Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cbi-21-2014.pdf
PDF · 165.86 KB
No categories available
19Cbi/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: R.. V. N., správca konkurznej podstaty úpadcu: V. Ž., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. M. XXXX/XX, XXX XX X. N., sídlo správcu Na Bystričku 796/9, 036 01 Martin, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav Trtílek, advokát, so sídlom J. Kráľa 29, 036 01 Martin, proti žalovanému: S. K., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, právne zastúpenému: Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 867 217, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 554,96 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 15.12.2014 žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon Darovacej zmluvy uzavretej dňa 6.8.2009 medzi úpadcom: V. Ž., r. Ž., nar. X.XX.XXXX s manž. W. Ž., r. K., nar. X.X.XXXX, obaja bytom F. M., XXX XX X. N., ako darcami a žalovaným: S. K., L.. K., nar. X.X.XXXX, bytom N.É. XXX/XX, XXX XX I., ako obdarovaným, ktorým došlo k bezodplatnému prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom X. N. pre kat. úz. X. N., a to byt č. X na X. podlaží obytného domu súp. č. XXX/X postaveného na parc. KNC č. XXX/X o výmere XXX m2 a podiel na spoločných častiach a podiel na spoločných zariadeniach a podiel na pozemku KNC XXX/X v rozsahu XX/XXXX-ín, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra dňa 14.8.2009 pod O. XXXX/XX /ďalej už len Darovacia zmluva/, je v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 4K/5/2014 na majetok úpadcu V. Ž., nar. X.XX.XXXX, bytom F. M., XXX XX X. N. voči veriteľom prihlásených pohľadávok neúčinný. Zároveň žalobca navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do konkurznej podstaty úpadcu V. Ž., nar. X.XX.XXXX, bytom F. M., XXX XX X. N.Í. zaplatiť sumu 48.700,- EUR a aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. Na odôvodnenie žaloby poukázal žalobca na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok subjektu V. Ž., nar. X.XX.XXXX, bytom F. M. XXXX/XX, XXX XX X. N. / poznámka súdu : ďalej už len úpadca, ktorým sa rozumie V. Ž., nar. X.XX.XXXX, vždy s príslušným statusom, teda do účinkov vyhlásenia konkurzu ako dlžník , po účinkoch vyhlásenia konkurzu ako úpadca a tiež ako účastník darovacej zmluvy - darca /, pričom žalobca bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty tohto úpadcu. Žalobca poukázal na úpravu podľa §199, § 14 ods. 1, 2, § 57 ods. 2 a § 60 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že právny úkon Darovacej zmluvy je ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/. Úpadca mal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X. N., zapísané na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom X. N. pre kat. úz. X. N., a to byt č. X na X. podlaží obytného domu súp. č. XXXX, vchod č. XX s príslušenstvom a spoluvlastnícky
podiel v rozsahu XX/XXXX-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. KNC č. XXX/X o výmere XXX m2, ako aj spoluvlastnícky podiel na tejto parcele taktiež v rozsahu XX/XXXX-ín /ďalej už len byt/. Dňa 6.8.2009 uzatvoril úpadca spolu s jeho manželkou so žalovaným Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol byt s príslušenstvom a spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku. Žalovaná ako obdarovaná je sestrou úpadcovej manželky. V Darovacej zmluve bola ustálená hodnota daru sumou 20.000,- EUR. Medzi zmluvnými stranami Darovacej zmluvy nebol dohodnutý žiaden záväzkový vzťah užívania pre darcu - úpadcu, ani nebolo zriadené vecné bremeno v prospech darcu - úpadcu. Vklad predmetnej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím vtedajšej Správy katastra X. N. na 14.8.2009 a išlo o tzv. zrýchlený vklad, čo tiež svedčí podľa tvrdení žalobcu, že sa úpadca snažil predmetný majetok dostať zo svojej dispozičnej sféry tak, aby naň nemali veritelia dosah. Do konkurzu na majetok úpadcu si prihlásili pohľadávky nasledovní veritelia: Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave vo výške 29.417,20 EUR, ktorá pohľadávka bola predmetom zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn. 1Zm/475/09 z 10.11.2009, ktorý právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol 31.12.2009. Úpadca bol avalistom zmenky, čo vyplýva zo Zmluvy o vyplňovacom práve ku blankozmenke z 19.5.2006, pričom primárnym dlžníkom veriteľa bol subjekt String, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, t.č. v konkurze, u ktorého subjektu je úpadca nielen spoločníkom, ale aj konateľom s oprávnením na konanie za tento subjekt samostatne. Ďalej bola do konkurzu prihlásená pohľadávka Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom v Bratislave vo výške 67.641,83 EUR, ktorá bola predmetom rozhodnutia zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Zm 7/2010 z 13.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči úpadcovi 26.11.2010. Úpadca bol i v tomto prípade avalistom zmenky, čo vyplýva z Dodatku č. 2 Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXX z 3.12.2007, kde primárnym dlžníkom označeného veriteľa je opäť subjekt String, s.r.o.. Majetok dlžníka, ktorý je uvedený v jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu a následne preverený žalobcom ako majetková podstata zodpovedá sume 2.623,- EUR, čo je v zrejmom nepomere k pohľadávkam, ktoré majú byť v konkurze uspokojené. Vo vzťahu k obidvom vyššie uvedeným pohľadávkam úpadca vedel, kto je jeho veriteľom a aké sú povinnosti, záväzky a teda dlhy, a to už od uzatvorenia predmetných zmlúv s veriteľmi, nakoľko ich ako štatutárny orgán primárneho dlžníka podpisoval, resp. od avalovania predmetných zmeniek, čo predstavuje od 19.5.2016, pokiaľ ide o Zmluvu o blankozmenke - veriteľ Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. /č.l. 4/ a 13.12.2007 /Dodatok č. 1 ku Zmluve o kontokorentnom úvere u veriteľa ČSOB, a.s./. Túto vedomosť mal úpadca nielen ako avalista, ale aj ako štatutárny orgán a spoločník primárneho