Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/306/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobkyne: P. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR, proti žalovanému: U. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX N., Y. A. T.: N. XX, XXX XX N., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Ján Krnáč, advokát, Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 378 946 92, o zrušení práva spoločného nájmu bytu po rozvode manželov, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov konania a to žalobkyne P. O., nar. XX. XX. XXXX a žalovaného U.A. O., nar. XX. XX. XXXX k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, nachádzajúci sa na X-P. podlaží, ulica F., popisné číslo XXXX/XX vo N., X. N. a určuje, že výlučnou nájomníčkou a členkou bytového družstva naďalej zostáva žalobkyňa.

Žalovanému sa náhradné bývanie n e p r i z n á v a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 19. 08. 2015 žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytu po rozvode manželstva s tým, že súd určí žalobkyňu ako výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 01. 12. 1984, z manželstva pochádzajú dve dcéry. Z dôvodu násilníckej povahy žalovaného v auguste 2010 bolo na neho podané trestné oznámenie a je voči nemu vedené trestné konanie pred tunajším súdom pod sp. zn. . Zároveň navrhovateľka podala aj návrh na rozvod manželstva, ktoré bolo dňa 12. 05. 2011 právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. . Dňa 22. 10. 1987 bolo vydané rozhodnutie o pridelení družstevného bytu a následne bola spísaná Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 29. 10. 1987, na základe čoho bol účastníkom konania pridelený do užívania 3-izbový družstevný byt č. XX na ulici F.X. Q. N.. Byt pozostáva z troch izieb, kuchyne, chodby, kúpeľne, WC a loggie. Tým došlo k vzniku spoločného práva užívania bytu ako aj spoločného členského podielu v SBD Zvolen. Dňa 17. 08. 2009 bola SBD Zvolen zaslaná účastníkom konania Výpoveď z nájmu bytu z dôvodu neuhradených nedoplatkov z vyúčtovania, ktoré okamžite po doručení výpovede žalobkyňa uhradila. Predstavenstvo SBD Zvolen na zasadnutí dňa 29. 03. 2012 prerokovalo žiadosť o zrušenie výpovede a došlo k odvolaniu výpovede z nájmu bytu. Toho času žalobkyňa býva v byte spolu s vnukom P., synom jej dcéry U., o ktorého sa stará. V byte má evidovaný trvalý pobyt aj dcéra U. a ďalšia vnučka Y., ktoré sú prechodne v Rakúsku. Žalovaný sa dobrovoľne odsťahoval v júli 2011 do prenajatého bytu napriek tomu, že vo Zvolenskej Slatine žijú jeho rodiča v 6-izbovom rodinnom dome, býva tam s nimi brat žalovaného. Po rozvode manželstva sa žalobkyňa pokúšala so žalovaným dohodnúť o vyporiadaní členského podielu. Žalovaný s ňou odmieta komunikovať, komunikuje len prostredníctvom sestry, ktorá dala žalobkyni návrh, aby sa vzdala svojho členského podielu v bytovom družstve v

