Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-95-2015.pdf
PDF · 108.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: GOLD & SILVER INTERNATIONAL, s.r.o. so sídlom Horný Šianec 29, Trenčín, IČO: 45 938 971, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Michalom Žiaranom, konajúcim v mene a na účet obchodnej spoločnosti LAW FIRM s.r.o. so sídlom Špitálska 10, Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1406118/2015 zo dňa 11. septembra 2015 jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 1406118/2015 zo dňa 11. septembra 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 710,40 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 70 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 640,40 eur na účet právneho zástupcu žalobcu LAW FIRM s.r.o. číslo: XXXXXXXXXX/XXXX Slovenská sporiteľňa, a.s. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.11.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozsudku a jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu v rozpore s obsahom spisu a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011 v sume 5.011,64 eur a neuznal daňovú stratu v sume 19.317,61 eur.
Žalobca namietal neuznanie výdavkov v sume 1.631,50 eur za právnu pomoc v súvislosti so založením spoločnosti a prípravou zmluvnej dokumentácie. Žalovaný výdavky neuznal z dôvodu, že tieto súviseli časovo s r. 2010. Žalobca poukázal na to, že právne poradenstvo bolo žalobcovi poskytované v rozsahu dohodnutom s klientom a jeho úlohou bolo nielen založiť obchodnú spoločnosť, pripraviť zakladateľskú listinu, ale i nasledujúce úkony, ku schváleniu ktorých došlo až v r. 2011, čím bola poskytnutá služba. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predložené kúpne zmluvy neboli vypracované pre žalobcu. Tieto zmluvy žalobca používal pri svojej podnikateľskej činnosti. Poukázal i na ust. § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a na skutočnosť, že žalovaný sa s námietkou vzťahujúcou sa na toto ustanovenie v odvolaní žiadnym spôsobom nevyporiadal. Ďalej žalobca namietal neuznanie výdavkov v sume 381,64 eur (za prenájom školiacej miestnosti; faktúry vystavené spoločnosťou Ondrík s.r.o.) z dôvodu, že sprostredkovatelia neboli k žalobcovi v pracovnoprávnom vzťahu. Tvrdil, že ide o výdavky súvisiace s obchodnou činnosťou žalobcu, pretože
išlo o školenie sprostredkovateľov, súvisiace so zvyšovaním ich odbornej kvalifikácie, školenie o ochrane osobných údajov a o programe vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v zmysle zákonov č. 428/2002 Z.z. a č. 297/2008 Z.z. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala neuznania výdavkov na základe faktúr od dodávateľov Tomáš Chorvát, Juraj Sasko a Ing. Peter Siekel v celkovej sume 3.255 eur z dôvodu, že sa jedná o obstaranie dlhodobého nehmotného majetku. Uviedol, že žalobca neobjednáva žiaden softvér ani program a tento mu ani nebol dodaný. Poukázal na ust. § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov a na skutočnosť, že použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie dodaných služieb nie sú dlhšie ako 1 rok. Ak by aj dôvod uvádzaný žalovaným bol správny, nemali byť neuznané výdavky v plnej výške, ale len vo výške rozdielu medzi fakturovanou sumou a sumou ročného odpisu. Žalobca tiež namietal neuznanie výdavkov na základe faktúr od dodávateľa GECKO FX, Ltd. v sume 18.000 eur a od dodávateľa BUILD UP s.r.o. v sume 15.280 eur z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Poukázal na ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku a skutočnosť, že v rozhodnutí žalovaného nie je odôvodnené, z akých dôvodov dôkazy žalobcu považuje za nepostačujúce. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane, nevyporiadal sa s námietkami žalobcu v odvolaní, pričom poukázal i na judikatúru ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR a na jeho právo na spravodlivé súdne konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že výdavky
- právne služby súviseli so založením spoločnosti, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra v novembri 2010, a preto ide o náklady súvisiace a vynaložené v r. 2010. Vzor Rámcovej a kúpnej zmluvy, ktoré žalobca predložil ako dôkazy, nepreukazuje, že ich vypracovala spoločnosť uvedená ako dodávateľ na faktúre a zároveň, že boli vypracované pre žalobcu. Neuznané výdavky súvisiace so školením sprostredkovateľov odôvodnil tým, že nešlo o pracovníkov žalobcu, ale o sprostredkovateľov, ktorí sú samostatnými daňovými subjektami, podnikajúcimi na vlastnú zodpovednosť a vo vlastnom záujme a mene, a preto potreba vzdelávania a s tým súvisiace náklady predstavujú ich daňové náklady. Pokiaľ sa týka programátorských práv od T. Chorváta, J. Sasku a Ing. Siekela, poukázal na výpoveď Ing. Siekela, ktorý uviedol, že pracoval u žalobcu na softvéri Apolon, ktorý spúšťal, jadro systému vytvoril p. Chorvát. Žalovaný zotrval na tom, že programátorské práce v súvislosti so zavedením softvéru do používania sú nákladmi na obstaranie nehmotného majetku, ktoré podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. nie sú nákladmi daňovými. Programové vybavenie sa neobstaráva na 1 rok, nakoľko ide o nákladnú záležitosť. Námietku odpočítania ročného odpočtu žalovaný v odvolaní nevzniesol. Neuznanie výdavkov na základe faktúr od spoločnosti GECKO FX, Ltd. žalovaný odôvodnil nepredložením dôkazov, ktoré by jednoznačne preukázali, aké testovacie programátorské práce boli dodávateľom vykonané. Tiež náklady fakturované spoločnosťou BUILD UP s.r.o. za letáky a ich roznos, zakladače a propagačný katalóg neboli uznané z dôvodu ich nepreukázania dostatočným spôsobom, keď žalobca okrem faktúry a pokladničných dokladov predložil len 2 letáky, nevedel uviesť, ako bol zabezpečovaný ich roznos. Z predložených propagačných predmetov nevyplýva, že ich vyrobila a roznos zabezpečila dodávateľská spoločnosť uvedená na faktúre, pričom túto dodávateľskú spoločnosť sa nepodarilo skontaktovať, ide o nekontaktnú spoločnosť. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z.
Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p., vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného, s vyjadreniami účastníkov konania, a dospel k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné a rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1406118/2015 zo dňa 11.09.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 646667/2015 zo dňa 01.06.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie r. 2011 v sume 5.011,64 eur a zároveň bola neuznaná daňová strata v sume 19.317,61 eur. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného a správcu dane krajský súd zistil nasledovné:
Pracovníci správcu dane na základe poverenia a oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 04.04.2013 vykonali u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2011, o výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 9301402/5/1743278/2014/Mel zo dňa 17.03.2014, po jeho prerokovaní so žalobcom vo veci rozhodol a žalovaný po podaní odvolania žalobcom rozhodnutie správcu dane č. 930140215/3649031/2014 zo dňa 28.07.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím zo dňa 06.11.2014 č. 1100306/1/491514/2014/5/93. Následne správca dane odstránil vytýkané pochybenia, vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a vykonal ústne pojednávanie k jednotlivým bodom protokolu a k predloženým dôkazom.
Žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 vykázal daňovú stratu vo výške 19.317,61 eur.