dlžníka a je teda zrejmé, že prevod majetku - bytu vykonal dlžník úmyselne za účelom ukrátenia uspokojenia veriteľov, keď mu muselo byť zrejmé, že veritelia sa budú svojich pohľadávok domáhať aj voči nemu ako avalistovi, ak primárny dlžník String, s.r.o. dlh nesplatí. Úpadca musel ako spoločník a konateľ primárneho dlžníka vedieť, že primárny dlžník si svoje záväzky neplní a teda dlh vzniká aj jemu osobne ako osobe, ktorá poskytla zabezpečovacie prostriedky za ich splnenie. Túto vedomosť musel mať aj z hľadiska toho, že ako štatutárny orgán primárneho dlžníka mal aj povinnosť vyplývajúcu z § 4 ZKR, teda sústavne sledovať vývoj finančnej situácie, stav majetku a záväzkov subjektu String, s.r.o.. Vedel teda, že primárnemu dlžníkovi hrozí úpadok, a že ako osoba bude musieť plniť za primárneho dlžníka a teda s úmyslom, aby nemusel plniť, vykonal ukracujúci úkon, a to predmetnú Darovaciu zmluvu. O potencionálnej hrozbe plnenia záväzku vedel úpadca od avalovania zmeniek, teda od vzniku reálnej povinnosti musel vedieť pred prevodom bytu, keďže vedel, ako hospodári primárny dlžník, z ktorých záverov vyvodzuje žalobca, že je zrejmé a preukázané, že úpadca mal úmysel krátiť veriteľov /č.l. 4/. Darovacia zmluva vytvárala len právny rámec pre cieľ, ktorým bolo odstránenie majetku z vlastníctva a dispozície úpadcu a jeho prevedenie na žalovaného s cieľom ukrátiť veriteľov. Úpadca naplnil úpravu ZKR o odporovateľnosti právnych úkonov, pričom vedomostná stránka jeho úmyslu a zakrytie tejto skutočnosti darovaním vyplýva najmä z toho, že žalovaný ako obdarovaný ostal bývať vo svojom pôvodnom bydlisku, nepotreboval riešiť bytovú situáciu a ani inak nevznikla potreba u žalovaného bezplatne, teda darom od úpadcu nadobudnúť predmetný byt. Naopak sám úpadca zostal bývať v predmete daru a podľa jeho informácie nemá uzavretú ani nájomnú zmluvu. V byte býva úpadca bez protiplnenia a aj bez zmluvného zaťaženia. Žalovaný musel ako príbuzný úpadcu a jeho manželky vedieť o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov tým, že daruje byt žalovanému. Nie je predsa obvyklé, aby sestra úpadcovej manželky, teda švagriná bez ďalšieho prijala dar, ktorý neužíva, ale nechá ho bez ďalšieho a bez akéhokoľvek protiplnenia využívať darcom. Akékoľvek tvrdenie žalovaného, že o úmysle ukrátiť veriteľov darcu nevedel, nie je preto spôsobilé preukázať, že tomu tak skutočne bolo a bude len účelovým tvrdením s cieľom pomôcť úpadcovi v konaní, dôsledkom ktorého je ukrátenie veriteľov. O tom, že dlžník mal úmysel veriteľov ukrátiť, a že o tomto úmysle žalovaný vedel, svedčí aj to, že v napadanej
Darovacej zmluve si zmluvné strany ustálili hodnotu daru vo výške 20.000,- EUR, čo nie je esenciálnou náležitosťou takéhoto typu zmluvy a vo väzbe na toto zrejme predpokladali, že ak dôjde k takému postupu, ako je vyvolaný touto žalobou, bude sa do majetkovej podstaty dlžníka vracať len hodnota 20.000,- EUR. Táto hodnota však nezodpovedá hodnotám bytov v danej lokalite, vo vzťahu ku ktorej hodnote má žalobca zistené, že sa cena porovnateľných bytov pohybuje v rozmedzí od 41.000,- EUR do 65.000,- EUR, čo v priemere znamená 48.700,- EUR, teda skoro dva a pol krát viac, ako je uvedené v Darovacej zmluve. Zároveň žalobca poukázal na odborný článok označeného autora, podľa ktorého by predmet daru - byt o podlahovej ploche 94 m2 /dar/ mal v čase darovania hodnotu - cenu medzi 77.900,- EUR až 80.750,- EUR, čo je v podstate štvornásobne vyššia cena ako uviedli úpadca a žalovaný v Darovacej zmluve. Žalovaného žalobca považuje za osobu spriaznenú s úpadcom podľa § 9 ZKR a § 16 OZ, nakoľko by podľa tvrdení žalobcu žalovaný sám určite pociťoval ako vlastnú ujmu, keby sa jeho sestre a švagrovi niečo stalo, napríklad by stratili strechu nad hlavou. Keďže je v tomto prípade možné žalovaného považovať za príbuzného a teda za spriaznenú osobu, vedomosť o úmysle dlžníka právnym úkonom Darovacej zmluvy ukrátiť svojich veriteľov sa predpokladá a túto domnienku musí vyvrátiť žalovaný. Pokiaľ ide o vedomosť druhej strany ukracujúceho právneho úkonu postačuje, ak úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy, t.j. ak z okolností danej veci mu muselo byť zrejmé, že dlžník robí právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, čo z uvedeného jednoznačne vyplýva. Len úpadca sám pozná svoje úmysly, avšak zo všetkých okolností daného prípadu je zrejmé bez toho, aby bolo potrebné vnútorné myšlienkové pochody úpadcu a nadobúdateľa majetku nejako zvlášť preukazovať, že úpadca mal úmysel ukrátiť veriteľov. Je zrejmé, že o tomto úmysle musel žalovaný vedieť, pretože nemá inú možnosť ako zdôvodniť to, že ponúknutý dar prijal a nechal tento dar užívať darcom - úpadcovi a jeho manželke bez protiplnenia, t.j. z hľadiska pomeru k predmetu daru sa zmenil akurát jeho vlastník a teda to, že veritelia už nemohli uspokojiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi z tohto majetku. Akékoľvek tvrdenie, výpoveď alebo vyjadrenie sa úpadcu, že nemal úmysel ukrátiť veriteľov, alebo že žalovaný o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov nevedel, nemôže byť spôsobilé presvedčiť súd o tom, že tento úmysel a vedomosť o úmysle neexistovala. Nie je predsa možné považovať za prijateľné, aby žalovaný, teda osoba nadobúdateľa majetku nevedela o svojom švagrovi, že podniká, a že má problémy s uspokojením svojich veriteľov. Žalovanému muselo byť zrejmé, prečo dlžník majetok prevádza a nie je možné, aby pri podpisovaní darovacej zmluvy sa žalovaný neopýtal na dôvod darovania, a aby si to pri akomkoľvek prípadnom zdôvodnení, ako je ukrátenie veriteľov nedomyslel, že o ochranu majetku pred veriteľmi. Žalovanému muselo byť zrejmé, že dôvodom darovania bytu je to, že úpadca s manželkou ho prevádzajú preto, aby si zachránili strechu nad hlavou, a to tak, že byt prevedú na žalovaného a ukrátia tak veriteľov. Darcovia inak nemali žiaden pádny dôvod, aby byt na žalovaného prevádzali, najmä ak pomer k užívaniu predmetu ostal rovnaký, ako pred darovaním.
