Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33C-4-2022.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/4/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore medzi stranami žalobkyne: D. A., nar. XX.X.XXXX, M. R. V. XXX/XX, C., zast. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, a žalovaného: F. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. R. V. XXX/XX, XXX XX C., teraz V., K., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje sa neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
I. Žalovanému sa ukladá, aby nevstupoval do domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., obec C., okres K., ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXXX/XX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres K..
II. Žalovanému sa ukladá, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
III. Žalovaný sa poučuje, že je oprávnený podať voči žalobkyni žalobu, ktorou sa bude domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dnešného dňa sa domáhala žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti opísanej vo výroku I. tohto uznesenia, pretože tam býva osoba, teda žalobkyňa, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Zároveň žiadala, aby sa žalovanému uložila povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
2. Navrhovateľka neodkladného opatrenia uviedla, že strany sporu sú partnermi, nikdy spolu neuzavreli manželstvo, avšak spolu dlhšie žili ako druh a družka na adrese M.R. V. XXX/XX, C. v prenajatom dome. Spolužitie strán bolo dlhšiu dobu takmer bezproblémové, pričom komplikácie v ich spolužití nastali odkedy žalovaný prestal chodiť do práce, ostal doma na dôchodku a začal vo väčšom množstve požívať alkoholické nápoje, čo sa výrazným spôsobom prejavovalo na jeho správaní, začal byť agresívny, vyhrážať sa žalobkyni, urážať ju, ponižovať, oplzlo jej nadávať, a to takmer každý deň. Ako príklad agresivity žalovaného uviedla žalobkyňa incident z januára 2020, kedy ju žalovaný fyzicky napadol takým spôsobom, že ju udrel do chrbta a odsotil, pričom žalobkyňa spadla na plynový sporák, začal jej horieť sveter a len vďaka duchaprítomnosti vnuka nedošlo k závažnejšiemu poraneniu, lebo tento horiaci sveter na žalobkyni uhasil.
3. V dôsledku neustáleho požívania alkoholických nápojov žalovaným takmer každý deň a jeho stupňujúcej sa agresivity sa posledný polrok spolužitia stal pre žalobkyňu maximálne neznesiteľný.
Žalobkyňa nikdy nevie, kedy môže z jeho strany očakávať, či už fyzický alebo verbálny útok. V dôsledku tejto skutočnosti žije navrhovateľka neodkladného opatrenia v neustálom strese a obavách zo žalovaného. Počas jeho posledného útoku zo dňa 22.8.2022, kedy ju žalovaný pod vplyvom alkoholu opäť fyzicky napadol, bola žalobkyňa nútená privolať hliadku Policajného zboru. Pre agresívne správanie žalovaného, ktoré aj podľa príslušníkov PZ predstavovalo pre žalobkyňu závažnú hrozbu, bol žalovaný dňa 22.8.2022 o 18.30 hod. zo spoločného obydlia na adrese M. R. V. XXX/XX, C. na dobu 14 dní vykázaný, o čom predložila súdu ako dôkaz Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.8.2022. Z tohto potvrdenia mal súd preukázané, že žalovaný pri vykázaní odmietol odovzdať na výzvu policajta kľúče zo spoločného obydlia a uviedol, že sa bude zdržovať v K. na V. ulici, pričom adresa na doručovanie písomností je Slovensko. V dôsledku vysokého stupňa agresivity a odporu kladeného zo strany žalovaného v čase vykázania, je dodržiavanie zákazu vstupu žalovaného do domu, na ktorý sa vykázanie vzťahuje, v súčasnosti pravidelne zo strany hliadky Policajného zboru kontrolované. V dôsledku dlhodobo sa stupňujúceho agresívneho, nevyspytateľného a život ohrozujúceho správania sa žalovaného, má žalobkyňa v súčasnosti vážne obavy o svoj život a zdravie, kedy žije pod neustálym strachom z toho, čo bude zo strany žalovaného nasledovať v prípade, že sa tento vráti do ich domácnosti.
