Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-358-2015.pdf
PDF · 106.08 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/358/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: G. H. P.Í., B.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - I. P., B.. XX.XX.XXXX, X. J.U. X, X., zastúpená AK X. &. X., U. U.J. W. XX, X. a otec - T. P., B.. XX.XX.XXXX, X. I.C. XX, X., zastúpený Y.. T. Č.Q., AK U. U. B. XB, X., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého G. H. P., B.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 12.10.2015 sa otec maloletého G. domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletému, a to zo sumy 300 € mesačne na sumu zodpovedajúcu minimálnemu výživnému v zmysle zákona. Počas konania svoj návrh upravil a žiadal, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému upravená na sumu 100 € mesačne, od rozhodnutia súdu.
Svoj návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.09.2014 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 300 € mesačne. V uvedenom období otec pracoval ako čašník v G. a jeho príjem predstavoval čiastku cca 1 400 € netto. Jednalo sa o sezónnu prácu, pričom po skončení sezóny sa otec do G. už nevrátil. Od septembra 2015 bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a hľadal si prácu, pričom od apríla 2016 je zamestnaný ako zásobovač s tým, že poberá minimálnu mzdu. Do marca 2016 poberal dávku v nezamestnanosti. Otec sa nachádza vo finančnej tiesni, keďže spláca dlhy, pochádzajúce zo spoločného hospodárenia s matkou maloletého, na ktorých sa táto nepodieľa. Je voči nemu vedených viacero exekučných konaní, u Y.. J. W.Í., ktorému uhrádza splátku v sume 100 € mesačne, kde vymáhaná čiastka predstavovala sumu 9 155,55 € a ktorý dlh pochádza z nesplácanej leasingovej zmluvy na auto, ktoré užívali rodičia počas trvania manželstva; u Y.. L. V.a je vedená exekúcia na vymoženie čiastky 410,92 € a u Y.. J. D. na sumu 2 294,71 € v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Okrem tejto skutočnosti bol otec odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy voči maloletému, nakoľko mal dlh na výživnom v sume 10 098,48 €. Následne sa dostal znovu do omeškania a znovu bol odsúdený. Počas konania taktiež poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav, kedy trpí doposiaľ nediagnostikovanými bolesťami kolena a chrbtice a navštevuje odborných lekárov, pričom z dôvodu uvedených zdravotných problémov je obmedzený na trhu práce, kedy nemôže vykonávať prácu čašníka tak, ako v minulosti.
Matka maloletého s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila a tento žiadala v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázala na zmenu pomerov na strane maloletého G., ktorá nastala od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti. Maloletý začal navštevovať strednú školu, ktorá skutočnosť znamenala pre matku zvýšené výdavky vo všetkých stránkach jeho života, kedy okrem nákladov spojených s návštevou školy, ktoré sú taktiež zvýšené, má matka zvýšené výdavky na stravu maloletého, jeho športovú činnosť, taktiež ošatenie a obuv ako aj vzdelávanie, keďže maloletý sa intenzívne venuje výuke cudzích jazykov. Taktiež má matka zvýšené výdavky na trávenie voľného času u maloletého a v súvislosti s návštevou spoločenských a kultúrnych podujatí. Okrem finančných nákladov matka zabezpečuje aj kompletnú osobnú starostlivosť o maloletého, keďže otec sa s maloletým nekontaktuje, netrávi s ním voľný čas a nepodieľa sa na starostlivosti a výchove o maloletého, pričom ak je zámerom otca dosiahnuť zníženie výživného, mal by sa usilovať o vyšší podiel na starostlivosti o maloletého. Pokiaľ ide o tvrdenia otca poukázala na to, že otec nepreukázal, čo bolo dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru v G. a taktiež nepreukázal, že sa snaží nájsť si prácu. S ohľadom na uvedené mala za to, že návrh otca je nedôvodný, keďže tento sa inou formou, než určeným výživným, na výchove a starostlivosti o maloletého nepodieľa, pričom u maloletého sú prítomné zvýšené výdavky spojené predovšetkým s jeho vzdelávaním a taktiež i športovou činnosťou.
