Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/118/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade V. S., bytom O. X, Y., zastúpená JUDr. Ladislavom Buchom, advokátom, advokátska kancelária E.Z. XX, XXX XX P. S., v 2/ rade Ing. B. V., nar.X.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, V. X, Z. Česká republika, v 3/ rade Q. T., rod. V., nar.X.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, Y., v 4/ rade Ing. Q. V., nar.XX.X.XXXX, bytom S. V. V. XXX/XX, I., v 5/ rade X. V., nar.X.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, Y., navrhovatelia v 2. až 5.rade zastúpení splnomocnenou zástupkyňou V. S., bytom O. X, Y., proti odporcovi: V. S., nar.XX.X.XXXX, bytom B. P. XXX, zastúpený JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou, advokátska kancelária Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 213 789, v konaní o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -182 zo dňa 08.10.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia v rade 1/ až 5/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť odporcovi na trovách odvolacieho konania 72,92 eur na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Evy Kukuricášovej, vedený v W. W. a.s., pobočka J. Q., do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľov v rade 1/ - 5/ uložil uhradiť odporcovi na trovách konania titulom ušlej mzdy 24,96 eur a titulom právneho zastúpenia 252,06 eur, k rukám jeho právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že predmetom konania je návrh navrhovateľov v rade 1/ - 5/ na určenie vlastníckeho práva k nim označeným nehnuteľnostiam - pozemkom v katastrálnom území B. P., resp. k označeným spoluvlastníckym podielom, ktoré sú v katastri nehnuteľnosti zapísané na meno odporcu v 1 s poukazom na skutočnosť, že tieto spoluvlastnícke podiely na pozemku - jednalo sa o role, lúky, urbár, pasienky, patria im po ich matke S. V., rod. F., zomr. XX.XX.XXXX, každému rovným dielom. Pokiaľ išlo o určovací návrh skúmal naliehavosť právneho záujmu navrhovateľov v rade 1/ - 5/ na nimi podanej žalobe. Ustálil, že pokiaľ sa má určovacím návrhom dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti je naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva daný vždy. Za ďalší predpoklad úspešnosti určovacieho návrhu považoval vecnú legitimáciu, v prvom rade však za zásadnú považoval nesprávnosť formulácie petitu žaloby, keď navrhovatelia v rade 1/ - 5/ sa domáhali v konaní určiť vlastníctvo k majetku po ich matke každému rovným dielom, t.j. v 1/5 k pozemkom zapísaných na nimi označených listoch vlastníctva v katastrálnom území B. P. na meno odporcu vo veľkosti 1 z jeho spoluvlastníckeho podielu a takýmto spôsobom obísť dedičské konanie po S. V., rod. F.. Tento procesný postup považoval za neprípustný s tým, že správne mali navrhovatelia žalovať o určenie, že označené nehnuteľnosti, pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po poručiteľke, nebohej S. V., rod. F.. V nadväznosti na výsledok tohto konania na základe právoplatného rozsudku

