Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-178-2015.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Subarea
20CoE/178/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXXX/X, F. K., o vymoženie 615,69 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená exekútorským úradom súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, so sídlom M. XXX/A, A., pod sp.zn. EX 2727/15, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Er/100/2015-15 zo dňa 16.06.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Er/100/2015-15 zo dňa 16.06.2015 m e n í tak, že exekučné konanie z a s t a v u j e .
Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení poukázal na ust. § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 veta prvá, § 159 ods. 3 O.s.p., § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku a uviedol, že dňa 28.04.2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IIC1010061 zo dňa 19.08.2011. Okresný súd mal z obsahu spisu sp. zn. 7Er/8/2012 preukázané, že dňa 10.01.2012 súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na základe toho istého exekučného titulu. Okresný súd uznesením č.k. 7Er/8/2012-18 zo dňa 28.03.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 3CoE/92/2012-31 zo dňa 04.12.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, z dôvodu, že súd zistil rozpor exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky so zákonom, ktorý súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul pre absenciu materiálnej vykonateľnosti. Okresný súd po právoplatnosti predmetného uznesenia exekúciu postupom podľa § 44 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia uznesením č.k. 7Er/8/2012-37 zo dňa 14.01.2013 zastavil. K negatívnym procesným podmienkam, ktoré musí súd skúmať v každom štádiu konania, patrí aj prekážka rozhodnutej veci a jej existencia (zistenie) musí viesť k zastaveniu konania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď Okresný súd Dolný Kubín z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IIC1010061 zo dňa 19.08.2011 (z hmotnoprávneho dôvodu), exekúciu uznesením č.k. 7Er/8/2012-37 zo dňa 14.01.2013 zastavil, ktoré rozhodnutie predstavuje prekážku rozsúdenej veci,
teda neodstrániteľnú prekážku konania, okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podanie svojho odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. a § 221 O.s.p. tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa jeho názoru exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, súd prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím konaním odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a zároveň súd prvého stupňa pri posudzovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. Podľa oprávneného v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Napriek tomu súd v predmetnom konaní nerozhodol ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Ďalej namietal, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Podľa oprávneného exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Citujúc ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd, ktorý koná vo veci jeho exekúcie, je príslušný konať ako exekučný súd, resp. je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Citoval ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku a uviedol, že súd sa v prvom rade musí vysporiadať so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až po právoplatnosti uznesenia o prípadnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže exekučný súd rozhodnúť o zastavení konania. V tomto prípade súd nerozhodol o samotnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, súd tak postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutím o zastavení konania exekučný súd porušil právo na spravodlivý súdny proces a odňal účastníkov konania možnosť konať pred súdom. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a oprávnenému uprel právo byť účastným
na takomto zisťovaní skutkového stavu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012. V súvislosti s namietaným porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní oprávnený poukázal na rozhodnutia iných krajských či okresných súdov, ktoré v predmetnej veci udelili súdnemu exekútorovi poverenie, resp. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti bolo krajským súdom zrušené (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012). Oprávnený je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojím konaním a svojou vôľou. V závere svojho odvolania zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť jeho právo priznané mu exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
V predkladacej správe zo dňa 25.11.2015 (č. l. 27) sa zákonný sudca vyjadril, že odvolaniu nemieni vyhovieť, rozhodnutie VSÚ považuje za správne.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil z nasledovných dôvodov:
Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IIC1010061 zo dňa 19.08.2011. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7Er/8/2012 mal odvolací súd zistené, že na uvedenom súde prebiehalo exekučné konanie vo veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXXX/X, F. K., o vymoženie 615,69 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IIC1010061 zo dňa 19.08.2011. Uznesením č.k. 7Er/8/2012-18 zo dňa 28.03.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 3CoE/92/2012-31 zo dňa 04.12.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, t.j. z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol materiálne nevykonateľným exekučným titulom, nakoľko bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc konať a vo veci rozhodnúť založil na základe neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doložky. Následne, v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, okresný súd uznesením č.k. 7Er/8/2012-37 zo dňa 14.01.2013 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.02.2013.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní tvrdil, že príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne a okresný súd napriek tomu exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej, toto tvrdenie oprávneného nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia, nakoľko exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto krajský súd považuje túto námietku za nedôvodnú.
K tvrdeniu oprávneného o nemožnosti existencie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 24/2013 zo dňa 14. mája 2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť
k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Krajský súd naviac uvádza, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, na ktoré oprávnený v odvolaní poukazuje, bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom neexistoval neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - prekážka právoplatne rozhodnutej veci, preto exekučný súd vo veci konal a keďže rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve posúdil ako neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku, uznesením konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Išlo teda o odlišné okolnosti ako sú v predmetnej exekučnej veci.
Krajský súd mal preukázané, že dané exekučné konanie je vedené medzi tými istými účastníkmi konania, exekúcia bola vedená na základe toho istého exekučného titulu ako v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7Er/8/2012, v ktorom okresný súd právoplatne rozhodol uznesením č.k. 7Er/8/2012-37 zo dňa 14.01.2013 o jej zastavení v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, teda po tom, čo uznesením 7Er/8/2012-18 zo dňa 28.03.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 3CoE/92/2012-31 zo dňa 04.12.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IIC1010061 zo dňa 19.08.2011.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj v exekučnom konaní aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p..
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Er/8/2012-37 zo dňa 14.01.2013 predstavuje prekážku res iudicata a námietku oprávneného považuje odvolací súd za nedôvodnú.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V predmetnej exekučnej veci bol zistený nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to prekážka právoplatne rozhodnutej veci, v dôsledku ktorej nemožno vec (exekučné konanie) prejednávať znova, teda ani posudzovať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o tejto žiadosti rozhodnúť (udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť uznesením zamietnuť). Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou, ktorú prvostupňový súd uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia ohľadne existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Nesprávne však postupoval, keď napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, preto bolo potrebné, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 24/2013 zo dňa 14. mája 2013, výrok napadnutého uznesenia zmeniť tak, že exekučné konanie sa zastavuje.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolateľ v prevažujúcej miere primárne namieta právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a predkladá krajskému súdu vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy záverov, ku ktorým by mal súd dospieť v predmetnej exekučnej veci.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04)
O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Oprávnený nemal v konaní úspech, podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie, nevzniká mu právo na náhradu trov prvostupňového konania, súdnemu exekútorovi a povinnému trovy konania nevznikli, resp. si ich neuplatnili, z uvedených dôvodov súd povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený (odvolateľ) nemal v konaní úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom konania (súdnemu exekútorovi a povinnému) trovy odvolacieho konania nevznikli, z uvedených dôvodov súd povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
V Žiline, dňa 17.05.2016
JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková