Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/156/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci navrhovateľa: L.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XXXX, N., zast.: Škubla & Partneri s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti odporcom: 1/ Hlavné mesto SR Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2/ TECHNOPOL SERVIS, a.s., IČO: 35 700 840, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, zast.: JUDr. Alenou Bábikovou, advokátkou, so sídlom Michalská 2, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 505,29 Eur na účet JUDr. Aleny Bábikovej, advokátky, Michalská 2, Bratislava, č. ú.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v H. banke, a.s., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporcovi 1/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 21.03.2014 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. XX-XX-XXX-XXXX uzavretej medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, teda odporcom 1/ a 2/, ktorej predmetom bolo prenechanie pozemku vo vlastníctve odporcu 1/ do vlastníctva odporcu 2/, výmenou za finančné plnenie odporcu 2/ na účet odporcu 1/. Žiadal určiť zmluvu za absolútne neplatnú a nahradiť mu trovy konania spoločne a nerozdielne odporcami 1/, 2/.

Odporca 1/, 2/ s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť z dôvodov, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu a tiež, že nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovateľ je občan SR, poslanec Miestneho zastupiteľstva mestskej časti N. - A.. Navrhovateľ uviedol, že svoj nárok opiera o ustanovenie § 9a ods. 9 písm. c/ Zákona o majetku obcí, nakoľko zámer predať pozemky, ako prípad hodný osobitného zreteľa, bol zverejnený dňa XX.XX.XXXX a nebola dodržaná 15 dňová zákonná lehota a uznesenie Mestského zastupiteľstva N. č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo prijaté v rozpore so zákonom. Má za to, že uznesenie má právne vady, a to spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto uznesenia. Kúpna zmluva a z zmluva o zriadení vecného bremena č. XX-XX-XXX-XXXX uzavretá medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a spoločnosťou TECHNOPOL SERVIS, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená v rozpore so zákonom o majetku obcí, nebola podpísaná starostom obce, bez platného súhlasu obecného zastupiteľstva je absolútne neplatná. Predajná cena, stanovená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX L.. L. L., na XX,XX Eur /m2, pri výmere XXXX m2 za cenu XXX.XXX,- Eur je neprimerane nízka a predajom

došlo k výraznému znehodnoteniu nielen predávanej časti pozemku ale aj zvyšných pozemkov, ktoré ostali vo vlastníctve odporcu 1/. Cena pozemkov v rovnakej lokalite sa pohybuje okolo XXX,- Eur za m2 a teda má za to, že vznikla škoda veľkého rozsahu. Predaj možno jednoznačne považovať za nehospodárne nakladanie s majetkom obce. Ďalej uviedol, že predaj nemožno považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, a to s poukazom na metodické usmernenie O. financií SR. Pozemok sa mohol predať prostredníctvom verejnej súťaže, prípadne dražby. Predaj pozemkov bol uskutočnený za nevýhodných podmienok pri porušení zákona. Jednalo sa konkrétne o predaj parcely č. XXXX/ XX, parcela registra C, evidovaná na LV č. XXXX o výmere XXXX m2. Na prokuratúru celú záležitosť nesignalizoval z dôvodu, že na prokuratúru sa obrátil už niekoľkokrát v minulosti s rôznymi porušeniami zákonov, prokuratúra však vždy skonštatovala, že došlo k porušeniu zákona a nič ďalej s tým neurobila. Uviedol, že miestne zastupiteľstvo odhlasovalo predaj X/X väčšinou, pričom navrhovateľ hlasoval proti, bol však prehlasovaný a nedomáhal sa preskúmania uznesenia v správnom konaní a ani nemá záujem sa ho domáhať. K preukázaniu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby sa vyjadril tak, že v zmysle zákona o majetku obcí nemusí preukazovať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 O.s.p. a pritom vychádzal z metodického pokynu Ministerstva financií SR, ktorý bol vydaný k zákonu o majetku obcí. Má za to, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby má vždy.

