Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-237-2015.pdf
PDF · 101.94 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/237/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky W.. X. L. G., Š. M.Č. D. O., J. D. X/X, L. K., právne zastúpenej DT LEGAL, s.r.o., so sídlom Kvačalova 28, Bratislava proti odporcovi E. L., Š. M. D. O., T.. L. XXX/XX, W., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L.: S., L.. XX.XX.XXXX, S. M., L.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
rozhodol:
Manželstvo účastníkov W.. X. L. G. S. E. L., O. Y. A. K. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta L. K. vo zväzku 6, ročník 2012, na strane 92, pod por. č. 2 sa r o z v á d z a.
Schvaľuje sa dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode tohto znenia:
"Maloleté deti S. S. M. L. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživné pre mal. S. sumou 200 eur mesačne a pre mal. M. sumou 100 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 20-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva." Ohľadne úpravy styku otca s mal. deťmi na čas po rozvode sa rodičia dohodli nasledovne:
"Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi S. S. M. každú prvú a tretiu sobotu v mesiace v čase od 09.00 hod do 10.30 hod. a každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 12.30 hod.
Matka za účelom realizácie styku privezie deti otcovi do miesta jeho súčasného bydliska."
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 03.12.2015 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavreli manželstvo po ročnej známosti, z ktorého sa im narodili dve deti. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, no postupom času sa ukazovala zásadná rozdielnosť pováh, životných priorít a názorov na spôsob života, vedenie domácnosti a výchovu maloletej dcéry. S odporcom sa začali citovo odcudzovať ktorú situáciu nezlepšilo ani narodenie maloletého syna. Za príčinu rozvratu manželstva považovala aj odporcovu závislosť na alkohole a iných návykových a psychotropných látkach. Odporca pravidelne odchádzal z domu aj na niekoľko dní bez toho, aby navrhovateľku o účele a mieste jeho pobytu informoval. Odporca spochybňoval hodnotu navrhovateľky, jej samostatnosť
ako partnerky a neprimerane ju kritizoval, a taktiež bol zaneprázdnený podnikaním, pričom akékoľvek príjmy investoval predovšetkým na svoje vlastné potreby. Na spoločnú domácnosť a starostlivosť o maloleté deti prispieval len v minimálnej miere. Postupom času nedokázali nájsť spoločnú reč, ich vzťahy celkom ochladli a od 12.09.2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Intímne sa nestýkajú a každý vedie svoj vlastný život. Odporca od odlúčenia neprejavuje takmer žiaden záujem o maloleté deti. Uviedla, že obaja pracujú, resp. podnikajú a aj podnikanie prostredníctvom spoločnej spoločnosti bolo taktiež jedným z dôvodov ich nezhôd a odcudzenie. Mala za to, že ich manželstvo prestalo plniť akúkoľvek spoločenskú, biologickú či ekonomickú funkciu a o jeho obnovu ako navrhovateľka, tak aj odporca, záujem nemá. Bola presvedčená, že vzniknutá situácia je definitívna a konvalidácia ich manželstva je nemožná. V zmysle uvedených skutočností navrhovateľka žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, aby bol odporca povinný prispievať na výživu mal. S. sumou 200 eur mesačne a na mal. M. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 02.12.2015. Ďalej žiadala upraviť styk odporcu s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú nepárnu sobotu v čase od 13:00 hod. do 18:00 hod za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/237/2015 - 11 zo dňa 01.02.2016 právoplatným dňa 16.02.2016 bol návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vylúčený na samostatné konanie.