Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu KESIDY s.r.o., so sídlom v Trebišove, Sládkovičova 1/1562, IČO: 46 045 082, zastúpený JUDr. T. Zaleta, advokát s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky 25, IČO: 36 578 291, zastúpený advokátom konateľom JUDr. Tomášom Zaletom, proti žalovanej L. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P., I. XXX/XX, o návrhu na zaplatenie sumy 117,30 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, počítaný od 11.12.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v bode 8.2 Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky, poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o. v znení: „Ak Klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú Pôžičku a k nej prislúchajúcu Odplatu riadne a včas podľa čl. 5 týchto Podmienok, Veriteľ je oprávnený požadovať od Klienta zaplatenie Zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu 10 € za administratívne, poštovné a telekomunikačné výdavky, ktoré Veriteľovi vznikli v súvislosti s kontaktovaním dlžníka a zasielaním upomienok“ je n e p r i j a t e ľ n á , a preto n e p l a t n á .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalobcu, JUDr. T. Zaletu, advokát s.r.o., IČO: 36 578 291, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Tomáša Zaletu, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 35,50 € a iných trov vo výške 11,63 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 117,30 € ako súčet istiny, odplaty a zmluvnej pokuty, ako aj úroku z omeškania s poukazom na to, že uzavrel dňa 26.8.2015 so žalovanou Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 100 €, ktorá sa zaviazala ju vrátiť do 27.9.2015 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 2 €. Žalobca v návrhu poukázal na to, že pôžičky, poskytované žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery, nakoľko spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote, nepresahujúcej tri mesiace, pričom žalobca poskytuje výlučne pôžičky s dobou splatnosti od 10 do 30 dní. Konštatoval, že žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c/ Zákona č. 129/2010 Z. z. Právny zástupca žalobcu v podanom návrhu konštatoval, že žalobca ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky www.kesidy.sk <http://www.kesidy.sk/>. V podanom návrhu právny zástupca konštatoval aj tú skutočnosť, že žalovaná pôžičku nevrátila v lehote splatnosti, pričom v snahe vyjsť jej v ústrety dva dni

po uplynutí dňa splatnosti zaslal žalovanej SMS správu, a to prvú upomienku o zaplatení, oznamujúcej predĺženie termínu splatnosti pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií o päť dní. Po márnom uplynutí uvedeného termínu znovu odoslal SMS žalovanej aj s písomnou upomienkou, pričom stanovil posledný termín úhrady do 10.12.2015. Zároveň s druhou upomienkou v zmysle čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil si nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky, súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10 €. V rámci podaného návrhu si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy, t. j. z istiny a odplaty po zaokrúhlení nadol, čiže vo výške 15,30 %.

Právny zástupca žalobcu doručil súdu písomnú žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu, ako aj právneho zástupcu žalobcu s poukazom na hospodárnosť konania. V uvedenom podaní zároveň poukázal na to, že žalobca poskytuje špecifickú formu úverov, ktoré nie je možné stotožňovať, porovnávať s úvermi bežne poskytovanými na relevantnom trhu. Primeranosť odplaty za poskytnutie úveru nemožno posudzovať len výlučne podľa ukazovateľa RPMN a primeranosť odplaty nemožno skúmať ani podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní vyjadril názor, že pre daný prípad sa nemôžu uplatňovať ani ustanovenia o neplatnosti neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, konštatoval, že táto bola rovnako ako samotná zmluva uzatvorená platne, pričom zmluvná pokuta je primeraná, nakoľko predstavuje len 15 % z dlžnej sumy.

Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, doručenie mala riadne vykázané. V deň pojednávania ospravedlnil telefonicky jej neúčasť na pojednávaní jej manžel, pretože má choré deti. Uviedol, že súhlasí s návrhom, ako aj s tým, aby súd konaj v jej neprítomnosti.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s vytlačenou podobou časti webovej stránky www.kesidy.sk <http://www.kesidy.sk/>, s osobným účtom k pôžičke, so zmluvou o pôžičke, so zmluvnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky, poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o., s upomienkou, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, účinný v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,

d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,

Podľa § 8 toho istého zákona práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa § 13 ods. 3 toho istého zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 toho istého zákona spotrebiteľským úverom nie sú:

l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

Podľa § 1 ods. 8 toho istého zákona ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 toho istého zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s),z) a aa).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 toho istého zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 toho istého zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 toho istého zákona ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 toho istého zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 toho istého zákona ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53a ods. 1 toho istého zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 toho istého zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 657 toho istého zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 toho istého zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 544 ods. 1 toho istého zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 toho istého zákona zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke vo výške 100 € dňa 26.8.2015, splatnej dňa 27.9.2015. Žalobca stanovil následne termín úhrady pohľadávky do 10.12.2015. V zmluve bola konštatovaná odplata vo výške 2 €. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaná mala zaplatiť žalobcovi celkom 102 € ako súčet istiny a odplaty.

Na základe doteraz citovaných právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ, pričom poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu, a tento je v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z., ustanovenia § 2 písm. c/ tzv. iným veriteľom.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že na uvedenú pôžičku nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z., keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko priamo tento zákon vo svojom § 24 ods. 1 uvádza, že ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25 tohto zákona sa vzťahujú aj na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom. Preto súd s poukazom na uvedené posúdil obsah predmetnej zmluvy o pôžičke podľa týchto ustanovení.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. sa aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzavreté vzťahuje § 11 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s),z) a aa).

