Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/157/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, Ž. L. Y., zastúpený JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, sídlo Grösslingova 45, Bratislava, IČO: 422 041 35, proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sídlo Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody vo výške 306,01 EUR s prísl. a nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-EUR podľa zák.č. 514/2003 Z.z.

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom z 03.05.2013, doručeným tunajšiemu súdu 09.08.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím uložil Slovenskej republike - zastúpenej Ministerstvom vnútra SR povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 306,01 EUR s príslušenstvom a nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,-EUR všetko titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci podľa zák.č.514/2003 Z.z.. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.09.2010 asi o 12,00 hod. sa nachádzal v pobočke P. J. E. C. spolu s obchodným partnerom, ktorý je zároveň jeho známy, vybrať peniaze z účtu spoločnosti ktorej je konateľom. Z neznámych príčin pracovník banky zavolal políciu. Navrhovateľ sedel v priestore na čakanie, chcel si ísť zapáliť cigaretu a vtedy k nemu pristúpil príslušník PZ a oznámil, že má obmedzený pohyb a slobodu aby sa vrátil, sadol si, z občianskeho preukazu skontroloval totožnosť a po polhodine bol navrhovateľ vyzvaný aby išiel na oddelenie PZ v Malackách za účelom podania vysvetlenia. Navrhovateľ pri predvedení nekládol žiaden odpor a bol umiestnený v cele policajného zaistenia. Situácia ani na žiadosť nebola zdôvodnená, boli mu odobrané všetky veci okrem peňazí, nebolo mu umožnené telefonovať ani sa napiť vody. Neskôr bol navrhovateľ podrobený výsluchu, nebol poučený o možnosti zvoliť si obhajcu. Po ukončení výsluchu bol navrhovateľ prepustený, bolo mu odmietnuté vydanie listiny ktorú podpísal. Konaním príslušníka PZ bola navrhovateľovi spôsobená značná psychická ujma najmä vzhľadom na jeho zdravotný stav, keďže už bol vo výkone väzby, mal obavu, úzkosť že opäť bude vzatý do väzby. Navrhovateľ podal sťažnosť dňa 24.09.2010 na postup policajta ktorá bola KR PZ v Bratislave vyhodnotená v časti obmedzenia osobnej slobody v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi za opodstatnenú a bolo uložené riaditeľovi OR PZ v Malackách prijať opatrenia; a v časti zaistenia v cele policajného zaistenia ako neopodstatnenú. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby trestné oznámenie podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, odmietla. Navrhovateľ sa domáha podľa § 3 ods.1 písm. b) zák.č. 514/2003 Z.z. náhrady škody titulom trov právneho zastúpenia Mgr. Karolom Haťapkom od nezákonného zadržania až po vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov vo výške 306,01 EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-EUR nakoľko navrhovateľovi bola spôsobená psychická trauma, ktorá prehĺbila jeho depresie spôsobené so vzatím do väzby v roku 2004. Pre obnovené spomienky musel navštíviť psychiatra ktorý mu predpísal lieky na upokojenie, po dobu 5 dní pretrvávali depresie, bál sa vyjsť von.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, podaním zo 14.04.2014, súdu doručeným 22.04.2014 v časti nezákonného zatknutia s tým, že 24.09.2010 podal navrhovateľ sťažnosť na postup policajta spojenú s oznámením spáchania trestného činu. KR PZ v Bratislave podaním pod č.:KRP-K-Sť-441/2010 z 20.12.2010 všetky body sťažnosti vyhodnotilo ako neopodstatnené alebo neprešetriteľné, okrem časti týkajúcej sa obmedzenia osobnej slobody. Odporca je názoru, že nesprávny úradný postup neexistuje ani v rámci umiestnenia navrhovateľa do cely policajného zaistenia, nakoľko v samotnom liste o vybavení sťažnosti je uvedené, že navrhovateľ nebol umiestnený v cele policajného zaistenia (v zmysle zák.č. 171/1993 Z.z.), ale bol predvedený na útvar Policajného zboru, kde bol na nevyhnutne potrebný čas umiestnený do miestnosti určenej na umiestnenie predvedených osôb. V konečnom dôsledku na OO PZ Malacky sa cela policajného zaistenia nenachádza, preto i v tejto časti bola sťažnosť vybavená ako neopodstatnená. Vzhľadom na výsledok vybavenia sťažnosti v uvedených častiach, chýba prvý predpoklad pre zodpovednosť štátu, t.j. nesprávny úradný postup, pričom pre vznik zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne všetky predpoklady (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť). Navrhovateľ nepreukázal vznik ani existenciu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ predložil lekársku správu z 27.09.2010, ktorá však podľa názoru odporcu nepreukazuje vznik a existenciu nemajetkovej ujmy. Odporca poukazuje aj na rozpor medzi lekárskou správou a tvrdením navrhovateľa keď v lekárskej správe sa uvádza, že navrhovateľ pracuje a v návrhu navrhovateľ uviedol, že 5 dní nevychádzal z domu. Ak by bol navrhovateľ v tak zlom psychickom stave ako tvrdí, bol by uznaný za práceneschopného, prípadne by si zobral dovolenku. Ani v lekárskej správe sa neuvádza, že by navrhovateľ trpel patologickým depresívnym stavom po dobu 5 dní od obmedzenia osobnej slobody a ani to, že pred udalosťou