prospech žalovaného, že sa byt predá a ju vyplatia. Navrhovateľka poukázala na to, že toho času všetky náklady za byt uhrádza ona sama tak, ako počas celého trvania manželstva. Žalovaný do rodinného rozpočtu začal prispievať až v roku 2003 po 150,00 € mesačne, napriek tomu, že jeho mesačný príjem spolu s invalidným dôchodkom bol cca 500,00 € mesačne. Aj z tejto sumy však žalovanému musela zakupovať cigarety, pivo, dávať mu vreckové v celkovej hodnote 120,00 € mesačne, t. j. na domácnosť jej zostala len suma 30,00 € na mesiac. Peniaze, ktoré jej žalovaný počas manželstva zarobil, minul na alkohol a hradenie pokút za trestné činnosti, ktoré páchal. So žalovaným majú spoločný úver v SLSP, ktorý uhrádza ona sama, žalovaný odmieta akceptovať, že je taktiež povinný uhrádzať polovicu dlhov. Do mája 2015 mal žalovaný v byte uzamknutú najväčšiu izbu, za ktorú posielal 10,00 €. Všetky povinnosti spojené s členstvom v SBD uhrádza žalobkyňa, žalovaný si tieto neplnil. Mala záujem vyplatiť žalovanému polovicu reálnej ceny bytu po zarátaní spoločného úveru, on však toto odmietol akceptovať. Na tunajšom súde sa vedie konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželov, v ktorom žalovaný žiada vyplatenie polovice ceny bytu, avšak sumu, ktorú žiada, je nadsadená, nezodpovedá reálnej hodnote bytu. V konaní o vyporiadaní BSM žalovaný nenamietal, aby sa výlučnou nájomníčkou a členkou v SBD stala žalobkyňa.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 09. 09. 2015 prostredníctvom právneho zástupcu, kde súhlasil, aby sa výlučnou nájomníčkou bytu a členkou družstva stala žalobkyňa, avšak žiadal, aby súd žalovanému priznal právo na bytovú náhradu vo forme náhradného bytu, ktorú mu je povinná zabezpečiť žalobkyňa. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa v návrhu uviedla neúplné, skreslené skutočnosti, ktoré sa v mnohých častiach nezakladajú na pravde. Žalovaný zdôraznil, že pred tunajším súdom prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktoré nie je právoplatne skončené. Žalovaný sa snažil so žalobkyňou o vyporiadaní BSM dohodnúť, ako aj o nájme bytu mimosúdnou cestou, k dohode však nedošlo. Predmetom vyporiadania BSM je aj hodnota členského podielu v SBD Zvolen. Žalovaný súhlasí, aby členský podiel pripadol do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému polovicu trhovej hodnoty členského podielu. Žalovaný ďalej uviedol, že po rozvode manželstva účastníci konania žili naďalej v spoločnej domácnosti, tu však atmosféra pre žalovaného bola nepriaznivá. Do bytu sa späť nasťahovala dcéra U. po svojom rozvode spolu so synom P., neskôr sa dcére narodilo ďalšie dieťa - dcéra Y.. O obe deti sa starali žalobkyňa a žalovaný, pretože dcéra U. odišla pracovať do Rakúska. Tu sa zdržiavala aj tri mesiace bez záujmu o deti, po príchode domov dcéra U. taktiež nejavila záujem o deti, po večeroch odchádzala z bytu, prichádzala domov v podnapitom stave, vodila si rôzne mužské známosti. Druhá dcéra P. bola taktiež problematické dieťa, v 14-tich rokoch bola umiestnená v nápravno-výchovnom zariadení v Spišskom Hrhove, neskôr otehotnela a má dcéru P.. V dôsledku týchto skutočností vznikali hádky medzi manželmi, žalobkyňa často provokovala žalovaného, napádala ho fyzicky, vyčlenila mu izbu v byte, kde sa mohol zdržiavať, vyčlenila mu miesto v chladničke, kde si mohol odkladať svoje potraviny, sám sa o seba staral, varil si, pral. Do domácnosti prispieval po 150,00 až 200,00 € mesačne formou zrážok zo mzdy v prospech účtu žalobkyne. Bolo to už od roku 2003, kedy formou zrážok prispieval na účet žalobkyne, od roku 2011 je to pravidelne mesačne po 150,00 €. Napriek tomu si žalobkyňa bez jeho vedomia brala niekoľko pôžičiek na rôzne účely, ktoré nezvláda platiť. V dôsledku všetkých týchto okolností žalovaný odišiel zo spoločného bytu a našiel si iné ubytovanie. V byte mu zostala vyčlenená jedna izba, ktorú určila žalobkyňa, a za ktorú platil 10,00 € mesačne. Vo vzťahu ku trestnému konaniu žalovaný uviedol, že to bolo súčasťou celého načasovaného a zamýšľaného plánu zo strany žalobkyne, aby dosiahla rozvod manželstva a získala výhody v rámci vyporiadania BSM. V čase písomného vyjadrenia nie je právoplatne odsúdeným, nakoľko sa voči odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Zvolen odvolal. Nie je pravdou, že by sa žalobkyňa s ním snažila dohodnúť o vyporiadaní členského podielu, neprišiel mu žiaden návrh dohody, naopak, on bol ten, kto inicioval dohodovacie konanie. K svojmu nároku na náhradné bývanie formou náhradného bytu žalovaný uviedol, že sa zo spoločného bytu odsťahoval nie z vlastnej iniciatívy, ale v dôsledku narušeného spolužitia so žalobkyňou. V tomto prípade odopretie bytovej náhrady by bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, naopak, žalobkyňa podľa jeho informácie je vlastníčkou domovej nehnuteľnosti v obci Klokoč. Pokiaľ sa týka rodičovského rodinného domu vo Zvolenskej Slatine, tento je vo vlastníctve jeho sestry. Záverom žalovaný dodal, že je invalidom, jeho zdravotný stav je nepriaznivý a prognóza vývoja nie je dobrá.