súdu by bol ustálený predmet dedičstva po tejto poručiteľke. Takéto dedičstvo malo byť v konaní o novoobjavenom majetku v zmysle ust. § 175x O.s.p. prejednané za účasti všetkých dedičov v konaní o novoobjavenom majetku. Zároveň dodal, že pokiaľ by došlo k správnej formulácii petitu, z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že aktívne legitimovaný v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho nástupcom, pričom v tomto konaní majú dedičia postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Tohto konania sa preto musia zúčastniť, či už ako navrhovatelia alebo ako odporcovia všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie, z ktorého dôvodu súd návrh zamieta. Z pripojených spisov súd zistil, že všetci do úvahy pripadajúci dedičia sú účastníkmi tohto konania, konkrétne vymenoval tých do úvahy prichádzajúcich dedičov ktorí za účastníkov konania navrhovateľmi označení neboli. K obsahu uplatneného nároku navrhovateľov uviedol, že v konaní bolo preukázané, že odporca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov v katastrálnom území B. P. zapísaných na jednotlivých listoch vlastníctva v určenom spoluvlastníckom podiele titulom dedenia po svojej matke Q. S., zomr. XX.XX.XXXX. Matka predmetné nehnuteľnosti nadobudla dedením po otcovi U. V., zomr. XX.XX.XXXX - dedičské konanie vedené Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. D 495/01, ktoré bolo právoplatne ukončené dňom 18.06.2014 uznesením č.k. D 495/2001-169 zo dňa 07.05.2004 a ktorého účastníkmi boli aj navrhovatelia 1/ - 5/ ako dedičia po tomto poručiteľovi. V tomto rozhodnutí bolo prihliadnuté aj ku koakvizícii, t.j. majetku, ktorý nadobudol U. V. spolu so svojou manželkou S. V., rod. F., a to v nadväznosti na pokyn Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2003 č.k. . Zdôraznil, že voči tomuto rozhodnutiu sa nik z dedičov neodvolal, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na základe uvedeného rozhodnutia súd teda ustálil vlastnícke právo právnej predchodkyne odporcu Q. S., ktoré navrhovatelia spochybňovali. Námietka navrhovateľov, konkrétne navrhovateľky v 1/ rade, že nevedela o obsahu tohto rozhodnutia, jeho výroku, sa súdu javila ako nepresvedčivá a nevieryhodná, nakoľko jej bolo doručené do vlastných rúk rozhodnutie 18.05.2004, naviac v konaní vyjadrila výslovný prejav vôle v zápisnici pred notárom zo dňa 06.04.2004, že neuplatňuje len prejednanie polovice majetku po neb. U. V. z titulu koakvizície, ale označeného majetku ako celku. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že v predmetnej právnej veci súd v žiadnom prípade nemôže akýmkoľvek spôsobom revidovať, resp. korigovať právoplatné rozhodnutie súdu v označenej dedičskej veci po poručiteľovi neb. U. V.. Naviac má za to, že z označeného rozhodnutia vyplynul nárok navrhovateľov na výplatok voči Q. S. a keďže sa jednalo o súdom priznaný nárok, mohli v prípade, že nedošlo k dobrovoľnému splneniu, uplatňovať si jeho uspokojenie v rámci exekučného konania, čo zistené nebolo. V ďalšom poukazoval, že znenie navrhovaného žalobného petitu je v rozpore aj s právnou úpravou zákona č. 180/95 Z.z. v časti tretej, ktorá zamedzuje ďalšiemu drobeniu extravilánu poľnohospodárskych a lesných pozemkov. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a úspech odporcu v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu doručili v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. V podanom odvolaní uviedli, že postup súdu považujú za nesprávny, napriek tomu, že konajúcej sudkyni všetko riadne vysvetlili a boli doložené všetky doklady, či už majetkové, súdne alebo ostatná korešpondencia súvisiaca s domáhaním sa majetku po matke, ich návrh zamietla a priznala odporcovi ním uplatnené trovy konania. Uviedli, že pokiaľ právna zástupkyňa odporcu chcela takú vysokú náhradu trov mala prešetriť to najdôležitejšie, a to uznesenie o dedičstve -217 zo dňa 04.09.2012, v ktorom bola urobená súdom v Liptovskom Mikuláši veľká chyba a tiež mala prešetriť uznesenie D 495/2001 podľa ktorého rozhodnutia bola len 1 majetku otca U. V. a túto 1 majetku navrhovatelia podpísali v rámci nedrobenia na najstaršiu dcéru S. Q., ktorá z tejto otcovej 1 majetku mala vyplatiť ostatných dedičov do 31.12.2004. Neurobila tak, po tomto termíne zomrela a jej majetok prešiel na odporcu. Práve JUDr. Ďuriš doporučil podať žalobu na odporcu nakoľko vlastní to čo mu nepatrí. Navrhovateľka ani deti jej brata nič nezapríčinili, len 25 rokov sa domáhajú svojho. Napriek tomu, že u JUDr. Ďuriša podpísali zápisnicu, že 1 po matke bude patriť jej deťom z prvého manželstva a druhá 1 po otcovi bude patriť všetkým deťom prvým aj druhým, aj otcovej druhej manželke, rozhodnutie prišlo odlišné. Na odvolanie krajský súd vrátil vec JUDr. Ďurišovi, že zabudol na koakvizačný majetok matky navrhovateľov. Bolo ďalšie pojednávanie, kde bolo dohodnuté, že keď mal otec s druhou manželkou 8 detí, jeho polovice sa navrhovatelia zrieknu v prospech jeho manželky, aby bola prededená iba matkina 1 majetku, s čím všetci súhlasili a na ďalšom pojednávaní povedal, že otcovu 1 rozdelí na všetkých a navrhovateľke 1/ dal podpísať poučenie, čo je koakvičný majetok. Na to po odstupe času prišlo rozhodnutie zo 07.05.2004 D495/2001 ku ktorému sa nemohli odvolať, nakoľko išlo o dedičstvo po otcovi a toto podpísali. Ďalšia chyba sa stala na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, kde do rozhodnutia bolo uvedené meno inej poručiteľky, ktorá nebola ich matkou. Na odvolacie pojednávanie