K žalobe sa písomným podaním z 21.5.2015 vyjadril žalovaný. Uviedol vo väzbe na úpravu § 60 ZKR, že žalobca nepreukázal, že úpadca právnym úkonom Darovacej zmluvy ukrátil veriteľov a súčasne bolo úmyslom úpadcu odporovaným úkonom svojich veriteľov ukrátiť a súčasne úmysel úpadcu ukrátiť odporovaným úkonom svojich veriteľov bol alebo musel byť druhej strane odporovaného úkonu známy. Vo vzťahu k úmyslu ukrátiť veriteľov zo strany úpadcu zdôraznil žalovaný, že samotná vedomosť úpadcu o záväzku rsp. o záväzkoch žiadnym spôsobom nemôže preukázať úmysel úpadcu ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľov, keď navyše úmysel úpadcu musí byť priamy a nestačí len vedomosť o tom, že dlžník odporovaným úkonom môže veriteľov nejako ukrátiť. To, že úpadca odporovaným úkonom ochraňoval svoj majetok, je opäť len tvrdením žalobcu s tým, že úpadca takýto úmysel vôbec nemal. Úpadcova účasť na predmetnej Darovacej zmluve bola potrebná len preto, že bol v rámci BSM spoluvlastníkom daného bytu, pričom s Darovacou zmluvou a prevodom bytu len súhlasil a celú záležitosť vybavovala a riadila jeho manželka, ktorá týmto spôsobom chcela narovnať naštrbené rodinné vzťahy so žalovanou. Nakoniec úpadcovi nič nebránilo podať návrh na vyhlásenie konkurzu po uplynutí zákonnej 5-ročnej lehoty v zmysle úpravy § 60 ods. 3 ZKR, čím by odporovateľnosť v tomto prípade bola úplne vylúčená. Žalovaná predmetný byt predala úpadcovi a jeho manželke kúpnou zmluvou ešte v roku 2000, pričom zo strany úpadcu a jeho manželky došlo k úhrade kúpnej ceny len v časti s tým, že podľa pôvodnej dohody malo medzi súrodencami /manželka úpadcu, žalovaná a jej brat/ dôjsť k vysporiadaniu bytu ich spoločných rodičov, pričom v rámci tohto vysporiadania mal úpadcovi a jeho manželke pripadnúť do vlastníctva byt rodičov v I., kam sa chceli presťahovať a žalovanému by zostal predmetný byt v X. N., kde mal žalovaný ísť pracovať ako vedúci pobočky Prima banky. Vzťahy medzi úpadcom a žalovaným nikdy neboli ideálne a dochádzalo medzi nimi neustále ku sporom, najmä ohľadne neuhradenej časti kúpnej ceny za predmetný byt, ktorej úhradu úpadca ako živiteľ rodiny neustále odďaľoval s rôznymi výhovorkami. Situácia dospela až tak ďaleko, že žalovaný prestal s dlžníkom a
jeho manželkou komunikovať, stýkať sa s nimi, pričom až na hrozbu žalovaného, že celú záležitosť dá na súd a na úpenlivé prosby rodičov žalovaného bola celá vzniknutá situácia vyriešená tak, že manželka úpadcu zorganizovala vrátenie predmetného bytu žalovanému formou Darovacej zmluvy v záujme napravenia rodinných vzťahov. S týmto žalovaný súhlasil. Z uvedeného vyplýva, že úmyslom úpadcu nebolo odporovanou Darovacou zmluvou ukrátiť jeho veriteľov, ale jeho úmyslom bolo zúčastniť sa na konvalidácii narušených rodinných vzťahov a na tomto celom procese sa úpadca podieľal len nepriamo tým, že s predmetnou Darovacou zmluvou súhlasil. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o podnikateľských problémoch subjektu String, s.r.o. a ani o situácii úpadcu a už vôbec nie o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov, ktorý úmysel navyše vôbec neexistoval. Pri stretnutiach sa žalovaný a úpadca s jeho manželkou bavili výlučne o rodinných záležitostiach, pričom pracovné a podnikateľské veci medzi sebou nikdy nerozoberali a po predchádzajúcich zlých skúsenostiach by žalovaný úpadcovi ani neveril. Žalovaný nesúhlasil s výkladom úpravy § 9 ZKR a § 116 OZ a s tvrdením, že sa medzi úpadcom a žalovaným jednalo o vzťah blízkych osôb. Uviedol, že vzťah úpadcu a žalovaného je obdobným rodinným vzťahom, avšak žalovaný nevidí žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mal považovať ujmu úpadcu a jeho rodiny ako svoju vlastnú. Skutočnosť, že úpadca a jeho rodina občas použijú predmetný byt na prenocovanie v X. N., je podľa názoru žalovaného irelevantná. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie vychádza žalovaný z právneho názoru, podľa ktorého je právoplatné rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu Darovacej zmluvy predpokladom uplatnenia požadovaného plnenia.
Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tak, že na žalobe zotrval. Do skončenia prvého pojednávania v tejto veci produkoval ešte tvrdenia a vo vzťahu k nim predložil i listinné dôkazy o existencii ďalšej pohľadávky konkurzného veriteľa vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2010-1060 zo 14.9.2010, ktorá pohľadávka bola aj v konkurznom konaní úpadcu dodatočne prihlásená. Žalobca zdôraznil, že v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu, nemal úpadca žiaden iný majetok okrem predmetného bytu, čo vyplýva z evidencie motorových a prípojných vozidiel Okresného riaditeľstva Policajného zboru X. N., ako aj z katastra nehnuteľností, kde je žalovaný evidovaný ako vlastník 1. nehnuteľnosti domu v T. V., pričom sám v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že sa jedná o hodnotu nehnuteľnosti vo výške 2.000,- EUR a jedná sa o dom pred sanáciou, ktorý je dlhodobo neobývaný a zrejme je nutné jeho zbúranie. Ďalej žalobca predložil výkaz pre daňové úrady, ktorý zachytáva ďalší majetok úpadcu vo vlastníctve urbárskeho spoločenstva, na ktorom má úpadca podiel vo výške XXXXX/XXXXXXXX, pričom vlastníkom uvedeného podielu sa úpadca stal až potom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. V.. Žalobca navrhol vykonať dôkaz dopytom na Exekútorský úrad G. Z. v exekučnej veci EX 264/2010 a dopytovať tento orgán, či realizoval v súvislosti s touto exekúciou zisťovanie majetkových pomerov úpadcu a s akým výsledkom, pokiaľ ide o rok 2009. Tak isto navrhol vypočuť na skutočnosť vedomosti úpadcu o tom, že bude ako avalista plniť z predmetných zmeniek svedka W. K. T., ktorý podával návrh na vyhlásenie konkurzu subjektu String, s.r.o..
Žalovaný v priebehu konania zotrval na svojej procesnej obrane a navrhol pôvodne vo veci vykonať dôkaz výsluchom svedkov p. M., čo je druhý konateľ subjektu String, s.r.o. k otázke, aký bol majetok tohto subjektu v čase vyhlásenia konkurzu, výsluchmi svedkov W. Ž., F. K. / rodičov žalovaného/ a N. K. / rodičov žalovaného/, ako aj brata žalovaného N. K., ktorých navrhol vypočuť na okolnosti prevodu predmetnej nehnuteľnosti a na to, aká bola situácia v rodine úpadcu a aké boli vzťahy medzi úpadcom a žalovaným, resp. úpadcom a jeho manželkou na jednej strane a žalovaným.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka V. Ž., oboznámením listinných dôkazov: Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi darcami V. Ž. a W. Ž. a obdarovaným S. K. zo dňa 6.8.2009, Kúpnou zmluvou zo dňa 7.11.2000 uzatvorenou medzi S. K. ako predávajúcim a úpadcom a jeho manželkou W. Ž. ako kupujúcimi, zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/475/09-15 z 10.11.2009 a prihláškou pohľadávky subjektu Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 7/2010-34 z 13.10.2010 a prihláškou pohľadávky subjektu Československá obchodná banka, a.s., pričom obe prihlášky boli prihláškami pohľadávok v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/5/2014 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 7.11.2000 žalovaný S. K. previedla na úpadcu V. Ž. a jeho manželku W. Ž. do ich bezpodielového spoluvlastníctva trojizbový byt č. X na X. poschodí bytového domu č.
súp. XXXX, ktorý bytový dom je postavený na pozemku parc.č. XXX/X, na ul. F. M., O. X. N., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX- ín a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc.č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 vo veľkosti XX/XXXX-ín /ďalej už len byt/, ktoré nehnuteľnosti sú takto zapísané na meno predávajúcej S. K. u Okresného úradu, Katastrálny odbor v X. N. na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie X. N., a to titulom Kúpnej zmluvy č. O. XXXX/XXXX, vklad ktorej bol do katastra povolený 24.10.2000. Podľa článku IV. Kúpnej zmluvy si zmluvné strany stanovili cenu za predmet kúpy 800.000,- Sk v nadväznosti na označený znalecký posudok. Vklad uvedenej Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený 10. novembra 2000 a písomné vyhotovenie tejto Zmluvy je v spise na č.l. 61 až 62.
