Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-68-2021.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573, zastúpenej AK Balara, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 36 858 528, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 10.473,05 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 10.473,05 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa (súd rozhodol o pokračovaní so žalobkyňou ako právnou nástupkyňou pôvodnej žalobkyne GSK Financial, a. s. uznesením sp. zn. 37Cb/68/2021 z 19.05.2022) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 10.473,05 eura a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že 27.05.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo EČV: T (ďalej aj „poškodené vozidlo“; poškodeným bola MT-MONT, s. r. o.) havarijne poistené u žalobkyne, pričom škodu spôsobilo vozidlo poistené u žalovanej. Zápis o nehode nebol spísaný, pretože vodič motorového vozidla poisteného u žalobkyne utrpel ťažkú ujmu na zdraví a bol prevezený leteckou záchrannou službou do nemocnice. O priebehu dopravnej nehody bola vyhotovená relácia dopravnej polície, pričom polícia za vinníka určila vodiča nákladného vozidla Volvo L.: T (poisteného u žalovanej), pretože tento nedodržal bezpečnú vzdialenosť od vozidla jazdiaceho vpredu. Za účelom zistenia škôd na poškodenom vozidle bola XX.XX.XXXX vykonaná obhliadka. Na základe obhliadky vozidla došlo k vyhotoveniu kalkulácie, ktorou bolo zistené, že náklady na opravu sú vyššie ako obstarávacia cena nového vozidla. Bola preto určená všeobecná hodnota poškodeného vozidla v čase nehody (ak by k nehode nedošlo) a od takto určenej hodnoty bola odpočítaná zostatková hodnota vozidla v sume 733 eur. Na účet poisteného bola vyplatená suma 10.473,05 eura. Následne bola žalovaná listom zo 04.07.2019 vyzvaná na refundáciu škody. Žalovaná 04.06.2020 žalobkyni oznámila, že vecou sa nebude zaoberať, kým jej nebude doručené právoplatné rozhodnutie o zavinení nehody. Podľa žalobkyne je nepodstatné, či vodič, ktorý nehodu zavinil bude aj trestne zodpovedný, a preto sa s nárokom obrátila na súd. Tvrdenia preukazovala návrhom poistnej zmluvy č. 2406237813, hlásením škodovej udalosti, reláciou dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, odbor kriminálnej polície, II. oddelenie vyšetrovania ČVS:ORP-232/1-VYS-SC-2019 z 27.05.2019, zápisom o poškodení vozidla, fotografiami poškodeného vozidla, kalkuláciou č. 5910647171, výpočtom výšky škody, oznámením
o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 2090241738, ponukami zostatkovej hodnoty, transakciou v banke, listom adresovaným žalovanej z 27.05.2019 a odpoveďou žalovanej zo 04.06.2020.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 12.05.2021 platobný rozkaz sp. zn. 13Up/486/2021, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. Potvrdila, že nákladné motorové vozidlo R. L.: T bolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené u žalovanej povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že doposiaľ nebolo skončené vyšetrovanie predmetnej dopravnej nehody, čo potvrdzuje aj relácia dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody. Podľa žalovanej preto žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala, že zodpovedným za vznik dopravnej nehody je výlučne poistený žalovanej. Nesúhlasila ani s výškou škody, pretože poškodený je platcom DPH, a tak mal pri kúpe poškodeného vozidla nárok na odpočet DPH. Pri totálnej škode preto poskytovateľ náhrady škody poskytuje náhradu škody za vozidlo bez DPH, pretože inak by došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ak teda žalobkyňa plnila vo väčšom rozsahu ako je výška skutočnej škody neznamená to, že jej bude žalovaná túto sumu refundovať.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 01.07.2021 uviedla, že relácia dopravnej polície bola vypracovaná za účelom prešetrenia prípadu poisťovňami, t. j. opisuje zistený priebeh nehodového deja a označuje vinníka dopravnej nehody, a preto ďalšie šetrenie vo veci potrebné nie je. K vyplatenej DPH argumentovala tým, že ak by si poškodený chcel obstarať vozidlo v porovnateľnom stave, vyberal by z ponuky ojazdených vozidiel za ceny, ktoré obsahujú pri fyzických osobách ako predávajúcich aj DPH, a teda nebolo by možné si zaobstarať vozidlo len od platcu DPH. Je tak nevyhnutné pri určení výšky škody zohľadniť aj DPH a náhradu škody poskytnúť s DPH.
5. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 31.08.2022, na ktorom sa zúčastnili strany sporu, pričom zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dopravná nehoda nie je stále objasnená. Na tomto mieste súd uvádza, že nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, ČVS: ORP-232/1-VYS-SC-2019 a výsluchy navrhovaných svedkov, pretože v spore je možné rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov.
7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či boli splnené podmienky zakladajúce povinnosť žalovanej nahradiť za poisteného nárok poškodeného, ktorý prešiel na jeho poistiteľa na náhradu škody, keď podľa žalovanej je potrebné počkať na objasnenie dopravnej nehody za účelom určenia zodpovednosti jej poisteného. Zároveň je sporný aj nárok žalobkyne na refundáciu poskytnutého plnenia s DPH.
8. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
9. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
15. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZCP“) vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
18. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) 2 ZCP vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Tieto práva si poisťovňa môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Musí preto preukázať svoj nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného, a to škodu, vznik poistnej udalosti, príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia.
22. Právna úprava ukladá účastníkom škodovej udalosti povinnosť vyplniť a podpísať tlačivo zavedené pre účely náhrady škody. Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť jednoduchší prístup osôb poškodených pri škodových udalostiach k náhrade škody. V danom spore nebola vypísaná správa o nehode, pretože vodič poškodeného vozidla pri dopravnej nehode utrpel poškodenie zdravia a bol transportovaný do nemocnice. Dopravnú nehodu prešetrovala polícia, ktorá uznesením ČVS: ORP-232/1-VYS-SC-2019 z 27.05.2019 začala trestné stíhanie za to, že vodič ťahača R. L.: T Q. U. sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a z doposiaľ nezistených príčin prednou ľavou časťou narazil do pravej zadnej časti poškodeného vozidla. V relácii dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody z 30.05.2019 je uvedené, že dopravná nehoda sa udiala následkom nedodržania bezpečnej vzdialenosti vozidla L.: T od poškodeného vozidla, čím došlo k nárazu do zadnej časti poškodeného vozidla. Ako príčina dopravnej nehody je v relácii pri vodičovi vozidla L.: T Q. U. uvedené nedodržanie dostatočnej vzdialenosti od vozidla jazdiaceho vpredu. Pri vodičovi poškodeného vozidla H. P. nie je uvedená žiadna príčina. Aj keď je stav objasnenia dopravnej nehody v relácii dopravnej polície uvedený ako „neobjasnená“ nemá to pre posúdenie tohto sporu žiadny vplyv. Ak žalovaná namietala, že je potrebné počkať do objasnenia dopravnej nehody, vo svojej podstate tvrdila predčasnosť podanej žaloby. K posúdeniu predčasnosti podanej žaloby je potrebné uviesť, že aj keď C. s. p. nepozná pojem tzv. „predčasne podanej žaloby“, je namieste uviesť, že aspekt predčasnosti žaloby nie je pojmom procesného práva, ale je relevantný z hľadiska hmotného práva. Tu je dôležité zdôrazniť, že v súlade s § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p. rozhodujúci je skutkový stav veci, aký je v dobe, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie
a nie stav, ktorý s väčšou či menšou pravdepodobnosťou v aj bližšej dobe nastane. V prípade, že neexistuje nárok v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby. Podľa názoru súdu nie je žaloba žalobkyne predčasná, pretože v danom spore nebola relevantným spôsobom spochybnená zodpovednosť vodiča motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala priebeh dopravnej nehody, ničím nespochybnila zodpovednosť Q. U. a ani len netvrdila, že za dopravnú nehodu nesie zodpovednosť vodič poškodeného vozidla. Súd preto vychádzal z listinných dôkazov uvedených v tomto bode rozsudku a zamietol návrhy na dokazovanie smerujúce k zisťovaniu príčin dopravnej nehody, pretože je možné vychádzať z predložených listinných dôkazov, ktorých obsah nebol vôbec namietaný. Námietka žalovanej je tak v tomto smere nedôvodná. Z predložených listinných dôkazov vyplýva jednoznačné zavinenie XX. U., ktorý porušil povinnosti uvedené v bode 17. a 18. tohto rozsudku, pričom nedodržanie bezpečnej vzdialenosti je v relácii dopravnej polície uvedené ako jediná príčina dopravnej nehody. Aj v hlásení škodovej udalosti žalobkyni bolo uvedené, že pri spomalení do poškodeného vozidla zozadu narazilo vozidlo, pričom ako to vyplýva z bodu 17. tohto rozsudku vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Podľa názoru súdu je zavinenie vodiča Q. U. v zmysle tvrdení žalobkyne podporených predloženými listinami a za situácie nevznesených námietok zo strany žalovanej jednoznačne preukázané. Okrem toho žalovaná v elektronickej správe zo 04.06.2020 len uviedla, že sám poistený ju informoval o tom, že šetrenie je stále v prípravnom konaní a prebieha ďalšie dokazovanie, a teda nemožno z ničoho vyvodiť, že za dopravnú nehodu nesie zodpovednosť prípadne aj vodič poškodeného vozidla. Bez vznesenia relevantných námietok zo strany žalovanej je nedôvodné podmieňovať poskytnutie náhrady škody ukončením šetrenia dopravnej nehody. V prípade zvratu v objasnení dopravnej nehody môže žalovaná žiadať žalobkyňu o vrátenie poskytnutej náhrady škody.
23. Medzi stranami nebolo sporné, že motorové vozidlo C. L.: T bolo v čase dopravnej nehody povinne poistené u žalovanej povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo strany žalovanej nebola namietaná (s výnimkou DPH) ani výška určenej škody, t. j. nebolo sporné, že na poškodenom vozidle došlo k totálnej škode, čo vyplýva z kalkulácie opravy č. 5910647171, podľa ktorej náklady na opravu boli určené na 22.899,76 eura a všeobecná hodnota poškodeného vozidla bola určená podľa výpočtu výšky škody na 11.757,26 eura. Rovnako nebolo zo strany žalovanej rozporované, že žalobkyňa z havarijného poistenia poskytla po odpočítaní spoluúčasti a hodnoty predajných zvyškov vozidla sumu 10.473,05 eura. Poskytnutie tejto sumy poistenému preukázala žalobkyňa oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo 2090241738 z 28.06.2019 v spojení s výpisom z banky. Žalobkyňa preto preukázala svoj nárok, t.j. škodu, vznik škodovej udalosti, príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia.
24. Osobitne sa súd venoval otázke DPH, pretože žalovaná namietala, že poskytnutá náhrada škody nemá DPH zahŕňať. V tejto otázke súd odkazuje na rozhodovaciu prax nadriadeného súdu, t. j. Krajského súdu v Bratislave, ktorý v rozsudkoch sp. zn. 1Cob/156/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 3Cob/192/2018 zo 06.03.2019 konštatoval, že v prípade totálnej škody poskytnutá náhrada škody má zahŕňať aj DPH. Súd sa názormi tam vyslovenými stotožňuje, pričom odkazuje na odôvodnenie týchto rozsudkov, ktoré preberá. Platí preto, že nárok na náhradu škody, teda náhrada škody poskytnutá od žalovanej musí kopírovať výšku skutočnej škody. Prechod práva na náhradu škody na poistiteľa je limitovaný len výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť by prichádzala do úvahy iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla. V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, preto nie je dôvod, aby žalovaná túto skutočnosť rozporovala a odmietla žalobkyni nahradiť poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu (aj v rátane DPH). Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s obranou žalovanej, podľa ktorej vzhľadom na tomu, že poškodený bol v čase nehody platcom DPH, skutočnou škodou by mala byť všeobecná hodnota vozidla bez DPH. Súd dospel k záveru, že poskytnuté plnenie v rámci likvidácie poistnej udalosti ako totálnej škody nepredstavuje plnenie, z ktorého by vznikol poškodenému nárok uplatniť si odpočet DPH voči správcovi dane tak ako je to napr. v prípade parciálnej škody na vozidle, ktorú predstavujú vynaložené náklady na opravu predmetnej veci a ktoré je možné
chápať ako tovary a služby ktoré môžu byť predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Na túto skutočnosť podľa súdu nemá vplyv ani to, či si poškodený pri zadovážení predmetného vozidla odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnil. Vzhľadom na to, že výšku náhrady škody v tomto prípade súd ustálil ako všeobecnú hodnotu vozidla, ktorá medzi stranami sporná nebola, nebolo sporné, že žalobkyňa poškodenému v uvedenej výške poistné plnenie plnila, a preto je námietka žalovanej nedôvodná. Odvolací súd v rozsudku sp. zn. 1Cob/156/2019 z 21.05.2020 argumenty žalovanej strany sporu, ktoré boli obdobné ako žalovanej v tomto spore považoval za právne bezvýznamné.
25. Aj v druhom spomenutom rozsudku odvolací súd uviedol, že „samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku "Na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty." Keďže Vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, nie je dôvod na to, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a odmietol žalobcovi nahradiť poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu. Vyhláška výslovne uvádza že do všeobecnej hodnoty majetku sa nezapočítava DPH len v prípade, ak ide o typ vozidla, ktorý sa ako nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie. V takom prípade znalec určí východiskovú hodnotu vozidla na základe poslednej predajnej ceny nového vozidla v krajine jeho pôvodu. Od tejto ceny sa odpočíta DPH a prípadne aj iné dane, ak tvoria súčasť ceny v krajine pôvodu vozidla. Takto získaná suma v pôvodnej mene sa prepočíta na eurá k dátumu ohodnotenia. Pokiaľ takéto vozidlo na základe krajiny svojho pôvodu podlieha platbe cla, pripadne iným povinným poplatkom, znalec tieto poplatky zaráta do jeho východiskovej hodnoty. Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, pripočíta ju k východiskovej hodnote vozidla. Okrem vyššie identifikovanej výnimky obsahuje vyhláška v súvislosti s DPH už iba povinnosť znalca uviesť, či vypočítaná východisková hodnota, všeobecná hodnota resp. reprodukčná obstarávacia hodnota je s DPH alebo bez DPH. To znamená, že vyhláška považuje za obvyklý výpočet s DPH. Je zrejmé, že zákonodarca uvažoval o výnimkách skôr v intenciách zamedzenia dvojitého zdanenia, ako v úmysle znížiť plnenie škodcu o uplatnenú DPH. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne keď žalobcovi právo na plnenie priznal“.
26. V nadväznosti na uvedené možno preto konštatovať, že boli splnené všetky podmienky (bod 21. tohto rozsudku) potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči žalovanej. Bolo zároveň dostatočne preukázane, že žalobkyňa plnenie v sume 10.473,05 eura poškodenému za žalovanú uhradila, čím prešlo na ňu právo poškodeného. Keďže boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči žalovanej, súd žalobe žalobkyne vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 10.473,05 eura žalobkyni.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná, pretože súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.