmetom. Zmliaždenie dolnej časti ľavého stehna a ľavého kolena sa prejavilo miestnym opuchom, podkožným krvným výronom, miestnymi bolesťami bez obmedzenia pohyblivosti v ľavom kolene, jednalo sa o zmliaždenie dolnej časti ľavého stehna a ľavého kolena ľahkého stupňa, pričom poranenie vzniklo úderom tupého predmetu. Na základe údajov súvisiacich s možným mechanizmom vzniku zranení získaných počas lekárskeho vyšetrenia poškodeného a nálezov nachádzajúcich sa v zdravotnej dokumentácii poškodeného znalec uviedol, že príčina a mechanizmus vzniku zranení zodpovedajú subjektívnej výpovedi poškodeného, to znamená, že vznikli tak, ako uviedol poškodený. Zmliaždenie ľavého ramena spojené s bolesťami ramenného kĺbu si vyžiadalo tlmenie bolestí tabletkami, krátkodobé - niekoľkodňové znehybnenie ľavého ramenného kĺbu v šatkovom závese ľavej hornej končatiny. Pretrvávanie bolestí ľavého ramenného kĺbu napriek ich tlmeniu tabletkami si vyžiadalo podanie lieku za účelom tlmenia bolesti aj formou tekutiny v injekcii podanej priamo do ramenného kĺbu /3 krát/. Pokračovanie liečby bolo v dôsledku pretrvávania bolesti a redukovanej bolestivej hybnosti ľavého ramenného kĺbu, čo bolo dôsledkom už nie len úrazových zmien ale aj degeneratívnych zmien v ľavom ramennom kĺbe, ktoré boli prítomné už aj pred predmetným úrazom. /degeneratívne artrotické zmeny v ľavom ramennom kĺbe boli dokázané MRI vyšetrením zo dňa 8. 8. 2008/ Dôkazom podielu degeneratívnych zmien na pretrvávaní ťažkostí u poškodeného bol aj pozitívny efekt ďalšej liečby, podanie 3 injekcii chondroprotektíva do ramenného kĺbu. Chondroprotektívum vo forme tekutiny je liečivý prípravok, ktorého indikáciou do kĺbu vzniká bolesť a je obmedzená hybnosť kĺbu v dôsledku degeneratívnych zmien. Vzhľadom na vek poškodeného a obmedzenú bolestivú aktívnu hybnosť v ľavom ramennom kĺbe si zranenie pravdepodobne v budúcnosti vyžiada doriešenie operáciou, a to zošitie šliach poškodených svalov. Zmliaždenie šije a krku spojené s miestnou bolestivosťou a bolestivým stiahnutím svalstva šije a krčnej chrbtice si vyžiadalo tlmenie bolesti tabletkami a znehybnenie krčnej chrbtice naložením Schantzového goliera na 2 týždne v priebehu dňa aj noci a ešte asi 1 mesiac v noci. Povaha poranenia poškodeného, zmliaždenie ľavého ramena ťažkého stupňa obvykle vyžaduje liečenie v trvaní 10 - 12 týždňov /v doplnenom znaleckom posudku sa uvádza 4 - 6 týždňov/. Prípadná dĺžka práceneschopnosti trvá obvykle 12 - 14 týždňov /v doplnenom znaleckom po -

sudku sa uvádza 4 - 6 týždňov/, t. j. obdobie zahrňujúce ústup, eventuálne zmiernenie bolestí a obnovenie plnej hybnosti ramenného kĺbu, zvýšenie svalovej sily a zväčšenie objemu svalovej hmoty ľavého ramena. Dĺžka práceneschopnosti stanovená ošetrujúcim lekárom v lekárskom potvrdení v trvaní od 18. 5. 2008 do 11. 10. 2008, t. j. 146 dní /viac ako 4 mesiace/ je mierne predĺžená. Dĺžka práceneschopnosti, napriek tomu, že je predĺžená, zodpovedá ťažkému zmliaždeniu ramena s poškodením šliach svalov ramenného kĺbu. Zmliaždenie ľavého ramena s roztrhnutím šliach nadtŕňového a podtŕňového svalu predstavuje ťažké zmliaždenie, ktoré sa prejavilo v mieste poranenia opuchom, bolestivosťou a obmedzenou pohyblivosťou v ľavom ramennom kĺbe. Charakter poranenia ramenného kĺbu si vyžiadal ambulantnú liečbu, v priebehu liečby sa nevyskytli komplikácie, liečba trvala od 18. 5. 2008 do 1. 10. 2008, t. j. 136 dní / asi 4 mesiace/, pričom liečba zranenia bola predĺžená bez zjavnej príčiny. MRI vyšetrenie ľavého ramena bolo zrealizované dňa 8. 8. 2008 a odporučené kontrolné vyšetrenie na ortopedickej ambulancii poškodený absolvoval až 18. 9. 2008. Údajnú rehabilitáciu v tomto období v súkromnom zariadení poškodený nevedel preukázať zdravotnou dokumentáciou. Zranenie z hľadiska medicínskeho a stupňa závažnosti predstavuje zranenie ťažkého stupňa /v doplnenom znaleckom posudku sa uvádza zranenie ľahkého stupňa/, zmliaždenie hlavy v čelovo spánkovej oblasti vľavo, zmliaždenie kru a šije vľavo, zmliaždenie ľavého stehna v dolnej oblasti a ľavého kolena sa prejavili opuchom, krvnou podliatinou v podkoží a dotykovou bolestivosťou. Jednalo sa o ľahké zmliaždenia, pričom, zranenia z hľadiska medicínskeho a stupňa závažnosti predstavujú zranenia ľahkého stupňa. Stanovenie, či charakter zranenia u poškodeného má charakter ťažkej ujmy na zdraví je výhradne právnou otázkou, znalcovi neprináleží riešiť túto otázku. Charakter a rozsah poranenia ľavého ramena vytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov, poškodené svaly ľavého ramenného kĺbu sú príčinou obmedzenej bolestivej aktívnej hybnosti a svalovej sily v kĺbe a spôsobujú bolesti pri fyzickom zaťažení ľavého ramena. Charakter a rozsah poranenia hlavy, krku, šije, ľavého stehna a kolena nevytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov. U poškodeného MRI vyšetrením ľavého ramena zo dňa 8. 8. 2008 bolo zistené chronické kompletné roztrhnutie šľachy nadtŕňového a podtŕňového svalu a tiež artrotické degeneratívne zmeny v glenohumerálnom /lopatka - ramenná kosť/ a v akromioklavikulárnom / nadplecok lopatky - kľúčna kosť/ skĺbení. Vzhľadom na popísané evidentné degeneratívne zmeny v ramennom kĺbe je vysoko pravdepodobné, že aj šľachy popísaných poškodených svalov už pred predmetným úrazom boli tiež degeneratívne zmenené, v dôsledku čoho tieto šľachy môžu byť roztrhnuté aj pôsobením priameho alebo nepriameho násilia menšej intenzity ako pri zdravých, degeneratívne nepoškodených šľachách a niekedy aj bez evidentného úrazového mechanizmu. Na základe týchto skutočnosti sa nedá vylúčiť, že úder palicou na vznik predmetného úrazu nebol jedinou príčinnou súvislosťou porušenia celistvosti, roztrhnutia šliach svalov ľavého ramenného kĺbu.

Znalec U.. P. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu odvoláva na písomne podaný znalecký posudok a dodal, že predmetné poranenia mohli, ale nemuseli vzniknúť údermi hrubšou palicou, údery smerom na hlavu boli nízkej intenzity s tým, že údery na rameno boli pravdepodobne vysokej intenzity, pričom čo sa týka autonehody poškodeného U. D. z roku 1995, znalec uviedol, že mal k dispozícií prepúšťaciu správu v jeho zdravotnej dokumentácii. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku, ktorý je súčasťou listinného materiálu, znalec do istej miery zmenil jeho závery na základe toho, že si ešte raz pozrel zdravotnú dokumentáciu, záver magnetickej rezonancie konzultoval s lekárom magnetickej rezonancie a zobral do úvahy súčasné moderné trendy v liečbe ramena, ktoré sa menia. Pokiaľ sa týka bodu 1 záverov posudku, na tomto sa nezmenilo