Dňa 6.8.2009 uzatvorili darcovia: V. Ž. a W. Ž., rod. K. a obdarovaná S. K. - žalovaná Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie bytu - totožného bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, aký bol predmetom Kúpnej zmluvy zo 7.11.2000 z č.l. 61, 62. Uvedený byt je ako dar vymedzený v článku II. tejto Darovacej zmluvy. Podľa článku II. bod 1, 2 a 3 darcovia týmto bezodplatne darujú obdarovanej nehnuteľnosti popísané v článku I. tejto Zmluvy a obdarovaná ich do svojho vlastníctva od darcov s vďakou prijíma. Spolu s vlastníckym právom k bytu prejde na obdarovanú aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX a spolu s vlastníckym právom k bytu prejde na obdarovanú aj spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku vo veľkosti XX/XXXX. Podľa článku VI. si zmluvné strany ustálili hodnotu darovaných nehnuteľností sumou 20.000,- EUR. Podľa článku VIII. bod 6 Darovacej zmluvy zmluvné strany vyhlasujú, že ich vôľa, ktorej prejavom je táto Zmluva, je slobodná a vážna, že pri jej uzatváraní neboli uvedené do omylu a že túto Zmluvu neuzavreli v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a tiež vyhlasujú, že si ju prečítali, jej obsahu porozumeli a bez výhrad s ním súhlasia, čo potvrdzujú podpisom.
Žalobca ako prílohu žaloby predložil prihlášku pohľadávky v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/5/2014 veriteľa Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 21.390,71 EUR z titulu istiny, ďalej v sume 6.367,69 EUR z titulu úrokov a v sume 1.658,80 EUR z titulu nákladov spojených s uplatnením, pričom prílohou tejto prihlášky bola Zmluva o vyplňovacom práve ku blankozmenke medzi remitentom Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. a subjektom String, s.r.o. ako vystaviteľom, zastúpeným konateľom V. Ž., ktorá Zmluva je z 19.5.2006. Podľa článku IV. tejto Zmluvy R.. V. M. a V. Ž. ako avalisti za vystaviteľa blankozmenky s obsahovými náležitosťami podľa článku I. bod 4 tejto Zmluvy potvrdzujú, že s obsahom tejto Zmluvy sa oboznámili, porozumeli mu a súhlasia s ním a svoj záväzok ako avalisti prevzali s vedomím skutočností obsiahnutých v tejto Zmluve. Taktiež prílohou označenej prihlášky pohľadávky bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/475/09-15 zo dňa 10.11.2009, ktorým bolo žalovaným String, s.r.o., R.. V. M. a V. Ž., nar. X.XX.XXXX uložené v prospech žalobcu Factoring Slovenskej sporteľne, a.s. zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 21.825,51 EUR spolu so 6 % ročným úrokom z označenej sumy od 25.7.2009 do zaplatenia, odmenu vo výške 72,75 EUR a nahradiť trovy konania 1.313,50 EUR, na ktorom zmenkovom platobnom rozkaze je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Ďalej ako prílohu žaloby predložil žalobca prihlášku pohľadávky subjektu Československá obchodná banka, a.s. v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/5/2014 vo výške istiny 67.641,83 EUR, úrokov z omeškania v sume 19.480,85 EUR, poplatku z omeškania v sume 225,47 EUR - zmenková odmena a náklady z uplatnenia 4.072,- EUR z titulu súdneho poplatku, ku ktorej prihláške bol pripojený zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 7/2010-34 z 13.10.2010, ktorým Okresný súd Žilina uložil R.. V. M. a V. Ž., nar. X.XX.XXXX, aby spoločne a nerozdielne žalobcovi - Československej obchodnej banke, a.s. zaplatili zmenkovú sumu 67.641,83 EUR so 6 % ročným úrokom zo sumy 67.641,83 EUR od 1.10.2009 do zaplatenia, odmenu vo výške 225,47 EUR a nahradili spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 4.072,- EUR. Ďalej ako príloha podania tejto prihlášky bola predložená Zmluva č. XXXX/XX/XXXX - Dodatok č. 2 medzi Československou obchodnou bankou a subjektom String, s.r.o., čo je Dodatok č. 2 ku Zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXX, ktorým označený peňažný ústav subjektu String, s.r.o. ako klientovi poskytol peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru vo výške 2.600.000,- Sk. Podľa článku V. písm. b/ tohto Dodatku č. 2 je riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva, poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo Zmluvy, zabezpečené blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom práve č. XXXX/XX/XXXX. Dodatok č. 2 je v závere ako avalistami podpísaný R.. V. M. a V. Ž., r.č. XXXXXX/XXXX.
Ako prílohy podania žaloby predložil žalobca súbor listinných dôkazov - dopytov na realitné kancelárie, tak ako sú tieto v spise na č.l. 35 až 42 vo vzťahu k tvrdeniu o cene bytu k účinkom uzatvorenia Darovacej zmluvy, ako aj odborný článok k uvedenému tvrdeniu žalobcu vo výške ceny predmetného bytu.
Na č.l. 48 a 49 sa nachádzajú predžalobné upomienky subjektu Factoring Slovenskej sporiteľne zo dňa 9.2.2009 a 27.4.2009 adresované String, s.r.o. k rukám V. Ž. a priamo V. Ž..
Pred koncom prvého pojednávania v tejto veci predložil žalobca rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave sp.zn. II/2010-1060 zo dňa 14. septembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.10.2010 a vykonateľnosť 31.10.2010 a ktorým boli žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade /R.. V. M. a V. Ž., r.č. XXXXXX/XXXX/ zaviazaní v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 70.670,47 EUR spolu so 6 % úrokom ročne od 12.2.2009 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu 235,57 EUR a trovy konania 2.137,60 EUR, pričom uvedená pohľadávka mala byť v zmysle tvrdení žalobcu podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 23.2.2010 prihlásená v konkurzom konaní úpadcu dodatočne.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. V. vyplýva, že úpadca V. Ž. je na základe osvedčenia o dedičstve č. E. XXX/XX vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1. vo vzťahu k nehnuteľnosti
- rodinnému domu na pozemku parc.č. XXX/X, súpisné č. XXX, vo vzťahu ku ktorej nehnuteľnosti ako z uznesenia o vyhlásení konkurzu č.k. 4K/5/2014-123, tak ako je v plnom znení súčasťou obsahu pripojeného konkurzného spisu úpadcu podľa odôvodnenia, vyplýva záver predbežného správcu o ocenení tejto nehnuteľnosti podľa údaja v zozname majetku sumou 2.000,- EUR.