Právny zástupca otca poukázal na to, že doposiaľ stanovené výživné bolo určené v čase, kedy otec vykonával sezónnu prácu v zahraničí a tento príjem bol nepomerne vyšší k jeho priemernému ročnému zárobku. Od tohto obdobia sa pomery otca zmenili tak, že jeho kvalifikácia na trhu práce sa obmedzila v dôsledku jeho zdravotných ťažkostí, ktoré spôsobujú, že už nemôže vykonávať prácu čašníka, pričom vo vyučenom odbore automechanika nikdy nepracoval. Otec má záujem sa zamestnať tak, aby dosahoval príjem, na ktorý bol zvyknutý, avšak v súčasnosti tomu tak nie je, v práci dosahuje minimálnu mzdu a výživné v sume 300 € mesačne je pre neho likvidačné. Býva so svojimi rodičmi, nedisponuje žiadnym majetkom a úspory, ktoré si vytvoril sezónnou prácou vyčerpal na bežný život a na náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou. Poukázal tiež na to, že otec je zaťažený exekúciami, výška výživného je pre neho neúnosná. Nakoľko sú reálne možnosti otca obmedzené, je dôvodné, aby sa vyživovacia povinnosť otca voči maloletému odvíjala od základných potrieb maloletého, nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb nevyhnutných pre život človeka. Poukázal na to, že príjem matky je niekoľko násobne vyšší, než je príjem otca, všetky mimoškolské aktivity maloletého sú založené na báze dobrovoľnosti a matka si ich zrejme zo svojho príjmu vie dovoliť, ale vo finančných možnostiach otca tieto náklady nie sú, z ktorého dôvodu žiadal, aby súd rozhodol v zmysle návrhu.
Právny zástupca matky poukázal na súčasné pracovné zaradenie otca v súvislosti s jeho zdravotnými problémami a taktiež na tú skutočnosť, že pred odchodom do G. otec pracoval ako taxikár, ktorú činnosť by mohol vykonávať aj s ohľadom na svoj zdravotný stav. V návrhu otca maloletého na zníženie jeho vyživovacej povinnosti pritom nie je ani zmienka o zhoršenom zdravotnom stave, tento návrh je odôvodnený len tým, že je otec nezamestnaný a má exekúcie. Mal za to, že ukončením práce v G. sa otec vzdal výhodnejšieho zárobku v prospech podpory v nezamestnanosti. Taktiež poukázal na to, že otec sa o syna vôbec nestará, jedná sa pritom o dieťa, ktoré sa výborne učí, športuje, iniciatívne sa venuje výuke cudzích jazykov a pre matku je nepochopiteľné, prečo otec nejaví o syna záujem a nekompenzuje prípadnú nižšiu výšku výživného stretávaním sa s maloletým. K nákladom na strane matky uviedol, že táto má zvýšené náklady tak na vzdelávanie maloletého, ale taktiež i napr. na dopravu v súvislosti so športovou činnosťou maloletého, kedy mu zabezpečuje dopravu na zápasy. Maloletý sa zúčastní pobytu v G., keďže navštevuje bilingválne gymnázium a je to povinná súčasť jeho vzdelania. Vzhľadom k prezentovaným skutočnostiam žiadal návrh otca v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
Kolízny opatrovník doporučil návrh otca zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého v tom zmysle, že tento začal navštevovať strednú školu, matka má zvýšené výdavky na ošatenie a stravovanie, ale aj v súvislosti so štúdiom, ktoré je nákladné. Domnieval sa, že ide o nadané dieťa, ktoré je potrebné podporovať tak v jeho školských ako aj mimoškolských aktivitách. Zo strany otca nie sú preukázané žiadne vecné plnenia, otec sa s maloletým nestretáva a neparticipuje na jeho starostlivosti a výchove, ktoré zabezpečuje matka. Zníženie vyživovacej povinnosti by spôsobilo zníženie životnej úrovne maloletého len na základné potreby.
Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 12.10.2015, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.09.2014, č. k. 37P/225/2014 - 61, potvrdením o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 07.01.2015, sp. zn. 1T/328/2014 a zo dňa 14.09.015, sp. zn. 1T 223/2015, žiadankami na odborné vyšetrenia na strane otca, lekárskou správou zo dňa 02.02.2016
na strane otca, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2015 o priznaní a výške dávky v nezamestnanosti na strane otca maloletého, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 28.04.2016, rozpisom mesačných výdavkov na maloletého G., potvrdením o návšteve školy u maloletého, potvrdením o úhrade niektorých nákladov na strane maloletého, potvrdením o zložení zálohy na študijný pobyt maloletého, lekárskou správou zo dňa 29.02.2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 04.04.2016 o zastavení výplaty dávky v nezamestnanosti na strane otca maloletého, pracovnou zmluvou otca maloletého zo dňa 18.04.2016, potvrdením o zdravotnom stave matky maloletého a podaním otca zo dňa 06.05.2016. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého G. upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.09.2014, č. k. 37P/225/2014 - 61, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, na čas po rozvode manželstva bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne. Styk otca s maloletým zostal neurčený. V tom čase navštevoval maloletý X. G. Z., matka bola živnostníčkou s predmetom činnosti kaderníčka, z ktorej činnosti dosahovala príjem cca 800-1 000 €, otec bol zamestnaný ako čašník v G. s príjmom cca 1 400 € mesačne. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.
Maloletý G.X. v školskom roku 2015/2016 navštevuje X. G.B. X. R. na Q. D. P. X., do školy dochádza MHD, kde mu matka zakupuje električenku. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné vrátane desiat predstavuje čiastku cca 35 € mesačne. Matka priebežne dokupuje maloletému školské potreby a pomôcky a uhrádza poplatky spojené s návštevou školy. Maloletý sa zúčastňuje jazykových pobytov v rámci školy, v júni ide na jeden mesiac do T., kde matka doposiaľ uhradila zálohu v sume 450 €, ďalšie náklady budú spojené s poskytnutím finančných prostriedkov na stravu, keďže deti si tam budú stravu pripravovať sami a taktiež i s ďalšími poplatkami. Maloletý sa venuje štúdiu cudzích jazykov, a to nemčine, kde matka uhrádzala poplatky za polointenzívne a intenzívne kurzy, kde náklady spojené s mesačným intenzívnym kurzom predstavovali čiastku 179 €. Taktiež sa venuje výuke čínštiny, kde jedna hodina stojí 15 €, pričom maloletý mesačne absolvuje 4-6 hodín. Rovnako sa venuje športovej činnosti, hrá futbal, kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 30 € a ďalšie náklady má matka spojené s nákupom športového ošatenia a obuvi a taktiež i s absolvovaním kempov, sústredení a rovnako tak pokiaľ ide o dopravu na zápasy. Maloletý sa taktiež venuje tenisu, kde náklady predstavujú čiastku 30-40 € mesačne + náklady na športové potreby. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Matka mu priebežne dokupuje veci na ošatenie a obuv a uhrádza jeho denné potreby.
Otec maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Od 09/2015 do 04/2016 bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že do marca 2016 mu bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti v sume cca 847 € mesačne. Od 18.04.2016 je zamestnaný v spoločnosti X., U..G..C.. ako zásobovač, z ktorej činnosti dosahuje minimálnu mzdu. Navštevuje ortopedickú ambulanciu z dôvodu pretrvávajúcich bolestí kolena a chrbtice, pričom doposiaľ nebol zadiagnostikovaný a nepodrobuje sa žiadnej liečbe. Náklady spojené s návštevou lekárov predstavujú čiastku cca 10 € mesačne. Žije v spoločnej domácnosti zo svojimi rodičmi. Spláca exekúciu v sume 100 € mesačne z dôvodu neuhrádzania leasingovej zmluvy na auto, kde celková vymáhaná čiastka predstavuje 9 155,55 €, taktiež má ďalšie exekúcie v sume 410 € a 2 294 € z dôvodu neuhradenia zdravotného poistenia.
Matka maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej vyživovacie povinnosti. Je živnostníčkou s predmetom činnosti kadernícke služby s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 200 €, na maloletého poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým býva v prenajatom byte na J. D. P. X., za ktorého prenájom uhrádza čiastku 350 € mesačne, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Je onkologickým pacientom, v decembri roku 2014 sa podrobila operácii, následne podstúpila liečbu a v súčasnosti je v sledovaní s tým, že naďalej sa podrobuje medikamentóznej liečbe.