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. K okolnostiam nadobudnutia bytu žalobkyňa uviedla, že po sobáši bývali jeden rok u jej rodičov a potom sa presťahoval do domu svokrovcov. Tam však bol problém, pretože boli všetci alkoholici vrátane jej manžela. V tom čase manžel pracoval ako signalista, bol im pridelený družstevný byt v roku 1987, t. j. v čase, keď bola narodená staršia dcéra Jana, bola vo veku 1 roka. Už v tom čase manžel dosť pil, ale nebol agresívny. Z dôvodu jeho pitia však mali neustále finančné problémy, pretože často krát manžel prepil celú výplatu a v podstate žili len z jej materskej a z výpomoci jej rodičov. Po nástupe do zamestnania finančne zabezpečovala chod domácnosti sama. V čase, keď mala staršia dcéra 5 rokov, sa stal manželovi úraz, avšak v tom čase bol tiež pod vplyvom alkoholu, takže úraz si zavinil sám. Bol 1 rok na PN a potom si občas našiel nejaké zamestnanie, avšak vždy bol prepustený kvôli alkoholu. Poberal čiastočný invalidný dôchodok, ten však míňal na alkohol a cigarety. Tvrdenia žalovaného, že on bol šikanovaný z jej strany nie sú pravdivé, tieto tvrdenia prednášal aj v trestnom konaní, kde súd neakceptoval jeho tvrdenia, ani tvrdenia výpovede svedkov v jeho prospech a došlo k odsúdeniu žalovaného pre týranie. Žalobkyňa poukázala na to, že problém bol najmä v tom, že žalovaný pil a pod vplyvom alkoholu bol agresívny, bil ju, aj deti. V tom stave ho vedela ukľudniť len jeho sestra a tejto žalobkyňa oznámila, že ak žalovaný nepôjde na liečenie, bude to riešiť cestou súdu. Keďže sa situácia nezmenila, rozhodla sa podať trestné oznámenie. Po tomto sa všetci postavili proti nej a všetko začali popierať. Pokiaľ sa týka finančného hospodárenia v domácnosti, v podstate všetko uhrádzala sama. Od roku 2003 jej manžel začal dávať po 150,00 € do domácnosti, avšak z toho mu musela dávať vreckové, kupovať cigarety, inak bol agresívny. Ona uhrádzala platby za byt, je však pravdou, že vznikali nedoplatky a bolo to pre nehospodárne správanie žalovaného, ktorý si napríklad opakovane napúšťal vaňu s teplou vodou. Na úhradu nedoplatkov si brala pôžičky, ktoré následne musela splácať. Zobrali si aj jeden väčší úver na zabezpečenie bývania. Je pravdou, že pre nedoplatky jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu, ktorý nedoplatok následne ihneď vyplatila. Po rozvode manželstva v roku 2011 sa bola informovať o stave bytu, kedy jej na SBD povedali, aby sa s manželom dohodli, preto sa s ním pokúšala dohodnúť, avšak on si kládol nehorázne podmienky, žiadal, aby ona splatila úver a vyplatila mu polovicu za byt, pričom vychádzal z nehoráznej ceny. Preto sa rozhodla podať žalobu na súd. Ona sama je zamestnaná na ŽSR od roku 1988, t. času v pozícii obchodnej manažérky a jej príjem je 600,00 € mesačne v čistom. Býva v byte spolu s vnukom P. 13 ročným, o ktorého sa stará, pretože dcéra U. po rozvode pracuje v zahraničí, kde má v opatere dcéru Y.. Dcéra U. spolu s deťmi majú v byte trvalý pobyt. Žalobkyňa vlastní pozemky - orná pôda a lesné pozemky na O., ktoré zdedila po matka, a kde jej vyplácajú 15,00 € ročný nájom. Iný príjem nemá. Toho času spláca spoločný úver z manželstva, na živobytie si brala úver zo Slovenskej sporiteľne vo výške 25.000,00 €, ktorý spláca po 230,00 € mesačne. Platí si dôchodkové sporenie a uhrádza náklady spojené s bývaním. Má zdravotné problémy, na ktoré berie lieky pre migrény a žalúdočné vredy. Na otázky právneho zástupcu žalovaného potvrdila, že po smrti svojich rodičov zdedila 1/3 rodinného domu spolu s ďalšími dvomi súrodencami. V tomto dome žila jej dcéra Mariana spolu s vnučkou, otec dieťaťa už nežil. Chcela dcére pomôcť, preto na žiadosť jej sestra - pani Výbošťoková jej darovala sumu 11.000,-- Sk, na čo jej žalobkyňa prisľúbila, že na ňu prevedie svoj podiel na dome s tým, že keď sa predá rodičovský dom, tak z tých peňazí ju vyplatí. Kúpna zmluva na rodinný dom bola písaná na ňu asi jeden rok, a keď to zistila manželova strana, začali ju vydierať, že chcú polovicu peňazí z toho, čo dostala za dom. Preto darovacou zmluvou dom previedla na sestru, ktorá je poskytla peniaze na dom.