nič - pôsobenie priameho násilia - opakovaný úder tupým nástrojom. Tak isto sa nezmenilo nič v bode 2 pôvodného znaleckého posudku - č. l. 110. Vo vzťahu k bodu 3 pôvodného posudku zostáva nezmenený popis zranení poškodeného s tým, že znalec upravil svoje predchádzajúce tvrdenia, že zranenia vznikli tak, ako to uvádza poškodený slovami, že tieto zranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodený. Pokiaľ sa týka bodu 4 pôvodného posudku - čl. 111, znalec uviedol, že na tomto nemal čo meniť. V prípade bodu 5 v porovnaní s predchádzajúcim posudkom znalec skonštatoval, že povaha poranenia poškodeného - zmliaždenie ľavého ramena ťažkého stupňa obvykle vyžaduje liečenie v trvaní 4 až 6 týždňov. Prípadná dĺžka PN trvá tak isto od 4 do 6 týždňov, ďalej dĺžka PN stanovená ošetrujúcim lekárom v trvaní od 18. 5. 2008 do 11. 10. 2008, t. j. 146 dní ( viac ako 4 mesiace ) je predlžená. Dĺžka liečenia a PN je predlžená v dôsledku vzniku komplikácie poranenia ľavého ramena: umeroskapulámej periatritídy ( PHS ) a prítomnosti degeratívnych zmien v ľavom ramennom kĺbe, ktoré boli prítomné už aj pred predmetným úrazom, ktoré predlžili dobu liečenia. V prípade bodu 6 znalec skonštatoval zmenu v porovnaní s predchádzajúcim posudkom v tom zmysle, že liečba zranenia bola predlžená v dôsledku vzniku komplikácie umeroskapulámej periatritídy ( PHS), prítomnosti degeratívnych zmien v ľavom ramennom kĺbe, ktoré boli prítomné už aj pred predmetným úrazom a tiež bez zjavnej príčiny, keď MRI vyšetrenie ľavého ramena bolo zrealizované dňa 8. 8. 2008 a odporučené kontrolné vyšetrenie na ortopedickej ambulancii poškodený absolvoval až 18. 9. 2008. Údajnú rehabilitáciu v tomto období v súkromnom zariadení poškodený nevedel preukázať zdravotnou dokumentáciou. Tak isto došlo k zmene v rámci bodu 6, kde toho času znalec skonštatoval, že zranenie z hľadiska medicínskeho a stupňa závažnosti predstavuje zranenie ľahkého stupňa - jedná sa o poranenie ramena. Charakter a rozsah poranenia ľavého ramena vytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov. Poškodené svaly ľavého ramenného kĺbu sú príčinou obmedzenej bolestivej aktívnej hybnosti a zníženej svalovej sily v kĺbe a spôsobujú bolesti pri fyzickom zaťažení ľavého ramena, avšak vzhľadom na MRI vyšetrením popísané degeneratívne zmeny v ľavom ramennom kĺbe, zranenie nie je jedinou príčinou týchto trvalých následkov. Tieto degeneratívne zmeny aj bez zranenia vedú k obmedzenej bolestivej pohyblivosti v ľavom ramennom kĺbe. Vo vzťahu bodu 7 znalec skonštatoval, že u poškodeného MRI vyšetrením ľavého ramena zo dňa 8. 8. 2008 bolo zistené chronické kompletné roztrhnutie šľachy nadhrebeňového a podhrebeňového svalu a tiež artrotické - degeneratívne zmeny v glenohumerálnom /lopatka - ramenná kosť/ a v akromioklavikulámom /nadplecok lopatky kľúčna kosť/ skĺbení. Degeneratívne zmeny v ramennom kĺbe, najmä artróza v akromioklavikulámom skĺbení, prejavujúca sa okrajovou kostnou novotvorbou vedie pri pohyboch v ramennom kĺbe k chronickému dráždeniu šliach, nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti pod týmto skĺbením, najmä šľachy nadhrebeňového a podhrebeňového svalu, čo môže viesť k ich postupnému oslabnutiu. Vzhľadom na popísané degeneratívne zmeny v ramennom kĺbe je vysoko pravdepodobné, že aj šľachy v týchto svaloch už pred predmetným úrazom boli tiež degeneratívne zmenené, v dôsledku čoho natrhnutie alebo roztrhnutie šľachy môže vzniknúť aj pôsobením priameho alebo nepriameho násilia menšej intenzity ako pri zdravých degeneráciou nepoškodených šľachách a niekedy aj bez evidentného úrazového mechanizmu. Na základe týchto skutočnosti sa nedá vylúčiť, že úder palicou na vznik predmetného úrazu nebol jedinou príčinnou súvislosťou porušenia celistvosti, roztrhnutia šliach svalov ľavého ramenného kĺbu. V predmetnom období v roku 2008 sa postupovalo tak, že predmetné poranenia sa neoperovali, odkladalo sa to a keď mal pacient ťažkosti, tak sa to potom zoperovalo. V čase vypracovania posudku znalec ešte nevedel určiť, či poškodenia šľachovo svalových štruktúr boli čerstvého charakteru a či už neboli pred úrazom nejakým chorobným procesom zmenené. Bežný liečebný čas pri predmetnom poranení predstavuje 4