sa nikto nezúčastnil. Právnička, ktorú si našli ochorela. Krajský súd rozhodnutie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši potvrdil aj s chybnou zámenou mena, pričom rozhodnutie krajského súdu bolo navrhovateľke 1/ doručené asistentkou právničky po 4 mesiacoch. Keď navrhovateľka v rade 1/ prosila JUDr. Ďuriša, aby svoje rozhodnutie napravil, nakoľko zamiešal majetok ich matky do celého dedičstva po otcovi, bolo je doporučené, aby sa buď s odporcom dohodla alebo aby ho dala na súd. Žiadala preto, aby bola napravená chyba, aby navrhovatelia po matke dostali prededenie jej koakvizačného majetku. Zároveň žiadala, aby ju krajský súd zbavil povinnosti zaplatiť súdne trovy odporcovej právnej zástupkyni a tiež odporcovi, ktorý sa už dosť nabral finančných výhod z ich majetku a celý súd vznikol len preto že sa dobrovoľne nechce ničoho vzdať. Navrhovateľka v rade 1/ je vdova, dôchodkyňa má 82 rokov a z jej dôchodku ledva vyžije, poplatí všetko čo musí a nie ešte vzniknuté trovy konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam jeho matkou Q. S. bolo právoplatné dedičské rozhodnutie po otcovi U. V., zomrelom XX.XX.XXXX, vydané Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. D 495/01, ktoré bolo právoplatné 18.06.2014. Práve v tomto rozhodnutí bolo prihliadnuté aj ku koakvizícii, t.j. majetku ktorý nadobudol U. V. spolu so svojou prvou manželkou S. V., rod. F. na pokyn Krajského súdu Žilina zo dňa 24.10.2003 č. k. bolo ustálené, že ako predmet dedičstva bude celý majetok, t.j. vrátane 1 patriacej S. V., rod. F.. Proti tomuto rozhodnutiu sa nik neodvolal, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie bolo doručené navrhovateľke 1/ do vlastných rúk 18.05.2004. Navrhovateľka v konaní vyjadrila svoj výslovný prejav vôle v zápisnici pred notárom 64/2004, t.j. že neuplatňuje len prejednanie 1 majetku po nebohom U. V. z titulu koakvizície ale označeného majetku ako celku. Viackrát tak ako počas tohto konania v dedičskom konaní bolo navrhovateľke 1/ vysvetlené, že ňou navrhovaný spôsob rozdelenia majetku je v rozpore s právnou úpravou zákona č. 180/95 Z.z. o ďalšom drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne obce. Práve v rozpore s touto právnou úpravou bol formulovaný aj petit jej žalobného návrhu. Odporca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovania, resp. bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V nadväznosti na to žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 eur (právny úkon vo výške 74,53 eur + jeden režijný paušál po 8,39 eur) na účet právnej zástupkyne.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.

