Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6P/5/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci starostlivosti o maloletú Q. J., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, za účasti rodičov maloletého dieťaťa: matka S. D., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. N. XXXX/XX, XXX XX Č., a otca Š. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. R. K., T..č. P. Č.. XXXX/XX, J. R. K. (poštová schránka N.), o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, určenie výživného takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletú Q. J., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky S. D., ktorá ju bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec Š. J., nar. XX.X.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať odo dňa 1.4.2015 na výživu maloletej Q. J., nar. X.X.XXXX mesačne sumou 100,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Splatné výživné za obdobie od 1.4.2015 do 17.5.2016 na maloletú Q. J., nar. X.X.XXXX v sume 920,- Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Styk otca s maloletou Q. J., nar. X.X.XXXX bude prebiehať na základe dohody rodičov.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Čadca dňa 19.3.2015 matka maloletého dieťaťa ako navrhovateľka požiadala súd, aby súd zveril maloletú Q., nar. X.X.XXXX do jej starostlivosti a uložil povinnosť otcovi prispievať na jej výživu sumou 300 € mesačne od 1.4.2015. Zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi uhradiť zameškané výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a styk otca s maloletou aby bol po dohode s matkou.

Otec maloletej sa na výzvu súdu k návrhu matky písomne vecne nevyjadril.

Po tom, ako súd vo veci vykonal nevyhnutné procesné úkony potrebné pre prípravu prejednania a rozhodnutia veci (vrátane zmieneného ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní), na výsledky vykonaného dokazovania a ním zistený skutkový stav veci v konaní o návrhu matky maloletej aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ustanovenia § 36 ods.1 v spojení s ust. §§ 24 a nasl. Zákona o rodine a ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, upravujúcimi

rozhodovanie súdu o úprave rodičovských práv a povinností pri nezhode rodičov maloletých detí a vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku a potom v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), posudzujúc na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, pomery oboch rodičov ako povinných a pomery maloletého dieťaťa ako oprávneného v prospech a so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa (ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika, uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb., tiež čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a ust. §§ 28 a nasl., §§ 62 a nasl. Zákona o rodine).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona o rodine č, 36/2005 Z. z. (1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (2) Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

§ 75 ods. 1,2 zákona o rodine (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 až 4 zákona o rodine (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 zákona o rodine (1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti D. I. a.s. a jej príjmom je príjem zo zamestnania v priemere 420,- eur mesačne, taktiež poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Jej výdavky súd z nákladov na byt 200,- eur, stravu 200,- eur, telefón a internet 20,- eur, splátku pôžičky 75,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije s plnoletou dcérou, ktorá sa mala od 1.3.2016 zamestnať. Otec maloletej nikde nepracuje, nie je evidovaný ako nezamestnaný, ako uchádzač o zamestnanie, privyrába si iba príležitostne brigádami. Má záujem zamestnať sa v zahraničí, ktorú skutočnosť uviedol na pojednávaní. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti E. U.. Aktuálny príjem uviedol z brigád (poľnohospodárstvo, stavebníctvo) a úspor. Býva v prenajatom byte za ktorý platí mesačne 100,- eur, platí výživné dobrovoľne na dcéru 40,- eur mesačne a náklady na telefón má v sume 6,- eur (kredit). Podstatné výdavky na maloletú dcéru Q. matka špecifikovala ako výdavky stravu, poistku 13,96 €, vitamíny 5,- €, školské potreby 5,- eur, hygienické potreby 5,- eur, obedy 1,01 € denne, strava 100,- eur, družina 10,- eur mesačne. Jednorazové výdavky na exkurzie 10,- eur, poplatok za smeti 10,- eur, krúžok - karate 80,- eur, kimono a rukavice 30,- eur, okuliare 100,- eur.

Matka poskytuje maloletej osobnú riadnu starostlivosť a maloletá s ňou žije v spoločnej domácnosti, čo v značnej nahradzuje plnenie vyživovacej povinnosti matkou vo finančnom vyjadrení (§ 62 ods.4 Zákona o rodine), na rozdiel od otca, ktorý dieťaťu takúto osobnú starostlivosť neposkytuje, otca maloletej preto za súčasného rozhodnutia o zverení maloletej v súlade s faktickým stavom starostlivosti o dieťa do osobnej starostlivosti matke (§ 36 ods.1 Zákona o rodine) zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej

dcéry Laury s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súd sumou 100,- eur mesačne, podľa názoru súdu primeranou takto zisteným východiskovým skutkovým pomerom a zákonným hľadiská v zmysle cit. právnej úpravy. Súd prihliadol pri rozhodovaní k tomu, že otec nikde nepracuje, hoci neexistujú v konaní preukázané žiadne dôvody pre takého konanie otca, pokiaľ si dokáže zaobstarať potrebné finančné prostriedky z brigádnej činnosti má možnosť prispievať i na maloletú v sume, ktorú mu súd určil. Naviac tým, že je dobrovoľne nezamestnaný sa vlastným pričinením vzdal zamestnania. Súd prihliadol k príjmu otca, ktorý by dosiahol vo svojej profesii elektrikár, pokiaľ by bol zamestnaný ako i k skutočnosti uvádzanej otcom o jeho predchádzajúcich príjmoch. Návrhu matky maloletého dieťaťa ako navrhovateľky tak súd vyhovel čiastočne, bez toho, aby v konaní podľa § 81 ods.1 OSP bolo túto skutočnosť potrebné zdôrazniť i osobitným (čiastočne zamietavým) výrokom rozsudku.

Súd vyčíslil nedoplatok vzniknutý z titulu určeného výživného na maloletú Q. za celé posudzované obdobie odo dňa začatia konania až do vyhlásenia tohto rozsudku spolu vo výške 920,- eur, ktorý súd otcovi maloletej povolil splatiť v primeraných splátkach po 30,- eur mesačne, splatných po právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty tejto výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky, alebo jej časti (§ 160 ods.1 veta druhá OSP). Styk otca s maloletou súd neupravoval a ponechal ho na dohodu rodičov, nakoľko otec nemal vo „zvýšenej“ miere záujem o stretávanie sa s maloletou dcérou, žiadal, aby styk prebiehal tak ako doposiaľ a styk preto súd ponechal na vzájomnú dohodu ( pričom súd iba poznamenáva, že ide o právo otca na stretávanie sa s dieťaťom).

Súd poukazuje na ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce (v spojení s ust. § 163 ods.1 OSP) zmenu tohto rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to i bez návrhu, v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých súd vychádzal vo svojom rozhodnutí v tejto veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP.

Pretože po tom, ako na pojednávaní dňa 17.5.2016, uskutočnenom za osobnej účasti oboch rodičov súd vyhlásil tento rozsudok, sa obaja rodičia zhodne uviedli, že podávať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku v tejto veci nebudú a kolízny opatrovník súdu doručil dňa 23.5.2015 podanie v ktorom sa výslovne vzdal práva podať voči rozsudku odvolanie, vyhotovuje súd skrátené odôvodnenie tohto rozsudku, v zákonom určenom rozsahu podľa ust. § 157 ods.3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 207 ods.1 OSP).

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).