K výpovedi žalovanej právny zástupca žalovaného poukázal na to, že spolužitie žalovaného so žalovanou bolo zložité, pretože bol z jej strany neustále šikanovaný. Stúpajúce náklady na bývanie boli v súvislosti s tým, že k nim prišli bývať dcéra U. spolu s deťmi, kde si vodila aj svojich partnerov. Pokiaľ žalobkyňa spomínala dlhy počas manželstva, tieto produkovali ich dcéry a to najmä dlhy u mobilných operátorov. Poukázal aj na vyjadrenia žalobkyne ohľadne nehnuteľnosti, ktorú mala zdediť po rodičoch s tým, že jej konanie smeruje k ukráteniu práv žalovaného.

Žalovaný pred súdom uviedol, že uvedený byt dostal od železníc, kde bol zamestnaný ako signalista. Žiadosť o byt podával ešte v čase predtým ako spoznal žalobkyňu. V tom čase jeho otec bol predsedom strany KSČ pre stredoslovenský kraj a spolu s náčelníkom stanice povedali, že vybavia ten byt. Na byt čakal asi 7 rokov a v čase, keď sa oženil, mu bol pridelený. Tento byt užívali spoločne s manželkou a následne tam prišli bývať aj ich dcéry a vnuk pred 11 alebo 12-timi rokmi, keď sa dcéra rozviedla. Potom prišla bývať aj druhá dcéra a všetky do neho rýpali, vyčlenili mu jednu miestnosť, preto spravidla radšej z bytu ušiel. Pravidelne dával manželke 170,00 € mesačne na stravu, na byt, do domácnosti, pre neho samého mu veľa krát nič nezostalo. V tom čase bol po nehode, striedal zamestnania podľa toho, kde si prácu našiel, či už ako údržbár, na tržnici, poberal čiastočný invalidný dôchodok. O tento 2x prišiel,