Podľa § 28 odsek 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 odsek 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal, po vykonanom dokazovaní, za dostatočne preukázané, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletého G. je v plnej miere nedôvodný, nakoľko otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe od posledného rozhodnutia súdu v roku 2014 takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému. Otec maloletého svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil jednak tým, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný, a to od 09/2015 do 04/2016, pričom od apríla 2016 je síce zamestnaný, ale dosahuje len minimálnu mzdu, ďalej svojim zhoršením zdravotným stavom, ktorý ho obmedzuje pri výkone práce a taktiež nepriaznivou finančnou situáciou, spôsobenou aj tým, že je postihnutý viacerými exekúciami pre neplnenie finančných záväzkov, ktoré na seba rodičia maloletého prevzali ešte v čase, keď boli manželmi.
Pokiaľ ide o výkon práce súd konštatuje, že dôvod skončenia pracovného pomeru čašníka P. G. otec nepreukázal. V tejto súvislosti nie je zanedbateľnou ani tá skutočnosť, že otec nešpecifikoval dôvod skončenia predmetného pracovného pomeru ani vo svojom návrhu a ani počas svojej výpovede. Počas konania síce poukazoval na svoj zdravotný stav, avšak spočiatku nie ako na dôvod skončenia tohto pracovného pomeru, tým argumentoval až následne. Vo svojej výpovedi otec uviedol, že po skončení sezóny nenastúpil späť do svojho zamestnania v G. a zostal na U., kde sa snažil nájsť si prácu, čo sa
mu však nedarilo a rozhodol sa, že sa dá zdravotne do poriadku, keďže už v tom čase mal problémy s nohou. Nemožno teda uzavrieť, že zdravotný stav bol dôvodom skončenia predmetného pracovného pomeru na strane otca, keďže aj lekárske správy, ktoré otec počas konania predkladal súdu sú datované až po skončení jeho pracovného pomeru a nie v jeho priebehu. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje zdravotný stav otca maloletého a ani jeho dopad na výkon niektorých druhov prác, ako napr. prácu čašníka. Je však nutné poukázať na to, že otec odišiel zo zamestnania bez toho, aby mal túto otázku vyriešenú nástupom do iného zamestnania a rozhodol sa poberať podporu v nezamestnanosti, ktorá sa síce pohybovala v sume cca 847 € mesačne, avšak táto je obmedzená výlučne na dobu 6 kalendárnych mesiacov, pričom si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému a bezpodmienečnej nutnosti jej plnenia musel byť vedomý.
V zmysle Zákona o rodine je povinnosťou rodičov v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne, zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane záväzkov. Súd je pri rozhodovaní o úprave výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom viazaný v prvom rade záujmom maloletého dieťaťa, kde vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju plniť neustále a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Rodičia si musia byť svojej vyživovacej povinnosti vedomí rovnako ako tej skutočnosti, že túto je potrebné si plniť až do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý rodič je pritom povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Teda nie je podstatné to, koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko je, s ohľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, schopný si zarobiť. Otec maloletého dieťaťa síce trpí istými ortopedickými obtiažami, avšak tieto nezasahujú do jeho objektívnej schopnosti pracovať do takej miery, že by túto výrazne obmedzovali, keďže je schopný vykonávať rôzne druhy prác, ktoré nebudú mať na jeho súčasný zdravotný stav nepriaznivý dopad. Otec maloletého pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa snaží svoju finančnú a ekonomickú situáciu akýmkoľvek spôsobom zlepšiť, napr. nájdením si zamestnania s lepším finančným ohodnotením, prípadne ďalšej práce popri svojom terajšom pracovnom pomere. Vzhľadom k celkovej osobnej, sociálnej a ekonomickej situácii je povinnosťou otca v maximálnej možnej miere využiť všetky možnosti zárobkových činností (využívať možnosti brigádnickej práce, víkendovej práce, sezónnej práce a pod.), tak, aby dosahoval čo možno najvyšší možný príjem za svoju prácu a dokázal si tak plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu ako i svoje finančné záväzky. Z uvedených skutočností je zrejmé, že otec maloletého nevyužíva všetok potenciál na zlepšenie svojich zárobkových pomerov a tým aj zlepšenie uspokojovania svojich finančných záväzkov a predovšetkým vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi.
