Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/289/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: ASTA, a.s., so sídlom Kamenná cesta 3, 010 88 Žilina, IČO: 36 391 590, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Goliana 6, 036 01 Martin, IČO: 36 785 181, proti žalovanému: Farmárske trhy, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 3/2956, 010 01 Žilina, IČO: 47 031 514, právne zastúpenému: JUDr. Roman Hriadel, advokát, so sídlom Národná 806/16, 010 01 Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 16.953,52 EUR spolu s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.953,52 EUR spolu s 0,1 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.800,- EUR od 10.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.890,- EUR od 11.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.845,- EUR od 18.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.845,- EUR od 17.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.845,- EUR od 10.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.845,- EUR od 10.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.845,- EUR od 9.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 348,34 EUR od 3.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.845,- EUR od 9.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.845,- EUR od 9.9.2014 do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.017 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 2.182,98 EUR, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 19.9.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške uplatnenej istiny v zmysle upresnenia učineného na výzvu súdu podaním zo dňa 29.10.2014 v sume 16.953,52 EUR spolu s 0,1 % úrokom z omeškania denne zo základov a za dobu omeškania, ako je špecifikované v petite písomného vyhotovenia žaloby, ako aj na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol žalobca tvrdenia, podľa obsahu ktorých je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parc.č. XXXX/XX kat. územie Ž., ktorá sa nachádza na T. A. Č.. X, E. Ž.W. / ďalej už len nehnuteľnosť/. Ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako s nájomcom dňa 22.10.2013 Zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov /ďalej už len Zmluva/. Predmetom tejto Zmluvy bol záväzok žalobcu ako prenajímateľa prenechať žalovanému nebytový priestor OP č. X/XX nachádzajúci sa v nehnuteľnosti a príslušenstvo k tomuto nebytovému priestoru - ďalej už len nebytový priestor. Celková plocha nebytového priestoru a prenajatého príslušenstva predstavovala výmeru XXX m2 a presná špecifikácia predmetu nájmu vyplývala z obsahu prílohy č. 2 a 3 Zmluvy. Žalobca poukázal na obsah Zmluvy v článku V. bod 2, v ktorom si zmluvné strany dojednali nájomné vo výške 1.800,- EUR

za 1 m2 / za prevádzku mesačne s DPH, ďalej poplatok za spotrebované energie, a to po skončení príslušného mesiaca na základe spotrebovanej energie. Nájomné sa malo vyplácať za príslušný mesiac nájmu na základe faktúry vystavenej žalobcom ako prenajímateľom so sedemdňovou splatnosťou. Platba poplatku za spotrebovanú a nameranú elektrickú energiu sa dohodou žalobcu a žalovaného mala vyplácať po skončení príslušného mesiaca na základe spotrebovanej energie a faktúry vystavenej žalobcom ako prenajímateľom so sedemdňovou splatnosťou. Žalobca vyfakturoval žalovanému jednak nájomné podľa faktúr špecifikovaných v článku I. písomného vyhotovenia žaloby číslom, fakturovanou sumou a splatnosťou za obdobie od januára do októbra 2014 a faktúrou č. 41140089 v sume 0,18 EUR s DPH splatnou 9.4.2014 poplatok za spotrebované energie. Žalobca ďalej poukázal na dojednanie vyplývajúce z článku V. bod 3 Zmluvy, v ktorom si zmluvné strany pre prípad omeškania sa žalovaného s úhradou nájomného a servisného poplatku dojednali úrok z omeškania v sadzbe 0,1 % denne z dlžnej sumy. V rámci odôvodnenia žaloby poukázal žalobca na úpravu podľa § 488 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. O nájme a podnájme nebytových priestorov a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný si ako nájomca nesplnil riadne a včas svoju základnú povinnosť vyplývajúcu mu z nájomného vzťahu, a to povinnosť platiť prenajímateľovi - žalobcovi dohodnuté nájomné a poplatok za spotrebované energie, na základe čoho sa žalobca dôvodne domáha uplatnenej istiny a zmluvných úrokov z omeškania.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Poukázal na článok I. v časti pod názvom „Protokol o odovzdaní“, v ktorom protokole sa mal uviesť aktuálny stav prenajímaného priestoru a jeho vybavenie. Súčasťou tohto protokolu mali byť všetky relevantné vyjadrenia a povolenia súvisiace s predmetným prenajímaným priestorom. Ďalej poukázal na článok VI. bod 1 Zmluvy, podľa ktorého mal byť spísaný protokol o odovzdaní nebytového priestoru s podrobným popisom priestoru a jeho vybavenia, pričom nájomca podpísaním preberacieho protokolu mal potvrdiť, že predmet nájmu bol odovzdaný riadne, včas v plnom rozsahu v zmysle tejto Zmluvy a tým prehlásiť, že predmet nájmu je spôsobilý na nájom na dohodnutý účel. Žalovanému nebol predložený žiaden protokol o prevzatí predmetu nájmu, ako konštatuje Zmluva a ani neboli takéto protokoly priložené ku Zmluve o nájme nebytových priestorov. Z toho dôvodu žalovaný v zmysle Zmluvy ani neprevzal predmet nájmu, tak ako to Zmluva konštatuje. Okrem tejto skutočnosti aj samotný predmet nájmu nebol spôsobilý na nájom na účel, na ktorý bol prenajatý v zmysle článku III. bod 4, teda na jeho používanie ako maloobchodné priestory za účelom obchodných aktivít, ktoré pozostávajú z organizovania stánkového predaja. Stánkovým predajom sa rozumie skutočnosť, že prenajímateľ poskytne priestory prenajatým nájomcom na účely predaja farmárskych komodít iným podnikateľským subjektom. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevytvoril podmienky pre nájomcu tak, ako je špecifikované v Zmluve, nebol žalovaný povinný platiť nájomné. V priebehu ďalšieho konania doplnil žalovaný svoju procesnú obranu tvrdiac, že sa žalobca dostal do omeškania sa s plnením svojich povinností voči žalovanému ako nájomcovi, nakoľko bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť pre potreby užívania predmetu nájmu žalovaným na dohodnutý účel povolenie Mesta Ž. na zriadenie trhového miesta a teda si žalobca ako prenajímateľ nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť pre žalovaného všetky relevantné vyjadrenia a povolenia súvisiace s predmetným prenajímaným priestorom, tak ako to vyplýva z článku I. Zmluvy v časti „Protokol o odovzdaní“. Napriek tomu žalovaný začal s realizáciou užívania nebytového priestoru vo vnútri Obchodného centra W., nakoľko v zmysle článku IX. bod 1, 2 Zmluvy si jednak zmluvné strany presne dohodli termín otvorenia prevádzky žalovaného dňom 26.10.2013 a zároveň žalovanému v prípade, že v dohodnutý termín prevádzku neotvorí, hrozili vysoké sankcie podľa tohto zmluvného dojednania. Rovnako bol nútený žalovaný začať užívať nebytové priestory v obchodnom centre W. od dohodnutého termínu, nakoľko mal zazmluvnených ďalších partnerov, ktorých produkty sa na organizovaných farmárskych trhoch predávali. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania namietal neplatnosť Zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a zároveň minimálne jej neúčinnosť /č.l. 140/ poukazom na dojednanie vyplývajúce z článku X. bod 1 Zmluvy a tvrdiac, že nakoľko nedošlo ku spísaniu protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru s jeho podrobnou špecifikáciou, nebol predmet nájmu dostatočne určito špecifikovaný a Zmluva je z tohto dôvodu neplatná, minimálne neúčinná. Tým, že nedošlo ku spísaniu protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, zároveň nedošlo zo strany žalobcu k odovzdaniu predmetu nájmu žalovanému do užívania na dohodnutý účel a zo strany žalovaného nebolo potvrdené v zmysle Zmluvy, že predmet nájmu je spôsobilý na užívanie na dohodnutý účel. Predmet nájmu preto nebol spôsobilý na jeho užívanie na dohodnutý účel, ktorým bola realizácia stánkového predaja, a preto žalovaný nie je povinný nájomné platiť. Zmluvu uzatvoril žalovaný v tiesni, nakoľko tak ako vyplýva z článku IX. bod 1, 2 Zmluvy mu hrozili sankcie v prípade neotvorenia prevádzky v dohodnutý termín a zároveň