Do skončenia prvého pojednávania vo veci predložil žalobca výpis ziskov a strát k 31.12.2009 a súvahu k rovnakému dňu týkajúci sa subjektu String, s.r.o., tak ako bol týmto subjektom predložený daňovému úradu, z ktorého vyplýva pokiaľ ide o výkaz ziskov a strát, výsledok hospodárenia z bežnej časti pred zdanením za bežné účtovné obdobie mínus 562.623,- EUR a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie 9.379,- EUR a výsledok hospodárenia z bežnej činnosti po zdanení mínus 560.575,- EUR za bežné účtovné obdobie a za predchádzajúce účtovné obdobie 2.558,- EUR. Z predloženej súvahy vyplýva výška majetku tohto subjektu 1.089.099,- EUR, hodnota dlhodobého hmotného majetku 761.653,- EUR a hodnota samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí 327.278,- EUR. Ďalej zo súvahy vyplýva výška krátkodobých pohľadávok 134.529,- EUR a pohľadávok z obchodného styku 123.299,- EUR. Na poslednej strane predloženého tlačiva súvahy subjektu String, s.r.o. je evidovaná výška záväzkov 1.208.342,- EUR a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 457.921,- EUR.
Z vykonaného dopytu súdu na Exekútorský úrad V.. G. Z. mal súd z predloženej reakcie W.. V. X. zo dňa 30.3.2016 / čl. 107/ preukázané, že v exekučnej veci sp. zn. EX 264/2010 bolo vo vzťahu k úpadcovi / v tejto exekučnej veci ako povinnému v 2. rade/ zo súčinnosti poskytnutej súdnemu exekútorovi zistené , že tento bol držiteľom živnostenského oprávnenia od 7.6.1999 do 24.1.2008 a vo zvyšnej časti jeho majetkové pomery k obdobiu pred doručením poverenia neboli preverované.
Podľa § 57 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii /Zákona č. 7/2005 Z.z. /ďalej už len ZKR/: Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 ZKR: Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods. 1, 5 ZKR: Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa § 9 ods. 2 ZKR: Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka: Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 114 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu.
Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka: So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 118a OSP: Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Úprava Zákona o konkurze a reštrukturalizácii /Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení zmien a doplnkov- ďalej už len ZKR/ stanovuje pre úspešnosť žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu všeobecné a osobitné hmotno-právne podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd vyslovil neúčinnosť konkrétneho právneho úkonu. Tieto podmienky sú usporiadané kumulatívne, čo znamená, že pri nesplnení čo i len jednej z nich nie je možné žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyhovieť. Žalobca uplatnil odporovateľnosť právneho úkonu Darovacej zmluvy zo 6.8.2009 tvrdiac, že tento právny úkon je odporovateľným právnym úkonom podľa § 60 ZKR, teda že sa jedná o ukracujúci právny úkon. Osobitné podmienky odporovateľnosti takéhoto právneho úkonu vyplývajú z úpravy § 60 ZKR. Vymedzením odporovateľnosti právneho úkonu s odkazom na úpravu § 60 ZKR vo väzbe na skutkové tvrdenia uvádzané v tomto smere žalobcom bol súd viazaný. Z hľadiska zachovania lehôt pre včasné podanie tejto incidenčnej žaloby ako formálnych podmienok súd konštatuje, že hmotno-právna prekluzívna jednoročná lehota od vyhlásenia konkurzu podľa § 57 ods. 2 ZKR je pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na označeného úpadcu od 26.6.2014 a pri podaní žaloby tunajšiemu súdu dňom 15.12.2014 zachovaná. Rovnako súd konštatuje, že je splnená formálna hmotno-právna podmienka zachovania lehoty podľa § 60 ods. 3 ZKR, teda žalobca sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu urobeného počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania /predmetná Darovacia zmluva bola uzatvorená 6.8.2009 a účinky nadobudla vkladom do katastra nehnuteľností 14.8.2009, pričom účinky začatia konkurzného konania vo veci úpadcu V. Ž. nastali dňom 16.4.2014/. V nadväznosti na to súd konštatuje zachovanie i lehoty podľa § 60 ods. 3 ZKR. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za potrebné poukázať na to, že vedomosť o účinkoch vyhlásenia konkurzu a účinkoch začatia konkurzného konania vo vzťahu k subjektu V. Ž. má súd z verejne dostupného Obchodného vestníka /účinky začatia konkurzného konania vyplývajú z Obchodného vestníka OV 73/2014 s dňom uverejnenia 15.4.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu z Obchodného vestníka OV 120/2014 z 25.6.2014/. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalovaného a svedka V. Ž. - úpadcu, oboznámením listinného dôkazu - Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 7.11.2000 /č.l. 60 až 62 medzi predávajúcim - žalovaným a kupujúcimi - úpadcom a jeho manželkou vo vzťahu k predmetnému bytu/, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 OSP, teda každého dôkazu jednotlivo a všetkých týchto dôkazov v ich vzájomnej súvislosti pri starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli účastníci súd konštatuje záver, podľa ktorého žalobca nepreukázal splnenie osobitnej hmotno-právnej podmienky neúčinnosti právneho úkonu Darovacej zmluvy, a to že nepreukázal úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov uzatvorením Darovacej zmluvy a vedomosť žalovaného o tomto ukracujúcom úmysle úpadcu, teda že tento ukracujúci úmysel bol alebo musel byť v čase účinkov Darovacej zmluvy žalovanému známy. Na základe tohto primárneho argumentu rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Pri uvedenom konštatovaní bolo potrebné vyhodnotiť v prejudiciálnej rovine otázku, či medzi úpadcom a žalovaným bol v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu Darovacej zmluvy, teda k 14.8.2009, kedy bol povolený vklad tejto Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností, vzťah blízkych osôb, čo by za stavu preukázania tejto skutočnosti zakladalo prezumpciu ukracujúceho úmyslu úpadcu a zároveň aj vedomosti druhej strany o tomto ukracujúcom úmysle, až pokiaľ by nebol preukázaný opak podľa úpravy § 60 ods. 2 ZKR. V tomto konaní bolo nesporné, že v čase, kedy nastali účinky predmetnej Darovacej zmluvy, boli úpadca a žalovaný vo vzťahu osôb zošvagrených /žalovaný bol sestrou manžela úpadcu p. W. Ž., rod. K./. Táto skutočnosť zakladá splnenie objektívneho