pretože presiahol určený príjem a následne boli mesiace, kedy nemal žiaden príjem, potom mu obnovili invalidný dôchodok. Následne sa zamestnal na železnici ako upratovač a pod železnicou v dome kultúry ako kurič, vrátnik a strážnik. Nehoda, ktorá sa stala pred 22 rokmi bola vtedy, keď šiel z práce, bola zima, sedel na autobusovej zastávke, kde do neho narazilo auto, nebol pod vplyvom alkoholu. Asi jeden rok bol PN a následne mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Problémy nastali v čase, kedy priši bývať späť do bytu dcéry, dcéra P. prišla s priateľom, ktorý pil a mali spolu konflikty. Najviac do neho rýpala manželka a dcéra U.. Stalo sa, že mu rozbili hlavu, avšak na ošetrení nebol, lebo nechcel uvádzať tieto veci na manželku. Potom, čo mu vyčlenili len jednu izbu, vydržal tam asi 8 mesiacov, avšak bol nútený odísť. Najskôr šiel bývať do rodičovského domu, ktorý je vo vlastníctve jeho sestry. Býval tam aj jeho brat, ktorý pil, mali spolu konflikty, pretože on nechcel piť a tak si cez známu vybavil podnájom 1-izbového bytu, kde býva doposiaľ. V byte býva sám. Po odchode z bytu sa so žalobkyňou nedohadoval ohľadne bývania, pretože sa s ňou nedalo rozprávať. Má zato, že byt patrí jemu, pretože on ho dostal od železníc. Hoci akceptuje, že byt je spoločný, a aj súhlasí s tým, aby v byte zostala bývať manželka, žiada však o vyplatenie polovice hodnoty bytu. Po vysvetlení sudkyňou, že predmetom v tomto konaní nie je vyplatenie hodnoty bytu, ale súd rozhoduje o ďalšom nájme po rozvode manželov a o prípadnej bytovej náhrade druhému manželovi, žalovaný uviedol, že sa k tomu vyjadriť nevie. Uviedol, že sám nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Vyživovacie povinnosti nemá, je zamestnaný, kde dosahuje príjem 380,00 až 420,00 € mesačne v čistom. Po odchode z bytu mu zostali veci v byte v jednej miestnosti, ktorú si uzamkol a každý mesiac platil 10,00 € manželke. Takto platil asi 2 roky, ale potom, keď sa nemohol dostať do bytu z dôvodu výmeny zámky na vchode, nechcel sa nikomu doprosovať, tak sa o to nestaral a prestal platiť. K okolnostiam spolužitia na otázku svojho právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ bol v byte, mohol sa zdržiavať len vo vyčlenenej izbe, dcéra Jana a manželka do neho neustále rýpali, že tam nemá čo robiť, nesmel používať práčku, obmedzene mohol používať vodu, mal vyčlenenú jednu poličku v chladničke, aj odtiaľ mu niekedy veci vyhodili. Preto si všetko nechával vo svojom zamestnaní, kde si varil aj pral. Na otázky žalobkyne uviedol, že nikdy nebol prepustený z práce pre požívanie alkoholu, nie je pravdou, že by fyzicky ubližoval dcére Jane, je však pravdou, že pod vplyvom alkoholu bol na bicykli.

Na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu vydaného OSBD Zvolen dňa 26. 10. 1987, bolo rozhodnuté o pridelení členom U. O. a manželke P. bytu č. XX na X. F. W. XX/B, A. J. N. Q. N. do osobného užívania. Byt pozostáva z troch izieb kuchyne a príslušenstva. Zároveň bola určená výška predbežného členského podielu 29.336,-- Kčs, ktorú je člen povinný zaplatiť do 15-tich dní od doručenia rozhodnutia. Zaplatením členského podielu a pridelením bytu vzniklo členovi právo, aby s ním predstavenstvo uzavrelo Dohodu o odovzdaní a prevzatí prideleného bytu do užívania. Podľa zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 29. 10. 1987 SBD Zvolen ako vlastník domu odovzdal do osobného užívania svojmu členovi U. O. byt podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 22. 10. 1987. Družstvo vzalo na vedomie, že osobný užívateľ v čase uzavretia dohody žije v manželstve s P., čím vzniká spoločné užívacie právo manželov. V článku 2 družstvo vzalo na vedomie, že v čase uzavretia dohody budú s užívateľom bytu bývať 3 osoby. V článku 6.7 bolo dohodnuté, že užívateľ družstevného bytu je povinný platiť úhrady za užívanie bytu a za poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu alebo preddavok na ne. Podľa Dodatku č. 1 k zápisnici (čl. 13) bez bližšej špecifikácie dátumu došlo k dohode, že v súvislosti s realizáciou stavebných prác a zabezpečením finančných prostriedkov prostredníctvom úveru z VÚB sa nájomca zaviazal splácať úver na uvedené stavebné práce tvorbou fondu prevádzky údržby a opráv až do jeho splatenia.

Žalobkyňa predložila Zmluvu o návratnej bezúročnej pôžičke zo dňa 08. 09. 1987, na základe ktorej bola účastníkom konania ako manželom poskytnutá návratná pôžička v čiastke 4.732,-- Kčs na zakúpenie bytu, ktorú boli povinní uhrádzať mesačnými splátkami po 200,-- Kč od októbra 1987 až do zaplatenia a to zrážkami zo mzdy.

