Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-78-2016.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Subarea
50C/78/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Francisciho 731, Francisciho 731, Hnúšťa, zast. Mestský bytový podnik Hnúšťa, s.r.o., Hlavná 378, Hnúšťa, IČO: 36039012, proti odporcom: 1.) Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, 2.) DUPOS dražobná, spol. s.r.o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36223935, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Odporcom sa n e p r i z n á v a proti navrhovateľovi náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.04.2016, doručeným súdu dňa 28.04.2016, domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom zdržať sa výkonu záložného práva a odporcovi v 2. rade zákaz výkonu dražby bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu na P. W. I. E., súpisné číslo: XXX, vchod: X, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, podiel priestoru na spoločných zariadeniach domu: XXXX/XXXXXX, kat. územie E., obec E., okres V. N., Okresný úrad V. N. - účastník právneho vzťahu č. XX, na ktorom je záložné právo v prospech ostatných vlastníkov zapísané v roku XXXX ako prvé až do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv záložných veriteľov.
Svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ po odôvodnil tým, že je v zmysle zákona prednostným záložným veriteľom zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie E.. Dňa 05.04.2016 upozornil na svoje postavenie prednostného záložného veriteľa a súčasne požiadal odporcov o uznanie svojho postavenia pri prípadnom rozvrhnutí výťažku dražby tak aby navrhovateľ ako prednostný záložný veriteľ nebol informovaný o výkone záložného práva. Odporca v 1. rade a súčasne navrhovateľ dražby s uznaním postavenia prednostného záložného veriteľa nesúhlasil. Ako je zrejmé z navrhovateľovho prihlásenia pohľadávky v čase konania dražby, táto pohľadávky existovala ako existovalo aj záložné právo, ktoré bolo na príslušnom liste vlastníctva riadne zapísané. Záložné právo odporcu v 1. rade je na liste vlastníctva zapísané ako druhé v roku 2010. Dátum zápisu záložných veriteľov na liste vlastníctva je tým momentom, ktorý určuje následne po vykonaní záložného práva poradie uspokojenia záložných veriteľov. Ak je na liste vlastníctva zapísané exekučné záložné právo a exekútor nemôže vykonať dražbu pre jej výšku tak nebude uspokojená ani jeho pohľadávka, lebo nemohol dražiť, resp. ani odporcovi v 1. rade nevznikla pohľadávka poskytnutím úveru ale až neplnením si povinností dlžníka, teda ani odporca by si pri akceptácii jeho tvrdení nemohol uplatňovať svoje postavenie záložného veriteľa od 10.03.2009 ale až od neplatenia splátok úveru. Odporcovia neuznávajú postavenie navrhovateľa ako prednostného veriteľa, čím pri hodnote draženej nehnuteľnosti a uspokojení veriteľov v nesprávnom poradí nedôjde k úplnému uspokojeniu pohľadávky evidovanej navrhovateľom, ktorý takisto začal výkon záložného práva.
Navrhovateľ žiada vydanie predbežného opatrenia aj voči odporcovi v 2. rade, ktorý potom nebude môcť vykonať dobrovoľnú dražbu dotknutého bytu. V opačnom prípade by vykonanie dražby mohlo spôsobiť navrhovateľovi škodu, keďže odporcovia začali dražobné konanie s cieľom vydražiť predmet dražby.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta O. s. p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie pred bežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je predbežné opatrenie potrebné.
Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, aby navrhovateľ preukázal právny vzťah medzi ním a odporcom, aby preukázal naliehavosť vydania predbežného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej ujmy, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej a napokon zrozumiteľnosť, určitosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia.
Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) predbežným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa,
či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia.
Predbežné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom, ktorý sa prejavuje v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré môžu nastať. Základnými znakmi predbežného opatrenia je dočasnosť a provizórnosť, pričom nejde o konečnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania a žiaden zo subjektov nezískava silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti. Základnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je, okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu, aj tvrdenie a osvedčenie nároku, alebo práva, ktoré je ohrozované alebo porušované. To znamená, že navrhovateľ osvedčí uplatňovaný nárok a preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je také, že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil. Znamená to, že navrhovateľ tvrdí a osvedčí také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť aj predbežným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej.
Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť tiež zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, čo je odôvodnené tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia práve vo vzťahu k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej. Predbežným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia.
Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je teda potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia musí byť v konaní o vydanie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý si vyžaduje dočasnú úpravu alebo ochranu a osvedčí naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Ako ďalšiu podmienku jeho nariadenia zákon určuje preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Táto bezprostredne hroziaca ujma musí byť dostatočne preukázaná. Účelom predbežného opatrenia je zabrániť vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, resp. zabrániť vzniku alebo rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo zhoršeniu právnej pozície navrhovateľa do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) predbežným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia. Navrhované predbežné opatrenie musí mať zároveň súvis aj s nárokom uplatneným v rámci konania vo veci samej.
V danom prípade podmienky na vydanie predbežného opatrenia splnené nie sú. Navrhovateľ nepreukázal, že disponuje splatnou pohľadávkou v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov
k bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu na ulici P. XXX, E., vchod X. zapísaného na LV č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, podiel priestoru na spoločných zariadeniach domu: XXXX/ XXXXXX, kat. územie E., obec E., okres V. N., ktorá by bola predmetom záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Aj napriek tomu, že vznik zákonného záložného práva nie je podmienený zápisom do katastra nehnuteľností, na jeho aktivovanie sa vyžaduje vždy existencia konkrétnej pohľadávky.
S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcom nespĺňa zákonné procesné požiadavky vyžadované Občianskym súdnym poriadkom, preto ho zamietol. V danom prípade chýba osvedčenie ohrozenia práva účastníka, ktoré nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia. Podľa súdu neexistuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil.
O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporcovia mali v konaní o nariadenie predbežného opatrenia plný úspech, mali preto proti neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal odporcom proti navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože odporcovia nepodali návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.