Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/240/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci navrhovateľa: Secapital S.á.r.L.,2 Avenue Charles de Gaulle,L-1653 Luxembursko, IČ: B 108305 , v konaní zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti odporcovi: Y. F. nar. X.XX.XXXX bytom C. XXX , o zaplatenie 89,73 Euro s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . Súd odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 30.4.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh a žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu 89,73 Euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne za čas od 13.6.2013 do zaplatenia a trovy konania , na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca s odporcom uzatvoril dňa 29.11.2006 zmluvu o pôžičke č. 6022545. Na základe tejto zmluvy bola odporcovi poskytnutá pôžička v sume 829,85 Euro , ktoré sa zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach každú v sume 26,82 Euro a mal vykonať 48 splátok. Odporca však dohodnuté splátky pravidelne a včas nezaplatil , preto listom zo dňa 12.6.2013 vyzval odporcu zaplatenie predmetného dlhu . Odporca do podania návrhu na súd , dlžnú sumu neuhradil. Predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľa nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavil, vec žiadal prejednať v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania .

Odporca ako účastník konania uviedol, že s Consumer Finance Holding uzatvoril úverovú zmluvu na základe ktorej mu boli poskytnuté peniaze. Predmetný úver po určitú dobu splácal ( nevedel uviesť dokedy ) . Je ochotný zaplatiť navrhovateľovi sumu podľa rozhodnutia súdu , ale jeho súčasná finančná situácia je taká, že mesačne môže navrhovateľovi zaplatiť max. sumu 40 Euro .

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporcu , oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 29.11.2006 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa 29.11.2006 odporca ako dlžník uzatvoril s pôvodným veriteľom - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o poskytnutie pôžičky. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie pôžičky , ktorá bola schválená v sume 25 000 Sk. Odporca sa zaviazal veriteľovi vrátiť pôžičku v mesačných splátkach každú v sume 808 Sk a mal vykonať 48 splátok , počnúc 20.12.2006 .

Podľa ust. §-u 52 v znení účinnom od 1.5.2014

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa ust. § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvoril odporca a právny predchodca navrhovateľa dňa 29.11.2006 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľky túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporcovia ovplyvniť nemohli , nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že právny predchodca navrhovateľky má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo navrhovateľkou tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý odporcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie odporcu ako odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľov vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení a to aj z hľadiska premlčania . Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení o premlčaní na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka ako aj zo dňa 26.11.2015

Vzhľadom na to , že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, súd plniac si svoju povinnosť podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , predovšetkým zisťoval, či uplatnené právo bolo na súde uplatnené pred uplynutím premlčacej doby teda či nie je premlčané , pritom vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania konajúci súd vedie k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

Súd teda zisťoval , kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz , teda od ktorého dňa začala plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy uzavretej dňa 29.11.2006 odporca mal splácať úver v splátkach a mal vykonať 48 splátok. Prvú splátku mal vykonať v mesiaci december 2006, a takto posledná splátka bola splatná v decembri 2010. To potom znamená, že právo sa mohlo prvý krát na súde vykonať 1.1.2011 a zároveň týmto dňom začala veriteľovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva a uplynula 1.1.2014.Návrh na súd bol podaný dňa 30.4.2014 teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že sporné právo je premlčané , preto ho navrhovateľovi priznať nemohol a návrh v celom rozsahu zamietol. Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať , súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa uvádza : „ Veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo aj vykonať. Napr. v prípade zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá jej splatnosť, mohol veriteľ požiadať dlžníka o splátku dlhu už v deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o pôžičke. Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať či niečo opomenúť, dostane sa právo do štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal, resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods.1 OSP, keď v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania , pretože si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.