vznik nákladov v súvislosti so zabezpečením tovaru, ktorý sa mal na predmetných farmárskych trhoch predávať tretími subjektami. V súvislosti s argumentáciou o nedostatočnej súčinnosti zo strany žalobcu voči žalovanému poukazoval žalovaný na úpravu podľa § 520 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že táto hmotno-právna úprava dopadá na práva a povinnosti založené Zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi, ktorá je Zmluvou nájomnou. V priebehu konania predložil Všeobecne záväzné nariadenie č. XX/XXXX mesta Ž., ktorým sa dopĺňa Všeobecné záväzné nariadenie č. X/XXXX, a ktoré Všeobecne záväzné nariadenie č. XX/XXXX nadobudlo účinnosť 14.10.2014. Vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu uviedol v rámci procesnej obrany, že práve z neho vyplýva skutočnosť, že žalobca neposkytol žalovanému včas a riadne súčinnosť v smere zabezpečenia povolenia mesta Žilina na zriadenie trhoviska pre M. W. L. T. A. v prospech žalovaného a práve skutočnosť, že je v tomto Všeobecne záväznom nariadení žalovaný uvedený, preukazuje existenciu omeškania sa žalobcu vo vzťahu k žalovanému, v nadväznosti na čo žalovaný nie je povinný za mesiace január až október 2014 nájomné platiť. Zdôraznil dojednanie vyplývajúce z článku III. bod 4 Zmluvy, podľa ktorého sa žalobca zaviazal žalovanému ako nájomcovi prenechať dve parkovacie miesta za účelom ambulantného predaja. Z takéhoto zmluvného dojednania je zrejmé, že malo ísť o dojednanie ambulantného predaja, teda o farmárske trhy, na ktorú činnosť dopadá úprava Zákona č. 178/1998 Z.z. a v zmysle úpravy § 2 ods. 2 ktorého Zákona sa za trhové miesto na účely tohto Zákona považuje aj iné ako verejné priestranstvo alebo nebytový priestor, v ktorom sa uskutočňuje ambulantný predaj. Na základe nariadenia mesta Žilina boli stanovené podmienky predaja formou farmárskych trhov a tie zahŕňali pre toho, kto chce prevádzkovať trhové miesto, v prvom rade zabezpečenie povolenia o zriadení trhového miesta, zabezpečenie trhového poriadku a určenie správcu trhoviska. Tieto skutočnosti mal zabezpečiť žalobca, čo však neučinil a to bol dôvod, pre ktorý žalovaný nebol ochotný podpísať protokol o prevzatí, tak ako vyplýva zo Zmluvy. Žalobca poukázal na úpravu § 47 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetná Zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť, pretože chýbali povolenia, ktoré boli podmienkou na to, aby Zmluva účinnosť nadobudla. Takúto podmienku si dojednali sami účastníci v článku X. bod 1 Zmluvy.

Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdiac, že Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je platná, pretože predmet nájmu bol dostatočne v obsahu tejto Zmluvy vymedzený ako nebytový priestor označený ako OP č. X/XX, ktorý sa nachádza v nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky prináleží žalobcovi spolu s príslušenstvom k tomuto nebytovému priestoru o celkovej výmere XXX m2. Zdôraznil, že skutočnosť, že došlo k užívaniu tohto nebytového priestoru odo dňa vzniku nájmu medzi účastníkmi sporná nie je. Úprava § 520 Občianskeho zákonníka na právny vzťah založený Zmluvou medzi účastníkmi nedopadá, nakoľko vzťah touto Zmluvou medzi nimi založený je obchodno-právnym vzťahom. Žalobca opakovane poukazoval na dojednanie vyplývajúce z článku VII. bod 22 Zmluvy a vo väzbe na to zdôrazňoval registrovaný predmet činnosti žalovaného, ktorým okrem iného je i správa trhoviska, tržnice, príležitostného trhu. V nadväznosti na to tvrdil, že povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť akékoľvek povolenia potrebné na vykonávanie činnosti v prevádzke. Opakovane zdôraznil v nadväznosti na úpravu vyplývajúcu zo Zákona č. 178/1998 Z.z., že má za to, že zabezpečenie potrebných dokladov a povolení ani potrebné nebolo, nakoľko predmetom nájmu bol nebytový priestor, ktorý je prevádzkarňou. Uvedené žalobca preukazoval predloženým výpisom zo živnostenského registra. V tejto súvislosti poukázal i na kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, na aký účel bolo M. Q. W. zriadené. Predmet nájmu hodnotí ako dostatočne špecifikovaný a Zmluvu nepovažuje za neplatnú z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu. Opakovane zdôraznil obchodno-právnu povahu vzťahu založeného Zmluvou, a to predovšetkým v nadväznosti na obranu žalovaného poukazujúcu na tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých mal žalovaný v zmysle jeho tvrdení Zmluvu uzatvoriť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu cestou predsedu predstavenstva žalobcu, výsluchom žalovaného cestou štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkyne p. S. Š., oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi účastníkmi dňa 22.10.2013 vrátane Prílohy č. 1 a nákres k tejto Zmluve, kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu, odbor životného prostredia zo dňa 30.1.2003, sprievodnou správou z januára 2001 a súhrnnou technickou správou z januára 2001, výpisom z obchodného a zo živnostenského registra žalovaného, výňatkami z elektronickej komunikácie v rámci kontraktačného procesu medzi účastníkmi a pripomienkovaným návrhom Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi - Zmluvy o nájme nebytových priestorov, Všeobecne záväzným nariadením č. X/XXXX vydaným mestom Ž., ktorým boli určené podmienky predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach v meste Žilina, Všeobecne záväzným nariadením č. XX/XXXX vydaným mestom Ž. účinným 14.10.2014, ktorým bolo doplnené

Všeobecne záväzné nariadenie č. X/XXXX a celým spisovým materiálom, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav:

