Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Co-526-2015.pdf
PDF · 94.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/526/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanej B. W., W. O., V. XXX, o zaplatenie 379,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/45/2015-38 z 3.2.2015 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 235,90 eur istiny s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 27.9.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 26,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal a ako ho odôvodnil, že žalovaná suma pozostáva za neuhradené služby vo výške 235,90 eur a zmluvnú pokutu vo výške 144,00 eur, všetko s úrokmi z omeškania. Citoval znenie § 200ea ods.1 a § 115a ods.2 O. s. p. a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania nakoľko ide o drobný spor. Uviedol, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom
- Zmluvou o pripojení č. A1586195 a č. A1426383, Dodatkom k Zmluve č. A1426383 zo 7.9.2012, pokusom o pokonávku z 12.9.2013, faktúrami č. 2195496027, č. 2195455684, č. 2199239881, č. 2199237703, č. 2202899610, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilne siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.. Citoval znenie § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 53 ods.1,2,3,4,5, § 517 ods.1 prvá veta, ods.2 O. z. v platnom znení § 3 ods.1, § 10c nariadenia vlády 87/1995 Z. z., a uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pripojení, ktoré žalovaná uzatvárala ako fyzická osoba, preto tieto posudzoval v zmysle § 52 O. z. ako spotrebiteľské zmluvy, že žalovaná neuhradila cenu poskytnutých služieb fakturovaných žalobcom za obdobie od 05/ 2013 do 07/ 2013 celkovo v sume 235,90 eur, preto ju zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy s 8,50 % ročným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods.2 O. z. a § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. od 27.9.2013 do zaplatenia, (t.j. odo dňa uplynutia žalobcom poskytnutej dodatočnej lehoty na plnenie). Uviedol, že z obsahu dodatku Zmluvy o pripojení č. A1426383 zo 7.9.2012 zistil, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 144,00 eur a citoval z bodu 2.5 predmetného dodatku k zmluve. Uviedol, že takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa a takto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, že žalobca dohodol za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške, ktorá zohľadňuje len posledných šesť mesiacov pred uplynutím doby viazanosti a v tomto dojednaní sa tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie, že z týchto dôvodov dohodnutú zmluvnú pokutu uvedenú v dodatku k zmluve o pripojení považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 O. z. s poukazom na § 53 ods.1 a § 53 ods.4 O. z. v platnom znení v čase uzatvárania zmluvy o pripojení
a jej dodatku zo 7.9.2012, preto žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol. Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods.2 O.s.p., a skonštatoval, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, preto má právo na pomernú náhradu trov konania, že na strane žalobcu vznikli trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 22,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu za dva úkony právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu po 28,22 eur za každý úkon v zmysle § 10 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, režijného paušálu za dva úkony právnych služieb po 8,04 eur v zmysle § 16 ods.3 citovanej vyhlášky a 20 % DPH v zmysle § 18 ods.3 cit. vyhl. počítanej z tarifnej odmeny a režijného paušálu, teda zo sumy 72,52 eur a takto 20 % DPH činí 14,50 eur, že celkové trovy právneho zastúpenia činia 87,02 eur. S poukazom na to, že žalobca bol v konaní úspešný na 62 % v pomere k celku a žalovaný na 38 % v pomere k celku, z čoho vyplýva, že po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, žalobca má právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 24 % celkových trov konania, že celkové trovy konania činia 109,52 eur, z ktorých 24 % predstavuje 26,28 eur, k náhrade ktorej sumy bola žalovaná zaviazaná.
