Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-29-2016.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v právnej veci navrhovateľa: J. I., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R., R. XXX/XX, občan SR, zastúpený JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou z AK Poltár, Železničná 7 proti odporkyni: R. I., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Y., T. K. X, občianka SR, za účasti maloletých detí: O. I., V.. XX.XX.XXXX D. B. I.S., V.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom X knihy manželstiev Matričného úradu R. r o z v á d z a.
Maloletá O. I., V.. XX.XX.XXXX D. B. I., V.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca J. I..
Matka R. I. j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej O., V.. XX.XX.XXXX sumou 30,-Eur mesačne a na maloletú B., V.. XX.XX.XXXX sumou 30,-Eur mesačne a to vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca predom k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd styk matky s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ J.Á. I. sa podaným návrhom domáhal zrušenia svojho manželstva rozvodom s odporkyňou R. I. a úpravy práv a povinností k maloletým deťom O. D. B. I. na čas po rozvode. Vo svojom návrhu poukázal na to, že manželstvo s odporkyňou uzavreli dňa XX.XX.XXXX v rímskokatolíckom kostole v R.. Z manželstva pochádza dve maloleté deti dcéra O., V.. XX.XX.XXXX D. E. B., V.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné trvalé bydlisko bolo na adrese R. XXX/XX, R.. Odporkyňa sa v októbri 2015 odsťahovala k svojej matke na adresu T. K. X, Y.. K dôvodom rozvodu uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, pričom postupne dochádzalo k hádkam, ktoré vyvrcholili asi pred 10 mesiacmi. S odporkyňou si už nemal čo povedať. Matka detí bola stále v práci, rodina bola na druhom mieste a nechodila s ním a s dcérami ani na dovolenku. Vychádzal jej v ústrety, nakoľko odchádzala z domu v skorých ranných hodinách a keď prišla domov, bola unavená, takže niekedy hneď zaspala. Preto sa on sa staral o deti, varil, upratoval, chodil s nimi na výlety a podobne. Od leta 2015 sa prestali s odporkyňou aj intímne stýkať. Keď sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, deti ostali u neho, nakoľko ich matka konštatovala, že ich nemá kde zobrať a navyše jej pracovná doba jej reálne neumožňuje starostlivosť o deti. Preto maloleté dcéry ostali s ním a dohodli sa s odporkyňou na podaní návrhu na rozvod. Býva s deťmi v trojizbovom prenajatom obecnom byte v R.. Dcéra O. navštevuje 4. ročník ZŠ
a dcéra B. 2. ročník ZŠ, obe v R.. Deti chodia k matke skoro každý víkend od piatku do nedele. Je zamestnaný v Základnej škole v R. ako vychovávateľ, jeho čistý mesačný príjem je okolo 580,-Eur. Poberá prídavok na deti v sume 47,04 Eur. Náklady na bývanie činia 230,-Eur. Manželka platí výživné 70,-Eur. Obaja s odporkyňou majú vyživovaciu povinnosť len k týmto svojím dvom maloletým deťom. Z uvedených dôvodov, nakoľko ich manželstvo neplní ani jednu z funkcií, vzťahy medzi manželmi sú hlboko rozvrátené navrhuje, aby bolo manželstvo rozvedené, maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti a matke aby bolo určené výživné vo výške po 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Styk matky s maloletými deťmi nenavrhuje upraviť.