4. V súvislosti s násilím poukázala žalobkyňa na ustálený a zaužívaný výklad tohto pojmu, ktorým sa rozumie jednak úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, a to buď len pravdepodobne ohrozujúce alebo skutočné, proti osobe alebo určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Ďalej možno násilie definovať ako každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci a fyzického či sexuálneho nátlaku. Pri násilí nejde o konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany. V prípade násilia nemusí ísť v každom prípade o fyzické ataky k obeti, nakoľko zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a iné. Vo všeobecnosti je pritom za násilie potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
5. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, a to napr. lekárskymi správami, správami z polície a podobne. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku.
6. Nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať podľa žalobkyne neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložila Potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, ktoré potvrdzuje existujúcu hrozbu ďalších útokov žalovaného na zdravie, život, slobodu a/alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne, kedy je takáto
hrozba v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore zákonnou podmienkou na použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného obydlia.
7. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (písm. e) a sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (písm. h).
9. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 328 ods. 2 CSP). Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP).
10. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP). Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 CSP). Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (§ 337 ods. 1 CSP). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o Policajnom zbore“), policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
12. Podľa § 27a ods. 9 prvé dve vety pred bodkočiarkou Zákona o policajnom zbore, vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6.
13. Procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným právam, je neodkladné opatrenie. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby procesnej aktivity sporových strán (predovšetkým
žalovaného), ako aj ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní. Vychádza sa z listinných dokladov a tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktoré osvedčujú potrebu neodkladného rozhodnutia súdu.
14. Účelom inštitútu upraveného v § 325 ods. 2 písm. e) CSP, je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Tento inštitút nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať mu doň vstup. Lehota na vykázanie je zároveň lehotou na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predlžuje sa do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o takomto návrhu.
15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi, pričom dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. V danej veci navrhovateľka ako družka hodnoverne osvedčila Potvrdením OO PZ C. o vykázaní zo spoločného obydlia ako aj opísaním spolužitia so žalovaným, že jej osobná integrita je bezprostredne ohrozená zo strany druha, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti v spornej nehnuteľnosti opísanej vo výroku, z užívania ktorej ho súd vylúčil. S tým súvisí aj ďalší výrok neodkladného opatrenia nariadeného podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, kedy pre zamedzenie priamemu kontaktu strán sporu súd zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni.
16. Ako je vyššie uvedené, situácia v živote žalobkyne dosiahla z dôvodov na strane žalovaného tak negatívne rozmery, že túto bolo potrebné riešiť akútne a urýchlene, a to spôsobom, kedy bude žalovaný obmedzený v možnostiach útoku voči jej osobe. Prostredníctvom ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, ktoré kumulatívne uložené v danej veci podľa názoru súdu poskytnú navrhovateľke neodkladného opatrenia ako ohrozenej osobe pomerne rýchlu ochranu, sa vytvorí stav bezpečia jej telesnej i duševnej integrity, vďaka čomu táto nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie. Žalobkyňa má v súčasnosti na základe skúseností so správaním žalovaného a stúpajúcej tendencie jeho neprijateľného správania dôvodnú obavu, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračovať, a to aj s ohľadom na jej vedomosť o pokračujúcom nadmernom užívaní alkoholických nápojov z jeho strany. Správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje každodenný život žalobkyne, ktorá bez zásahu štátnej autority nemôže žiť svoj život bez strachu z agresívneho správania žalovaného, ktoré je sprevádzané vyhrážkami, zastrašovaním, poškodzovaním majetku, ponižovaním, urážaním, fyzickými atakmi a podobne. Na základe osvedčených skutočností uvedených v návrhu je momentálne situácia v spoločnej domácnosti so žalovaným natoľko vážna a nebezpečná pre žalobkyňu, že vykázanie žalovaného z tohto prostredia bolo nevyhnutné a zároveň bolo nevyhnuté zabrániť jeho približovaniu k osobe žalobkyne aspoň na vzdialenosť do 10 metrov. Preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.
17. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky neodkladného opatrenia, že jeho nariadením dôjde k ochrane žalobkyne trvalým spôsobom, preto nebolo potrebné určovať jej povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Preto vo výroku poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, môže žalobca alebo žalovaný podať návrh na jeho zrušenie podľa § 334 CSP, preto súd neurčil dobu trvania tohto neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na úplný úspech žalobkyne v spore jej súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP i nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto uznesenie je vykonateľné vo výroku I. jeho vyhotovením (§ 332 ods. 2 CSP) a vo výroku II. jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).