až 6 týždňov, pokiaľ ide o ťažké zmliaždenie s tým, že znalec sa nevedel vyjadriť, akým spôsobom zistené zmeny degeneratívne mohli viesť k predlženiu doby liečby - je to individuálne. Bolesti poškodeného neobmedzovali vo výkone nevyhnutých životných a hygienických úkonov. Pokiaľ sa týka autonehody poškodeného z roku 1995, poškodený so sebou priniesol zdravotnú kartu, znalec sa nevedel vyjadriť k otázke rozdielu medzi subjektívnym popisom útoku tak, ako ho podáva poškodený a obsahom lekárskeho nálezu U.. Z. z 18. 5. 2008, pričom to isté stanovisko zaujal aj k obsahu lekárskej správy U.. Y. M. z 19. 5. 2008. Pokiaľ sa týka tohto konkrétneho prípadu, znalec si nevedel predstaviť, ako by poranenia poškodeného mohli vzniknúť pádom na zem. V literatúre je popísané, že po útoku nejakým predmetom sa na tele prejavia znaky kopírujúce tvar predmetu, avšak záleží aj od oblečenia poškodeného a tak isto je dôležité množstvo mäkkých tkanív na zasiahnutej časti tela.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné upozorniť aj na nasledovné faktory:

- obžalovaný U. X. uviedol, že keď sa priblížil k poškodenému, ten sa mal po ňom zahnať palicou, obžalovanému sa ale podarilo tomuto útoku vyhnúť, palicu mu zobral a odhodil ju na zem k plotu,

- svedok X. U. uviedol, že nevidel, že by mal predtým obžalovaný so susedom - poškodeným U. D. nejaký spor, rovnako tak nevidel, že by jeden z nich mal v ruke nejakú palicu. Svedok ďalej uviedol, že červený I. v čase, keď prešiel obžalovanému po nohe, šoféroval poškodený U. D., jasne to videl, nakoľko stál v tom momente pri bráne,

- svedkyňa Y. X. uviedla, že trvá na tom, že obžalovaný fyzicky neútočil na poškodeného U. D., len bránil svoju matku, svedkyňu U. X., obžalovaný poškodenému len vytrhol palicu a odhodil ju preč, pričom keď sa poškodený neskôr vrátil na miesto činu nevyzeral, že by bol zranený,

- svedkyňa K. L. uviedla, že keď videla poškodeného U. D., nesťažoval sa na žiadne zranenie, pričom stála od neho na vzdialenosť 3 - 5 metrov, takže ak by sa na niečo sťažoval, určite by to počula. Rovnako si nevšimla, že by mal poškodený U. D. obmedzenú hybnosť nejakej časti tela, pripadal jej ako obvykle, pričom o pár dní ho natočila mobilným telefónom, ako strihal ich stromy bez ich súhlasu a dvíhal obidve ruky dohora,