Správca dane po šetrení vykonanom počas daňovej kontroly zvýšil základ dane o sumu 45.694,71 eur, keď neuznal jednotlivé daňové výdavky žalobcu, ktoré boli uplatnené, a to v 7 položkách, pričom žalobca v podanej žalobe namieta nesprávnosť neuznania 5 daňových výdavkov, a to: 1. Faktúra č. 110101 zo dňa 13.01.2011 od dodávateľa LAW FIRM Trenčín s.r.o. v sume 1.631,50 eur za právnu pomoc v súvislosti so založením spoločnosti a s prípravou zmluvnej dokumentácie. 2. Faktúra č. 11100029 zo dňa 13.08.2011 a č. 11130011 zo dňa 20.07.2011 od spoločnosti Ondrík s.r.o. spolu v sume 518,58 eur za prenájom školiacej miestnosti, stravu a coffee break. Z uvedených faktúr boli uznané náklady vo výške 136,94 eur, a teda neuznané ostali náklady vo výške 381,64 eur. 3. Faktúry za programátorské práce v celkovej výške 3.585 eur od dodávateľov: T. Chorváta (faktúra č. 1101091623 zo dňa 09.01.2011 v sume 250 eur za nakódovanie XHTML šablóny pre CHS Word Press), J. Sasku (faktúra č. FV 0900109 v sume 80 eur za SEO audit webu gold-silver.biz), Ing. P. Siekela (faktúra č. 1104/0006 zo dňa 27.04.2011 v sume 415 eur, faktúra č. 11/07/0011 z 12.07.2011 v sume 589 eur, fa č. 11/08/0016 z 25.08.2011 v sume 690 eur, fa č. 11/10/0020 zo 14.10.2011 v sume 710 eur, fa č. 11/12/0025 z 03.12.2011 v sume 611 eur a fa č. 11/12/0030 z 22.12.2011 v sume 240 eur, všetko za programátorské práce - systém Apolon), spolu v celkovej výške 3.255 eur. 4. Faktúry od dodávateľa GECKO FX, Ltd. The Financial Services Centre č. 20110012 zo dňa 03.10.2011, faktúra č. 20110013 zo dňa 03.10.2011, faktúra č. 20110014 zo dňa 01.11.2011, každá v sume 6.000 eur za programátorské práce na systéme Apolon, spolu vo výške 18.000 eur. 5. Faktúra dodávateľa BUILD UP s.r.o. č. 201112005 z 12.12.2011 v sume 12.000 eur, faktúra č. 201112008 z 08.12.2011 v sume 2.900 eur a faktúra č. 201112014 zo 14.12.2011 v sume 6.500 eur za letáky, roznos letákov, zakladače a propagačný materiál, spolu vo výške 21.400 eur.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Podľa § 2 zák. č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie: a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k/ daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Podľa § 21 ods.1 zák. č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23), výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
Podľa § 22 ods. 7 zák. č. 595/2003 Z.z. nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu,<http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595>ktorého vstupná cena je vyššia ako 2.400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu,<http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595>len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 563/2009 Z.z. správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Krajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, s napadnutým rozhodnutím, ako i s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalovaný sa neriadil dôsledne citovanými ustanoveniami a námietky žalobcu sú čiastočne dôvodné, a to:
1. Námietka týkajúca sa neuznania výdavkov na základe faktúry od spoločnosti LAW FIRM Trenčín s.r.o. je dôvodná. Žalovaný predmetné výdavky neuznal z dôvodu, že časovo súviseli s r. 2010, keďže žalobca bol zapísaný do Obchodného registra v novembri 2010 a fakturované boli služby za právnu pomoc v súvislosti so založením spoločnosti a s prípravou zmluvnej dokumentácie. Z uvedenej špecifikácie služby podľa názoru súdu je zrejmé, že nešlo len o právnu pomoc pri zakladaní spoločnosti, ale aj pri ďalších úkonoch - príprava zmluvnej dokumentácie, ako napr. vypracovanie kúpnych zmlúv pre žalobcu, ktoré bude pri svojej činnosti využívať. Z dokazovania vykonaného správcovom dane bolo podľa názoru súdu dostatočne preukázané, že právne služby, ktoré poskytol dodávateľ žalobcovi, nesúviseli len so zápisom žalobcu do Obchodného registra, k čomu došlo v novembri 2010, ale tieto služby pokračovali aj po zápise spoločnosti do Obchodného registra. Dodávateľ žalobcu poskytnutie služieb potvrdil s tým, že služby žalobcovi poskytoval ešte i v roku 2011, a až následne po vypracovaní potrebných právnych dokumentov pre žalobcu došlo k vyfakturovaniu všetkých poskytnutých