Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-317-2015.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/317/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o mal. G. C., T.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov S. C., T.. XX.XX.XXXX, H. C., Š. XXX/XX Z. S. C., T.. XX.X.XXXX, H. C., F. X, práv. zast. JUDr. Jozef Furčák, advokát, Poprad, Nám. sv. Egídia 44, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 14P/61/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoP/9/2011 zo dňa 25.10.2011, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom zo strany otca na mal. G. C. tak, že toto výživné sa zvyšuje zo sumy 25,99 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 1.1.2016, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné od 1.1.2016 do 31.5.2016 v sume 300 eur je otec povinný uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý podala na tom skutkovom základe, že od posledného rozhodnutia došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov. Matka v predmetnom návrhu uviedla, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom OS Poprad pod sp.zn. 12C/37/2005, kedy manželstvo bolo rozvedené, mal. G. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať výživným v sume 3.000 Sk. Ďalším rozsudkom OS Poprad č.k. 14P/61/2010 zo dňa 28.6.2011 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného a následne rozsudkom KS Prešov č.k. 9CoP/9/2011-80 zo dňa 25.10.2011 bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vyživovacia povinnosť otca bola upravená na minimálnu výšku 30% zo sumy životného minima. V súčasnosti maloletá navštevuje 2.ročník G. C. Š. D. W.. S nástupom dieťaťa na strednú školu mala matka podstatne zvýšené výdaje. Dieťa do školy denne dochádza, cestovné činí 40 eur mesačne. Školné uhradila vo výške 100 eur. Priebežne jej treba zakupovať školské potreby, pomôcky, hradili sa učebnice cudzích jazykov a podobne. Na stužkovú sa skladajú po 50 eur ročne. Matka ďalej uviedla, že otec hradí výživné vo výške 30 eur, pričom od januára 2016 uhradil sumu 50 eur, následne 60 eur, čo žiadala započítať do zaostalého výživného. Na poslednom pojednávaní upravila svoj návrh tak, že žiadala zvýšiť výživné na sumu 100 eur od 1.1.2016 a v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť. K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedla, že pracuje v kvetinárstve C. H. Poprad s priemerným mesačným zárobkom 400 eur. Iný príjem nemá. Žije spolu so svojím priateľom a maloletou v byte, ktorý
má v osobnom vlastníctve. Mesačné poplatky spojené s bývaním činia 180 eur, na týchto sa podieľa aj priateľ matky. Taktiež matka uviedla, že dieťa trpí alergiami, na lieky dopláca okolo 5 eur mesačne a v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu dieťa bolo hospitalizované. V priebehu uplynulého školského roku bola maloletá po dobu 9 mesiacov u svojho otca, kedy matka hradila otcovi výživné vo výške 100 eur mesačne a zároveň hradila aj stravné, plavecký kurz 80 eur a všetky poplatky týkajúce sa školy.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, lebo nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby hradil takto stanovené výživné. V minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého sa vrátil v lete 2014. Následne pracoval v zahraničí v Belgicku a Francúzsku ako stavebný robotník. Príjem v tom čase predstavoval minimálnu mzdu 300 eur, k tomuto však poberal diéty. Naposledy pracoval vo firme Strešné centrum Námestovo do mája 2015, z tejto práce odišiel z dôvodu, že nedošlo k vyplateniu mzdy zo strany zamestnávateľa. Po ukončení tejto práce sa nezaevidoval na úrade práce, hľadal si zamestnanie. V septembri 2015 si otvoril živnosť v oblasti stavebných prác, väčšinou pracuje pre firmu I. K. G..M..B.. H.. Uviedol, že jeho príjem činí okolo 400 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, z ktorého vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa vo veku 7 rokov, ktoré navštevuje 1.ročník ZŠ. Spoločne obývajú 3-izbový byt, kde hradia za hypotéku 300 eur mesačne, náklady na bývanie predstavujú okolo 200 eur mesačne. Otec uviedol, že po rozvode bola založená vkladná knižka maloletého dieťaťa zriadená na tvorbu úspor pre dieťa s tým, že na túto vkladnú knižku prispieval starý otec maloletého dieťaťa zo strany otca. Matka k tomuto uviedla, že po rozvode nemala prácu ani žiadne iné finančné prostriedky pre starostlivosť o dieťa, časť týchto finančných prostriedkov použila za účelom bývania tak, aby aj maloleté dieťa malo vyriešené bývanie a v čase, keď sa zamestnala, založila dieťaťu stavebné sporenie, na ktoré prispieva podľa svojich možností.