Splnomocnená právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní ospravedlnila neprítomnosť otca. Uviedla, že účastníci konania sa dohodli na rozvode a na úprave práv k maloletým deťom. V podrobnostiach poukázala na obsah podaného návrhu, v ktorom sú podrobne rozvedené okolnosti rozvodu a jeho dôvody. Hlavnou príčinou rozvodu boli nezhody medzi účastníkmi a odporkyňa sa odsťahovala v októbri 2015 zo spoločnej domácnosti. Výšku výživného necháva na zváženie súdu. Má za to, že všetko ostatné môže v konaní vysvetliť odporkyňa.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že súhlasí s podaným návrhom, nakoľko aj ona má za to, že sú dané dôvody na rozvod manželstva. S navrhovateľom uzavreli manželstvo tak, ako je to uvedené v návrhu. Problémy v ich manželstve vznikli z toho, že navrhovateľ bol veľmi žiarlivý a stále mal žiarlivostné výstupy, nikde nemohla chodiť, žila v zlatej klietke, nemala ani prístup k spoločným finančným prostriedkom. Manželia mali jeden účet, na ktorý išli všetky peniaze a s účtom disponoval navrhovateľ. Nemohla nikde ísť a ani nemohla nič robiť bez jeho povolenia. Keďže zistila, že navrhovateľ je chorobne žiarlivý, dospela k záveru, že takto nie je schopná žiť. Je pravdou, že sa veľa zdržiavala v práci, ale jej príjem rodina potrebovala. V práci vykonávala náročnú fyzickú prácu, pretože pracuj pri výrobe nábytku, ale nie je pravdou, že by sa nestarala o domácnosť. Nepopiera, že keď prišla z práce, bola neraz unavená, ale keď navrhovateľ nebol doma alebo bolo si to vyžiadali okolnosti, starala sa o spoločnú domácnosť a o deti ako riadna matka. Z uvedených dôvodov nesúhlasí s dôvodmi podaného návrhu, pretože deti má rada a podľa svojich síl prispievala na prácach v domácnosti. Nepopiera však, že navrhovateľ jej s domácimi prácami veľmi pomáhal. Ich manželstvo skončilo tým, že sa v októbri 2015 odsťahovala, lebo nevydržala tlak a odišla bývať do T. K., kde býva aj v súčasnej dobe v podnájme. Deti ostali s otcom. Súhlasí s návrhom na rozvod ako aj s tým, aby boli deti zverené otcovi, nakoľko žijú uňho. Čo sa týka výživného, navrhuje určiť výživné po 30,-Eur na každé dieťa zvlášť, pretože navrhovaná suma 50,-Eur je vzhľadom k jej príjmu vysoká. Dohodu o výživnom s navrhovateľmi neuzavreli, navrhovateľ jej len ukázal návrh na rozvod. Má príjem len približne vo výške minimálnej mzdy. Jej priemerná mzda za posledných 15 mesiacov činí 378,-Eur. Má výdavky na nájomnom, ktoré s energiami činia 170,-Eur, ďalších 20,-Eur platí za satelitnú televíziu a internet. Má náklady spojené s cestovným okolo 60,- Eur mesačne na cestu zo T. K. E. K. a späť, čo je vyše 50 km. Platí okolo 50 - 60,- Eur na stravu a poistku deťom 10,-Eur mesačne. Nežiada upraviť styk. Deti ju navštevujú cez víkendy. V ďalšom odporkyňa uviedla, že do práce odchádza ráno o piatej z domova, niekedy musí robiť na zmeny, takže nemá možnosť postarať sa o deti. Preto ani nezvažovala o zverení detí do jej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník uviedol, že prešetrili pomery v domácnosti, kedy zistil, že matka obýva jednoizbový byt. Otec ostal s deťmi bývať v spoločnej domácnosti. Obidve dievčatá sa vyslovili tak, že chcú ostať u otca, nechcú meniť svoje bývanie a školu. Mladšia situáciu znáša horšie, matka jej veľmi chýba, neraz plače. Riešia to tak, že na víkendy chodia od piatka do nedele k matke. Navrhuje deti zveriť otcovi a určiť výživné podľa možností a schopností oboch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, sobášnym listom a rodnými listami maloletých detí, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, správou z prešetrenia pomerov a dokladmi o príjmoch účastníkov, pričom dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2 cit. zákona súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18, 19.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd určil splatnosť výživného podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine.
Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v rímskokatolíckom kostole v R.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, dcéry O., V.. XX.XX.XXXX D. B., V.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné trvalé bydlisko účastníkov bolo na adrese R. XXX/XX, R.. Manželstvo účastníkov bolo v poslednom období spojené s každodennými hádkami, nakoľko navrhovateľ bol žiarlivý a taktiež sám chcel výlučne rozhodovať o hospodárení rodiny, pričom odporkyňa bola príliš pracovne zaneprázdnená, zdržiavala sa doma málo, v kladnom prípade bola unavená, takže manželia nemali možnosti si vzájomné problémy vykonzultovať. Toto viedlo k citovému ochladnutiu, pričom odporkyňa sa rozhodla manželstvo ukončiť a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti. Nakoľko odporkyňa pracuje od skorých ranných hodín a niekedy aj na zmeny dospela k záveru, že nie je v jej možnostiach vychovávať deti, preto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti bez maloletých dcér a starostlivosť o ne prevzal navrhovateľ. Tento v minulosti aj s prihliadnutím na
jeho profesiu vychovávateľa v mieste bydliska, s čím bol spojený aj väčší časový priestor na výchovu maloletých detí, sa aj v minulosti prevažne staral o domácnosť a o deti. Súd prostredníctvom kolízneho opatrovníka pritom zistil aj tú skutočnosť, že aj maloleté deti chcú ostať po rozvode v domácnosti otca.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov si neplní spoločenskú funkciu, ktorou je funkcia vzájomnej pomoci, hospodárska, výchovná a biologická a že manželstvo účastníkov je vážne narušené a nie je predpoklad obnovenia hlboko rozvrátených vzťahov. Preto súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva účastníkov konania vyhovel a manželstvo rozviedol.
Maloleté deti O. D. B. I. súd zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. Dôvodom takéhoto rozhodnutiu je skutočnosť, že otec vychováva maloleté deti sám od októbra 2015, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, pričom výchovu detí zvláda. Prihliadol pritom súd aj na názor detí, ktoré súhlasili ostať vo výchovnom prostredí otca, ktoré je im známe a v ktorom vyrastali a ktoré im zabezpečuje aj návštevu školy, kde chodili doteraz. Taktiež súd vzal do úvahy aj názor matky, ktorá so zverením detí otcovi súhlasila s prihliadnutím na jej pracovné možnosti, ktoré sú v K., kedy ju pracovné povinnosti viažu k nutnosti skorého odchodu z domácnosti a tiež dosť neskorého príchodu do domácnosti, prípadne na prácu na zmeny, ktoré pracovné zaradenie jej neumožňuje výchovu detí zabezpečiť tak kvalitne a v takom rozsahu ako otcovi, ktorý pracuje ako vychovávateľ v mieste bydliska. Pracovná pozícia otca je totiž spojená aj s menšou časovou náročnosťou a tiež s pedagogickými skúsenosťami, čo je v prospech výchovy detí.
Pri určení výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a z finančných možností oboch rodičov. V tejto súvislosti bolo zistené, že otec pracuje ako vychovávateľ v Základnej škole v R. a jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 591,48 Eur. Matka je zamestnaná v spoločnosti D&J Design s.r.o. K. s priemerným mesačným príjmom 378,-Eur, kedy súd zároveň prihliadol aj na nevyhnutné výdaje rodičov, z ktorých matka má výdaje spojené aj s cestovným. Z uvedeného súd dospel k záveru, že primeraným výživným je suma 30,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Takto určené výživné je matka povinná zasielať otcovi vždy predom do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd styk matky s maloletými deťmi neurčil, nakoľko účastníci o určenie styku nežiadali, pričom je zrejmé, že sa rodičia o styku dohodnúť vedia, nakoľko maloleté deti pravidelne navštevujú matku, v čom im otec nebráni. Súd k tomu konštatuje, že dohoda rodičov je vždy vhodnejšia a vplýva priaznivejšie na vývoj detí.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich častí, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
V prejednanej veci vznikli otcovi trovy konania v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 66,-Eur podľa položky č. 7 písmeno a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že žiada, aby mu tieto trovy konania zaplatila odporkyňa. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie o rozvod manželstva, v ktorom súd trovy konania priznáva len v ojedinelých prípadoch, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, čo v danom prípade nebolo preukázané, pretože otec je zamestnaný, má príjem, na rozvode sa dohodli obaja účastníci a tiež príčina rozvodu bola zistená u oboch účastníkov, súd trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O .s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.