trpel depresiami, ktoré by sa následkom obmedzenia osobnej slobody prehĺbili. Obmedzenie osobnej slobody mohlo byť nepríjemné, avšak podľa názoru odporcu nemohlo byť takej intenzity ktorá by odôvodňovala vznik nemajetkovej ujmy. Už samotné konštatovanie porušenia práva a vyvodené dôsledky (preškolenie, premietnutie v mesačnom hodnotení) ako i časové obdobie navrhovateľom tvrdených subjektívnych ťažkostí v rozsahu 5 dní sú podľa názoru odporcu dostatočné, bez nároku na nemajetkovú ujmu. V konečnom dôsledku navrhovateľ vo väzbe umiestnený nebol. Vznik, existenciu a následky zásahu nestačí len tvrdiť ale je potrebné ich preukázať. Pokiaľ ide o náhradu škody za právne zastúpenie navrhovateľ nepreukázal skutočnú existenciu ani výšku uplatnenej škody. Odporca poukazuje, že navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkon pri zadržaní dňa 22.09.2010, pričom z návrhu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa pri zadržaní nezastupoval ale na útvar PZ sa dostavil až po tom, čo navrhovateľ odišiel. V tejto časti návrhu má odporca zato, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody ani jej výšku. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup v rámci konania o sťažnostiach odporca poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. . Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní ako účastník vypočutý, pre predmetné konanie má právneho zástupcu. Na pojednávanie dňa 17.05.2016 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu E-mailom doručil súdu dňa 17.05.2016 ospravedlnenie neúčasti zo zdravotných dôvodov a pojednávanie žiadal odročiť. Súd má zato, že podľa § 119 ods.1 O.s.p. súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 119 ods.3 O.s.p. ak je dôvodom odročenia zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Spolu s návrhom na odročenie pojednávania takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára pripojené nebolo, ani poznámka, že bude doložené dodatočne; a keďže navrhovateľ v konaní vypočutý bol a dôkazy na ktoré ho súd vyzval v súdom stanovenej lehote nepredložil, ani dôvod nepredloženia neospravedlnil, resp. neodôvodnil a posledné dve pojednávania boli odročené z dôvodu ospravedlnenia navrhovateľa, súd vyhodnotil situáciu tak, že neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania, vo veci konal a rozhodol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinami - spis MV SR pod ČVS: SKIS 392/IS-1-V-2010, Sťažnosť navrhovateľa na postup policajta adresovaná Sekcii kontroly a inšpekčnej služby MV SR a na Obvodnú Vojenskú prokuratúru Bratislava, uznesenie MV SR z 02.12.2010 pod ČVS: SKIS-392/IS-1- V-2010, sťažnosť navrhovateľa voči uzneseniu MV SR z 02.12.2010 pod ČVS: SKIS-392/IS-1-V-2010, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti KR PZ v Bratislave z 20.12.2010 pod č.:KRP-K-Sť-441/2010 Ša, uznesenie VOP z 18.01.2011 pod č. OPn 756/10, Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti OR PZ v Malackách z 12.01.2011 pod č. KRP-K-Sť-441/2010, lekárska správa C.. K. T. z 27.09.2010, správa z kontrolného psychologického vyšetrenia G.. C. T. z 03.06.2011, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil identické skutočnosti uvedené v písomnom návrhu doplnené o informáciu, že známy s ktorým bol v pobočke banky mal sa podpísať, avšak keďže mal prst alebo prsty v sádre, tento úkon s rovnakým podpisom zopakovať trikrát nedokázal a vtedy pracovník banky zavolal políciu. Následne bol navrhovateľ príslušníkom polície obmedzený na osobnej slobode bez zistenia totožnosti z občianskeho preukazu a odvedený do cely predbežného zadržania. Po prepustení a príchode domov sa z domu nevzdialil 5 dní lebo sa bál, nevedel čo sa môže stať lebo už mal skúsenosť keď ho polícia zaistila a držala vo väzbe nedôvodne. Zvýšil si dávky liekov ktoré berie od roku 1994, kedy v dôsledku autonehody bol dvadsať dní v kóme a odvtedy berie osem druhov liekov. Kontaktoval sa so svojim zamestnávateľom ktorý poznal zdravotný stav navrhovateľa a dohodol sa, že neprítomnosť v práci nemusí riešiť práceneschopnosťou. Navrhovateľ sa domáha skutočnej škody vo výške trov právneho zastúpenia advokátom Mgr. Karolom Haťapkom za štyri úkony právnej služby: 1.zastupovanie pri zadržaní 22.09.2010 vo výške 60,11 EUR, náhrada za stratu času podľa §17 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 48,08 EUR, náhrada hotových výdavkov podľa §15 cit. vyhlášky za cestu Bratislava - Malacky a späť (2x 37 km pri spotrebe 6,3 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,28 EUR) vo výške 5,97 EUR, 2.vypracovanie sťažnosti na postup policajta a oznámenie skutočnosti ktoré nasvädčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin vo výške 60,11 EUR, 3. vypracovanie sťažnosti zo 14.12.2010 voči uzneseniu pod ČVS: SKIS-392/IS-1-V-2010 z 02.12.2010 vo výške 60,11 EUR, 4.režijný paušál za tri úkony v roku 2010 po 7,21 EUR, t.j. 21,63 EUR. Spolu všetko s 20% DPH, t.j. 306,01 EUR. Okrem skutočnej škody sa navrhovateľ domáha nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000,-EUR za psychickú traumu, ktorá prehĺbila depresie navrhovateľa spôsobené vzatím do väzby v roku 2004, v dôsledku čoho musel navštíviť psychiatra, ktorý mu predpísal silné lieky na upokojenie.

Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil identické skutočnosti ako sú uvedené v písomnom vyjadrení. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ sa sťažnosťou obrátil vo veci postupu polície. Predmet sťažnosti bol identifikovaný do desiatich častí z ktorých ako opodstatnená bola vyhodnotená len jedna a to postup policajtov v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nesprávny úradný postup sám o sebe nezakladá nárok na náhradu škody, je potrebné preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pokiaľ ide o škodu titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľ vôbec nepreukázal, že boli uhradené. Odporca má zato, že všetky trovy právneho zastúpenia neboli vynaložené v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom ako napr. účasť pri vyšetrovacom úkone a v konečnom dôsledku úkony ako trestné oznámenie alebo podané sťažnosti boli zamietnuté, takže právne úkony neboli vynaložené účelne. Zo samotného vyúčtovania nie je zrejmé ako si právny zástupca určil výšku odmeny za jeden úkon právnej služby keďže o trestné konanie nešlo, nepreukázal právny zástupca že je platcom DPH, nepreukázal spotrebu vozidla a nárok za stratu času - cesty Malacky a Bratislava v rozsahu jednej hodiny, hoci z Google-map vyplýva, že cesta Malacky- Bratislava trvá 30 min. Odporca namieta uplatnené úroky z omeškania od 01.01.2011 v rozpore s §16 ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z., keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola odporcovi doručená 21.02.2011 a odpoveď bola navrhovateľovi doručená 11.08.2011. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme odporca poukázal na správu G.. C. T. z 03.06.2011 z ktorej nevyplýva žiadna príčinná ani časová súvislosť s údajným nesprávnym úradným postupom. Z predmetnej správy vyplýva, že navrhovateľ je v evidencii od roku 1994 a jeho psychické ťažkosti súvisia s dopravnou nehodou. V konečnom dôsledku navrhovateľ nebol zadržaný ale bol predvedený na útvar PZ; samotná skutočnosť, že na predvedenie bol nesprávne aplikovaný právny predpis samo o sebe nezakladá predpoklad že by predvedený nebol, vzhľadom na skutkové okolnosti.

