Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_12P-125-2022.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Subarea
12P/125/2022
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. V., U.. XX.XX.XXXX, R. K. O., dieťa rodičov - matky: Q. U., A.. U., U.. XX.XX.XXXX, R. L. N. XXXX/X, I., a otca: C. V., U.. XX.XX.XXXX, R. Z. XXX, XXX XX, Č. R., Č. A., o návrhu matky na podávanie informácií o maloletom dieťati, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci návrhu matky na podávanie informácií o maloletom dieťati.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2022 domáhala podávania informácií o maloletom dieťati.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2021 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu sumou vo výške 30,- eur. Matka uviedla, že po rozhodnutí jej otec maloletého dieťaťa zo začiatku poskytoval informácie písomne aj telefonicky. Keď od neho niekoľkokrát žiadala doklady na odhlásenie maloletého dieťaťa z trvalého pobytu, tak jej oznámil, že nič nepošle. Matka uviedla, že jej odmieta poskytovať informácie ohľadom maloletého dieťaťa. Keď nemala inú možnosť, tak pomocou sociálnej siete vyhľadala maloleté dieťa, aby zistila ako sa má a čo robí. Podľa vyjadrenia matky táto zistila, že sa maloleté dieťa o nej vyjadruje nepekne a vulgárne. Opäť kontaktovala otca maloletého dieťaťa, aby sa maloleté dieťa vyjadrovalo slušne, na čo jeho odpoveď bola vulgárna. Matka žiadala, aby jej otec poslal vysvedčenie maloletého dieťaťa, aby videla ako sa učí, na čo odpovedal, že keď maloleté dieťa bude chcieť, tak jej ho pošle. Maloleté dieťa nie je plnoleté, aby mohlo rozhodovať, či niečo pošle, o tom má rozhodovať zákonný zástupca maloletého dieťaťa. Po telefonickom rozhovore s maloletým dieťaťom matke uviedlo, že otec mu zakázal poslať matke vysvedčenie. Otec pred maloletým dieťaťom rozprával vulgárne na matku maloletého dieťaťa. Matka ďalej uviedla, že otec ju žiadal, aby ho už vôbec nekontaktovala a vymazala si jeho telefónne číslo. Výživné platí matka riadne a včas a má právo aj na poskytovanie informácií o maloletom dieťati.
3. Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené. Výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XXX/XXXX
- XXX Q. N. XX.XX.XXXX, D. N. XX.XX.XXXX, kedy súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, matku maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, styk matky maloletého
dieťaťa s maloletým dieťaťom neupravil. Predmetným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu v E. č. k. 0P/66/2016-155 zo dňa 03.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v W. R. č. k. 6Co/1301/2016-170 zo dňa 21.10.2016.
4. Predmetom tohto konania je návrh matky na podávanie informácií o maloletom dieťati. Maloleté dieťa má obvyklý pobyt v W. republike, preto sa súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci súdu konať vo veci.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
9. Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci.
11. Maloleté dieťa je štátnym príslušníkom aj Slovenskej republiky aj Českej republiky, avšak tak ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu, dlhodobo sa zdržiava v Českej republike a naďalej tam má obvyklý pobyt. Česká republika je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000. Právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 8 a nasledujúcich nariadenia. Podľa článku 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nie je definovaný. Jeho definíciu je teda potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností prípadu. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možné chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko. V danej veci má maloleté dieťa obvyklý pobyt v Českej republike, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XXX/XXXX - XXX Q. N. XX.XX.XXXX, D. N. XX.XX.XXXX bolo zverené do osobnej starostlivosti otca, s ktorým žije v Českej republike. Z uvedeného je teda zrejmé, že trvalé a stabilné bydlisko má maloleté dieťa v Českej republike, pričom nedošlo k zmene obvyklého pobytu, preto je v jeho záujme, aby v jeho veci rozhodoval súd, v obvode ktorého má svoj obvyklý pobyt.
12. Na základe uvedeného súd vzhľadom na nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v súlade s § 9 CSP konanie zastavil a osobitným výrokom vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).