Žalovaný predložil k okolnostiam nadobudnutia bytu súdu písomné vyhlásenie svojho otca U. O. (čl. 169), v ktorom tento uviedol, že v 80-tych rokoch bol nedostatok bytov a byty boli mladým prideľované na základe poradovníkov, v ktorých sa čakalo aj niekoľko rokov. V roku 1973 pracoval ako profesionálny politický pracovník vo vysokej funkcii a postaral sa o to, aby vybavil prednostné pridelenie družstevného bytu synovi U. O., bez jeho intervencie by syn s manželkou byt nedostali. V tom čase bola synova manželka P., t. j. žalobkyňa na materskej dovolenke, nebola zamestnanom POČSD Zvolen a vôbec sa nezaslúžila o pridelenie bytu do užívania. Podľa písomného vyjadrenia P. F. rod. O., sestry žalovaného (čl. 168), táto potvrdila, že jej brat U. O. býva v nájomnom byte, za ktorý riadne a včas platí. Rodičovský dom vo Zvolenskej Slatine darovali rodičia jej, pretože sa o nich dlhodobo stará. Matka je umiestnená

ako nemobilná v domove sociálnych služieb, kde jej vypomáha. Otec býva v rodičovskom dome, je onkologický pacient, ktorému starostlivosť zabezpečuje ona. V dome býva brat U., ktorý je dlhodobo nezamestnaný, má zdravotné problémy. Rodičovský dom je značne poškodený, vyžaduje si nákladné opravy a s prihliadnutím na zdravotný stav otca a neusporiadané vzťahy medzi bratom U. Y. U. je vylúčené, aby U. O. býval v dome. Ďalej uviedla, že bratovi, t. j. žalovanému sa v roku 1991 stal úraz, od roku 1992 z čiastočného invalidného dôchodku a keď sa zamestnal v ŽSR, od roku 2003 mesačnou zrážkou zo mzdy na účet navrhovateľky prispieval sumou o 150,00 do 200,00 €, niekedy aj viac. V ďalšom sa P. F. vyjadrovala k okolnostiam domu v O.. K uvedeným listinám súd v krátkosti uvádza, že pokiaľ sa týka zásluhovosti o nadobudnutí bytu, nemôže súd vziať na zreteľ okolnosť, že o pridelenie bytu sa mal zaslúžiť otec žalovaného z dôvodu „protekcie“, nakoľko uvedené by odporovalo dobrým mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Súd len dodáva, že nemožno vylúčiť, že práve založenie rodiny a uzavretie manželstva mohlo taktiež napomôcť urýchleniu pridelenia bytu.