Z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti z 20.12.2010 pod č.:KRP-K-Sť-441/2010 Ša súd zistil, že sťažnosť navrhovateľa

v bode 1. ako policajt zakázal navrhovateľovi odísť z banky fajčiť s odôvodnením že má obmedzený pohyb a slobodu, bola vyhodnotená ako neopodstatnená; v bode 2. že navrhovateľovi nebolo umožnené používanie mobilného telefónu, bola vyhodnotená, že v tejto časti sťažnosť nemožno prešetriť; v bode 3. že policajt navrhovateľa odmietol poučiť o právach a uviesť dôvod predvedenia, bola vyhodnotená , že v tejto časti sťažnosť nemožno prešetriť; v bode 4. že osobná sloboda navrhovateľa bola policajtmi obmedzená v rozpore so zákonom, bola vyhodnotená ako opodstatnená; policajti OO PZ Malacky konali v rozpore s § 17 ods.2 zák.č. 171/1993 Z.z. nakoľko predmetné ustanovenie neoprávňuje policajta na predvedenie osoby za účelom podania vysvetlenia k trestnému činu. K zisteným nedostatkom boli prijaté opatrenia a to preškolenie všetkých policajtov OO PZ Malacky z príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, nedostatky boli zovšeobecnené na mesačnom vyhodnotení a bola určená zodpovedná osoba za zistené nedostatky a to veliteľ hliadky. Keďže veliteľ hliadky skončil služobný pomer príslušníka PZ k 30.11.2010, nebolo vo veci začaté disciplinárne konanie podľa zák.č. 73/1998 Z.z.; v bode 5. že policajt po príchode na útvar PZ strčil navrhovateľa do cely policajného zaistenia, bola vyhodnotená ako neopodstatnená; v bode 6. že po príchode na útvar PZ boli navrhovateľovi odobraté všetky veci okrem peňazí bez potvrdenia a spísania záznamu, bola vyhodnotená ako neopodstatnená; v bode 7. že policajti konali s navrhovateľom v rozpore so zák.č. 301/2005 Z,z. a ustanoveniami štvrtého oddielu tretej hlavy zák.č. 171/1993 Z.z., bola vyhodnotená ako neopodstatnená; v bode 8. že po upozornení na zlý zdravotný stav policajti túto skutočnosť ignorovali, bola vyhodnotená, že v tejto časti sťažnosť nemožno prešetriť; v bode 9. že na útvare PZ nebolo umožnené navrhovateľovi sa napiť, bola vyhodnotená, že v tejto časti sťažnosť nemožno prešetriť; v bode 10. že pri vykonávaní služobného zákroku bolo jednanie a správanie policajtov nevhodné, bola vyhodnotená, že v tejto časti sťažnosť nemožno prešetriť. (č.l. 13)

Z uznesenia MV SR z 02.12.2010 pod ČVS: SKIS-392/IS-1-V-2010 súd zistil, že podanie navrhovateľa vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa tým, že príslušník PZ OR PZ Malacky dňa 22.09.2010 bezdôvodne previedol navrhovateľa, že takéto konanie nemalo oporu v zákone a spôsobilo navrhovateľovi ujmu na zdravotnom stave, bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods.2 Tr. por.. (č.l. 16)

Z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava z 18.01.2011 pod č. OPn 756/10 súd zistil, že sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa MV SR SKIS 1. IO pod ČVS:SKIS-392/IS-1-V-2010 z 02.12.2010 ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, bola zamietnutá ako nedôvodná. (č.l. 11)

Podľa § 3 ods.1 písm. b) zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody.

Podľa § 4 ods.1 písm. b) zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 7 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Podľa § 9 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods.3 zák.č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha zodpovednosti za škodu podľa lex specialis § 7 zák.č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu orgánu policajného zboru OO PZ Malacky, ktorý spočíva v tom, že dňa 22.09.2010 policajný orgán obmedzil navrhovateľa na osobnej slobode v rozpore s § 17 zák. č. 171/1993 Z.z..

