Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/235/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, pr. zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti žalovanému I. G., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom D., o zaplatenie 1 503,34 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 503,34 € s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 503,34 € od 09.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 90,- € a v trovách právneho zastúpenia 190,58 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom, doplneným dňa 10.06.2015, domáhal od žalovaného zaplatenia čiastky 1 503,34 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom prekročenia limitu povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Uviedol, že na základe zmluvy o bežnom účte, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným, poskytol právny predchodca žalobcu odporcovi povolené prečerpanie na bežnom účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia podľa čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok. Z tohto dôvodu žalobca v súlade s čl. 8.4 písm. a/ v spojení s čl. 14.2 Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celkovej sume 1 805,36 €, pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške prečerpania 1 503,34 €, úrokov 202,42 €, poplatkov 99,60 € a vyzval žalovaného na zaplatenie do 08.10.2013. Žalovaný uplatnenú sumu nezaplatil. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013. Žalovaná suma 1 503,34 € predstavuje debetný stav na účte žalovaného, teda výšku čerpanej a nesplatenej sumy. Právny predchodca žalobcu dňa 22.07.2011 v súlade s čl. 9.5 Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čím podľa čl. 11.1 Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania 1 327,76 € a debetný zostatok na účte 1 503,34 € bol preúčtovaný na debetný účet. Žalovaná suma potom pozostáva zo sumy 1 327,76 € ako čerpaného povoleného prečerpania a zo sumy 175,58 € ako peňažných prostriedkov čerpaných nad rámec povolenej sumy. Od žalovaného si neuplatnil žiadnu inú sumu s výnimkou zákonných úrokov z omeškania, a to až od 09.10.2013.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom podľa § 101 ods. 2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti a v neprítomnosti žalovaného, ktorý, hoci riadne predvolaný, sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom vrátane jeho doplnenia zo dňa 10.06.2015, zmluvou o poskytnutí balíka produktov služieb pre fyzické osoby zo dňa 02.04.2008, zmluvou o bežnom účte zo dňa 01.10.2004, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 02.04.2008, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013, špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, zoznamom nedoručených oznámení o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.10.2013 vrátane doručenky, predžalobnou výzvou zo dňa 23.01.2014, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, výpisom z účtu žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov služieb pre fyzické osoby zo dňa 02.04.2008 v spojení so zmluvou o bežnom účte zo dňa 01.10.2004 súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „banka“) sa zaviazal pre žalovaného ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytovať mu ďalšie produkty a služby, vrátane povoleného prečerpania na tomto účte v zmysle Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom (ďalej len „Obchodné podmienky“). Podľa čl. 9.1. Obchodných podmienok banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode 10.1. až do výšky povoleného prečerpania. Podľa čl. 9.5. Obchodných podmienok povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania. Podľa čl. 11.1. Obchodných podmienok dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povolaného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5. alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania. Podľa čl. 14.1. písm. a/ Obchodných podmienok prípadom porušenia je aj akékoľvek nepovolené prečerpanie trvajúce viac ako 5 dní. Ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je oprávnená postupovať podľa bodu 8.4. alebo zastaviť povolené prečerpanie úplne alebo až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie povoleného prečerpania (čl. 14.2.).

Listom zo dňa 02.04.2008 banka oznámila žalovanému, že mu od 02.04.2008 poskytla povolené prečerpanie k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 497,91 €/15 000,- Sk, a to do dňa 03.04.2051. Pohľadávka z banky z povoleného prečerpania sa úročí premenlivou úrokovou sadzbou, ktorá ku dňu vyhotovenia oznámenia bola 15,40 % ročne.

Z výpis z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX je zrejmé, že žalovaný bežný účet aktívne využíval, v prospech tohto účtu boli od 02.04.2008 zaúčtované peňažné prostriedky rôznymi operáciami, od tohto dátumu boli taktiež na ťarchu účtu vykonané rôzne platby. Povolené prečerpanie bolo odporcovi zastavené dňom 22.07.2011. K tomuto dňu predstavovala suma povoleného prečerpania, ktoré žalovaný aj reálne vyčerpal 1 327,76 €, pričom žalovaný navyše vyčerpal aj sumu 175,58 €. Pohľadávka banky ku dňu 22.07.2011 vo vzťahu ku odporcovi predstavovala spolu sumu 1 503,34 €.

Pohľadávka banky voči odporcovi titulom prekročenia limitu povoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume spolu 1 805,36 € (z toho istina 1 503,34 €, úroky 202,42 €, poplatky 99,60 €) bola postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení zo dňa 28.03.2013, ktorú skutočnosť postupca žalovanému oznámil listom zo dňa 01.10.2013.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 708 ods. 1 z.č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 02.04.2008 (ďalej len „“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 02.04.2008 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 02.04.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu 02.04.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu (bankou) a žalovaným na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov služieb pre fyzické osoby zo dňa 02.04.2008 v spojení so zmluvou o bežnom účte zo dňa 01.10.2004 predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. V súvislosti s poskytnutím prečerpania na predmetnom bežnom účte sa potom práva a povinnosti zmluvných strán spravujú ustanoveniami o zmluve o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poskytnutie prečerpania na predmetnom bežnom účte zároveň predstavuje spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

Predmetné zmluvy sú i spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardné formulárové zmluvy, uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu - veriteľom ako dodávateľom a žalovaným - dlžníkom ako spotrebiteľom.

Po preskúmaní veci samej súd zistil, že na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov služieb pre fyzické osoby zo dňa 02.04.2008 a zmluvy o bežnom účte zo dňa 01.10.2004 sa právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazal pre žalovaného ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať mu ďalšie produkty a služby, vrátane povoleného prečerpania na tomto účte. Žalovaný svoje povinnosti zo zmlúv riadne neplnil, prekročil limit poskytnutého povoleného prečerpania a právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky v súlade so zmluvou nevrátil, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu dôvodne dňa 22.07.2011 zastavil poskytovanie povoleného prečerpania v súlade s čl. 14.1 písm. a/ v spojení s § 14. 2 Obchodných podmienok. Sumu povoleného prečerpania 1 327,76 € bol žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu povinný vrátiť titulom plnenia zmluvy o úvere podľa § 710 v spojení s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a sumu 175,58 €, ktorou prekročil limit poskytnutého povoleného prečerpania titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pohľadávku voči žalovanému postúpila banka na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013. V konaní nebolo zistené, že by žalovaný do dňa vydania rozsudku žalobcovi dlžnú sumu uhradil dobrovoľne, a preto ho na jej zaplatenie zaviazal súd.

Žalovaný svoj dlh žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatil včas, a je preto v omeškaní. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania v sadzbe 8,50 % ročne až od 09.10.2013, hoci je nepochybné, že žalovaný sa do omeškania s plnením dlhu dostal už skôr, ku dňu 22.07.2011. Súd potom žalobcovi priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 10a a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013. V období od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,50 % ročne, a preto by žalobcovi patril úrok z omeškania v sadzbe 9,50 % z dlžnej sumy. Žalobca si však uplatnil úrok z omeškania len v sadzbe 8,50 % ročne od 09.10. 2013 do zaplatenia a súd viazaný jeho návrhom, nemohol ísť nad jeho rámec a priznať mu viac.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi patrí plná náhrada trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 90,- € a v trovách právneho zastúpenia 190,58 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky), podanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) á 71,37 €, 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 8,04 € a DPH 31,76 €. Právnemu zástupcovi žalobcu nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkon predžalobná výzva, nakoľko ide o úkon, vykonaný pred súdnym konaním, ktoré nie je možné priznať v rámci náhrady trov samotného súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.