Pokiaľ ide o finančné záväzky otca maloletého v podobe exekúcii je nutné uviesť, že tieto skutočnosti nemajú na úpravu vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu v danom prípade žiadny vplyv. Maloleté dieťa, ktoré je výživou odkázané v celosti na svojich rodičov, nemôže byť postihnuté nezodpovedným správaním sa rodiča pokiaľ ide o finančné hospodárenie a v žiadnom prípade sa následky takéhoto správania rodiča nemôžu prejaviť v znížení jeho vyživovacej povinnosti, nadôvažok ak povinný rodič nevyužil všetky dostupné možnosti na zlepšenie svojej situácie. Je nutné poukázať na to, že v žiadnom prípade nemožno prispôsobovať výšku vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu jeho ostatným finančným záväzkom a už vôbec nemôže byť plnenie týchto záväzkov uprednostnené pred plnením si vyživovacej povinnosti k dieťaťu, keďže táto má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča. Nad rámec nutnosti súd uvádza, že finančné záväzky, ktorými je otec postihnutý netvorili hodnoty, ktoré by boli použité v prospech maloletého, na čo by sa dalo čiastočne v rámci rozhodovania súdu prihliadnuť. Súd taktiež v tomto konaní nerieši a ani nezohľadňuje otcom uvádzané skutočnosti, týkajúce sa toho, že exekúciu z leasingovej zmluvy spláca výlučne sám, pričom však táto zmluva bola uzavretá počas trvania manželstva rodičov, a teda by sa na nej mala podieľať aj matka maloletého, keďže uvedené je predmetom vyporiadania vzájomných majetkových vzťahov rodičov ako bývalých manželov.
Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, kto sa o maloleté dieťa osobne stará a v akej miere je povinný rodič nápomocný pri starostlivosti o maloletého. V danom prípade bolo preukázané, že o maloletého sa stará výlučne matka, otec je s ním iba vo veľmi sporadickom kontakte raz za niekoľko mesiacov a na starostlivosti a teda i výžive maloletého sa nepodieľa, pričom matka zabezpečuje maloletému tak bývanie ako aj všetky ostatné existenčné potreby. Je pravdou, že mimoškolské aktivity maloletého dieťaťa sa odvíjajú od možností a schopností rodičov tieto uhrádzať
a tieto je preto nutné prispôsobiť týmto možnostiam a schopnostiam, avšak s ohľadom na výpočet mimoškolských aktivít maloletého v spojení s nulovou participáciou otca na starostlivosti o maloletého je zrejmé, že krytie týchto nákladov spočíva vo väčšej miere tak či tak na strane matky, keďže vzhľadom na vek maloletého táto má zvýšené náklady i s uspokojovaním základných životných potrieb maloletého ako je strava, ošatenie a obuv, náklady spojené s návštevou školy, náklady na potreby bežnej dennej potreby a pod. Matka si teda plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému jednak tým, že vykonáva výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého, hoci nie v najužšom zmysle slova (vzhľadom na vek maloletého), ale v zmysle zabezpečenia bývania, starostlivosti o domácnosť, v ktorej maloletý žije, varenia, zabezpečovania školskej dochádzky, logistického zabezpečovania aktivít maloletého a na strane druhej i vo väčšej miere uhrádza náklady spojené s mimoškolskou činnosťou maloletého, ktoré skutočnosti spôsobujú, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému G. (ktorý je ich jediným dieťaťom) je rozložená výrazne nespravodlivo, keď táto v prevažnej miere zaťažuje len jedného z rodičov.
S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že otec maloletého žiadnym spôsobom neparticipuje na osobnej starostlivosti a výchove maloletého, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť zabezpečovaním žiadnych potrieb na strane maloletého a ani neposkytuje maloletému vecné plnenia, ktoré by bolo možné považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému, pričom na jeho strane súd nezhliadol prítomnosť tak relevantných dôvodov, na ktorých podklade by bolo možné znížiť jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému, a to ani len čiastočne.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1) písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V Bratislave, dňa 17. mája 2016