Odporca 1/ uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť a považoval ho za nedôvodný. Predaj pozemkov bol uskutočnený v súlade so zákonom č. 131/1991 Z.z. o majetku obcí, uznesenie, ktorým bol predaj schválený bolo platné, nikto sa nedomáhal jeho preskúmania súdom v správnom konaní. Oznam o predaji visel na úradnej tabuli od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom zasadnutie miestneho zastupiteľstva, kde sa hlasovalo o odpredaji sa konalo XX.XX.XXXX a následne zmluva bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX. Čo sa týka ceny, za ktorú bol pozemok odpredaný, cena bola stanovená znaleckým posudkom L.. L. a nebola stanovená svojvoľne. Poukázal na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý musí v konaní o určenie práva preukazovať vždy. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na metodický pokyn Ministerstva financií SR, poukázal na to, že tento metodický pokyn nie je všeobecne záväzný.

Odporca 2/ uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť, pretože navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Ďalej poukázal na to, že 15 dňová lehota, o ktorej hovorí navrhovateľ nie je lehotou, ale dobou počas ktorej má byť zámer zverejnený a má za to, že zámer bol zverejnený od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (t.j. 16 dní) a teda zákonom stanovená doba bola dodržaná. Čo sa týka kúpnej ceny, ktorú namieta navrhovateľ, tak táto bola stanovená znaleckým posudkom, ktorý odporca namietal a podal podnet na Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom MS SR v odpovedi navrhovateľovi na jeho podnet konštatovalo, že znalecké posudky boli vypracované v súlade so zákonom. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ v konaní udáva, že sa domáha svojho práva podľa § 9a ods. 9 písm. c/ Zákona o majetku obcí, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje na nájom a nie na odpredaj. Návrh považuje za zmätočný, nakoľko podľa obsahu sa domáha aj neplatnosti uznesenia miestneho zastupiteľstva, čo však už z petitu žaloby nevyplýva. Ďalej poukázal na to, že metodický pokyn, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva nemá žiadnu právnu silu. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Nadôvažok uviedol, že odporca 2/ je väčšinovým spoluvlastníkom stavieb na parcele, ktorá bola premetom predaja a na vlastné náklady vybudoval prístupové komunikácie, vysadil zeleň a trávu a vybudoval zavlažovacie zariadenie a udržiava zeleň a poriadok v okolí a tiež na pozemkoch vo vlastníctve odporcu 1/ a tiež, že celý komplex budov a priľahlé pozemky slúžia verejnosti a na verejnoprospešné účely a teda boli splnené podmienky predaja v zmysle zákona o majetku obcí.

Navrhovateľ naďalej zotrval na svojich tvrdeniach a poukázal na to, že v iných konaniach bolo preukázané a potvrdené aj prokuratúrou, že lehoty sa počítajú tak, že prvý a posledný deň lehoty sa nepočíta. Pri zverejňovaní zámeru sa jedná o lehoty a nie o dobu. Má za to, že cena pozemku bola zmanipulovaná z dôvodu, že boli odpredané len chodníky, čím hodnota ako celku stratila na cene a tým pádom znalec mohol znížiť hodnotu pozemku, pretože to bola účelovo vybratá časť pozemku a znehodnotená na 30 % pôvodnej ceny. Podľa jeho názoru sa nejednalo ani o prípad hodný osobitného zreteľa, pretože nebol tam daný žiaden verejný záujem.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti N. - A. na svojom rokovaní dňa XX.XX.XXXX prerokovalo materiál číslo XXX/XXXX a to návrh na predaj pozemku parc. č. XXXX/XX vedeného ako parcela C na LV XXXX vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy pre TECHNOPOL SERVIS, a.s.. Kúpna zmluva bola uzatvorená a