Žalobca v zákonom stanovej lehote podal odvolanie proti rozsudku a to proti výroku rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (2. výrok), ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p], a tým, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods.2 písm. d) O. s. p.]. Konštatoval, že súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 144 eur a dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za neplatnú. Názor súdu týkajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nesprávny. Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanej ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. V ustanovení čl. 1 bode 1.2 dodatku k zmluve č. A1426383 je uvedené, že predmetom dodatku je predaj mobilného telefónu Sony Xperia Tipo white so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 euro, a že bežná maloobchodná cena, za ktorú predmetný mobilný telefón predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu nedohodne na podmienkach uvedených v dodatku, je 145 eur. Žalovaná mala možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu 145 eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 1 euro, teda so zľavou z kúpnej ceny vo výške 144 eur na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku, alebo pred uplynutím doby viazanosti (v priebehu posledných šiestich mesiacov do uplynutia doby viazanosti). Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností v dohode o zmluvnej pokute má podľa názoru jeho zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovanej v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila jeho možnosť odpredať žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná, ani nim nútená uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi nim a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala čas porušenia
zmluvných povinností od počiatku, teda, či došlo k porušeniu zmluvných povinností v prvom, druhom, treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24 mesiac po uzavretí dodatku, dohoda o zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovanú možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohla žalovaná kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, a že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšuje výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získala, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. V súvislosti s daným prípadom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi účastníkmi konania dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovaná pri uzavretí dodatku získala. On si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila. Pokiaľ súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu za situácie, že žalovaná si nesplnila záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a plniť si zmluvné povinnosti po dohodnutú dobu a svoje povinnosti zo zmluvy porušovala, lebo za poskytnuté služby mu riadne a včas neplatila, je treba považovať jeho názor a právny záver za nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 144 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 144 eur od 27.9.2013 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,49 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 29,99 eur (za jeden úkon právnej pomoci: odvolanie proti rozsudku 16,60 eur, režijný paušál 8,39 eur, DPH 20 % - 5 eur).
Rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 235,90 eur istiny s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 27.9.2013 do zaplatenia, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods.1 O. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani zmenu (§ 220) pretože zistil, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa § 221 ods.2 O. s. p. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie konanie. Súd v napadnutom rozsudku výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje úvahy, na základe ktorých dospel k právnym záverom, náležite neodôvodnil. Súd síce cituje z obsahu dodatku Zmluvy o pripojení č. A1426383 zo 7.9.2012 bodu 2.5 a tento vyhodnotil, že takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa a takto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, že žalobca dohodol za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške, ktorá zohľadňuje len posledných šesť mesiacov pred uplynutím doby viazanosti a v tomto dojednaní sa tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie a dohodnutú zmluvnú pokutu uvedenú v dodatku k zmluve o pripojení považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 O. z. s poukazom na § 53 ods.1 a § 53 ods.4 O. z. v platnom znení v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a jej dodatku zo 7.9.2012. Z obsahu tohto dodatku je zrejmé, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikne, ak žalovaná poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu a výšku zmluvnej pokuty rozdelil na 2 obdobia (do 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti a v období 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti). Rovnako súd
nezisťoval a teda ani nevyhodnotil, v ktorej zmluve došlo k žalobcom tvrdenému porušeniu zmluvnej povinnosti (či išlo o zmluvu, ku ktorej sa zmluvná pokuta viazala) Súd v odôvodnení nevyhodnotil, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu, či zmluva bola ukončená a v ktorom období k ukončeniu došlo od uzatvorenia zmluvy, či pokuta za porušenie povinnosti je primeraná, prípadne či z uvedeného dojednania vôbec vyplýva, aký rozsah porušenia povinnosti žalovanej musí byť daný, aby tento zodpovedal uloženej zmluvnej pokute 144 eur, prípadne krátenej podľa uvedeného vzorca, teda či je možné posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty. Z hľadiska hodnotenia primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty toto je možné vyhodnotiť ako pomer medzi hodnotou, ktorá vznikla porušením danej povinnosti žalovaným (v prejednávanom spore je ňou nezaplatenie faktúr v lehote splatnosti vo výške 235,90 eur vyplývajúce z 2 zmlúv) a dohodnutou zmluvnou pokutou 144 eur. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu a súčasne treba mať na zreteli, že Občiansky zákonník nedáva súdu právo znížiť vysokú zmluvnú pokutu ale dojednanie o zmluvnej pokute podľa § 39 O. z. posúdiť z hľadiska súladu alebo rozporu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi len ako platné, či neplatné. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie v súlade s § 132 O. s. p. svoje rozhodnutie odôvodniť tak aby bolo preskúmateľné a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.)
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.