- svedkyňa U. X. uviedla, že keď vybehla von z domu, uvidela, ako sa poškodený U. D. naťahuje s jej synom, obžalovaným U. X., následne mal poškodený vytiahnuť z auta palicu a začal sa s ňou zaháňať na obžalovaného, ktorý mu ju ale vytrhol z ruky a hodil na zem. Poškodený U. D. sa nesťažoval na žiadne zranenia, nemal obmedzenú hybnosť tela, hýbal rukami, nohami tak, ako to bolo u neho bežné, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že ako šofér tesne po incidente nasadol do auta a odišiel,

- svedkyňa V. F. uviedla, že poškodený U. D. sa naťahoval s obžalo-

vaným o palicu, ktorú poškodený vybral zo svojho auta, toto pozorovala a uviedla, že ani jeden ani druhý sa vzájomne palicou neudreli, obžalovaný zobral poškodenému palicu a odhodil ju. Keď sa po incidente vrátil poškodený U. D. na miesto činu, nejavil žiadne známky toho, že by bol zranený.

- svedkyňa W. V. uviedla, že videla, ako sa obžalovaný a poškodený U. D. naťahujú o palicu, ktorú poškodený vybral z kufra svojho auta, avšak nevidela žiadny fyzický útok, či už z jednej alebo z druhej strany. Svedkyňa tiež uviedla, že nespozorovala žiadny útok zo strany obžalovaného proti poškodenému U. D., pričom nasledujúce dni síce poškodeného nevidela, ale počula ako seká trávnik a ako niečím rozbíja betón,

- svedkyňa F. M. uviedla, že keď sa poškodený U. D. vrátil na miesto činu, vystupoval z auta, bol od nej vo vzdialenosti zhruba 5 - 6 metrov, mala na neho priamy výhľad a keďže už všetci v tom čase vedeli, čo sa stalo, po jeho návrate ho všetci pozorovali, pričom poškodený U. D. nemal obmedzenú hybnosť nejakej časti tela, normálne hýbal všetkými časťami tela, dokonca mal v ruke zmrzlinu a keď vystúpil, čudoval sa, čo sa deje, na žiadnu bolesť alebo zranenia sa po svojom príchode nesťažoval,

- svedok M. K. uviedol, že keď sa poškodený U. D. vrátil na miesto činu a vystupoval zo svojho auta, bol od svedka vo vzdialenosti 5 - 10 metrov, mal na neho priamy výhľad, poškodený stále chodil, v jednej ruke mal zmrzlinu a v druhej ruke mal telefón a stále s niekým telefonoval, nemal obmedzenú hybnosť nejakej časti tela, normálne sa pohyboval a rozhadzoval rukami, nesťažoval sa na nejaké zranenie,

- svedkyňa Z. K. uviedla, že v čase, keď sa poškodený U. D. vrátil späť na miesto činu, svedkyňa stála vo svojej bráne a bola od neho vzdialená približne 10 metrov, videla, že poškodený nemá obmedzenú hybnosť nejakej časti tela, a to najmä z jeho gestikulácie, keďže rozhadzoval rukami a správal sa arogantne a povýšenecky. Poškodený sa na mieste činu nemal sťažovať na žiadne bolesti a poranenia,

- podľa názoru súdu, nejednoznačne pôsobí aj znalecký posudok U.. P. L., ktorý bol dopĺňaný, nebola jednoznačne zodpovedaná otázka vplyvu degeneratívnych zmien u poškodeného, pričom závery posudku ani nezodpovedajú záverom lekárov - U.. Z. a U.. M..