podpísaná dňa XX.XX.XXXX. Zámer odpredať pozemok bol zverejnený na webovej stránke MÚ MČ N. - A. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z dôvodovej správy o rokovaní miestneho zastupiteľstva súd zistil, že primátor hlavného mesta SR udelil súhlas k predaju dňa XX.XX.XXXX. Cena bola stanovená znaleckým posudkom L.. L. L. na všeobecnú cenu XXX.XXX,- Eur. Predaj sa realizoval v zmysle § 9a, ods. 8 písm. e/ Zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. ako prípad hodný osobitného zreteľa.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02.07.2014 tak, že návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby a neuniesol dôkazné bremeno. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. zo dňa 21.10.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové konanie. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a je aktívne vecne legitimovaný v konaní a tiež vyslovil názor, že nie je správne tvrdenie prvostupňového súdu, podľa ktorého navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Po zrušujúcom rozhodnutí navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom alebo prinajmenšom odbornými vyjadreniami a odporcovia už nenavrhli vo veci vykonať ďalšie dôkazy, zotrvali na svojich vyjadreniach.

V konaní, po zrušujúcom rozsudku súdu prvého stupňa, navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že nebola dodržaná zákonná 15 dňová lehota, počas ktorej bol zámer odpredať pozemok uverejnený na informačnej tabuli a webovej stránke, pretože je zrejmé, že zámer bol zverejnený XX.XX.XXXX a rozhodovalo sa o ňom XX.XX.XXXX. Zámer musí byť zverejnený plných 15 dní, inak by zákon hovoril o hodinách, nie o dňoch. Bez ďalšieho táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva. Má za to, že neboli splnené podmienky ani pre predaj pozemku z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Dostatočne nebol preukázaný tento zreteľ. O dôvod hodný osobitného zreteľa by sa jednalo vtedy, keby sa jednalo o vec prospešnú verejnosti, za čo tento predaj navrhovateľ nepovažuje. V danom prípade nešlo o dôvod hodný osobitného zreteľa. Hlavné mesto nepristupovalo k predaju tak ako by malo k svojmu majetku pristupovať, účelovo vyňal časť pozemku, ktorú následne predal odporcovi 2/. V tom vidí porušenie § 8 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého je obec povinná svoj majetok zveľaďovať a v celkovej hodnote nezmenšený zachovať. Časť pozemku, ktorá bola odpredaná znehodnotila časť pozemku a znížila jeho hodnotu v tej časti čo zostala obci. Pozemok, ktorý zostal vo vlastníctve obce má nižšiu hodnotu.

Odporca 1/ uviedol, že kúpna zmluva je platná a dodržali sa všetky ustanovenia zákona pri odpredaji majetku obce. Predaj sa uskutočnil na základe schválenia Miestneho zastupiteľstva, pričom zámer predať pozemok bol zverejnený na webe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako aj na úradnej tabuli Miestneho úradu mestskej časti N. - A.. Oznam visel na tabuli 15 dní, tak ako požaduje zákon. Odôvodnenie zámeru takisto bolo zverejnené 15 dní. Každý predaj, ktorý schváli mesto alebo miestne zastupiteľstvo a je schválené 3/5 väčšinou je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Zákon nijak nevyžaduje, aby súčasťou uznesenia bolo špecifické odôvodnenie.

Odporca 2/ poukázal na to, že boli zo strany obce dodržané všetky zákonné podmienky na predaj majetku. Lehota a doba sa počíta rozdielne. Zákon hovorí o dobe a preto zámer bol zverejnený 16 dní, teda počas celej doby. Zákon hovorí o minimálne 15-tich dňoch. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa poukázal na Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mestskej časti N. - A., ktoré sú okrem iného zverejnené aj na webe. Poukázal tiež na to, že išlo o predaj so zriadením vecného bremena, ktoré je veľmi široko koncipované v čl. 4 Zmluvy. Pozemok č. XXXX/XX je evidovaný ako ostatné plochy, ide o chodníky a prístupové komunikácie do administratívnych budov, ktoré slúžia verejnosti na verejno- prospešné účely.

Podľa zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, § 9a ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať: a) na základe obchodnej verejnej súťaže, b) dobrovoľnou alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu.

(2) Obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby.