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 17.05.2016 v časti úpravy styku s maloletými žiadala, aby mal odporca právo stretávať sa s mal. deťmi každú sobotu v čase od 9:00 hod. do 10:30 hod za prítomnosti navrhovateľky v mieste bydliska odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka a oboznámením návrhu na začatie konania, sobášneho listu účastníkov konania, rodného listu mal. S., rodného listu mal M., prehľadu výdavkov mal. detí, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 31P/237/2015 - 11 zo dňa 01.02.2016, výpisu z obchodného registra spol. F. D..O..M.., D.. C., S..D.., D.. E. D.. D. O..M.., výpisu zo živnostenského registra navrhovateľky a odporcu, potvrdenia o príjme navrhovateľky zo dňa 25.04.2016, oznámenia Daňového úradu Trenčín zo dňa 28.04.2016 a 29.04.2016, daňového priznania k dani z príjmov za r. 2014 a 2015 spol. F. D..O..M.., správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 26.04.2016, potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za r. 2015 a 2016, prehľadu nákladov na bývanie navrhovateľky, výpisov z účtu zo dňa 12.05.2016, oznámenia o blížiacej sa splatnosti preddavkovej platby zo dňa 02.05.2016, potvrdení o platbe - skylink zo dňa 04.01.2016, faktúry za údržbu záhrady zo dňa 05.04.2016 a preberacieho protokolu zo dňa 01.04.2016, výpisov z účtu zo dňa 11.05.2016, rozpisu preddavkových platieb za dodávku a distribúciu elektriny zo dňa 14.03.2016, faktúry za vodné a stočné zo dňa 25.06.2015 a zo dňa 22.12.2015, rozhodnutia vyrubujúceho daň z nehnuteľnosti za r. 2016 zo dňa 23.03.2016, detailu pohybu na účte zo dňa 16.05.2016, rozhodnutia - poplatok za komunálny odpad zo dňa 23.02.2016, detailu pohybu na účte zo dňa 16.05.2016, prehľadu výdavkov navrhovateľky mesačný, pracovnej zmluvy navrhovateľky zo dňa 05.01.2012, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 12.10.2015, zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 25.02.2012 cca po ročnej známosti, z ktorého pochádzajú dve deti, a to mal. S. L.. XX.XX.XXXX S. C.. M. L.. XX.XX.XXXX. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé a u odporcu o manželstvo druhé. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v L. K., preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické.
Navrhovateľka mala za to, že manželstvo s odporcom prestávalo byť usporiadané už v čase jej prvého tehotenstva. Uviedla, že žila v napätí, tŕpla keď sa manžel ráno zobudí, či nebude na ňu nahnevaný. Veci, kvôli ktorým sa hádali boli banálne, ale odporca ju neustále pred deťmi ponižoval, tvrdiac, že je nesvojprávna. Odporca približne raz do týždňa odchádzal aj na noc s tým, že navrhovateľke neoznámil kde bol, tvrdil, že sa má starať o domácnosť, o deti a navariť. Spolu s mal. deťmi sa odsťahovala v 09/2015 k svojim rodičom. Odporca potom odišiel zo spoločného domu a oni sa vrátili späť. Intímne spolu nežijú od leta 2015. Pokiaľ ide o hospodárenie nikdy spolu ako manželia nehospodárili. Počas manželstva odporca požíval vo zvýšenej miere alkohol a aj ľahké drogy. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považovala rozdielnosť pováh, alkohol a drogy na strane odporcu. Navrhovateľka trvala na rozvode. K prehĺbeniu rozporov prispela aj skutočnosť, že od odporcu začala pýtať financie. Ďalej
uviedla, že odporca mal počas celého manželstva zbalenú tašku, s tým, že hovoril, že nemá problém sa zbaliť a odísť.
Odporca s návrhom nesúhlasil a mal za to, že manželstvo účastníkov by bolo harmonické pokiaľ by do neho nevstúpili rodičia. Odporca pracoval a aj dodnes pracuje v zahraničí, kde navrhovateľka s ním nechcela žiť. Uviedol, že v manželstve požíval alkohol v minimálnej miere a nakoľko spoznal iné kultúry požíval aj ľahké drogy. Uviedol, že jeho svokra mala iné výchovné názory, s ktorými sa on nestotožňoval a snažil sa deti inak vychovávať. Spoločné bývanie prenechal navrhovateľke a mal. deťom. Uviedol, že intímne spolu nežijú asi rok a pol. Mal za to, že s navrhovateľkou si rozumeli, len rodičia sa im starali do života. S navrhovateľkou spoločne podnikali, ale od 12/2015 toto spoločné podnikanie zrušili a teraz je odporca jediným spoločníkom v tejto firme. Skutočnosť, že posledné dva roky firma vykazovala stratu navrhovateľka ťažšie niesla. Bol toho názoru, že ich manželstvo je rozvrátené z dôvodu zásahu svokrovcov. Uviedol, že navrhovateľku má stále rád, miluje svoje deti a chcel by dať navrhovateľke druhú šancu. Pokiaľ ide o zbalenú tašku uviedol, že celý život je na cestách. Navrhovateľka vyplatila za odporcu dlhy v Taliansku vo výške 20.000 eur, ktoré vznikli jeho podnikateľskou činnosťou.