Súd dôsledne zvážil všetky zistené okolnosti a vyššie uvedené faktory a v konečnom dôsledku dospel k názoru, že v danom prípade existujú dva varianty možného riešenia daného skutkového stavu, z ktorých jeden je prezentovaný obranou obžalovaného, tvrdenia ktorého sú jednoznačne podporené tvrdeniami väčšiny svedkov, ktorých výpovede sa vzájomne zhodujú a podporujú a druhý variant zodpovedá tvrdeniam poškodeného U. D., čiastočne podporených výpoveďou svedkyne V. X., pričom súd poukazuje na skutočnosť, že zo znaleckého posudku síce vyplýva, že poškodený U. D. utrpel zranenia v ňom popísané, avšak z výpovedí svedkov, ktorí incident medzi obžalovaným a poškodeným U. D. videli jednoznačne vyplýva, že nedošlo medzi nimi k žiadnej bitke, obžalovaný poškodeného fyzicky nenapadol s tým, že to mal byť práve poškodený, ktorý mal v tom čase z kufra svojho auta vytiahnuť palicu, ktorou mal na obžalovaného zaútočiť a neskôr sa s ním o ňu naťahovať, pričom keď mu ju obžalovaný vytr -

hol z rúk, tak ju odhodil na zem. Tvrdenia poškodeného U. D., že ho mal obžalovaný fyzicky napadnúť a udierať palicou „hlava nehlava“, súd považoval za účelové, čo podľa názoru potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodený po svojom návrate na miesto činu nejavil žiadne známky zranenia, nemal obmedzenú hybnosť žiadnej časti tela a napriek tomu, že na mieste činu boli prítomní záchranári a policajti, nikomu sa nesťažoval, že utrpel poranenia, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku, pričom sa malo jednať o poranenia, ktoré pokiaľ by naozaj vznikli po fyzickom útoku obžalovaného, boli by zjavne viditeľné a poškodený U. D. by na ne po príchode záchranárov a policajtov určite upozornil, resp. by si ich niekto z nich všimol. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným U. D. sú problematické, o čom svedčia tvrdenia svedkov, že poškodený viackrát strieľal na ich pozemok so vzduchovkou, pričom poškodený U. D. počas celého konania popieral, že by obžalovaného zrazil napriek tomu, že táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná a stala sa predmetom iného trestného konania na tunajšom súde, kde poškodený M. D. je v postavení obžalovaného a M. X. v postavení poškodeného s tým, že daná vec doposiaľ nebola rozhodnutá.

S ohľadom na uvedené skutočnosti súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danom prípade dôkazná situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného. V danom prípade neexistuje žiadny nespochybniteľný dôkaz pre vyslovenie bezpečného a logického záveru o vine obžalovaného. Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby" je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť. Nie je síce vylúčené a skutočne to tak aj mohlo byť, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe, a že ho spáchal obžalovaný, ale len úvahy a domnienky nepostačujú na pozitívne rozhodnutie o vine - vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

V tejto súvislosti súd upozorňuje na to, že pre podanie obžaloby je postačujúce tzv. dôvodné podozrenie, že konkrétna osoba sa dopustila konkrétneho trestného činu, avšak pre uznanie viny obžalovaného pred súdom sa vyžaduje nespochybniteľné a jednoznačné presvedčenie súdu o preukázaní toho, že ku konkrétnemu skutku došlo, že tento skutok je trestným činom a že sa ho dopustil práve obžalovaný. Takéto presvedčenie súdu však v tomto prípade absentuje, preto v zmysle princípu in dubio pro reo súd musel obžalovaného spod obžaloby oslobodiť so záverom, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa žalovaný skutok vôbec stal. Použitie uvedenej zásady /in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného/ prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a z hodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy vtedy, keď súd po vykonaní všetkých dôkazov a po ich vecnom zhodnotení nemôže bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých verzií zodpovedá objektívnej pravde

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku - obžalovaného oslobodil v zmysle zákonného ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por. s presvedčením, že takéto rozhodnutie je v plnom súlade s vykonaným a vyhodnoteným dokazovaním a z neho vyplývajúcou absenciou presvedčenia súdu o nespochybniteľnom a jednoznačnom preukázaní viny obžalovaného U. X., ktoré presvedčenie by muselo byť založené na závere, že niet pochybností o tom, že k danému skutku došlo, že tento skutok je trestným činom /zločinom ublíženia na zdraví/ a že sa ho dopustil práve obžalovaný U. Šugár.

O otázke náhrady škody súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. a poškodenú spoločnosť X., a.s., sD., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.