Súd skúmal existenciu zákonných podmienok ktoré zakladajú zodpovednosť štátu za vznik škody. Zodpovednosť je objektívna, založená na kumulatívnom splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

K prvej podmienke - nesprávny úradný postup. V konaní mal súd preukázané z výsledkov vybavenia sťažnosti KR PZ v Bratislave z 20.12.2010 pod č.:KRP-K-Sť-441/2010 Ša, že sťažnosť navrhovateľa ktorá bola rozčlenená do desiatich bodov, pozitívne bola vyhodnotená len v jednom bode (bod 4.), že osobná sloboda navrhovateľa bola policajtmi obmedzená v rozpore so zákonom, keď policajti OO PZ Malacky konali v rozpore s § 17 ods.2 zák.č. 171/1993 Z.z. nakoľko predmetné ustanovenie neoprávňuje policajta na predvedenie osoby za účelom podania vysvetlenia k trestnému činu. Zároveň k zisteným nedostatkom boli prijaté opatrenia preškolením všetkých policajtov OO PZ Malacky z príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, nedostatky boli zovšeobecnené v mesačnom vyhodnotení a bola určená zodpovedná osoba za zistené nedostatky a to veliteľ hliadky. Keďže veliteľ hliadky skončil služobný pomer príslušníka PZ k 30.11.2010, nebolo vo veci začaté disciplinárne konanie podľa zák.č. 73/1998 Z.z.; Na základe uvedeného možno konštatovať, že prvá podmienka zodpovednosti existencia nesprávneho úradného postupu súvisiaca s iným pozbavením osobnej slobody (§7 zák.č. 514/2003 Z.z.), nepochybne existuje.

K druhej podmienke - vznik škody.

Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi konaním resp. opomenutím a následkom. Skutočná škoda (damnum emergens) alebo ušlý zisk (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti, resp. nesprávnym úradným postupom. Škoda ani porušenie právnej povinnosti, resp. nesprávny úradný postup ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná. Povinnosť bremena tvrdenia zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného.

Navrhovateľ sa domáha náhrady škody vo výške 306,01 EUR s príslušenstvom, ktorá spočíva z trov právneho zastúpenia advokátom Mgr. Karolom Haťapkom za štyri úkony právnej služby tak ako sú vyššie špecifikované. V tejto súvislosti mal súd z pripojeného spisu MV SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby pod ČVS:SKIS-392/IS-1-V-2010 preukázané, že v spise sa žiadne plnomocenstvo pre zastupovanie navrhovateľa advokátom Mgr. Karolom Haťapkom vo veci nezákonného zadržania a následných úkonov nenachádza a v konaní dodatočne predložené nebolo. V ďalšom z uvedeného pripojeného spisu MV SR mal súd preukázané, že advokát Mgr. Karol Haťapka pri úkone výsluchu navrhovateľa dňa 22.09.2010 prítomný nebol a koncipient Mgr. Miroslav Ivanovič sa dostavil na oddelenie za účelom zistenia dôvodov predvedenia a prípadného zastúpenia v trestnej veci. Súd konštatuje, že ani v rámci tohto úkonu plnomocenstvo preložené nebolo. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady za úkony ako vypracovanie sťažnosti na postup policajta a vypracovanie sťažnosti zo 14.12.2010 z pripojeného spisu mal súd preukázané, že obidve podania boli podané menom navrhovateľa, navrhovateľom boli podpísané a zo žiadnej listiny nevyplýva, že bola vyhotovená právnym zástupcom. V konečnom dôsledku súd konštatuje, že uplatnenie škody čo do titulu - trov právneho zastúpenia nebolo navrhovateľom vôbec preukázané udelením plnomocensta, vykonanie úkonov právnym zástupcom a ani riadnym vyúčtovaním právnych úkonov; uplatnenie škody čo do výšky - doklad o úhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľom nebolo navrhovateľom tiež vôbec preukázané. Súd má zato, keďže predmetné sťažnosti, až na nesprávny úradný postup súvisiaci s pozbavením osobnej slobody (§7 zák.č. 514/2003 Z.z.), boli vyhodnotené v ostatných bodoch za nedôvodné, resp. nepreukázateľné, že tieto neboli 100% efektívne. Na základe uvedených preukázaných skutočností súd vyhodnotil, že navrhovateľ existenciu škody čo do základu ani výšky nepreukázal, preto z dôvodu hospodárnosti konania sa s námietkami odporcu ohľadom vyúčtovania nezaoberal. Súd len ako poznámku uvádza, že v texte uplatneného nároku v časti IV. navrhovateľ uvádza skutočnú škodu titulom právneho zastúpenia Mgr. Karolom Haťapkom vo výške 306,01 EUR ale aj za zastúpenie JUDr. Miroslavom Ivanovičom vo veci predbežného prerokovania nároku zo 17.02.2011 vo výške 98,69 EUR avšak v samotnom petite sa škoda v časti 98,69 EUR nenachádza.