predpokladu pre záver, podľa ktorého bol úpadca a žalovaný v čase účinkov Darovacej zmluvy blízkou osobou. K tomuto objektívnemu predpokladu však musí pre skonštatovanie záveru o tom, že uvedené osoby boli osobami navzájom blízkymi, pristúpiť subjektívny predpoklad vyplývajúci z hmotno-právnej úpravy § 116 OZ a to, že tieto osoby boli v takom vzťahu, kedy by jedna osoba pociťovala ujmu, ktorú utrpela druhá osoba ako vlastnú a tento predpoklad musí byť naplnený v ich vzťahu navzájom. V tomto smere súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a svedka V. Ž. - úpadcu, ktorí obaja /svedok po zákonnom poučení podľa § 126 OSP, čo súd zdôrazňuje/ uviedli, že ani v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy a ani aktuálne by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, nepociťovali ako vlastnú, čo vyjadrili vo svojich výpovediach tak, že ak by u jedného z nich došlo ku ujme napríklad týkajúcej sa zdravotného stavu a podobne, nebolo by to druhému ľúto a s tým, u koho táto ujma nastala by nesúcitil. Takéto vzájomné vyjadrenie žalovaného a úpadcu - svedka V. Ž. je spoľahlivým skutkovým základom pre záver súdu, podľa ktorého v čase
uzatvorenia predmetnej Darovacej zmluvy úpadca - svedok V. Ž. a žalovaný vo vzťahu osôb blízkych v zmysle § 116 OZ a § 9 ods. 2 ZKR neboli. Súd zdôrazňuje ,že úpravy § 9 ods. 2 ZKR viaže vzťah blízkych osôb výlučne na subjekty úpadcu a tretej osoby a nie na širší okruh zahŕňajúci i manžela úpadcu. Zároveň uvedené jednoznačné vyjadrenie svedka /manžela sestry žalovaného/ a žalovaného /sestry manžela úpadcu/ neumožňuje a podľa názoru súdu priamo vylučuje založiť záver o vzťahu blízkych osôb medzi žalovaným a svedkom v momente účinkov Darovacej zmluvy len na základe posúdenia tejto otázky / otázky, či medzi úpadcom a žalovaným bol v relevantnej dobe vzťah blízkych osôb/ z objektívneho a spoločenského hľadiska, využijúc kritériá spoločenskej morálky, kedy vo všeobecnej rovine by mal byť naplnený predpoklad, že osoby zošvagrené by navzájom pociťovali ujmu jednej z nich ako vlastnú. V prejednávanej veci však pri zohľadnení okolností tohto prípadu vyplývajúcich z výpovede žalovaného a svedka, ktorí zhodne popísali dôvody a základ narušenia vzťahov medzi nimi, nie je možné cez uvedený objektívny náhľad preklenúť zistenú intenzitu narušenia vzťahov medzi úpadcom a žalovaným v čase účinkov Darovacej zmluvy a z tohto narušenia plynúcu ľahostajnosť a vzájomný nezáujem medzi nimi, čo vylučuje záver, že by vzájomne v relevantnej dobe vnímali ujmu jednej z nich ako vlastnú. Vykonané dokazovania je pre tento záver dostatočné, a preto súd nevzhliadol dôvod činiť tieto okolnosti predmetom ďalšieho dokazovania a na základe vlastnej iniciatívy súdu / nakoľko sám žalovaný, ktorý pôvodne bol včas v tomto smere dôkazne iniciatívny, na vykonaní výsluch označených svedkov- rodičov a brata žalovaného netrval/. V nadväznosti na to ukracujúci úmysel pri Darovacej zmluve na strane úpadcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle nie je možné prezumovať a bolo potrebné činiť tieto otázky predmetom dokazovania, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu týchto skutočností /ukracujúceho úmyslu úpadcu pri realizácii Darovacej zmluvy - v čase účinkov tejto zmluvy, ako aj vedomosť o žalovaného o tomto ukracujúcom úmysle úpadcu/ ťažilo v konaní žalobcu a vo vzťahu k preukázaniu opaku ťažilo dôkazné bremeno podľa § 60 ods. 2 ZKR žalovaného. Žalobca tvrdil ukracujúci úmysel úpadcu pri uzatvorení Darovacej zmluvy komplexom tvrdení a k nim predkladaných dôkazov /skutočnosťou existencie záväzkov úpadcu ako avalistu z predložených zmeniek, ktorých vystaviteľom bol String, s.r.o. a z predloženého rozhodcovského rozsudku, skutočnosťou vedomosti úpadcu ako spoločníka a konateľa subjektu String, s.r.o. o stave a kondícii z hľadiska majetkovej a hospodárskej kondície tohto subjektu, vo vzťahu k čomu žalobca predkladal výkaz ziskov a strát a súvahu k 31.12.2009, existenciou komunikácie veriteľa Factoring Slovenskej sporiteľne s V. Ž. ako zástupcom String, s.r.o. a Jaroslavom Žofajom priamo z 9.2.2009 a z 27.4.2009 a predkladal súdu dôkazné prostriedky o majetkových pomeroch úpadcu k času účinkov Darovacej zmluvy - výpis z evidencie motorových vozidiel, navrhol vykonať dôkaz na Exekútorský úrad V.. G. Z./. Uvedené tvrdenia žalobcu a o nich predkladané dôkazy vyhodnotil súd opäť podľa § 132 OSP a dospel k záveru, podľa ktorého tieto dôkazy preukazujú výlučne skutočnosti priamo z nich vyplývajúce, teda skutočnosť existencie záväzkov úpadcu existujúcich k momentu, kedy nastali účinky Darovacej zmluvy, avšak nepreukazujú, a to ani jednotlivo, ani v ich súhrne tvrdenie žalobcu o ukracujúcom úmysle úpadcu pri uzatvorení Darovacej zmluvy v zmysle úpravy § 60 ods. 1 ZKR. K uvedenému konštatovaniu súdu pristupuje i obsah svedeckej výpovede svedka V. Ž., ktorý po zákonnom poučení podľa § 126 OSP uviedol, že pri uzatvorení Darovacej zmluvy ukracujúci úmysel, teda úmysel ukrátiť svojich veriteľov nemal. Toto tvrdenie svedok uviedol priamo pred súdom po zákonnom poučení svedka, čo súd zdôrazňuje. Skutočnosť jeho postavenia ako úpadcu a ani jeho príbuzenský vzťah k sestre žalovanému jednotlivo, ani v súhrne samy o sebe vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré svedkovi bolo dané a pri súčasnej absencii preukázania inej alebo iných relevantných skutočností, ktoré by znižovali hodnovernosť svedeckej výpovede tohto svedka, túto hodnovernosť svedeckej výpovede neznižujú. Zároveň súd svedeckú výpoveď svedka V. Ž. hodnotil z hľadiska vecného obsahu a jednoznačnosti jeho vyjadrení uvádzaných v rámci svedeckej výpovede, ako aj súladnosti obsahu jeho svedeckej výpovede s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania, najmä s predloženou Kúpnou zmluvou zo dňa 7.11.2000 a s obsahom výpovede žalovaného. V nadväznosti na to súd hodnotí svedeckú výpoveď svedka V. Ž. ako spoľahlivú a presvedčivú. Preukázanie ukracujúceho úmyslu podľa § 60 ods. 1 ZKR je zároveň len jednou z podmienok neúčinnosti právneho úkonu, ktorá je kumulatívne spojená s preukázaním vedomosti druhej strany, v tomto prípade žalovaného o tom, že vedel alebo musel vedieť o ukracujúcom úmysle úpadcu. Ani túto podmienku vyplývajúcu z hmotného práva žalobca, ktorý mal v tomto smere dôkazné bremeno, nepreukázal. Tento záver vyplýva z vyjadrenia sa žalovaného, ktorý v zhode so svedkom V. Ž. popísal okolnosti a dôvody narušených vzťahov medzi úpadcom a žalovaným v čase, kedy nadobudla Darovacia zmluva svoje účinky / a aj pred tým/, a kedy dôvodom takéhoto stavu ich vzájomných vzťahov bol práve záväzok úpadcu a jeho manželky z titulu doplatku kúpnej ceny voči žalovanému podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 7.11.2000, so splnením ktorého záväzku úpadca a jeho manželka otáľali viac ako osem rokov. Uvedené dôvody narušenia vzťahov medzi úpadcom a
žalovaným viedli k tomu, že títo spolu komunikovali len minimálne a to tiež len o rodinných veciach, nie o podnikateľskej činnosti samotného úpadcu alebo subjektu String, s.r.o. a spôsobom poznačeným kvalitou týchto vzťahov ilustrovanou súdu ich vyjadreniami na otázku súdu pri zisťovaní, či medzi nimi bol v čase, kedy Darovacia zmluva nadobudla účinky a aj aktuálne je vzťah blízkych osôb, kedy obaja zhodne veľmi jednoznačne a bez akéhokoľvek zaváhania, očividne sa stotožniac so svojím vyjadrením uviedli, že by nepociťovali ujmu druhého ako vlastnú, nebolo by im druhého ľúto a nesúcitili by s ním. Za takejto situácie vychádzal súd zo záveru, podľa ktorého vykonaným dokazovaním v tejto veci bol preukázaný stav narušenia vzťahov úpadcu a žalovaného v čase, kedy Darovacia zmluva nadobudla účinky, a ktorý stav vzťahov odôvodňoval minimálnu komunikáciu medzi nimi a minimálny záujem jedného o druhého a naopak, vo väzbe na čo súd konštatuje, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že žalovaný vedel alebo musel vedieť o ukracujúcom úmysle úpadcu pri uzatvorení Darovacej zmluvy. Na základe nepreukázania primárne samotného ukracujúceho úmyslu úpadcu pri uzatvorení Darovacej zmluvy a zároveň nepreukázania vedomosti žalovaného o tomto ukracujúcom úmysle úpadcu podľa § 60 ods. 1 ZKR, súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Nakoľko preukázanie ukracujúceho úmyslu a vedomosti druhej strany /tu žalovaného/ o tomto ukracujúcom úmysle v zmysle uvedeného je s ostatnými hmotno-právnymi podmienkami neúčinnosti právneho úkonu podľa § 60 ZKR usporiadané kumulatívne, sú uvedené dôvody základným a primárnym dôvodom, ktoré súd viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby. Súd zdôrazňuje, že existencia ukracujúceho úmyslu úpadcu v čase účinkov Darovacej zmluvy a vedomosť druhej strany o tomto ukracujúcom úmysle úpadcu musí byť žalobcom preukázaná. Pre konštatovanie súdu o naplnení týchto predpokladov nie dostatočné zohľadnenie argumentov žalobcu, z ktorých žalobca takýto úmysel úpadcu len nepriamo dovodzoval, a to že z okolností danej veci muselo byť žalovanému zrejmé, že úpadca robí predmetný úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, že nebol žiaden rozumný dôvod uzatvárať Darovaciu zmluvu, keďže žalovaný nepotreboval riešiť svoju bytovú situáciu a i po uzatvorení Darovacej zmluvy v predmetnom byte úpadca s manželkou zostali bývať bez toho aby zato poskytovali žalovanému protihodnotu, ďalej že predsa nie je možné považovať za prijateľné, aby žalovaný ako obdarovaný, ktorý nadobúda majetok nevedel o svojom švagrovi, že podniká, že má problémy s uspokojením veriteľov, a teda muselo byť žalovanému zrejmé, prečo úpadca s manželkou byt prevádza, nie je možné aby sa žalovaný na dôvod uzatvorenia zmluvy pri jej podpise neopýtal, nedomyslel si, že ide o obranu pred veriteľmi a o to, aby si úpadca s manželkou zachránili strechu nad hlavou.
K uvedenému primárnemu konštatovaniu dôvodu zamietnutia žaloby súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania k momentu meritórneho rozhodnutia súdu v tejto veci a zohľadniac vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov po poučení podľa § 118a OSP a § 120 ods. 4 OSP, že títo nemajú návrhy na dokazovanie, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania 17.5.2016 /č.l. 117/ súd dodáva, že za preukázanú nehodnotí ani podmienku samotného ukrátenia v zmysle úpravy § 57 ods. 4 ZKR. K preukázaniu tejto základnej hmotno-právnej podmienky ťažilo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý v tomto smere poukazoval na existenciu záväzkov úpadcu k momentu, kedy Darovacia zmluva nadobudla účinky. Ďalej poukazoval na výšku majetku úpadcu podľa návrhu na vyhlásenie konkurzu v sume 2.623,- EUR, ktorá je v zrejmom nepomere s pohľadávkami, ktoré sa majú v konkurze uspokojiť a k uvedeným tvrdeniam predkladal súdu listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať stav majetku úpadcu, a to potvrdenie Dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v X. N. z 15.5.2014, podľa ktorého úpadca nie je držiteľom a vlastníkom motorového, ani prípojného vozidla a ani v minulosti nebolo na neho motorové vozidlo evidované, ďalej ktoré dokladajú skutočnosť vlastníctva úpadcu k X/X-ine rodinného domu v T. V., vo vzťahu ku ktorému bola ustálená v konkurznom konaní sp.zn. 4K/5/2014 hodnota 2.000,- EUR na základe vyjadrenia predbežného správcu. Ďalej žalobca navrhol vykonať dôkaz dopytom na Exekútorský úrad V.. G. Z., ktorý súd vykonal a z ktorého je zistiteľná skutočnosť podľa vyjadrenia sa W.. V. X. z 30.3.2016, že u V. Ž., nar. X.XX.XXXX ako povinného v exekučnom konaní EX 264/2010 bolo zo súčinnosti poskytnutej súdnemu exekútorovi zistené, že menovaný bol držiteľom živnostenského oprávnenia od 7.6.1999 do 24.1.2008, pričom vo zvyšnej časti majetkové pomery povinného vo vzťahu k obdobiu pred doručením poverenia neboli preverované /č.l. 107/. Ďalej žalobca predkložil súdu výkaz ziskov a strát a súvahu k 31.12.2009 vo vzťahu k subjektu String, s.r.o.. Uvedené dôkazy vyhodnotil súd podľa § 132 OSP a v rámci prihliadnutia na to, čo uviedli účastníci, pri hodnotení týchto dôkazov zohľadnil vyjadrenie samotného svedka V. Ž., teda úpadcu, podľa ktorého v čase, kedy nadobudla účinky predmetná Darovacia zmluva, tento nemal žiaden nehnuteľný majetok, nemal zriadené peňažné účty v peňažných ústavoch, na ktorých by mal uložené finančné prostriedky, nevlastnil žiadne motorové vozidlo, ani žiadne hnuteľné veci s vyššou hodnotou /č.l. 116/. Zároveň úpadca ako svedok uviedol, že všetko, čo mal, vlastnil prostredníctvom subjektu String, s.r.o., kde bol vlastníkom obchodného
podielu, ktorého hodnotu k uzatvoreniu Darovacej zmluvy kvantifikovať nevedel, nakoľko to vyplývalo zo situácie k uvedenej dobe účinnosti predmetnej Darovacej zmluvy. V čase uzatvorenia Darovacej zmluvy boli pohľadávky a záväzky subjektu String, s.r.o. vyvážené, najlepšie je to zistiteľné z účtovníctva String, uviedol, že v uvedenom čase bolo hospodárenie String vyvážené. String, s.r.o. sa v roku 2009 zaoberal predajom stavebných materiálov a stavebnou výrobou, takže mal určité zásoby a okrem zásob stavebného materiálu a mal stavebné mechanizmy, napríklad nákladné autá, ktoré boli tri a podobne. Zároveň String, s.r.o. vlastnil nehnuteľnosť, ktorú síce nevlastnil celú, ale len jej časť v hodnote približne 2,5 milióna Sk a jednalo sa o nehnuteľnosť String, s.r.o., kde mal String, s.r.o. sídlo a aj skladové priestory. Na základe uvedeného vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, podľa ktorého žalobca ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR nepreukázal, nakoľko nepreukázal konkrétny objektívny ekonomický dopad Darovacej zmluvy na majetkovú sféru úpadcu / ktorým úpadcom, a to súd zdôrazňuje, bola fyzická osoba - občan a nie fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, u ktorej fyzickej osoby
- občana sa komplikovanejšie mapuje vzhľadom na absenciu vedenia účtovníctva a výstupov z neho majetková sféra/ a v nadväznosti na to nepreukázal ukrátenie uspokojenia veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, teda nepreukázal, že by bola konkrétna vecná a nie len časová súvislosť medzi realizovaným úkonom Darovacej zmluvy a ukrátením prihlásenej pohľadávky /pohľadávok/ konkurzných veriteľov. K momentu kedy Darovacia zmluva nadobudla účinky, bol úpadca vlastníkom obchodného podielu subjektu String, s.r.o., a ktorý obchodný podiel nepochybne predstavuje majetkovú hodnotu úpadcu - fyzickej osoby. Vo vzťahu k predkladaným listinným dôkazom- výkazom ziskov a strát a súvahe, ktoré sa týkajú subjektu String, s.r.o., ako sú identifikované vyššie súd uvádza, že zachytávajú vstupné údaje a výsledky hospodárenia uvedeného subjektu k 31.12.2009, tak ako boli subjektom String, s.r.o. do týchto dokladov vnesené a predložené daňovému úradu, samy o sebe, ale ani v spojení s výsledkami ostatného vykonaného dokazovania však nepreukazujú ukrátenie v zmysle úpravy § 57 ods. 4 ZKR, ktoré by bolo dôsledkom realizovanej darovacej zmluvy. Konštatovania uvedené k podmienke § 57 ods. 4 ZKR považoval súd za potrebné uviesť v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to, že uvedená podmienka je základnou hmotno-právnou podmienkou neúčinnosti právneho úkonu, avšak vzhľadom na primárny argument, pre ktorý súd žalobu v tejto veci zamietol, sú tieto dôvody uvádzané podporne. Vo svetle skutočností, ktoré zhodne vyplývajú z výpovede žalovaného a svedka o tom, že do uzatvorenia Darovacej zmluvy vyústili značný čas trvajúce nezhody medzi žalovaným a svedkom a jeho manželkou ohľadom doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo 7.11.2000, hodnotí súd ako irelevantnú argumentáciu žalobcu o tom, že úpadca s manželkou v predmetnom byte naďalej i po jeho darovaní žalovanému býva a neplatí za to úhrady ani neposkytuje inú protihodnotu, ktorý stav žalovaný akceptuje /tu však súd zdôrazňuje, že v výpovede žalovaného jednoznačne vyplynulo, že tento stav je to výsledkom dohody zúčastnených/, že nedošlo k vysporiadaniu už zaplatenej časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo 7.11.2000 v sume 50.000 Sk / vo vzťahu ku ktorému tvrdeniu žalovaný poukázal na viac ako 8 rokov trvajúce nedoplatenie zvyšku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo 7.11.2000, čím si touto sumou uvedenú situáciu kompenzoval a s čím úpadca a jeho manželka súhlasili, nakoľko túto sumu nepožadovali, a teda akceptovali takýto stav/. Z uvedeného vyplýva, že práve uzatvorenie predmetnej Darovacej zmluvy bolo skutočne komplexným riešením vzniknutej situácie, podstatou ktorej bola práve skutočnosť niekoľkoročného nedoplatenia zvyšku dohodnutej kúpnej ceny úpadcom a jeho manželkou žalovanému.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému ako účastníkovi v tomto konaní úspešnému v celom rozsahu, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. písomné podanie vyjadrenia k žalobe, 3. účasť na pojednávaní 23.2.2016, 4. účasť na pojednávaní 17.5.2016 pri výške tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby : za prvý a druhý úkon právnej služby v sume 2x 64,53 EUR, za tretí a štvrtý úkon právnej služby 2x 66 EUR + 2-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za prvé dva úkony právnej služby + 2-krát 8,58 EUR ako režijný paušál za tretí a štvrtý úkon právnej služby + náhrada cestovného na trase Dolný Kubín
- Žilina a späť na pojednávania 23.2.2016 a 17.5.2016 pri priemernej spotrebe použitého motorového vozidla 6,20 l/100 km pri vzdialenosti 110 km za trasu Dolný Kubín - Žilina a späť, vo výške náhrady cestovného za cestu na pojednávanie 23.2.2016 v sume 26,23 EUR a na pojednávanie 17.5.2016 v sume 26,84 EUR pri vedomosti súdu v oboch prípadoch o výške ceny použitej pohonnej hmoty a náhrada za stratu času za každú i začatú polhodinu v sadzbe 14,30 EUR, a to za 4 začaté polhodiny strávené na
ceste na pojednávanie 23.2.2016 celkom vo výške 57,20 EUR a rovnako za čas strávený na ceste na pojednávanie 17.5.2016, teda za 4 začaté polhodiny v sadzbe 14,30 EUR za každú začatú polhodinu vo výške náhrady za stratu času 57,20 EUR + 20 % DPH v sume 92,49 EUR, všetko podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Dôvodne uplatnené trovy konania z titulu právneho zastúpenia boli žalovanému priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP. Oproti špecifikácii žalovaného podľa jeho písomného podania z 18.5.2016 vychádzal súd pri určení výšky tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby z úpravy § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky zohľadniac skutočnosť, že predmetom konania bolo určenie neúčinnosti jedného právneho úkonu, teda išlo neoceniteľný predmet konania a uplatnená peňažná náhrada je len hmotno- právnym následkom vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, a teda nepredstavuje hodnotu veci rsp. práva, o ktoré v konaní ide, a v ktorej časti poukazuje súd na závery vyplývajúce v rovnakom smere z rozhodnutia Krajského súdu Žilina - rozsudku sp. zn. 13 CoKR/14/2015 z 21.10.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.