K okolnostiam výpovede z nájmu bytu si súd vyžiadal stanovisko Stavebného bytového družstva, ktoré vo svojom písomnom oznámení (čl. 47, 67) uviedlo, že nájom bytu bol účastníkom konania vypovedaný z dôvodu neplatenia nájomného, na základe výpovede zo dňa 17. 08. 2009 (čl. 48), ktorú výpoveď obdržali žalobkyňa dňa 20. 08. 2009 do vlastných rúk (čl. 49) a žalovaný dňa 26. 08. 2009 (čl. 51). Výpoveď bola daná z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v zmysle § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, pričom nedoplatok bol uhradený dňa 24. 08. 2009, družstvo nemá vedomosť o tom, kto z účastníkov konania nedoplatok uhradil. Výpoveď bola odvolaná na základe rozhodnutia predstavenstva zo dňa 29. 03. 2009 (čl. 52 až 59), avšak s účastníkmi nebola uzavretá nová nájomná zmluva z dôvodu, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 12. 05. 2011. V zmysle § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi. V súčasnej dobe byt užíva bez právneho dôvodu navrhovateľka, v byte sú hlásené dve osoby. Členstvo v družstve účastníkom konania zrušené nebolo. Platby nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu ako aj nedoplatky z ročného vyúčtovania sú uhrádzané z účtu č. XXXXXXXX/XXXX, rovnako preplatky sú zasielané na ten istý účet. Platby sú uhrádzané pravidelne každý mesiac, pričom družstvo nemá vedomosť, kto je majiteľom uvedeného účtu. Zároveň družstvo predložilo analýzu platieb za obdobie od 01. 01. do 31. 08. 2015 (čl. 59), z ktorého vyplýval evidovaný preplatok 13,15 €. Družstvo sa nevyjadrilo, koho z účastníkov navrhuje ako výlučného nájomcu a člena družstva po zrušení spoločného nájmu bytu súdom.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. súd zistil, že žalovaný bol odsúdený rozsudkom zo dňa 15. 06. 2015 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, b/, ods.2 písm. d/ Tr. zákona, ktorého skutku sa mal dopúšťať od presne nezistenej doby roku 2007 do apríla 2011 vo Zvolene voči svojej manželke, t. j. žalobkyni, ktorej mal spôsobovať psychické aj fyzické utrpenie. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na 5 rokov a zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Je pravdou, že v trestnom konaní žalovaný ako obžalovaný sa necítil byť vinný zo žalovaného trestného činu, rovnako poukazoval na to, že problémy začali v roku 2007, keď sa vrátila do bytu dcéra U. s rodinou, práve manželka ho fyziky napadla, rovnako aj dcéra U.. V trestnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie na skúmanie duševného stavu obžalovaného (žalovaný) a poškodenej (žalobkyňa). Znalecký posudok na duševný stav obžalovaného konštatoval, že tento trpel následkami úrazového poškodenia mozgu a na báze zmeny psychických funkcií týmto poškodením sa u neho vyvinul sekundárny syndróm závislosti na alkohole. Znalci poukázali na to, že pri pobyte na slobode a ďalšej konzumácii alkoholických nápojov sa môže tento psychosyndróm zhoršovať a preto navrhli uložiť žalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a zakázať mu konzumáciu alkoholu na dlhšiu dobu. K osobnosti žalovaného bolo zistené, že tento vykazuje známky post traumatického organického psychosyndrómu, jeho príčinou bol zrejme predchádzajúci úraz v 90-tyh rokoch. Následkom je zvýšená impulzivita, t. j. konanie bez predchádzajúceho rozmyslu. K psychickému stavu poškodenej (t. j. žalobkyne) bolo konštatované, že sa u nej jedná o dlhodobú post traumatickú poruchu, ktorou trpí z dôvodu dlhodobého prežívania a vystavovania stresovým situáciám zo strany manžela. Neboli zistené tendencie vymýšľať si, skresľovať prežívané udalosti, či nadsadzovať ich. Jej výpovede boli hodnotené ako hodnoverné. Súd na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov skonštatoval, že je jednoznačne preukázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe a preto obžalovaného odsúdil. Voči rozhodnutiu I. stupňového súdu podal odvolanie obžalovaný aj prokurátor, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 27. 01. 2016 bolo odvolanie obžalovaného aj okresného prokurátora zamietnuté. Odvolací súd sa stotožnil so závermi I. stupňového súdu. Žalovanému bol dňa

08. 04. 2016 nariadený výkon ambulantného ochranného liečenia, žalovaný na pojednávaní potvrdil, že výkon ochranného liečenia nastúpil.

V ďalšom súd oboznámil listinné doklady predkladané účastníkmi konania na preukázanie svojich tvrdení o úhradách spojených s nákladmi na bývanie a domácnosť a ohľadne tvrdení vzájomného spolužitia v predchádzajúcom období.

Podľa § 153 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.12.1991), štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.12.1991), rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.12.1991), právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. Podľa ods. 2, o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.

Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný do 31.12.1991), ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi. Podľa ods. ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992), právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Podľa ods. 3, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu a určil, že výlučným nájomcom a členom družstva naďalej zostáva žalobkyňa.

V súlade s návrhom žalobkyne tiež súd určil, že žalovanému bytová náhrada nepatrí. Vykonaným dokazovaním mal súd za nepochybne preukázané, že byt, ktorý je predmetom sporu, nadobudli účastníci počas trvania manželstva, na základe čoho vzniklo účastníkom konania právo spoločného nájmu k predmetnému bytu, ako aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Po rozvode manželstva mali títo možnosť uzavrieť dohodu o tom, kto z nich bude naďalej nájomcom bytu ako člen družstva. Keďže sa účastníci konania nevedeli dohodnúť, obrátila sa žalobkyňa so svojim návrhom na súd.

Na začiatku sa súd vyporiadal s okolnosťou, že počas trvania manželstva malo dôjsť k výpovedi nájmu bytu zo strany bytového družstva, na základe čoho malo dôjsť k zániku nájmu bytu. Na základe tvrdenia žalobkyne, ako aj vyjadrenia bytového družstva je zrejmé, že k výpovedi nájmu z bytu zo dňa 17. 08. 2009 došlo pre neplnenie platieb za nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, t. j. v súlade s ustanovením § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Nedoplatok, pre ktorý došlo k výpovedi z nájmu, bol uhradený ešte dňa 24. 08. 2009 žalobkyňou. Na rokovaní predstavenstva SBD dňa 29. 03. 2012 došlo k schváleniu odvolania výpovede z nájmu bytu, čím došlo k obnoveniu predchádzajúceho vzťahu. Keďže však v tom čase už bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a v súlade s právnymi predpismi spoločný nájom bytu je možný len u manželov, nebolo možné uzavrieť novú nájomnú zmluvu s obidvomi rozvedenými manželmi. Bytové družstvo vyzvalo účastníkov konania, aby sa dohodli, kto bude ďalej výlučným nájomcom bytu. Keďže k dohode nedošlo, je potrebné rozhodnutie súdu.