K tretej podmienke - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Podľa názoru súdu kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Treba skúmať, aká príčina škodu vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je priame pôsobenie príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. S poukazom na vyššie vyslovený právny názor nepreukázanie škody čo do základu ani výšky, súd sa s treťou zákonnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu, príčinnou súvislosťou, z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

Nemajetková ujma.

Nemajetková ujma je náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Prihliada sa na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu ktorú si navrhovateľ uplatnil vo výške 2.000,-EUR nakoľko mu bola spôsobená psychická trauma, ktorá prehĺbila jeho depresie spôsobené so vzatím do väzby v roku 2004, pre obnovené spomienky musel navštíviť psychiatra ktorý mu predpísal lieky na upokojenie, po dobu 5 dní pretrvávali depresie, bál sa vyjsť von, súd vyhodnotil jednak ako nepreukázanú, neosvedčenú a podľa názoru súdu ani nemajúcu oporu v zák.č. 514/2003 Z.z. (len ako náhrada škody na zdraví podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka). Napriek uvedenému súd konštatuje, že z lekárskej správy C.. K. T. z 27.09.2010 nevyplýva zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku zadržania dňa 22.09.2010. Zo správy kontrolného psychologického vyšetrenia navrhovateľa u G.. C. T. z 03.06.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ je vedený v evidencii od roku 1994, naposledy bol vyšetrený v máji 2008. U navrhovateľa je znížená odolnosť voči záťaži a stresu, zvýšená záťaž je nežiadúca pre riziko zhoršenia psychického stavu. Uvedené dokazovanie v časti nemajetkovej ujmy súd vyhodnotil so záverom, že navrhovateľ nepreukázal zhoršenie jeho zdravotného stavu v dôsledku vyššie uvedeného zadržania. Táto skutočnosť nevyplýva z lekárskej správy C.. K. T. z 27.09.2010 ani zo správy kontrolného psychologického vyšetrenia u G.. C. T. z 03.06.2011. V ďalšom súd poukazuje i na časovú dĺžku celého incidentu keď navrhovateľ do banky prišiel dňa 22.09.2010 okolo 12,00 hod. a zápisnica o podaní vysvetlenia s navrhovateľom bola spísaná od 13,20 hod. do 13,50 hod. (z uvedenej časovej chronológie vyplýva, že faktické zadržanie mohlo trvať 30 až 45 minút), že išlo o veľmi krátky časový úsek. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že mal depresie v dôsledku ktorých sa bál vyjsť von, z domu nevyšiel 5 dní, túto skutočnosť podľa názoru súdu nepreukázal. Navrhovateľ tvrdil, že sa dohodol so zamestnávateľom, že nemusí prísť do práce a že nemusí neprítomnosť riešiť dokladom o práceneschopnosti, toto tvrdenie napriek prísľubu predloženia vyhlásenia zamestnávateľa, navrhovateľ nepredložil. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v časti nemajetkovej ujmy vyhodnotil, že navrhovateľ nepreukázal, že v dôsledku zadržania dňa 22.09.2010 sa zhoršil jeho zdravotný stav (u psychológa je vedený od roku 1994, naposledy bol vyšetrený v máji 2008, z vyšetrenia 27.09.2010 nevyplýva zhoršenie zdravotného stavu), že v dôsledku toho nevyšiel z domu po dobu 5 dní, že užíval zvýšené dávky liekov, že nemusel prísť do práce, preto návrh v tejto časti ako nepreukázaný zamietol. V konečnom dôsledku súd má zato, že samotné konštatovanie porušenia práva v bode 4. vyhodnotenia sťažnosti a prijaté opatrenia, sú dostatočným zadosťučinením tak, ako má na mysli ust. § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z..

Súd vyhodnotil všetky dôkazy podľa § 132 O.s.p. a dospel k názoru, že hoci navrhovateľ v časti nesprávneho úradného postupu súvisiaci s iným pozbavením osobnej slobody preukázal avšak v časti existencie škody neuniesol dôkazné bremeno, preto z dôvodu hospodárnosti konania sa s ostatnou zákonnou podmienkou (príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) nezaoberal a návrh zamietol. V časti nemajetkovej ujmy súd návrh zamietol ako nepreukázanú, neosvedčenú a podľa názoru súdu nemajúcu oporu v zák.č. 514/2003 Z.z. ako i z dôvodu názoru, že samotné konštatovanie porušenia práva a prijaté opatrenia, sú dostatočným zadosťučinením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní plne úspešný, súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.