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že z dôvodu, že zmluva o pôžičke neobsahovala úrokovú sadzbu tejto pôžičky, považuje sa poskytnutá pôžička za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pôžička je bezúročná s tým, že sa za ňu dojednáva odplata v pevne stanovenej výške, pretože táto odplata nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods. 1 (resp. sa dá na úrok prepočítať), vyjadrením za určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, to znamená, že úročenie pôžičky je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobcovi odplata vo výške 2 € nepatrí. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahovala údaj o tejto úrokovej sadzbe, pričom ide o podstatnú náležitosť, ktorú zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, považuje sa tento úver za bezúročný a bez poplatkov.

Aj v prípade, ak by neexistovalo vyššie citované ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z. z., súd by odplatu vo výške 2 € nepriznal.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce platí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ale v prejednávanej veci uvedené nie je splnené, keďže odplata za poskytnutie pôžičky je formulovaná v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.), a teda nie je určená určito, jasne a zrozumiteľne.

V zmluve o pôžičke sa totiž uvádza, že klient sa zaväzuje uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičke a za poskytnutie pôžičky vo výške 2 €.

V zmluvných podmienkach pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky, poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o., konkrétne v čl. 4 bod 4.1 sa uvádza: „Za poskytnutie pôžičky je klient povinný veriteľovi uhradiť odplatu, ktorá odráža náklady veriteľa za spracovanie online žiadosti a poskytnutie pôžičky klientovi, okamihom poskytnutia pôžičky vzniká veriteľovi nárok na odplatu. Výška odplaty závisí od klientom požadovanej pôžičky, a je teda nasledovná: pri pôžičke vo výške 100 € , s dobou splatnosti 30 dní je 2 €“.

Z citovaných zmluvných ustanovení je zrejmé, že cena poskytovanej služby nie je vyjadrená zrozumiteľne z toho dôvodu, že nie je zrejmé, aká časť z celkovej odplaty 2 € patrí za spracovanie žiadosti o pôžičku a aká za poskytnutie pôžičky, keďže táto odplata zahŕňa obe uvedené položky.

Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy, t. j. z istiny a odplaty vo výške 15,30 €, ktorá bola dojednaná iba vo Všeobecných zmluvných podmienkach, k tomuto súd uvádza:

Aj v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie, ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napr. od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr ujdú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo, a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

Súd má za to, že uvedenie sankcií sa porušenie povinnosti dlžníka iba vo Všeobecných obchodných podmienkach neobstojí. Žalobca nepreukázal písomné dojednanie o zmluvnej pokute. K uvedenému záveru dospel aj US ČR vo veci sp. zn. judikoval: V rámci spotřebitelských smluv ujednání, zakládajíci smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí tzv. všeobecních obchodních podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž spotřebitel připojuje svůj podpis). Naviac súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozhodnutia nebola individuálne dojednaná.

Súd vo výroku rozhodnutia určil, že zmluvná podmienka, uvedená v bode 8.2 zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky, poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o. je neprijateľná, a preto neplatná. Vzhľadom na to nemohol žalobcovi priznať ani plnenie z neplatnej zmluvnej podmienky, pokiaľ sa týka časti zmluvnej pokuty vo výške 15,30 €.

Vzhľadom na to, že žalobca požičal žalovanej finančné prostriedky vo výške 100 € a táto uvedenú sumu žalobcovi nevrátila, v tejto časti súd návrh žalobcu považuje za dôvodný. Súd návrhu vyhovel aj v časti, kde sa žalobca domáhal zaplatenia od žalovanej úroku z omeškania, počítaný od 11.12.2015 zo sumy 100 € vo výške 5,05 % ročne až do zaplatenia.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania, obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.3.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol po tomto dátume. Pri určení výšky úroku z omeškania súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 11.12.2015, nakoľko samotný žalobca v druhej upomienke, ktorú zasielal žalovanej, stanovil termín úhrady pohľadávky na 10.12.2015. Žalovaná sa s plnením dostala do omeškania nasledujúci deň, čiže 11.12.2015.

Súd vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, a to čo do odplaty vo výške 2 €, ako aj úroku z omeškania z uvedenej odplaty a návrh žalobcu zamietol aj čo do zmluvnej pokuty vo výške 15,30 € s poukazom na vyššie konštatované skutočnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 85,25 % zo žalovanej sumy 117,30 €, úspech žalovanej predstavuje 14,75 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 70,50 % (85,25 % - 14,75 %). Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov, pozostávajúcu z trov na zaplatenom súdnom poplatku z návrhu v rozsahu 11,63 € (70,50 % zo sumy 16,50 €) a z trov právneho zastúpenia za dva účelne vynaložené úkony právnej služby, a to prípravu a prevzatie veci a spísanie návrhu (16,60 € x 2) a dvakrát režijný paušál po 8,58 € (úkony v r. 2015). Uvedené trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 50,36 € súd priznal v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v zmysle § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ a § 16 ods. 3. DPH si právny zástupca žalobcu neuplatnil. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 35,50 € ( 70,50 % z 50,36 € ).

O povinnosti žalovanej zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalobcu súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.