(5) Obec zverejní zámer predať svoj majetok priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov. Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu presiahne 40.000,- Eur. Nehnuteľnosť musí byť jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku obce pri priamom predaji nesmie byť v deň schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť mesiacov.

(6) Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci: a) starostom obce, b) poslancom obecného zastupiteľstva, c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou, d) prednostom obecného úradu, e) zamestnancom obce, f) hlavným kontrolórom obce, g) blízkou osobou osôb uvedených v písmenách a) až f).

(7) Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 6; to neplatí, ak ide o právnickú osobu, ktorej zakladateľom je obec alebo v ktorej má obec obchodný podiel.

(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to: e) pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.

Podľa §9b ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. žalobu možno podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.

Z obsahu prednesov účastníkov a listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise jednoznačne vyplýva, že prevod majetku - v danom prípade pozemku sa uskutočnil podľa § 9a ods. 8 písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a teda išlo o prevod majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa a vtedy sa ustanovenie § 9a ods. 1 až 7 citovaného zákona nepoužije a teda sa nepoužije ani ustanovenie 9a ods. 1 písm. c/ zákona o majetku obcí. Z toho jednoznačne vyplýva, že odporca 1/ dodržal zákonné ustanovenia a navrhovateľ nemá zákonný dôvod tento predaj namietať z dôvodov, ktoré v konaní uviedol. Napriek tomu navrhovateľ namietal, že odporca 1/ pri prevode dotknutého majetku nedodržal literu zákona, keď pri predaji boli porušené viaceré ustanovenia zákona o majetku obcí a predal pozemok za nevýhodných podmienok. Navrhovateľ namietal predajnú cenu, ktorá je podľa neho nízka a predajom tohto pozemku došlo k výraznému znehodnoteniu nielen predávaného pozemku ale aj zvyšných pozemkov, ktoré ostali vo vlastníctve odporcu 1/. Navrhovateľ dôvodil aj tým, že si vedie štatistiky predaja pozemkov a cena za m2 pozemku sa pohybuje okolo XXX,- Eur a odporca 1/ ho predal za XX,XX Eur a teda obci vznikla škoda veľkého rozsahu. Takýto predaj treba jednoznačne považovať za nehospodárne nakladanie s majetkom. Ďalej namietal, že podľa jeho názoru nebol dostatočne zdôvodnený zámer predať pozemok ako prípad hodný osobitného zreteľa, pretože sa nejedná o predaj na verejnoprospešné účely. Podľa názoru navrhovateľa, na predaj uvedeného majetku

mala byť realizovaná verejná obchodná súťaž alebo dražba. Navrhovateľ taktiež namietal, že zámer predať pozemok nebol zverejnený po dobu 15 dní na úradnej tabuli a webovej stránke odporcu 1/ tak, ako to zákon vyžaduje.