V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť správnosť postupu okresného súdu pokiaľ konštatoval nesprávnosť formulácie žalobného petitu navrhovateľmi podanej žaloby. Pokiaľ tvrdia, že nedošlo k prejednaniu dedičstva po ich zomrelej matke S. V., rod. F., mohli sa domáhať iba určenia, že nimi označené nehnuteľnosti, určené v spoluvlastníckych podieloch patria do dedičstva, resp. že ku dňu smrti patrili do spoluvlastníckeho podielu ich matke - poručiteľke, nebohej S. V., rod. F.. Nemohli však žiadať určiť vlastníctvo k majetku po ich matke každému rovným dielom v 1/5, nakoľko by tak došlo k obídeniu zákonného postupu pri prejednaní dedičstva. Právna úprava dedičského práva totiž vychádza z princípu intervencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladá mimo iného, že aj dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté.

Naviac v dedičskom konaní po otcovi účastníkov U. V. zomrelom 23.06.1980 vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. D 495/01, ktoré bolo právoplatne ukončené 18.06.2014 uznesením č. k. D 495/2001-169 zo dňa 07.05.2004, ktorého účastníkmi boli aj navrhovatelia v rade 1/ - 5/ ako dedičia po poručiteľovi, bolo prihliadnuté aj ku koakvizícii, t.j. majetku, ktorý nadobudol U. V. spolu so svojou manželkou S. V., rod. F., tak že ako predmet dedičstva bol ustálený celý tento majetok, t.j. vrátane polovice patriacej S. V., rod. F.. Proti tomuto rozhodnutiu sa nik z dedičov neodvolal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Naviac navrhovateľka v rade 1/ vyjadrila výslovný prejav vôle v zápisnici pred notárom zo dňa 06.04.2004, že neuplatňuje len prejednanie 1 majetku po nebohom U. V. z titulu koakvizície ale označeného majetku ako celku. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd

správne konštatoval, že v žiadnom prípade nemôže akýmkoľvek spôsobom revidovať, resp. korigovať právoplatné rozhodnutie súdu v označenej dedičskej veci po poručiteľovi nebohom U. V..

Odvolací súd sa tiež stotožnil s konštatáciou okresného súdu o nedostatku vecnej legitimácie v spore, či už na strane navrhovateľov alebo odporcov, pokiaľ sa týka dedičov po nebohej S. V., rod. F., keď z pripojených spisov bolo dostatočne preukázané, že nie všetci uvedení účastníci konania sú dedičmi po nebohej S. V., rod. F. a to i napriek tomu, že ako dedičia majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.) a konania sa preto musia zúčastniť, či už ako navrhovatelia alebo ako odporcovia všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie v spore a súdu neostáva iné, než žalobu zamietnuť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zo strany okresného súdu. Vzhľadom na jeho podrobné a vyčerpávajúce zdôvodnenie nepovažoval za potrebné dopĺňať ďalšie dôvody, pre ktoré bolo potrebné návrh navrhovateľov zamietnuť.

Pokiaľ sa týkalo odvolania vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd dospel k záveru, že je síce pravdou, že navrhovateľka v rade 1/ je dôchodkyňou vo vyššom veku, na druhej strane bola v konaní zastúpená advokátom, ktorým mala byť poučená o rizikách, ktoré sú spojené s vedením súdneho sporu. Taktiež mala byť poučená o tom, ako správne spolu s ostatnými navrhovateľmi a ďalšími do úvahy prichádzajúcimi dedičmi sa má domáhať ochrany práv, pokiaľ (ak vôbec) boli určitým spôsobom porušené. Výnimočnosť prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno založiť iba na veku navrhovateľky a jej sociálnom postavení, pokiaľ v konaní na strane navrhovateľov vystupujú ďalší účastníci, ktorí sú pomerne mladší a sú v produktívnom veku. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o trovách prvostupňového konania a i v tomto výroku jeho rozsudok potvrdil.

Odporca si uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov. V odvolacom konaní bol úspešný, v nadväznosti na čo mu odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania i za jeho vyjadrenie k navrhovateľmi podanej žalobe.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.