K nezhodám v manželstve dochádza už dlhší čas, pričom manželstvo je rozvrátené a nefunkčné asi od 09/2015, od kedy účastníci spolu v jednej domácnosti nežijú, intímne sa nestýkajú, každý vedie svoj vlastný život, pričom ako manželia spolu nikdy nehospodárili. Rozvrat manželstva navrhovateľka videla hlavne v rozdielnosti pováh účastníkov, v užívaní alkoholických nápojov a drog odporcom. Odporca potvrdil požívanie alkoholu v minimálnej miere, ako aj užívanie ľahkých drog. Za príčinu rozvratu ich manželstva odporca považoval prístup rodičov zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka o obnovu manželstva záujem nemala, pričom odporca by pristúpil na obnovu manželského spolužitia.
Podľa § 18 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a návrh na rozvod manželstva je tak dôvodný. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. V zmysle § 23 Zákona o rodine pri rozvode manželstva musí byť preukázaná existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorá spôsobuje nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívny obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat a jeho intenzita musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi.
Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti hlboko a trvalo rozvrátené. Účastníci už cca 9 mesiacov nežijú v jednej domácnosti, intímne spolu nežijú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny a nikdy spolu ani nehospodárili ako manželia. Odporca navyše potvrdil užívanie ľahkých drog. V dôsledku uvedených skutočností navrhovateľka už nemá jednoznačne záujem o obnovu manželského spolužitia. V manželstve účastníkov tak nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj navrhovateľky, nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Podľa názoru súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku, pokiaľ si manželstvo neplní svoj účel. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v takomto nefunkčnom manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov, aj keď iba s jedným z rodičov.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Ohľadom skúmania pomerov účastníkov konania a maloletých detí bol zistený tento skutkový stav:
Navrhovateľka pracuje ako ekonómka vo firme svojho otca G. D.. D. O..M.. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 2.300 eur netto. Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur. Je vlastníčkou obchodných podielov vo firme C., S..D.. S. E. D.. D. O..M.. Náklady na bývanie má vo výške cca 307 eur. Bežné výdavky ako sú na zdravotnú starostlivosť, stravu, ošatenie a podobne má cca vo výške 419 eur mesačne.
Odporca je podnikateľ a je jediným spoločníkom a konateľom firmy F., D..O..M.., kde dosahuje ako riaditeľ priemerný mesačný príjem vo výške cca 850 eur netto. Za prenájom priestorov na podnikanie hradí 1.800 eur mesačne. Odporca má prenajatý byt v Taliansku, kde hradí mesačne 700 eur, a to z firemných výnosov. Spoločnosť odporcu za obdobie 2014 - 2015 vykazovala stratu.
Mal. S. C. X roky, navštevuje materskú školu a je zdravá. Venuje sa gymnastike, korčuľovaniu a plávaniu. Výdavky na maloletú sú vo výške cca 436 eur mesačne, a to stravné v škôlke 47 eur, školné 180 eur, krúžky 24 eur, strava doma 110 eur, obuv a ošatenie 50 eur, športové pomôcky 25 eur.
Mal. M. C. X O. S. XX mesiacov, je zdravý a navrhovateľka je s ním na rodičovskej dovolenke. Výdavky na maloletého sú vo výške cca 270 eur mesačne, a to plávanie 75 eur, strava doma 110 eur, obuv a ošatenie 50 eur, hygiena 20 eur a hračky 15 eur.
Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 17.05.2016 navrhol súdu schváliť rodičovskú dohodu, z dôvodu že táto je v záujme maloletých detí.
V danej veci účastníci v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine uzatvorili rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia. Vzhľadom k tomu, že rodičovská dohoda je v súlade s faktickým stavom, so zákonom a záujmom maloletých detí a zohľadňuje súdom zistený skutkový stav, súd rodičovskú dohodu týmto rozsudkom schválil. Na základe tejto dohody boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. Anny sumou 200 eur mesačne a na mal. Olivera sumou 100 eur mesačne.
Účastníci sa dohodli aj na úprave styku s maloletým, ktorá dohoda sa v zmysle § 25 ods.1 Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.