Dňa 22.10.2013 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako s nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 7 až 18, súčasťou obsahu ktorej sú Prílohy č. 1, 2 a 3 /ďalej už len Zmluva/. Podľa článku I. „OBCHODNÝM CENTROM“ sa rozumie obchodný dom /OC/ pozostávajúci z pozemku a budovy podľa plánu v Prílohe č. 1 Nájomnej zmluvy vrátane spoločných častí a spoločných zariadení a akejkoľvek ďalšej dostavby a prístavby k tejto budove. Pod výrazom „Priestory“ Zmluva rozumie maloobchodné priestory /priestory služieb/ tvoriace časť OC. Graficky sú predmetné priestory vyznačené v Prílohe č. 2 tejto Nájomnej zmluvy. „Protokolom o odovzdaní“ sa rozumie protokol, v ktorom sa uvedie aktuálny stav prenajímaného priestoru a jeho vybavenie, pričom súčasťou tohto protokolu budú všetky relevantné vyjadrenia a povolenia súvisiace s predmetným prenajímaným priestorom. „Dňom otvorenia“ sa rozumie záväzný termín otvorenia prenajatého priestoru pre verejnosť dohodnutý na 26.10.2013. Podľa článku III. bod 1, 4 Zmluvy prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania nebytový priestor OP X/XX s výmerou XXX m2 vyšpecifikovaný v Prílohe č. 2 a 3 tejto Zmluvy a v článku I. tejto Zmluvy. Spolu s nebytovým priestorom bude nájomca užívať spoločné časti a zariadenia OC /prístupové cesty, vstupnú halu, ostatné plochy, eskalátory, chodníky, odpočívadlá a výstavné plochy, únikové východy a schodištia, výťahy, toalety, všetky miesta na parkovanie okrem prenajatých, služobné plochy a služobné koridory, všetky trávniky a záhradné plochy okrem prenajatých/. Prenajímateľ prenecháva nájomcovi dve parkovacie miesta za účelom ambulantného predaja. Nebytový priestor sa nájomcovi prenecháva na obchodné účely s tým, že nájomca ho bude užívať ako maloobchodné priestory za účelom obchodných aktivít, ktoré pozostávajú z organizovania stánkového predaja. Stánkovým predajom sa rozumie skutočnosť, že prenajímateľ poskytne priestory prenajatým nájomcom na účely predaja farmárskych komodít iným podnikateľským subjektom. Zoznam týchto predajcov poskytne prenajímateľ nájomcovi vždy, najneskôr 16 hodín pred začatím predaja. Podľa článku IV. bod 1, 2 Zmluvy sa táto uzatvára na dobu určitú, t.j. 5 rokov. Nájom sa začína dňom 26.10.2013. Od tohto dátumu je nájomca povinný platiť nájomné. Podľa článku V. bod 2, 3 základné nájomné na obchodné priestory je dohodnuté vo výške 1.800,- EUR/prevádzka/mesiac s DPH. Základné nájomné za príslušný mesiac nájmu sa zaväzuje nájomca zaplatiť prenajímateľovi v mesiaci nájmu na základe prenajímateľom vystavenej faktúry so sedemdňovou splatnosťou. Úhrada bude uhrádzaná v euro na účet prenajímateľa. V prípade, že ročná inflácia oznámená štátnymi orgánmi dosiahne viac ako 2,5 %, zvyšuje sa nájom v nasledujúcom kalendárnom roku o túto čiastku. Poplatok za spotrebovanú a nameranú elektrickú energiu a vodu bude nájomca následne uhrádzať mesačne po skončení príslušného mesiaca na základe spotrebovanej energie a faktúry vystavenej prenajímateľom v sedemdňovej splatnosti. Ak nájomca neuhradí základné nájomné, poplatok za spotrebovanú energiu a vodu vo výške a v lehote uvedenej v bode 2, 3, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Podľa článku VI. bod 1, 5 Zmluvy prenajímateľ odovzdal nájomcovi nebytový priestor špecifikovaný v Prílohe č. 2 s kúrením a prípojkou elektriny s meračom, pričom nájomca prehlasuje, že priestor môže užívať bez obmedzení a nemá žiadne závady. Zmluvné strany spíšu o odovzdaní nebytového priestoru preberací protokol - Príloha č. 4, s podrobným popisom priestoru a jeho vybavenia. Nájomca podpísaním preberacieho protokolu potvrdzuje, že predmet nájmu bol odovzdaný riadne, včas, v plnom rozsahu v zmysle tejto Zmluvy a prehlasuje, že predmet nájmu je spôsobilý na nájom na dohodnutý účel. Prenajímateľ sa zaväzuje umožniť nájomcovi prenájom vyhradeného parkovacieho miesta v priestore vyhradenom pre pracovníkov OC v počte tri parkovacie miesta. Podľa článku VII. bod 10, 22 Zmluvy nájomca je povinný riadne a včas platiť nájomné, poplatok za spotrebovanú a nameranú energiu. Nájomca si zabezpečí na vlastné náklady povolenia potrebné k zriadeniu prevádzky a vykonávaniu činnosti v zmysle predmetu podnikania v zriadenej prevádzke. Podľa článku IX. bod 1, 2 Zmluvy termín otvorenia prevádzky nájomcu je dohodnutý na deň 26.10.2013. Nájomca sa zaväzuje otvoriť svoju prevádzku v dohodnutý termín otvorenia. V prípade, že nájomca neotvorí prevádzku pre verejnosť do dohodnutého termínu, musí uhrádzať prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50 % nájomného až do termínu otvorenia a zároveň týmto berie na vedomie, že jeho činnosti pri úprave alebo príprave nájomného priestoru k plnej prevádzke budú vykonávané tak, aby neobmedzovali a nerušili prevádzku OC a ostatných nájomcov. Podľa článku X. bod 1 Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy je Protokol o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru a Príloha č. 1 až 3 s podrobnou špecifikáciou prenajatého priestoru. Na pojednávaní dňa 20.11.2015 predložil žalobca cestou právneho zástupcu Prílohu č. 1 a nákres rozčlenenia 1 NP s uvedením prevádzkovej doby, ktoré podľa nerozporovaného tvrdenia žalobcu tvorili Prílohu č. 1 Zmluv, tak ako sú tieto v spise na č.l. 64 a 65, pričom tieto listinné dôkazy boli na označenom pojednávaní oboznámené.

Ako prílohu podania žaloby predložil žalobca súbor daňových dokladov - faktúr, na ktoré sa žalobca odvoláva v dôvodoch žaloby a ktorými bolo vyúčtované nájomné za obdobie mesiacov január až október 2014 a spotreba elektrickej energie za marec 2014 /faktúra č. 41140089 splatná 9.4.2014 znejúca na 0,18 EUR/.

Na pojednávaní dňa 22.1.2016 žalobca cestou právneho zástupcu žalobcu predložil návrh Zmluvu o nájme nebytových priestorov s vyznačením pripomienok žalovaného zapracovaných do tejto Zmluvy, tak ako je v spise na č.l. 122 až 134 vrátane výňatkov z elektronickej komunikácie, z ktorých najstarší je z mesiaca február 2013 /z 28. februára 2013/ a ktorá elektronická komunikácia bola medzi účastníkmi vedená ohľadom predmetnej Zmluvy v rámci kontraktačného procesu. Uvedené listinné dôkazy boli na pojednávaní dňa 22.1.2016 oboznámené.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina týkajúceho sa žalovaného vyplýva skutočnosť registrácie predmetu činnosti žalovaného okrem iného v rozsahu správy trhoviska, tržnice, príležitostného trhu /č.l. 118/.

Z predloženého výpisu zo živnostenského registra žalobcu, tak ako bol žalobcom v konaní predložený a v spise je na č.l. 93 a 94 vyplýva skutočnosť registrovania prevádzkarne žalobcu na adrese XXX XX Ž., T. Q. s dňom vzniku oprávnenia realizácie predmetu podnikania v tejto prevádzkarni obchodná činnosť v plnom rozsahu mimo koncesovaných živností od 27.4.2000.

Z predloženého kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu, odbor životného prostredia, Ž. z 30.1.2003 , tak ako je v spise na č.l. 95 a 96 a bolo predložené žalobcom, vyplýva návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Stavebné úpravy objektu na Š. Q. Ž.. Uvedeným kolaudačným rozhodnutím, ktoré je opatrené doložkou právoplatnosti, označený orgán štátnej správy povolil užívanie stavby - stavebné úpravy objektu Š. Q., pričom toto rozhodnutie sa nevzťahuje na priestor kina v objekte Š. Q., ktoré ku dňu kolaudačného konania nie je stavebne ukončené a toto bude predmetom kolaudačného konania v rámci II. etapy /č.l. 95, 96/.

Zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Ž. č. X/XXXX, ktoré je v spise na č.l. 72 až 76, vyplýva určenie podmienok predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach v meste Ž.. Uvedené Všeobecne záväzné nariadenie /ďalej VZN/ bolo vydané na základe samostatnej pôsobnosti podľa článku 68 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 6 ods. 1, § 4 ods. 3 písm. b/ a i/ Zákona č. 369/1990 Zb. O obecnom zriadení a v súlade so Zákonom č. 178/1998 Z.z. O podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení Zákona č. 455/1999 Z.z. O živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa článku 2 bod 2 VZN povolenie na zriadenie trhového miesta - trhoviska, tržnice vydáva primátor mesta formou rozhodnutia po vyjadrení príslušného výboru mestskej časti a oddelenia architektúry mesta. S prevádzkovaním trhoviska, tržnice je možné začať, ak vydané rozhodnutie mesta Ž., ktorým sa schvaľuje zriadenie trhového miesta pre trhovisko alebo tržnicu nadobudlo právoplatnosť a príslušný trhový poriadok bol schválený Mestským zastupiteľstvom mesta Ž.. Povolenie na zriadenie trhového miesta - príležitostného trhu alebo ambulantný predaj v meste vydáva primátor formou rozhodnutia po vyjadrení príslušného výboru mestskej časti a oddelenia architektúry mesta. Podľa článku 3 bod 1 písm. c/ VZN na území mesta Ž. sú vymedzené nasledovné trhové miesta, okrem iného podľa c/ verejné priestranstvá určené na ambulantný predaj: ambulantný predaj môže byť povolený na verejnom priestranstve alebo na priestranstve vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb s povolením mesta Ž., ak predávajúci preukáže oprávnenie užívať toto priestranstvo. Vlastník priestranstva alebo nebytového priestoru je povinný vopred požiadať mesto Žilina o zriadenie trhového miesta na vykonávanie ambulantného predaja. Samotné vlastníctvo nehnuteľnosti /domu alebo pozemku/ neoprávňuje príslušného vlastníka k povoleniu ambulantného predaja. Podľa článku 5 bod 1 VZN správcom trhového miesta je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa prevádzkuje trhové miesto. Podľa článku 8 bod 1, 2 VZN ambulantný predaj mimo povolených trhových miest je zakázaný, platí zákaz predaja na voľných priestranstvách pre všetky fyzické a právnické osoby, s výnimkou predaja povoleného mestom Ž.. Ambulantný predaj pred prevádzkarňou na verejných priestranstvách, resp. priestranstvách vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, ktoré ho prenajali na ambulantný predaj, je zakázaný s výnimkou predaja povoleného mestom Ž.. Vlastníctvo nehnuteľnosti /domu alebo pozemku/ neoprávňuje príslušného vlastníka k povoleniu ambulantného predaja.

Podľa Všeobecne záväzného nariadenia mesta Ž. č. XX/XXXX, ktoré bolo účinné od 14.10.2014 /č.l. 160/, bolo doplnené Všeobecne záväzné nariadenie mesta Ž. č. X/XXXX v článku 3 bod 1 písm. b/ tak, že na území mesta Ž. sú okrem iného i príležitostné trhy - Farmárske trhy - sezónny predaj farmárskych produktov na pozemku pred M. W. na T. A., parcely XXXX/XX, XXXX/XX.

Predseda predstavenstva žalobcu na pojednávaní 17.5.2016 vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil dojednávania Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným tým spôsobom, že Zmluva, ktorá je štandardnou Zmluvou žalobcu a ktorú so žalovaným - s jeho štatutárnym zástupcom p. L. komunikovala p. Š., mu bola zaslaná na podpis. Asi jedenkrát sa s p. L. stretol aj osobne a hovorili o pripomienkach žalovaného ku Zmluve, pričom väčšina týchto pripomienok žalovaného bola akceptovaná a výsledkom tejto komunikácie bola dohoda, ktorá sa premietla do písomného vyhotovenia Zmluvy. Pri dojednávaní tejto Zmluvy a pri jej podpise mal za to, že povinnosťou žalobcu nie je pre žalovaného zabezpečovať žiadne povolenia, rozhodnutia, ani vykonávať žiadne administratívne úkony. Podľa jeho vedomosti p. Š. opakovane kontaktovala žalovaného cestou jeho štatutárneho zástupcu p. L. a žiadala ho o podpísanie odovzdávacieho a preberacieho protokolu, čo však p. L. opakovane bezdôvodne odmietol. Neuvádzal, že by dôvodom tohto jeho správania bolo, že nemá nejaké konkrétne povolenie, resp. že mu takéto povolenie nezabezpečil žalobca. Vo vzťahu k článku III. bod 1 Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi uviedol, že posledná veta tohto dojednania bola v Zmluve uvedená na základe požiadavky žalovaného. Nikdy však nebola zo strany žalovaného požiadavka, v zmysle ktorej by za účelom ambulantného predaja na týchto dvoch parkovacích miestach mal žalobca zabezpečovať nejaké povolenia. V mesiaci máj 2014 p. L. vzniesol požiadavku, že by chcel farmárske trhy realizovať už len vonku, a to na priestoroch parkoviska pred Obchodným domom W.. Predseda predstavenstva s ním o tomto komunikoval a keďže z jeho strany bolo povedané, že za tým účelom by malo byť vystavené mestom Ž. povolenie, učinil žalobca príslušné kroky, avšak k dohode o tom, že bude žalovaný realizovať farmárske trhy už len na priestore parkoviska pred obchodným domom W. nedošlo, pretože žalovaný neplatil nájomné za nebytové priestory, ktoré mal prenajaté vo vnútri, takže celá táto komunikácia nebola dotiahnutá do konca. Pokiaľ ide o článok I. Zmluvy v časti vymedzenia „Protokolu o odovzdaní“, pokiaľ je tu uvedené, že súčasťou takéhoto protokolu budú všetky relevantné vyjadrenia a povolenia, jednalo sa o doklady, ktoré si mal zabezpečovať sám nájomca, nemal ich zabezpečovať prenajímateľ. Prenajímateľ, teda žalobca v zásade ani nemal vedomosť, aké povolenia a vyjadrenia nájomca na výkon svojej činnosti v tomto nebytovom priestore potrebuje. Všeobecne záväzné nariadenie č. XX/XXXX a trhový poriadok sú dokladmi, ktoré svedčia o tom, že si žalobca vybavil povolenie na trhové miesto pred Obchodným domom W., nakoľko takéto povolenie chcel mať k dispozícii, a to nezávisle na tom, či sa jednalo o povolenie pre žalovaného alebo pre niekoho iného.

Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2015 vyplýva, že Zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, komunikoval výlučne s p. Š., pričom táto komunikácia trvala dlhší čas. Pokiaľ ide o protokol o odovzdaní a s ním súvisiace doklady, tak mal štatutárny zástupca žalovaného za to pri dojednávaní Zmluvy, že má žalobca predložiť povolenie mesta na prevádzku trhoviska, ďalej súhlas veterinárnej a hygienickej správy a povolenie na prevádzkovanie parkoviska. Tieto doklady žalobca nepredložil. Keďže žalobca nepredložil súhlas veterinárnej a hygienickej správy a povolenie na prevádzku parkoviska, musel sa sám žalovaný obracať na príslušné orgány a žiadať o udelenie týchto súhlasov. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo predložiť povolenie na prevádzku trhoviska zo strany mesta, súhlas veterinárnej a hygienickej správy a súhlas na prevádzkovanie parkoviska, žiadne ďalšie povolenia a vyjadrenia žalobca predložiť nemal. Už pol roka pred uzatvorením Zmluvy informoval žalovaný žalobcu, že musí uvedené povolenia a vyjadrenia predložiť. Po podpise Zmluvy, nakoľko mu tieto povolenia a vyjadrenia doložené zo strany žalobcu neboli, tieto naďalej žiadal a robil tak dva až trikrát týždenne voči p. Š., pričom to robil aj elektronicky.