Rozvodom manželstva účastníkov konania je splnená podmienka pre zrušenie spoločného nájmu k predmetnému bytu. Pri rozhodovaní o tom, kto z účastníkov bude naďalej ako člen družstva výlučným nájomcom bytu, súd zohľadnil stanovisko oboch účastníkov v tom, že žalobkyňa i žalovaný zhodne súhlasili s tým, aby výlučným nájomcom bytu ako člen družstva bola žalobkyňa. Súd preto rozhodol tak, že zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu a určil, že výlučnou nájomníčkou a členkou bytového družstva naďalej zostáva žalobkyňa.

Sporné medzi účastníkmi zostalo právo žalovaného na náhradné bývanie. Hoci žalovaný vo svojej výpovedi žiadal vyplatenie polovice hodnoty bytu, súd konštatuje, že táto okolnosť bude predmetom vyporiadania BSM medzi manželmi v konaní, ktoré sa vedie pred tunajším súdom. Súd v tomto konaní o takejto požiadavke žalovaného rozhodnúť nemôže. Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný žiadal o zabezpečenie náhradného bytu žalobkyňou. Poukázal na to, že je na čiastočnom invalidnom dôchodku, privyrába si v zamestnaní, je nemajetný, sám nemá možnosť zabezpečiť si bývanie vlastnou cestou. Žalobkyňa poukázala na to, že práve pre správanie žalovaného došlo k rozpadu manželstva, pokiaľ by obmedzil požívanie alkoholu, pod vplyvom ktorého bol agresívny, nemuselo dôjsť k rozpadu manželstva účastníkov, nemusel opustiť spoločné bývanie. Takéto správanie žalovaný popieral, tvrdil, že naopak on bol v domácnosti obmedzovaný a napádaný žalobkyňou, aj dcérou U.. Súd konštatuje, že hoci žalovaný popieral tieto tvrdenia žalobkyne, jedná sa z jeho strany výlučne o subjektívne tvrdenia, ktoré neboli podporené žiadnymi ďalšími objektívnymi dôkazmi. Žalobkyňa doložila súdu úradné listiny preukazujúce problémy žalovaného v zamestnaní pre alkohol, konanie v rozpore so zákonom pod vplyvom alkoholu (priestupkové konania). Hoci sa žalovaný snažil súdu uviesť, že sa na dané okolnosti veľmi nepamätá, čo aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav (úraz hlavy) môže byť tvrdením objektívnym, súdu sa však javilo, že žalovaný skôr túto situáciu využíva neodôvodnene v svoj prospech. Proti jeho tvrdeniam svedčí právoplatné odsúdenie zo zločinu týrania vo vzťahu k manželke, čím boli naplnené skutkové okolnosti použitia ustanovenia § 712a ods.8 Občianskeho zákonníka, veta druhá, na základe čoho súd rozhodol, že mu bytová náhrada nepatrí. Súd len podotýka, že nevykonával rozsiahlejšie dokazovanie k tvrdeniam žalovaného o nepravdivosti tvrdení žalobkyne, nakoľko súd je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ako aj o tom, kto ho spáchal (§ 135 ods.1 O. s. p.), pričom v trestnom konaní môže dôjsť k odsúdeniu páchateľa len v tom prípade, ak je jeho vina preukázaná jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností súdu. Okrem toho súd nezistil žiadne také okolnosti v prejednávanej veci (rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka ), ktoré by umožnili súdu neprihliadnuť na citované zákonné ustanovenie, kedy by sa žalovanému náhradné bývanie priznalo. Súd preto v druhom výroku rozhodol tak, že sa žalovanému náhradné bývanie nepriznáva

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého patrí náhrada trov konania úspešnému účastníkovi. V tomto prípade bola úspešná žalobkyňa, náhradu trov si však neuplatnila, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).