Otec a právny zástupca otca sa na posledné pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne vykázané, preto súd pojednával v ich neprítomnosti.
Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, na jeho strane došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 12C/37/2005 zo dňa 12.7.2005 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 3.000 Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 14P/61/2010 zo dňa 28.6.2011 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. Na základe odvolania otca v predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Prešove pod sp.zn. 9CoP/9/2011-80 a rozsudkom zo dňa 25.10.2011 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal otca hradiť výživné od 1.7.2011 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Krajský súd vychádzal z pomerov na strane otca, ktorý v uvedenom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody. Matka poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 230 eur a následne sa zamestnala s príjmom cca 50 eur mesačne. Maloletá navštevovala 2.stupeň ZŠ. V súčasnosti maloletá navštevuje 2.ročník G. C. Š. D. W.. Zo správy z predmetnej školy vyplýva, že v školskom roku 2014/2015 matka uhradila za ZRPŠ 25 eur, učebnicu anglického jazyka 25 eur, zálohu za školskú skrinku 20 eur, poplatok za plavecký kurz 118 eur, školský výlet 20 eur. V školskom roku 2015/2016 bolo potrebné uhradiť poplatky - ZRPŠ 25 eur, učebnice anglického jazyka 18 eur, návštevy kultúrnych podujatí 9 eur. Okrem toho sa skladajú na stužkovú po 50 eur ročne. V súvislosti s návštevou školy cestovné činí do 40 eur mesačne a matka dieťaťu ďalej zakupuje ostatné školské potreby a pomôcky. V súvislosti so zdravotným stavom matka dopláca na lieky 5 eur mesačne. Matka s maloletou obýva byt v osobnom vlastníctve matky, mesačné poplatky spojené s bývaním činia 180 eur, na týchto sa podieľa aj priateľ matky. Zo strany matky iné vyživovacie povinnosti nie sú. Príjem matky podľa opisu mzdového listu činí 320 eur v čistom. Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento od septembra 2015 vykonáva živnosť v oblasti stavebných prác, pracuje pre firmu I. K. G..M..B.. H.. Zo správy uvedenej firmy vyplýva, že otcovi mal. dieťaťa boli uhradené faktúry - 4.11.2015 v sume 774 eur, 12.11.2015 v sume 300 eur, v novembri 2015 v sume 800 eur, 10.12.2015 v sume 1.467 eur, 17.12.2015 v sume 657 eur, 10.2.2016 v sume 540 eur, 10.3.2016 v sume 1.233 eur, 16.3.2016 v sume 200 eur. V prepočte od novembra 2015 do marca 2016 jeho príjem v hrubom činil 1.034 eur a po odpočítaní odvodov možno označiť priemerný zárobok otca na sumu cca
780 eur v čistom. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, ktorá už bola braná do úvahy aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd preukázané, že na strane maloletej došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá v súčasnosti navštevuje 2.ročník strednej školy. S týmto mala matka zvýšené výdaje na zakúpenie školských potrieb, pomôcok, zmenil sa charakter potrieb na strane maloletého dieťaťa. Dieťa do školy denne dochádza, v tejto súvislosti má matka zvýšené výdaje na cestovné a okrem toho dopláca aj pravidelne na lieky. Pokiaľ sa týka pomerov na strane matky, jej príjem sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšil, avšak aj v súčasnosti sa jedná len o minimálnu mzdu, ktorú matka poberá. Pomery na strane otca sa výrazne zmenili oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, kedy bol otec vo výkone trestu odňatia slobody a bol bez príjmu. V súčasnosti riadne pracuje na živnosť. Z predložených vyplatených faktúr je zrejmé, že príjem otca je dostatočný na to, aby hradil výživné vo výške 100 eur mesačne, ktoré aspoň čiastočne zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Preto súd zaviazal otca a zvýšil výživné na sumu 100 eur a to v zmysle návrhu matky od 1.1.2016.
Zaostalé výživné od 1.1.2016 do 31.5.2016 predstavuje sumu 300 eur, pričom súd započítal platby zo strany otca ako ich uvádzal matka a to v mesiaci január 30 eur, február 50 eur, marec 60 eur a apríl 30 eur. V mesiaci máj 2016 výživné ešte nebolo uhradené. Celkovo otec uhradil na výživnom sumu 170 eur, pričom mal uhradiť sumu 470 eur a teda zaostalé výživné predstavuje sumu 300 eur. Túto sumu súd povolil otcovi hradiť v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť a súd v tejto časti konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.