Na pojednávaní dňa 22.1.2016 vypočul súd ako svedkyňu p. S. Š., ktorá po zákonnom poučení svedka podľa § 126 OSP uviedla, že v čase podania svedeckej výpovede a aj v roku 2013 a 2014 bola zamestnaná ako manažérka žalobcu vo vzťahu k Obchodnému centru W.. Zabezpečovala komunikáciu ohľadne zmlúv, ktoré žalobca uzatváral so svojimi dodávateľmi a prevádzku predmetného obchodného centra. Pokiaľ ide o samotný obsah zmlúv o nájme, ktoré sa uzatvárali s jednotlivými nájomcami, tak ten bol dojednávaný štatutárnym zástupcom žalobcu p. D.. Sama nebola prítomná pri komunikácii štatutárnych zástupcov účastníkov ohľadne predmetnej Zmluvy. Konkrétne realizácia

zámeru žalovaného prebiehala v prenajatých priestoroch tak, že tam boli zriadené stánky, pričom sa jednalo o stánky, ktoré boli inštalované vo vnútri Obchodného centra W.. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný obracal či už na ňu alebo na inú osobu za žalobcu a informoval ju o tom, resp. jej oznamoval, že nemôže dojednanú činnosť v prenajatých priestoroch vykonávať, pretože nemá k dispozícii potrebné doklady, povolenia. Na preštudovanie Zmluvy - jej návrhu mal žalovaný dostatočný časový priestor. Sama svedkyňa opakovane predkladala žalovanému na podpis protokol o odovzdaní nebytového priestoru, avšak zo strany žalovaného tento protokol podpísaný nebol a vo vzťahu k takémuto konaniu žalovaný neuvádzal žiaden konkrétny dôvod, neuvádzal, prečo nechce protokol o odovzdaní a prevzatí podpísať, hoci sa svedkyňa štatutárneho zástupcu žalovaného na to pýtala. Vo vzťahu k prenajatému priestoru vo vnútri žalobca nežiadal od mesta Ž. v roku 2014 žiadne povolenie. Neskôr však žalobca a žalovaný v roku 2014 medzi sebou komunikovali v tom smere, že by mali byť farmárske trhy aj vonku a tam je už potrebné povolenie, v nadväznosti na čo svedkyňa potvrdila svoju vedomosť o tom, že p. D. žiadal v roku 2014 nejaké povolenie od mesta. Konkrétnejšie sa však vyjadriť nevedela. V roku 2013 pred budovou Obchodného centra W. neboli žalovaným prevádzkované žiadne stánky. V roku 2014 tam nejaký stánok žalovaný umiestnený mal, ale nie s povolením žalobcu. Svedkyňa na otázku štatutárneho zástupcu žalovaného uviedla, že bola informovaná o tom, že je potrebný súhlas mesta na prevádzkovanie farmárskych trhov vonku, o čom bola informovaná štatutárnym zástupcom žalovaného. Nakoľko však takéto povolenie nie je potrebné pre prevádzku farmárskych trhov vo vnútri, tak žalobca nemal dôvod takéto povolenie zabezpečovať. Nebola upozornená na to, že je potrebné zabezpečiť povolenie mesta aj pre vnútorné priestory, nakoľko sa jedná o ambulantný predaj. Svedkyňa uviedla, že ju štatutárny zástupcu žalovaného neupozorňoval dva dni pred podpisom Zmluvy na to, že nie sú k dispozícii potrebné povolenia a pokiaľ nezačne s realizáciou plnenia, že mu hrozia vysoké sankcie.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Obchodného zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka : Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 36 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. zmluva o nájme nebytových priestorov.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka: Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa § 673 Občianskeho zákonníka: Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 674 Občianskeho zákonníka: Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

Podľa § 675 Občianskeho zákonníka: Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka: Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 ods. 1,2,3 Zákona č. 119/1990 Zb. O nájme a podnájme nebytových priestorov: Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 261 ods. 1,9 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 2 ods.1 Obchodného zákonníka: Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka: Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 370 Obchodného zákonníka: Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka: Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 Z.č. 178/1998 Z.z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach / ďalej už len Zákon/: Na účely tohto zákona sa rozumie a) trhovým miestom trhovisko, tržnica, stánok s trvalým stanovišťom, verejné priestranstvo určené na príležitostný trh alebo na ambulantný predaj,

b) trhoviskom nekryté alebo čiastočne kryté priestranstvo trvale vyhradené na sústredený predaj výrobkov a poskytovanie služieb,

c) tržnicou kryté zariadenie trvale účelovo určené na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prevádzkárňach a na prenosných predajných zariadeniach,

d) príležitostným trhom predaj výrobkov a poskytovanie služieb na priestranstve dočasne určenom na takýto predaj, najmä jarmoky, sezónne a výročné trhy a sústredený predaj vlastných použitých textilných,

odevných, športových a iných spotrebných výrobkov v primeranom množstve fyzickými osobami medzi sebou,

e) ambulantným predajom predaj v stánkoch s dočasným stanovišťom, predaj na prenosných predajných zariadeniach, predaj v pojazdnej predajni a sezónny predaj na verejnom priestranstve pred prevadzkárňou; za stánok s dočasným stanovišťom a za prenosné predajné zariadenie sa nepovažuje predajné zariadenie, na ktorého zriadenie sa vyžaduje stavebné povolenie podľa osobitného predpisu,

f) stánkom s trvalým stanovišťom stánok s celoročnou prevádzkou alebo so sezónnou prevádzkou, ktorý je stavbou umiestnenou na verejnom priestranstve a je vlastnený predávajúcim (§ 10) alebo prenajatý predávajúcemu. Za trhové miesto sa na účely tohto zákona považuje aj iné ako verejné priestranstvo alebo nebytový priestor, ktorý nie je prevádzkarňou, v ktorom sa uskutočňuje ambulantný predaj alebo príležitostný trh. To neplatí, ak ide o predaj vystavovateľom na veľtrhu alebo výstave alebo ak ide o predajnú akciu.

Podľa § 3 ods. 1,3 Zákona: Trhové miesto zriaďuje obec. Trhové miesto môže zriadiť aj iná osoba na základe povolenia na zriadenie trhového miesta, ktoré vydáva obec. 4) Na zriadenie trhového miesta na inom ako verejnom priestranstve alebo v nebytovom priestore, ku ktorému nemá zriaďovateľ vlastnícke právo, je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Predávať výrobky a poskytovať služby na trhových miestach možno len na základe povolenia na predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhovom mieste. Obec vydá povolenie na predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhovom mieste osobe, ktorá preukáže splnenie podmienok podľa § 10 a predloží doklady podľa odseku 5.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Medzi účastníkmi v tomto konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 22.10.2013 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom /ďalej už len Zmluva/ s obsahom jednotlivých zmluvných dojednaní, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia, ktoré je súčasťou spisu na č.l. 7 až 18 vrátane Prílohy č. 1 tvorenej listinnými dôkazmi, ktoré sú v spise na čl. 64,65, skutočnosť, že vo vnútri v prenajatých nebytových priestoroch Obchodného centra W. uskutočnil žalovaný v mesiacoch november a december 2013 svoju obchodnú aktivitu - organizoval tam stánkový predaj farmárskych komodít a za tieto dva mesiace i zaplatil nájomné a následne túto činnosť už v predmete nájmu od mesiaca január 2014 nevykonával a za obdobie od januára do októbra 2014 nezaplatil ani nájomné, ani iné platby podľa Zmluvy. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.