služieb. Pokiaľ správca dane a žalovaný dospel k záveru, že z predložených kúpnych zmlúv nevyplýva, že boli vypracované pre žalobcu, nakoľko sú bez špecifikácie predávajúceho a kupujúceho, ani s týmto záverom sa súd nestotožňuje. Išlo o vzory kúpnych zmlúv, preto špecifikácia účastníkov zmluvného vzťahu sa na vzore nenachádzala. Pre správne posúdenie, či vzory kúpnych zmlúv boli vypracované pre činnosť žalobcu, bolo potrebné porovnať kúpne zmluvy, ktoré žalobca uzatváral v r. 2011 s predloženými vzormi a až následne mohli správca dane a žalovaný vysloviť záver o tom, či išlo o právne dokumenty, ktoré dodávateľ vypracoval pre činnosť žalobcu. 2. Námietku žalobcu týkajúca sa neuznania výdajov vo výške 381,64 eur, týkajúcich sa zabezpečenia ubytovania pre sprostredkovateľov obchodu žalobcu - faktúry od dodávateľa Ondrík s.r.o., súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane a žalovaný správne poukázali na skutočnosť, že sprostredkovatelia obchodov žalobcu sú osobami, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu k žalobcovi, ide o osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe zmlúv uzatvorených so žalobcom, sú samostatnými daňovými subjektami, preto i náklady, ktoré vznikli v súvislosti s ich odbornou spôsobilosťou vykonávať dohodnutú činnosť pre žalobcu a dodržiavať pritom zákony, ako napr. i zákon o ochrane osobných údajov a ďalšie, nie sú nákladmi žalobcu, ale daňovými nákladmi jednotlivých sprostredkovateľov. Správca dane i žalovaný neuznanie uvedených výdavkov riadne odôvodnili, žalovaný sa s námietkami žalobcu v
odvolaní riadne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí a krajský súd sa stotožňuje s jeho názorom, že uvedené výdavky vo výške, ako ich neuznal správca dane a žalovaný, nie sú podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. daňovými nákladmi žalobcu. 3. Námietka žalobcu na neuznanie výdavkov za programátorské služby od daňových subjektov T. Chorváta, J. Sasku a Ing. Siekela je tiež dôvodná. Správca dane výdavky neuznal z dôvodu, že nešlo o služby tak, ako ich zaúčtoval žalobca, ale o naprogramovanie internetovej stránky - domény žalobcu, vytvorenie zákazkového softvéru Apolon, ktorý je podľa § 22 ods. 7 zák. č. 595/2003 Z.z. nehmotným majetkom, jeho vstupná cena je vyššia ako 2.400 eur a používa sa dlhšie, ako 1 rok. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a i podľa jeho názoru predmetné výdavky spolu vo výške 3.585 eur nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom. Krajský súd po oboznámení sa s dokazovaním vykonaným správcom dane dospel k záveru, že záver žalovaného a správcu dane o tom, že predmetné programátorské práce sú nehmotným majetkom, je predčasný. Ide o špecifické výdavky, pri ktorých nie je sporné, že dodávateľmi uvedenými na faktúrach boli programátorské práce pre žalobcu vykonané. Spornou je skutočnosť, či uvedenými programátorskými prácami bol vytvorený zákazkový softvér pre žalobcu, ktorý je nehmotným majetkom. Keďže pracovníci žalovaného a správcu dane nie sú odborníkmi špecializovanými na oblasť informačno-technologických prostriedkov, je podľa názoru súdu potrebné vyjadrenie odborníka, ktorý posúdi, či skutočne fakturovanými programátorskými prácami došlo k vytvoreniu systému Apolon, či ide o nehmotný majetok v zmysle § 22 ods. 7 zák. č. 595/2003 Z.z. V prípade, že po doplnení dokazovania bude preukázané, že ide o nehmotný majetok, je potom potrebné s poukazom na ust. § 44 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku vyporiadať sa s výškou neuznania predmetných výdavkov s prihliadnutím na ročné odpisy nehmotného majetku. 4. Ďalšia námietka žalobcu sa týka neuznania výdavkov na základe faktúr od dodávateľa GECKO FX, Ltd. vo výške 18.000 eur tiež za programátorské práce vykonané na základe Rámcovej zmluvy o dielo a čiastkových zmlúv o dielo zo dňa 16.08.2011. Uvedené náklady správca dane žalobcovi neuznal z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že dodávateľská spoločnosť vykonala práce uvedené na faktúrach. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že z vymedzených pojmov v Rámcovej zmluve o dielo a v čiastkových zmluvách o dielo vyplýva, že dodávateľ zhotovil pre žalobcu informačný systém - softvér pozostávajúci z jednotlivých modulov, ktorý je kompatibilný s externými (informačnými) systémami. Z vykonaného dokazovania ale bolo preukázané, že jednotlivé práce vykonal Ing. Siekel a T. Chorvát. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane dospel k záveru, že žalobca v súlade s § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. nepreukázal, že výdavky fakturované spoločnosťou GECKO FX, Ltd. sú výdavkami daňovými. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal s námietkou žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, keď žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia v tejto časti, keďže správca dane neuviedol, z akých dôvodov považuje dôkazy predložené žalobcom za nepostačujúce. Okrem nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v tejto časti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že z dokazovania vykonaného správcom dane - z výpovede Ing. Siekela vyplýva, že spoločnosť GECKO FX, Ltd. sa podieľala na vypracovaní systému Apolon, pričom táto firma robila základ. Ako však už krajský súd uviedol vyššie, ide o oblasť týkajúcu sa informačno-technologických prostriedkov a pre správnosť posúdenia uvedených výdavkov je potrebné i vyjadrenie odborníka, ktorý objasní, čo podľa fakturovaných služieb malo byť spoločnosťou dodávateľa žalobcovi dodané, či ide o hmotný alebo nehmotný majetok spoločnosti, či ide o tie isté fakturované výdavky, ktoré už fakturoval Ing. Siekel alebo T. Chorvát. Z uvedených dôvodov krajský súd námietku žalobcu považuje za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného za predčasné. 5. Námietku žalobcu týkajúcu sa neuznania výdavkov na základe faktúr od dodávateľa BUILD UP s.r.o. súd považuje za nedôvodnú. Správca dane výdavky neuznal z dôvodu ich nepreukázania, keď žalobca nepredložil dostatočné dôkazy preukazujúce poskytnutie uvedených služieb. Správca dane vyzýval žalobcu na odstránenie pochybností zistených pri daňovej kontrole, sám vykonával dokazovanie prostredníctvom dožiadania, z ktorého zistil, že dodávateľská spoločnosť je nekontaktná. Z dôkazov predložených žalobcom - obal s logom spoločnosti a leták nevyplýva, že tieto dodala skutočne spoločnosť uvedená na faktúre ako dodávateľ, zároveň žalobca nevedel, kedy, kde a kto letáky distribuoval, i keď bol fakturovaný ich roznos. Správca dane a žalovaný dospeli k správnemu záveru, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, pretože i podľa názoru súdu predložené listinné dôkazy sú formálnymi dôkazmi a nebola preukázaná ich skutková podstata.
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenia a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto dokladov priznané právo na uplatnenie daňového nákladu. Ak daňový subjekt účtuje protihodnotu služieb poskytnutých dodávateľom ako daňový výdavok, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo
reálne uskutočnené, a to práve osobami uvedenými na faktúrach. Následne správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním spochybní deklarovaný výdavok, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak nie je možné považovať vynaložené prostriedky za oprávnený daňový náklad a priznať nárok na ich odpočítanie od daňových príjmov.
Správca dane a žalovaný rozhodnutie v tejto časti neuznania daňových výdavkov náležite odôvodnili a i podľa názoru súdu z dôkazov predložených žalobcom nie je jednoznačne preukázané, že propagačné predmety vyrobila a ich roznos zabezpečila práve spoločnosť BUILD UP s.r.o.
S poukazom na vyššie uvedené a na dôvodnosť niektorých námietok žalobcu krajský súd rozhodnutie žalovaného z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70 eur a z trov právneho zastúpenia priznaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 3 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní - 2 x 139,83 eur, 1 x 143 eur), 3x režijný paušál (2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur), strata času za 4 hodiny (14,30 eur za 1 polhodinu) a cestovné z Bratislavy do Trenčína a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 77,98 eur, t. j. spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 640,40 eur.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.