Súd konštatuje, že námietka navrhovateľa týkajúca sa nízkej ceny za predaj pozemku je v tomto konaní s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o majetku obcí bezpredmetná, preto sa s touto námietkou súd nezaoberal. Námietka navrhovateľa, že zámer obce predať pozemok do vlastníctva odporcu 2/ nebol dostatočne odôvodnený s ohľadom na osobitný zreteľ neobstojí, nakoľko vychádzajúc z dôvodovej správy ako súčasti materiálu predkladaného na rokovanie miestneho zastupiteľstva, ktorá je založená v súdnom spise na č.l. 12, 13, je osobitný zreteľ, podľa názoru súdu, dostatočne odôvodnený, keď pozemok má naďalej slúžiť ako chodník pre peších s oddychovými lavičkami a zeleňou. Podmienka schválenia prevodu majetku trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov navrhovateľom namietaná nebola. Sporná medzi účastníkmi bola skutočnosť, či zámer previesť majetok bol zverejnený na úradnej tabuli alebo webovej stránke obce počas celej doby 15 dní pred schvaľovaním prevodu majetku obecným zastupiteľstvom. Treba uviesť, že pre pojem lehota alebo doba nemožno v danom prípade aplikovať a ustanovenia o doručovaní verejnou vyhláškou, nakoľko obec v tomto prípade nekoná ako správny orgán. Pri zverejnení zámeru obce predať majetok obce treba vychádzať zo zákona o majetku obcí a ani tento neobsahuje špeciálne ustanovenie o počítaní lehoty alebo doby. Právny pojem doba na rozdiel od pojmu lehota je z časového hľadiska pevným obdobím, časovým úsekom, počas trvania ktorého má niekto niečo konať, jej plynutie sa na rozdiel od lehoty nepredlžuje. Preto treba pojem „musí byť oznam zverejnený po celú dobu 15 dní“ vykladať logicky a podľa názoru súdu tak, že sa do doby zverejnenia počíta aj prvý deň zverejnenia zámeru na úradnej tabuli, ktorým bol v prejednávanom prípade deň XX.XX.XXXX a pätnásty deň zverejnenia bol teda deň XX.XX.XXXX a miestne zastupiteľstvo rozhodovalo až dňa XX.XX.XXXX, teda treba konštatovať, že zámer obce bol zverejnený počas celej doby 15 dní, celkovo 16 dní pred schvaľovaním. Pokiaľ by zákon o majetku obcí požadoval naplnenie doby 15 x 24 hodín, musel by to určiť výslovne a kompetentné orgány by splnenie tejto požiadavky skúmali overením presného času, v ktorom bola informácia zverejnená. Tým, že zákon sa obmedzil iba na určenie počtu dní, počas ktorých musí byť informácia zverejnená, súčasne predpokladá, že pre splnenie tejto doby možno započítať aj dni, v ktorých bola informácia na úradnej tabuli vyvesená a zvesená bez toho, že by muselo dôjsť k vyveseniu o 0:00 hod a k zveseniu posledný deň o 24:00 hod. Nakoľko zákon o majetku obcí neobsahuje ustanovenia o počítaní lehôt a časový úsek spomínaný v zákone nie je lehotou v právnom zmysle, treba posudzovať dobu 15 dní tak, ako je to špecifikované vyššie a je potrebné do doby zverejnenia započítať prvý a posledný deň zverejnenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Z týchto dôvodov aj nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého úkonu, prípadne odborným vyjadrením na hodnotu predávaného pozemku, nakoľko to považoval za nehospodárne a pre toto konanie irelevantné, keďže s poukazom na vyššie uvedené, navrhovateľ nemal zákonný dôvod výšku ceny namietať. Súd z rovnakého dôvodu nepripustil zmenu návrhu navrhovanú navrhovateľom v priebehu konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP. Odporcovia 1/, 2/ mali v konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporca 1/ si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Odporca 2/ si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, ktoré prostredníctvom svojej advokátky vyčíslil na sumu 251,67 Eur do rozhodnutia súdu prvého stupňa a 253,62 Eur po zrušujúcom rozhodnutí prvostupňového súdu. Súd mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z päť úkonov právnej služby po 61,87 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej - vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 02.07.2014, vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní dňa 16.05.2016 plus 4 X režijný paušál po 8,04 Eur (za rok 2014) a 1 X 8,58 Eur (za rok 2016) plus 20 % DPH, spolu 420,11 Eur. Právna zástupkyňa odporcu 2/ preukázala súdu, že je platcom DPH. Úkony právnej služby sú priznané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., (§ 11 ods. 1 písm. a), 1/13 výpočtového základu za úkon právnej služby, pričom 1/13 výpočtového základu na rok 2014 je určená sumou 61,87 Eur). Právna zástupkyňa odporcu 2/ si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby, súd jej však nepriznal úkon vyjadrenie zo dňa 13.05.2016, nakoľko tento úkon nepovažuje súd za účelne vynaložené trovy konania z dôvodu, že právna zástupkyňa toto vyjadrenie predložila na pojednávaní dňa 16.05.2016 a teda mohla ho aj predniesť, nemusela ho písomne vypracovávať. Na pojednávaní ho bolo nutné prečítať, preto súd považuje tento úkon za duplicitný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.