Z obsahu Zmluvy, a to konkrétne z článku III. bod 1 Zmluvy vyplýva jednoznačné vymedzenie predmetu nájmu, ktorým bol jednak nebytový priestor OP X/XX s výmerou XXX m2 vyšpecifikovaný v prílohe Zmluvy a v článku I. Zmluvy, pričom spolu s týmto nebytovým priestorom mohol žalovaný na základe

tejto Zmluvy užívať i spoločné časti a zariadenia OC /prístupové cesty, vstupnú halu, ostatné plochy, eskalátory, chodníky, odpočívadlá a výstavné plochy, únikové východy a schodištia, výťahy a toalety a všetky miesta na parkovanie okrem prenajatých, služobné plochy a služobné koridory, všetky trávniky a záhradné plochy okrem prenajatých a zároveň prenajímateľ prenechal nájomcovi dve parkovacie miesta za účelom ambulantného predaja/. Takéto vymedzenie predmetu nájmu v spojení s Prílohou č. 1, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 64, 65 predstavuje dostatočne určité vymedzenie predmetu nájmu z hľadiska jeho určenia ako podstatnej náležitosti, dohoda o ktorej je potrebná pre platný a účinný vznik Zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa § 3 ods. 1, 3 Zákona č. 116/1990 Zb. O nájme a podnájme nebytových priestorov. Na uvedené prejudiciálne konštatovanie súdu nemá vplyv skutočnosť nespísania Protokolu o odovzdaní v zmysle článku VI. bod 1 Zmluvy medzi zmluvnými stranami ako prílohy predmetnej Zmluvy. V nadväznosti na to pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil z dôvodu nespísania Protokolu o odovzdaní medzi zmluvnými stranami neplatnosť predmetnej Zmluvy, pretože v dôsledku nespísania Protokolu o odovzdaní nedošlo k dostatočnej špecifikácii predmetu nájmu - predmetu zmluvy, nie je táto časť procesnej obrany žalovaného hodnotená súdom ako dôvodná a Zmluva je súdom považovaná za platnú, s dostatočne určito vymedzeným predmetom prenájmu. Rovnako nie je možné z takto vymedzeného dôvodu vyhodnotiť Zmluvu ako neúčinnú. Na základe vykonania dôkazu oboznámením písomného vyhotovenie predmetnej Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi a pri zohľadnení vyjadrení ako žalobcu cestou predsedu predstavenstva žalobcu, tak žalovaného cestou štatutárneho zástupcu žalovaného, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 OSP súd konštatuje, že z obsahu písomného vyhotovenia predmetnej Zmluvy nevyplýva dojednanie, ktoré by svojím obsahom bolo možné vyhodnotiť ako dojednanie hmotno-právnej podmienky účinnosti predmetnej Zmluvy viazanej na spísanie Protokolu o odovzdaní predmetu nájmu medzi zmluvnými stranami a nie je ním ani z hľadiska v zmluve uvedeného obsahu žalovaným označovaný článok X bod 1 Zmluvy. Vo vzťahu k časti procesnej obrany, v rámci ktorej žalovaný namietal neplatnosť predmetnej Zmluvy z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu pre absenciu spísania protokolu o odovzdaní predmetu nájmu, poukazuje súd podporne na nespornú skutkovú okolnosť, v zmysle ktorej žalovaný v mesiacoch november a december 2013 predmet nájmu užíval a realizoval v ňom aktivity, za účelom uskutočnenia ktorých predmet nájmu prenajal a teda mu bolo nepochybne zrejmé, čo predmet nájmu tvorí, a teda k samotnému odovzdaniu predmetu nájmu došlo faktickou cestou tým , že žalovaný začal predmet nájmu užívať. Tu súd zdôrazňuje, že dojednanie spôsobu odovzdania predmetu nájmu nie je podstatnou náležitosťou uvedeného zmluvného typu / zmluvy o nájme nebytových priestorov/. Rovnako vzhľadom na argumentáciu žalovaného poukazujúcu na úpravu podľa § 47 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že z úpravy Všeobecne záväzných nariadení mesta Ž. č. X/XXXX, XX/XXXX ani z úpravy podľa Z.č. 178/1998 Zz. nevyplýva úprava hmotnoprávnej podmienky vo vzťahu ku právnej skutočnosti nadobudnutia účinkov Zmluvy, predstavovaná akýmkoľvek rozhodnutím mesta Ž. alebo iného orgánu.

Po vyhodnotení Zmluvy ako platnej a účinnej, sa súd zaoberal hodnotením procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil, že predmet nájmu nemohol užívať na dojednaný účel, ktorým bola realizácia ambulantného predaja, z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu, ktorý nezabezpečil potrebné povolenie na realizáciu tejto činnosti pre žalovaného. Z obsahu Zmluvy vyplýva / konkrétne z článku I./, že súčasťou Protokolu o odovzdaní majú byť aj všetky relevantné vyjadrenia a povolenia súvisiace s prenajímaným priestorom. V zmysle článku III. bod 1 posledná veta Zmluvy je súčasťou Zmluvy i dojednanie, podľa ktorého prenajímateľ prenecháva nájomcovi dve parkovacie miesta za účelom ambulantného predaja. Toto dojednanie ako vyplýva z predloženého návrhu predmetnej Zmluvy, ktorý vymedzuje zohľadnené pripomienky žalovaného, a ktorý listinný dôkaz bol v konaní predložený žalobcom /č.l. 122 až 134/, bolo súčasťou obsahu už samotného návrhu Zmluvy, ktorý návrh predkladal žalobca žalovanému. Z takéhoto zmluvného dojednania vyplýva v zmysle článku 3 bod 1 písm. c/ Všeobecne záväzného nariadenia č. X/XXXX vydaného mestom Ž. žalobcovi ako prenajímateľovi a zároveň vlastníkovi priestranstva, na ktorom sa nachádzajú i za účelom ambulantného predaja žalovanému prenajaté parkovacie miesta podľa článku III. bod 1 posledná veta Zmluvy, právna povinnosť vopred požiadať mesto Ž. o zriadenie trhového miesta na vykonávanie ambulantného predaja na týchto parkovacích miestach. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že táto právna povinnosť vyplýva žalobcovi zo Všeobecne záväzného nariadenia č. X/XXXX vo vzťahu k ambulantnému predaju pred prevádzkarňou tvorenou Obchodným centrom W., pričom na prenajaté nebytové priestory vo vnútri Obchodného centra W. dopadá výluka vyplývajúca z úpravy § 2 ods. 2 Zákona č. 178/1998 Z.z. O podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení Zákona č. 455/1991 Zb. O živnostenskom podnikaní /Živnostenský zákon/, tak ako je citované vyššie. Práve v súlade s citovanou právnou úpravou Zákona č. 178/1998 Z.z. je potrebné vykladať aj označenú

časť Všeobecne záväzného nariadenia mesta Ž., teda konkrétne jeho článok 3 bod 1 písm. c/ vo vzťahu ku ambulantnému predaju na súkromných pozemkoch pred prevádzkarňou. Skutočnosť, že Obchodné centrum W. nachádzajúce sa na T. Q. X, Ž. a v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory prenajaté na základe Zmluvy žalobcom žalovanému, je prevádzkarňou žalobcu, jednoznačne a spoľahlivo vyplýva z výpisu žalobcu zo živnostenského registra, tak ako bol žalobcom v konaní predložený a je v spise na č.l. 93. Vyššie vymedzená právna povinnosť žalobcu ako vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádzajú i dve parkovacie miesta prenajaté žalobcom žalovanému za účelom ambulantného predaja podľa článku III. bod 1 posledná veta Zmluvy, vyplýva žalobcovi ako vlastníkovi pozemku, na ktorom sa predmetné dve parkovacie miesta nachádzajú /skutočnosť, že žalobca je vlastníkom tohto pozemku nebola v konaní sporná/, vyplýva žalobcovi priamo z článku 3 bod 1 písm. c/ Všeobecne záväzného nariadenia č. X/XXXX vydaného mestom Ž., a to nezávisle na skutočnosti, že táto právna povinnosť nie je explicitne v obsahu Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konkretizovaná, nakoľko Zmluva v článku I. hovorí len všeobecne o všetkých potrebných prílohách protokolu o odovzdaní predstavovaných relevantnými vyjadreniami a povoleniami súvisiacimi s predmetným prenajatým priestorom. Na tomto mieste odôvodnenia súd uvádza, že článok VII. bod 22 Zmluvy, na ktorý v konaní žalobca opakovane poukazoval, sa viaže na povolenia potrebné na zriadenie prevádzky a na výkon činnosti v zmysle predmetu podnikania v zriadenej prevádzke a toto zmluvné dojednanie hodnotí súd ako základ zmluvnej povinnosti žalovaného vo vzťahu k predmetu jeho činnosti, ktorý v zmysle registrovaného predmetu činnosti, tak ako vyplýva zo zápisu žalovaného v obchodnom registri, zahŕňa okrem iného len realizáciu správy a nie samotné prevádzkovanie trhoviska, resp. tržnice alebo príležitostného trhu.

Napriek citovanému dojednaniu vyplývajúcemu z článku III. bod 1 posledná veta Zmluvy z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výsluchu svedkyne p. S. Š. v spojení s obsahom výpovede predsedu predstavenstva žalobcu p. S. D. a v spojení s oboznámeným listinným dôkazom - Všeobecne záväzným nariadením mesta Ž. č. XX/XXXX účinným od 14.10.2014 /č.l. 160/, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 OSP, teda každého z týchto dôkazov jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti pri starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli účastníci v konaní, dospel súd k záveru, podľa ktorého nebolo v konaní preukázané, že na strane žalobcu došlo k omeškaniu sa voči žalovanému s poskytnutím potrebnej súčinnosti, v dôsledku čoho by žalovaný nemohol predmet nájmu užívať na dojednaný účel. Uvedený záver vyplýva predovšetkým z vyhodnotenia obsahu svedeckej výpovede svedkyne p. S. Š., ktorá za žalobcu komunikovala so žalovaným, a to konkrétne s jeho štatutárnym zástupcom v tom smere, že mu predkladala na podpis Zmluvu odkomunikovanú medzi štatutárnymi zástupcami zmluvných strán a opakovane sa pokúšala zabezpečiť spísanie odovzdávacieho protokolu, resp. priamo jeho podpis zo strany žalovaného. Realizácia zámeru žalovaného v prenajatých priestoroch prebiehala tak, že tam boli zriadené stánky inštalované vo vnútri Obchodného centra W.. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by žalovaný ju alebo inú osobu za žalobcu informoval, resp. že by oznamoval, že nemôže vykonávať dojednanú činnosť v prenajatých priestoroch, pretože nemá k dispozícii potrebné doklady, povolenia. Uviedla, že žalovaný mal dostatočný priestor na oboznámenie sa so Zmluvou. Keď opakovane odmietal podpísať odovzdávací protokol, neuvádzal žiaden konkrétny dôvod. V roku 2013 neprevádzkoval žalovaný pred Obchodným centrom W. žiadne stánky, v roku 2014 tam mal nejaký stánok umiestnený, ale bez súhlasu žalobcu. Ďalej uviedla , že o tom, že na prevádzkovanie farmárskych trhov vonku, teda na priestranstve pred obchodným centrom W. je potrebný súhlas mesta, bola štatutárnym zástupcom svedkyňa informovaná, avšak keďže na prevádzkovanie farmárskych trhov vo vnútri Obchodného centra W. takéto povolenie potrebné nebolo, nemal žalobca dôvod toto povolenie zabezpečovať. Zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného nebola svedkyňa informovaná o tom, že je porušované Všeobecne záväzné nariadenie mesta Ž.. Uvedený obsah svedeckej výpovede svedkyne p. S. Š. hodnotí súd ako kľúčový a korešpondujúci i ostatným vykonaným dôkazom, predovšetkým výpovedi predsedu predstavenstva žalobcu a listinnému dôkazu - Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Ž. č. XX/XXXX, ktoré bolo účinné od 14.10.2014. Z hľadiska hodnovernosti túto svedeckú výpoveď považuje súd za hodnovernú primárne vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré svedkyni bolo dané podľa § 126 OSP, v nadväznosti na čo nie je možné len na základe izolovanej skutočnosti jej pracovno-právneho vzťahu u žalobcu v čase podania svedeckej výpovede a aj v relevantnej dobe bez ďalšej relevantnej alebo ďalších relevantných skutočností znižujúcich hodnovernosť tejto svedeckej výpovede hodnotiť túto svedeckú výpoveď ako nedostatočne hodnovernú. K záveru o hodnovernosti svedeckej výpovede svedkyne p. S. Š. prispieva aj už uvedený súlad obsahu tejto svedeckej výpovede s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to najmä výpoveďou samotného predsedu predstavenstva žalobcu a predloženým listinným dôkazom Všeobecne záväzným nariadením mesta Ž. č. XX/XXXX, ktoré bolo účinné od 14.10.2014. Na základe takto vykonaného dokazovania súd

konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal tvrdené omeškanie sa žalobcu so splnením jeho právnej povinnosti poskytnúť súčinnosť zabezpečením povolenia mesta Ž. na zriadenie trhového miesta na výkon ambulantného predaja na priestranstve pred prevádzkarňou žalobcu - Obchodným centrom W.. Predovšetkým z obsahu svedeckej výpovede svedkyne p. S. Š. vyplýva, že práve absencia tohto povolenia nebola dôvodom uvádzaným žalovaným k tomu, prečo po 1.1.2014 prestal žalovaný predmet nájmu užívať na dohodnutý účel napriek tomu, že tomuto predchádzalo obdobie dvoch mesiacov / november a december 2013/, kedy žalovaný predmet nájmu - nebytové priestory nachádzajúce sa vo vnútri Obchodného centra W., teda v priestoroch prevádzkarne žalobcu riadne užíval, za čo i zaplatil nájomné. Rovnako z vykonaného dokazovania zároveň nevyplýva, že práve z dôvodu absencie uvedeného povolenia mesta Ž. žalovaný voči žalobcovi včas / podľa § 675 Občianskeho zákonníka/ uplatnil právo na zľavu alebo na odpustenie nájomného podľa § 673 alebo § 674 Obchodného zákonníka. Z výpovede svedkyne p. S. Š., z výpovede predsedu predstavenstva žalobcu a zo samotného Všeobecne záväzného nariadenia mesta Ž. č. XX/XXXX, ktoré bolo účinné od 14.10.2014, po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP vyplýva, že o reálnom výkone ambulantného predaja farmárskych trhov na priestranstve pred obchodným centrom W. komunikovali účastníci až v priebehu roka 2014 a výsledkom tejto komunikácie bola i iniciatíva žalobcu v smere zabezpečenia povolenia na zriadenie trhového miesta pred Obchodným centrom W., čo sa následne odzrkadlilo vo vydaní Všeobecne záväzného nariadenia mesta Ž. č. XX/XXXX účinného od 14.10.2014. Uvedené skutočnosti však zároveň podľa názoru súdu nepreukazujú pri zdôraznení vyššie uvedeného vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania nedostatok alebo absenciu súčinnosti žalobcu voči žalovanému, práve v dôsledku čoho by bolo možné konštatovať preukázanie tvrdeného omeškania sa žalobcu voči žalovanému. Na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje súd, že vzťah založený Zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi je obchodno- právnym vzťahom podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo odôvodňuje primárnu aplikáciu hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka na posudzovanie práv a povinností vyplývajúcich z tejto Zmluvy a vo vzťahu k hodnoteniu procesnej obrany žalovaného o omeškaní sa žalobcu komplexnú hmotno-právnu úpravu vyplývajúci z § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka a § 370 Obchodného zákonníka.

Vo vzťahu ku argumentácii o existencii tiesne na strane žalovaného pri uzatváraní predmetnej Zmluvy v súvislosti s dojednaniami obsiahnutými v článku IX. bod 1, 2 Zmluvy a teda v súvislosti s jeho tvrdením, že musel započať s výkonom činnosti v dojednanom termíne, nakoľko mu jednak hrozili sankcie a tiež mal zazmluvnené tretie subjekty, ktoré mali na farmárskych trhoch predávať svoje produkty, poukazuje súd na preukázanú skutočnosť časového trvania kontraktačného procesu medzi zmluvnými stranami, ktorý predchádzal samotnému uzatvoreniu Zmluvy, v rámci ktorého zmluvné strany komunikovali o predmetnej Zmluve už vo februári 2013, čo vyplýva napríklad zo žalobcom predloženého výňatku z elektronickej komunikácie, ktorý je v spise na č.l. 136. Uvedený časový priestor je nepochybne dostatočný na to, aby žalovaný ako podnikateľský subjekt nesúci pri realizácii podnikateľskej činnosti podnikateľské riziko v zmysle úpravy § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka trval na predložení povolenia mesta Ž. na zriadenie trhoviska, resp. trval na dojednaní posunutia termínu začatia nájmu a korigoval s tým svoje ostatné podnikateľské aktivity /zmluvné vzťahy s tretími subjektami, ktoré mali na farmárskych trhoch predávať svoje produkty/ a teda vykonal úkony v snahe vyhnúť sa zvýšenému podnikateľskému riziku, resp. sankciám alebo vzniku škody. Pri zdôraznení obchodno-právnej povahy vzťahu založeného Zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi je vo vzťahu k argumentácii žalovaného o tiesni a nápadne nevýhodných podmienkach na jeho strane pri uzatvorení Zmluvy potrebné potom zohľadniť hmotno-právnu úpravu vyplývajúcu z § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sa vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom neuplatnia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. Naviac úprava § 49 Občianskeho zákonníka zakladá hmotno-právne oprávnenie strany, ktorá Zmluvu uzatvorila v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok od takejto Zmluvy odstúpiť, ktorý právny úkon odstúpenia zo strany žalovaného v konaní nebol ani tvrdený a ani preukázaný. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania nevzhliadol súd priestor pre posúdenie uplatneného práva žalobcu na základe aplikácie § 265 Obchodného zákonníka a teda jeho posúdenie ako výkonu práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, v nadväznosti na čo by nepožíval právnu ochranu a ani na vyhodnotenie Zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka alebo z iného dôvodu absolútnej neplatnosti. Právo na zaplatenie žalovanej istiny bolo žalobcovi priznané ako právo na zaplatenie dohodnutého nájomného za mesiace január až október 2014 a na zaplatenie poplatku za spotrebované energie na základe platne a účinne uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Vo vzťahu ku výške žalovanej pohľadávky vychádzal súd z obsahu Zmluvy, a to konkrétne z článku V. bod

1, 2 Zmluvy a zo skutočnosti, že z obsahu procesnej obrany žalovaného nevyplynula žiadna konkrétna argumentácia, ktorou by bola výška žalovanej pohľadávky rozporovaná.

So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné a poplatok za energie je žalovaný v omeškaní. Žalobca v súlade s dohodnutým spôsobom platenia nájomného a poplatku za spotrebovanú elektrickú energiu vystavil faktúry, ktoré sa nesporne dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný tieto faktúry v lehote splatnosti nezaplatil, na základe čoho žalobca dôvodne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry uplatnil úrok z omeškania v dojednanej sadzbe vyplývajúcej z článku V. bod 3 Zmluvy a ktorý úrok z omeškania bol žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznaný tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Súd preskúmal žalobcom uplatnené trovy konania tak, ako boli špecifikované v písomnom podaní zo dňa 17.05.2016, pričom mu ich náhradu priznal nasledovne:

a) trovy konania:

1.017 EUR, titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania

b) trovy právneho zastúpenia:

1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 13.05.2014 v sume 336,94 EUR podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky 2. návrh na začatie konania zo dňa 16.09.2014 v sume 336,94 EUR podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) 3. účasť na pojednávaní dňa 20.11.2015 v sume 336,94 EUR podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky 4. účasť na pojednávaní dňa 22.01.2016 v sume 336,94 EUR podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky 5. účasť na pojednávaní dňa 05.04.2016 v sume 84,24 EUR podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 4, druhá veta vyhlášky 6. účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016 v sume 336,94 EUR podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky

+ režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky: 2 x 8,04 EUR, 1 x 8,39 EUR a 3 x 8,58 EUR

+ DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.182,98 EUR

Súd pritom aplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd poznamenáva, že žalobcom uvedenú celkovú sumu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia 3.181,67 EUR, považoval za chybu v počítaní, nakoľko z obsahu písomného podania - vyčíslenia trov konania (č. l. 187), ako aj z príloh žaloby (č. l. 4) je nepochybné, že právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a v rámci vyčíslených trov konania si uplatňuje ich zvýšenie o DPH, pričom táto DPH v konečnej sume zrejme chybným výpočtom nie je zahrnutá (pri zvýšení o DPH by v zmysle vyúčtovania celková suma trov konania mala správne predstavovať 3.614,60 EUR).

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon, označený ako vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.04.2016. Ako vyplýva z obsahu uvedeného písomného podania (č. l. 155), jedná sa o

podanie, ktorým žalobca oznámil súdu neúspešný výsledok mimosúdnych rokovaní. Podľa názoru súdu oznámenie tohto druhu predstavuje iba procesné vyjadrenie účastníka bez zásadného vplyvu na priebeh konania, osobitne v prípade, ak žalobca nereagoval na výzvu zo strany súdu, ale len na procesné poučenie o možnosti skončiť konanie súdnym zmierom, a o poplatkových súvislostiach s takouto formou riešenia sporu, ktoré procesné poučenie bolo uskutočnené na súdnom pojednávaní dňa 05.04.2016. Ako vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania (č. l. 153), súd súčasne účastníkov konania poučil, že ak k dohode o predmete konania nedôjde, je potrebné sa osobne ustanoviť na ďalšie pojednávanie, odročené na termín 17.05.2016. Priestor na prednes skutočností týkajúcich sa mimosúdnych rokovaní bol teda vytvorený aj pred začiatkom tohto nasledujúceho pojednávania (dňa 17.05.2016), preto súd predmetný uplatnený úkon nepovažuje za účelne vynaložené trovy konania potrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva žalobcu.

Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.